Uhorky sú obľúbenou zeleninou v záhradách pre ich osviežujúcu chuť a všestranné použitie. Plody s vysokým obsahom vody, typickou arómou a vynikajúcou chuťou sú symbolom začínajúceho času horúčav a oddychu. Dajú sa jesť surové, dajú sa jesť v šaláte samotné, dajú sa jesť v šaláte s inou zeleninou… A nakladané v sladkokyslom náleve alebo “kvašáky” sú zasa vítanou prílohou či zložkou ešte ďalších šalátov počas celého roka. V posledných desaťročiach však decimuje naše drahé uhorky mor, teda vlastne pleseň. Ďalšie nepríjemnosti, ako napr. vädnutie, čerň, vošky, molice, roztoče a strapky - to sú už len také podružné problémy - aj keď nepríjemné, v decimovaní uhoriek sa plesni nemôžu rovnať. Pleseň uhorková patrí medzi najčastejšie choroby uhoriek, ktoré dokážu zničiť úrodu v priebehu niekoľkých dní. Charakteristická je žltými škvrnami na listoch, ktoré postupne hnednú a spôsobujú ich odumieranie.
Uhorky sú jednoročné rastliny, patria medzi najrozšírenejšie zeleniny a pôvodom sú z Indie. Majú vysoké pestovateľské nároky - teplo a pôda. Pre osviežujúce účinky sú jej plody veľmi obľúbené.
Výber vhodného miesta a pôdy
Poloha má byť slnečná, chránená pred silnými vetrami. Úspešné je pestovanie uhoriek medzi kulisami vyšších rastlín, napr. kukurice, rajčiakov, kelu ružičkového. Neznášajú prudké zmeny teploty. Chladné a daždivé počasie po sadení brzdí rast uhoriek. Vyžadujú si zásadité pôdy s veľkou zásobou humusu a živín. Veľmi dobre im pomáha priame hnojenie maštaľným hnojom. Uhorky preferujú dobre priepustnú a výživnú pôdu bohatú na organické látky. Zdravá pôda je základom pre pestovanie silných a odolných uhoriek. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje rastlinám potrebné živiny.
Príprava pôdy a sejba
Na jeseň záhradu pohnojíme maštaľným hnojom alebo kompostom a hĺboko zarýľujeme. Dobre sa uplatňuje kompost s väčším obsahom vápnika. Uhorky pestujeme buď z priameho výsevu, alebo z predpestovaných priesad. Z priamej sejby sú rastliny odolnejšie proti menej priaznivým klimatickým podmienkam, ale za chladného a daždivého počasia slabšie schádzajú. Do voľnej pôdy vysievame uhorky v druhej polovici mája, najlepšie do riadkov vzdialených od seba 0,8-1m. Pri nakladačkách môžu byť riadky užšie a to 0,6-0,8 m. Po dĺžke záhona vyhĺbime brázdu asi 0,30 m širokú a 0,20 m hlbokú, ktorú naplníme odležaným maštaľným hnojom alebo dobrým kompostom. Brázdu potom zasypeme.
Ak chceme predpestovať priesady, sejeme ich v druhej polovici apríla, najlepšie priamo do malých črepníkov, ktoré ponecháme v skleníkoch alebo parenisku, aby boli v teple. Rýchliť uhorky v teplom parenisku môžeme od polovice apríla. Rýchlenie uhoriek bude úspešné, ak v parenisku dosiahneme teplotu aspoň 18°C. Pod jedno pareniskové okno vysádzame asi 3 priesady. Pri sadení majú mať priesady aspoň 5 pravých lístkov a vrchol im zaštípneme. Sadíme ich plytko, aby sa rastlinky mohli lepšie zakoreniť.
Pestovanie v chránenom prostredí
Uhorky môžeme pestovať v chránenom a vlhkom prostredí foliovníkov. V priaznivých podmienkach priesady uhoriek rýchlo vyrastú. Každú rastlinu postupne vyväzujeme pomocou špagátu na konštrukciu z latiek alebo na vodorovne natiahnutý drôt vo výške 1,8m nad úrovňou záhona. Špagát na stonky uväzujeme veľmi opatrne, najlepšie v mieste nad klíčnymi lístkami. Úväzok musí byť dostatočne voľný, aby sa pri raste stonky nezarezával, voľný necháme aj špagát, po ktorom rastliny vedieme k nosnému drôtu. Keď hlavné výhonky prerastú nosný drôt, skrátime ich za druhým listom nad drôtom. Asi do výšky 0,6m odstránime všetky bočné výhonky na hlavnej stonke, až potom necháme za každým listom jeden plod. Nad nosnými drôtmi medzitým z pazúch dvoch listov vyrastú aspoň 2 výhonky, ktoré nechávame splývať postupne až na zem, potom ich znova skrátime asi 0,6m nad povrchom pôdy. Na týchto visiacich výhonkoch ponechávame neskôr znova za každým listom 1 plod. Táto dáždniková metóda môže mať celý rad modifikácií, podobne aj spôsoby rezu.
Ošetrovanie počas vegetácie
Rastliny z priamej sejby po vzídení jednotíme na vzdialenosť 20-50 cm podľa pestovanej odrody. Kým porast pokryje pôdu, plečkujeme a opatrne plytko okopávame.
Hnojenie
Prevažne organickými hnojivami, minerálne môžu spôsobiť spálu. Použijeme 100g/m2 viaczložkového hnojiva v troch dávkach.
Prevencia a ochrana pred plesňou
Pleseň uhorková, známa tiež ako Pseudoperonospora cubensis, je choroba uhoriek a melónov spôsobená plesňou. Pleseň uhorková je fytoparazitný mikroskopický organizmus, ktorý patrí medzi vodné plesne (oomycety). Infekcia sa zvyčajne prejavuje na listoch, výhonkoch a plodoch rastlín a môže spôsobiť značné poškodenie. Symptómy plesne uhorkové zahŕňajú začínajúce žltnutie a odumieranie listov, vodnaté škvrny na spodnej strane listov, biele vláknité mycélium a na rube listov sa vytvárajú tmavé sporangia (plodnice). Pleseň uhorková sa šíri predovšetkým vodou a vlhkým prostredím. Optimálne podmienky na jej šírenie sú teploty okolo 20-25 °C a vlhkosť vzduchu nad 75 %.
Pôvodcom plesne uhorkovej je huba Peronoplasmopara cubensis. Na vrchnej strane listov sa vytvárajú najprv bledozelené až žltozelené škvrny ohraničené žilnatinou. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn objavuje tmavohnedý povlak reprodukčných orgánov patogéna. Počet škvŕn narastá, škvrny sa rozrastajú a splývajú. Výskyt podporuje daždivé počasie, ale aj časté ovlhčenie rastlín pri zavlažovaní.
Čo nerobiť, alebo, čo určite nezabráni plesni na uhorkách
Zabudnite na babské recepty. Ak vám niekto tvrdí, že likviduje pleseň roztokom sódy bikarbóny, stal sa len obeťou viac ako sto rokov starého hoaxu. Keby bola pravda len desatina z toho, čo sa už popísalo o zdravotných účinkoch sódy bikarbóny, boli by sme všetci zdraví ako rybičky. Ale nie sme, takže chyba bude niekde inde a liečenie plesní sódou nechajme tak....
Čo robiť proti plesni na uhorkách?
Zdravý rozum, veda a skúsenosti si zatiaľ vždy poradili sa nepriaznivými podmienkami. Stačí sa pozrieť, ako vyzerala ľubovoľná slovenská dedina pred sto rokmi a ako vyzerá dnes. Podobne sa to deje aj v oblasti pestovania uhoriek. Po vzostupe plesní prichádza obdobie reakcie.
Vysádzame odolnejšie odrody
Odrody ako Aurea F1, Karolina F1, Viktorie F1 (šalátová), Regina F1, Viola F1 sú dostatočne odolné voči plesni aj ďalším chorobám. Odrody vyberáme aj podľa toho, aké je podnebie v konkrétnej pestovateľskej oblasti. Napr. Viola je stavaná aj do chladnejších oblastí, Karolina skôr do teplých (aj keď znesie aj ochladenie).
Vysádzame skôr
Predpestujeme si priesady, prípadne pomáhame rastu naklíčovaním či zakrývaním vysiatych semien. Urobíme skrátka všetko, aby sme zbierali uhorky čo najskôr. Presunieme uhorkovú sezónu z prázdnin pred ne. Môže sa nám podariť posun o dva týždne. V praxi to znamená, že keď sa na rastlinách predsa rozmnoží pleseň, máme už svoje uhorky dávno v sladkokyslom náleve.
Chránime uhorky pred vlhkosťou
Samozrejme, aj uhorky potrebujú vodu. Vždy sa však snažíme držať ich listy v suchu. Polievanie na listy je síce veľmi efektné a kvapky na listoch budia dojem dobre poliatej záhrady, ale rastlinám škodia. Jednak tým, že kvapôčky sú malé šošovky, ktoré pri slnečnom počasí pália rastlinu a aj tým, že vlhkosť je presne to, čo pleseň na listoch potrebuje pre svoje množenie. Upokojíme teda svoju túžbu po vytváraní dúhy a rastliny polievame radšej ku koreňom. Toto pravidlo platí ešte viac v skleníku a fóliovníku. Tam by sme mali rastlinám umožniť vetranie aj v chladnom počasí - práve preto, aby vlhkosť z listov obschla čo najskôr. A ak je možnosť a chuť, skúsme pestovať uhorky vertikálne - na sieti.
Postrekujeme
Proti plesniam na uhorkách sa používajú fungicídne prípravky, napríklad Kuprikol 50. Jeho účinnou látkou je oxichlorid medi. Na 10 litrov vody je odporúčaná dávka 35-40g práškového prípravku. Postrek sa aplikuje preventívne od začiatku júna, najmä ak je počasie daždivé. Postrek je preventívny, takže sa opakuje každých 5 až 10 dní. Ochranná čakacia doba je 3 dni pri nakladačkách a 7 dní pri šalátových uhorkách.
Ak sa predsa len objaví pleseň vo forme žltých škvŕn, ohraničených žilkami, ktoré stále ďalej schnú, až z listov vypadávajú suché kusy, je treba pritvrdiť a použiť systémové prípravky, ako napríklad Previcur Energy alebo Infinito SC. Ich čakacia doba je tiež trojdňová. Oba systémové prípravky sú neškodné pre včely. Pri zarábaní nie je potrebné zarábať celý objem 10 litrov naraz. Elegantnejšie riešenie je rozpočítať si postrek na menšie dávky - napr. 2 litre a používať menšie rozprašovače.
Dôležité upozornenie: Chemické prostriedky sú potenciálne nebezpečné pre človeka, zvieratá aj prírodu okolo. Vždy používajte ochranné rukavice, ochranné okuliare a ďalšie ochranné pomôcky. Postreky vykonávajte za bezveterného počasia. Pri aplikácii postrekov nejedzte, nepite ani nefajčite.
Prírodné postreky
Jednou z možností domáceho postreku je postrek z modrej skalice. Modrá skalica má rovnaké účinky ako Kuprikol alebo Champion. Aplikuje sa v kombinácii s jedlou sódou alebo haseným vápnom, čím sa vytvorí výťažok. Postrek je lepšie aplikovať v ranných alebo podvečerných hodinách. Za plného slnka totiž hrozí popálenie listov. Tzv. Burgundský roztok 1%: asi 100 g modrej skalice sa rozpustí v 5 litroch vody. V druhej nádobe rozpustite 140 g kryštalickej sódy aj v 5 litroch vody. Oba roztoky sa tesne pred použitím zmiešajú tak, že sa roztok skalice prilieva do roztoku so sódou, nikdy naopak.
Ďalšími účinnými prírodnými prostriedkami na ochranu uhoriek pred škodcami a chorobami sú bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a praslička. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a posilňujú prirodzenú odolnosť rastlín.
- Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody. Nechajte odstáť 24 hodín, sceďte a použite ako postrek.
- Prasličkový výluh: Namočte 100 g sušenej prasličky do 1 litra vody na 24 hodín.
Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď sú uhorky najviac ohrozené škodcami a chorobami.
Mliečny postrek je ďalším známym domácim riešením. Mlieko obsahuje látky, ktoré potláčajú rast plesní. Zmiešajte 1 diel plnotučného mlieka s 2 dielmi vody. Môžete pridať pár kvapiek prírodného saponátu. Postrek aplikujte raz týždenne, najlepšie v suchom a teplom počasí.
Sóda bikarbóna s olejom pomáha meniť pH na listoch, čím sa stáva prostredie pre uhorkovú pleseň nepriaznivé. Zmiešajte 1 polievkovú lyžicu sódy bikarbóny, 1 lyžicu rastlinného oleja, 1 kvapku saponátu a 1 liter vody. Postrek aplikujte každých 7-10 dní.
Organické hnojenie
Jedným z kľúčových spôsobov, ako sa zbaviť plesní, teda aj plesne uhorkovej, je používať organické hnojivo po celú dobu vegetácie. Namiesto fungicídnych prostriedkov odporúčame uhorky, melóny a tekvice hnojiť Hnojíkom. Toto prírodné organické hnojivo totiž obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Repelentný účinok proti škodcom a chorobám má na svedomí chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch. Chitín je prírodný biopolymér, ktorý sa nachádza v exoskelete hmyzu, kôrovcov a ďalších bezstavovcov, ale aj v bunkových stenách niektorých húb. Jedným z kľúčových spôsobov, ako chitín posilňuje rastliny, je podpora ich imunitného systému. Rastliny majú schopnosť rozpoznávať chitín ako signál prítomnosti škodcov alebo chorôb. To môže vyvolať obrannú reakciu, známu ako „indukovaná systémová rezistencia“ (ISR). Ďalší spôsob, akým môže chitín posilňovať rastliny, je jeho schopnosť podporovať rast prospešných mikroorganizmov v pôde, ako sú chitinolytické baktérie. Tieto baktérie rozkladajú chitín na jednoduchšie zlúčeniny, ktoré rastliny môžu využiť ako zdroj živín. Navyše chitín môže zlepšovať štruktúru pôdy tým, že podporuje tvorbu agregátov pôdnych častíc, čo môže zlepšiť priepustnosť pôdy pre vodu a vzduch a tiež zlepšiť schopnosť pôdy zadržiavať živiny. Hnojivo sa dá použiť ako sypké a zapraviť do pôdy, alebo ako roztok, ktorým môžete uhorky zalievať alebo v prípade potreby aj postriekať.
Zber
Uhorky z voľnej pôdy zberáme asi od polovice júla do polovice septembra postupne tak, ako dozrievajú. Najmä uhorky nakladačky nesmieme nechať prezrievať. Prerastané plody vyčerpávajú rastliny, ktoré prestanú zakladať nové plody.