Leto je sezónou čerstvých plodov ovocia a zeleniny. Teraz je dostatok všetkého v prírodnom stave, to však nedokážeme spotrebovať. Navyše, potrebujeme si urobiť zásoby vitamínov aj na ostatné obdobia roka. Našťastie, existuje mnoho spôsobov, ako zozbierané plody efektívne využiť, uchovať a vychutnávať ich ešte dlho po sezóne. Domáce konzervovanie úrody je hospodárnou voľbou, ale keďže je v hypermarketoch celoročne dostať čerstvé plody, ocitla sa na vedľajšej koľaji. Navyše, klasické konzervovanie, ako ho robili naše babičky, nie je ani veľmi zdravé, najmä kvôli vysokému obsahu cukru. V tomto článku sa pozrieme na rôzne metódy konzervovania, zavárania a skladovania, aby vaša úroda nevyšla nazmar.
1. Konzervovanie a zaváranie
Jedna z najstarších metód konzervovania je konzervovanie soľou, neskôr octom. Na konzervovanie octom sú vhodné najmä biele destilované jablkové octy s kyslosťou 5 percent. Ak chcete vyskúšať konzervovanie soľou, nepoužívajte bežnú kuchynskú, ale konzervačnú soľ, respektíve soľ na morenie potravín. Potrebujete sklené nádoby určené na zaváranie a viečka vyrobené pre metódu, akú použijete. I keď je pravdou, že konzervovaná zelenina z obchodov často obsahuje veľa sodíka, pri domácom konzervovaní môžete množstvo soli ovplyvniť. Podobne aj množstvo cukru alebo použitie iného prípravku (napríklad stévie) pri zaváraní ovocia.
Zaváranie do pohárov
Zaváranie patrí medzi tradičné spôsoby uchovávania ovocia a zeleniny, ktoré poznali už naše babičky. Ovocie ako marhule, broskyne, slivky či hrušky môžete jednoducho zavariť s trochou cukru a vody. Zelenina ako uhorky, paradajky alebo kapusta sa zase hodí na prípravu sladkokyslých či kyslých nálevov. Zaváracie poháre je potrebné sterilizovať, aby sa zabránilo rastu baktérií a plesní. Po zavarení môžete tieto poháre skladovať celé mesiace, a pritom zachováte väčšinu vitamínov.
Zaváranie v horúcej vode je vhodné pre plody, ktoré sú kyslé (pH < 4,6): uhorky, kyslá kapusta, rôzne druhy ovocia. Vždy skontrolujte, či je tesnenie na viečkach nepoškodené. Druhou metódou je konzervovanie tlakom - v tlakovom hrnci. Je vhodná najmä pred plody s pH vyšším ako 4,6, teda väčšinu zeleniny okrem paradajok (ale všetky potraviny, ktoré konzervujeme v horúcom vodnom kúpeli môžu byť konzervované tlakom).
Zaváranie je taký spôsob tepelnej konzervácie potravín, pri ktorej sa pokrm viečkom uzavrie v pohári a ohrieva sa na teplotu minimálne 85°C. Ohrievaním uzatvorených pohárov vo vode alebo vo vodnej pare dochádza k uvareniu a pasterizácii pokrmu. Pri postupnom ochladení pohára sa zvyšný vzduch opätovne zmršťuje, zníži sa tlak v pohári a okolitým atmosférickým tlakom dochádza k pritlačeniu viečka na pohár. Viečko sa prisaje k poháru, obsah pohára je vzduchotesne uzatvorený a mikroorganizmy z vonkajšieho prostredia do neho nemôžu preniknúť. Sterilizácia je úprava potravín prevarením, teda dosiahnutím teploty teploty, pri ktorej dochádza k zničeniu choroboplodných organizmov v potravinách. Vystavením vysokej teplote bola zabezpečená pasterizácia pokrmu vo vnútri pohára - všetky mikroorganizmy tak boli zničené.
Pri zaváraní je čistota kľúčová, dajte si na nej záležať. Používajte vždy dokonale čisté poháre a viečka. Akákoľvek špina v pohári môže spôsobiť, že zavárané ovocie alebo zelenina sa pokazí. V tomto bode nerobte žiadne kompromisy. Ak máte umývačku riadu, využite ju. Ovocie a zeleninu vždy dôkladne umyte. Nešetrite vodou ani svojou námahou. Nepoužívajte pokazené a poškodené plody.
Ak používate na zatlačenie viečok zaváraciu hlavicu, tesnejšie utesnenie dosiahnete použitím látkovej utierky. Utierku preložte ju cez viečko a až cez utierku nasaďte zaváraciu hlavicu a zatlačte. Spoj bude tesnejší.
Zaváranie potrebuje čas, doprajte si ho. Zlatým pravidlom je, spracovať ovocie či zeleninu čo najskôr po zbere!
Ak čas na pomalé zaváranie nemáte, siahnite po produktoch, ktoré vám umožnia naloženú zeleninu zakonzervovať bez toho, aby ste ju sterilizovali. Zelko je prípravok s obsahom konzervačných látok, vďaka ktorým sa nakladaná zelenina nepokazí ani v prípade, že ju nebudete sterilizovať. Výhodou zavárania bez sterilizácie je časová úspornosť. Zavárať bez sterilizácie je možné napríklad uhorky.
Sterilizácia v hrnci s vodou alebo v parnom hrnci je najpoužívanejšia, je však časovo náročná, keďže do hrnca sa zmestí len obmedzený počet pohárov. Poháre do hrnca ukladajte tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Zaistíte tým rovnomerné zvyšovanie teploty v zaváraninovom pohári, ktoré je kľúčové pre dôkladnú sterilizáciu. Z rovnakého dôvodu neukladajte na seba ani viac pohárov. Môže sa síce zdať, že vám to urýchli proces zavárania, ale v konečnom dôsledku to môže ohroziť výsledok. Ak zavárate v klasickom hrnci, uložte najprv poháre a následne nalejte do hrnca vodu tak, aby siahala tesne pod úroveň viečka a na miernom ohni priveďte vodu k varu. Následne znížte plameň tak, aby voda v hrnci len mierne bublala.
Ak zavárate v klasickom hrnci, uložte najprv poháre a následne nalejte do hrnca vodu tak, aby siahala tesne pod úroveň viečka a na miernom ohni priveďte vodu k varu. Následne znížte plameň tak, aby voda v hrnci len mierne bublala. Ak budete zeleninu a ovocie sterilizovať, nemusíte sa obávať pokazenia a môžete siahnuť po prípravkoch, ktoré neobsahujú konzervačné látky.
Do rúry umiestnite hlbší plech, nalejte do neho horúcu vodu tak, aby siahala približne do výšky 2 cm a poháre rozmiestnite na plechu tak, aby sa nedotýkali ani seba navzájom, ani okrajov plechu. Ideálne je, ak použijete poháre rovnakej veľkosti a s rovnakým obsahom. V elektrickej rúre použite horný a dolný ohrev a sterilizujte pri teplote 170°C, v teplovzdušnej rúre môžete využiť horúci vzduch a teplotu 150°C. Takýmto spôsobom môžete sterilizovať aj džemy a lekvár.
Zaváranie v umývačke riadu má obrovskú výhodu v tom, že do môžete naraz sterilizovať väčšie množstvo pohárov. Väčšie poháre naukladajte do spodnej časti, menšie do hornej časti. Aj pri zaváraní v umývačke riadu je nevyhnutné, aby sa poháre navzájom nedotýkali a mali medzi sebou aj dostatočné rozostupy, ideálne aj niekoľko centimetrov. Vyberte dlhý umývací program s najvyššou možnou teplotou (minimálne 70 °C).
Zaváranie zeleniny nie je tak zložité ako sa to začiatočníčkam v úvode zdá. Obyčajný ocot tak môžete nahradiť octom „Balsamico“ a ak chcete chuť napr. Bežne sa stáva, že si pripravíte viac nálevu, ako je momentálne potrebné. Nevylievajte ho. Na sterilizáciu, čiže vyváranie pohárov s nakladaným ovocím či zeleninou potrebujete veľký hrniec. Druhým postupom je nakladanie. Pri varení ovocia alebo zeleniny použite nerezový hrniec. Obsah naložte maximálne do polovice a počas varenia opatrne miešajte, aby vám nič neprihorelo. Premiešavanie zabezpečí aj to, že sa zo zeleniny a ovocia odparí zbytočná voda. Ak sa vám pri varení tvorí v hrnci pena, odoberajte ju. Pri tomto spôsobe sa vitamíny neničia tak ako v prvom prípade, naopak, napr. obsah vitamínu C v niektorých druhoch zeleniny sa niekedy ešte zvýši. Takou zeleninou je kapusta, uhorky, fazuľa, ale aj paprika. Tieto plody sa môžu v pohári zaliať zvarenou a ochladenou vodou s prídavkom soli. Poháre potom dobre uzavrite a nechajte približne 10 dní stáť na teplom mieste, ktorého teplota by nemala klesnúť pod 20 °C. Pre dobrý výsledok našej snahy je dôležité aj množstvo spracovávaného ovocia alebo zeleniny. Ak ovocie kúskujete, zalejte napr. kúsky jablka a hrušky octovou vodou alebo vodou s cukrom.
Na sterilizáciu by sa vám poháre v hrnci nemali dotýkať, treba ich zavinúť do plátna, alebo jednoducho obložiť novinovým papierom. Aby zavárané jahody a čerešne nestratili zaváraním farbu, kvapnite pri príprave sirupu do cukru červené bretónové farbivo. Na ¼ l treba asi 5 kvapiek.
Nakladané uhorky nezostanú duté, ak ich pred nakladaním na niekoľkých miestach napichnete špáradlom. Ak si chcete naložiť hríby do soli a použiť ich neskôr na prípravu chutného mäska, pokrájajte ich na tenké plátky, nechajte dobre vysušiť. Potom ich ukladajte do pohára tak, že jednotlivé vrstvy presypávajte soľou. Huby ukladajte tak, že ich v pohári natlačte, aby medzi nimi zostalo čo najmenej vzduchu.
Cukiny nakrájajte na kúsky, kapusty rozdeľte na 4 časti, karfioly ponechajte v celosti a spolu s kukuricou dajte do veľkej sklenenej nádob. Zeleninu potom osoľte a dobre pomiešajte. Misu prikryte ľanovou utierkou a nechajte postáť 1-2 dni. Potom z misy zlejte vzniknutú šťavu, zeleninu prepláchnite pod tečúcou vodou a nechajte dobre odkvapkať. Potom ju naložte do pripravených pohárov, zaťažte ju a zalejte octom.
Približne 5 l vody zvarte s octom podľa chute, soľou podľa chute, horčicovým semienkom, kôprom, čiernym korením. Do dobre umytých pohárov naukladajte uhorky a keď nálev vychladne, nalejte ho do pohárov. Do každého pohára vložte strúčik cesnaku.
Pekné drobné uhorky a malé dyne umyte, odstopkujte a dobre osušte. Na dno veľkých uhorkových fliaš potom uložte saturejku, višňový list, kôpor, železník, 1 rez chrenu a 1 ČL majoránu. Z 1 dielu octu a 4 dielov vody uvarte nálev, pridajte k nemu 1-2 PL cukru a ešte horúca zalejte uhorky.
Huby povarte 5 - 10 minút v osolenej vode. Na 1 l vody pridajte 4 g kyseliny citrónovej. Huby potom naložte do pohárov, zalejte nálevom a pridajte ingrediencie.
Marhule rozštvrťte a poukladajte do pohárov. Do každého pohára nasypte za špičku noža sódy bikarbóny a také isté množstvo konzervátora. Vodu s cukrom a kyselinou citrónovou varte, až kým sa cukor nerozpustí. Potom roztok nalejte do pohárov a do každého pohára pridajte 2 PL marhuľovice.
Zaváranie bolo vždy dobrým spôsobom, ako uložiť ovocie či zeleninu na zimu. Stačí plody naložiť do čistých pohárov, zaliať buď soľným alebo kyslým nálevom. Po naplnení zatvorte vrchnáky a poháre vložte do hrnca s vodou asi do polovice až ¾ pohára. Hrniec prikryjete a vodu v ňom priveďte do varu, varte aspoň 10 minút. Potom poháre opatrne vyberte a nechajte vychladnúť. Budete počuť praskanie viečok, ktoré vytvárajú vákuové tesnenie. Pozor, zeleninu nakladanú len v slanom roztoku treba sterilizovať dvakrát s časovým odstupom asi 24 hodín. Na sterilizovanie okrem soli alebo octového nálevu môžete použiť aj zdravší a chutnejší paradajkový nálev. Je prirodzene kyslý a jedlu dodá ďalšie cenné látky. Vyskúšajte si takto naložiť napríklad fazuľu, cícer, karfiol, ružičkový kel, cuketu, kukuricu, baklažán, cibuľu.
Paradajky rozvarte a prepasírujte, ak chcete redšiu šťavu, pridajte vodu. Priamo v šťave môžete predvariť aj nakrájanú zeleninu.
2. Mrazenie
Najšetrnejším a zároveň veľmi jednoduchým spôsobom, ako spracovať ovocie a zeleninu zo záhrady, je mrazenie. Po zmrazení si plody uchovajú svoju chuť a tvar. Mrazenie zároveň zachováva vitamíny a minerálne látky, ktoré sa v ovocí a zelenine nachádzajú. Ovocie je ideálne mraziť čo najskôr po zbere. Najmä bobuľové a iné drobné ovocie rýchlo podlieha skaze a jeho výsledná kvalita by tak mohla byť veľmi nízka. Na mrazenie vyberajte len plne dozreté plody, ktoré nie sú nijak poškodené. Ovocie, ktoré sa chystáte mraziť, dôkladne očistite a umyte. Následne je potrebné vložiť ho do pripravených nádob alebo plastových vreciek vhodných na mrazenie potravín. Nádoby neprepĺňajte, voda obsiahnutá v plodoch sa mrazením rozpína a ovocie by sa zbytočne pootláčalo. Posledným krokom je prudké zmrazenie.
Ak si radi doprajete ranné smootie, ovsenú kašu s čerstvým ovocím alebo dobrú bublaninu, zamrazte si ovocie v menších dávkach. Urobiť to môžete dvomi spôsobmi. Buď si ho rozdelíte na menšie dávky ešte pred mrazením, alebo ho dáte do mrazničky rozložené na tácke. Po čiastočnom zmrazení, približne po dvoch až troch hodinách, ho rýchlo rozdelíte do pripravených nádob.
Pred mrazením zeleniny je vhodné ju najprv na niekoľko minút vložiť do vriacej vody. Tento krok sa nazýva blanšírovanie. Enzýmy, ktoré by mohli znehodnotiť nielen farbu, ale aj chuť a tvar mrazenej zeleniny, sa pri tomto procese rozložia. Blanšírovanú zeleninu vyberte z hrnca, prepláchnite ľadovou vodou, nechajte vychladnúť a môžete ju vložiť do pripravených nádob alebo vreciek. Takto zamrazená zelenina vám vydrží až jeden rok. Mraziť môžete koreňovú zeleninu, brokolicu, karfiol, kukuricu, ale aj cviklu a hrášok.
Je skvelým spôsobom, ak plánujete mrazené ovocie použiť do smoothies alebo na pečenie. Zamraziť môžete najmä banány, bobuľové ovocie, čerešne, zo zeleniny brokolicu, fazuľu, mrkvu, hrášok, kukuricu. Pozitívne je, že táto metóda uskladnenia potravín je rýchla a nevyžaduje špeciálne zručnosti. Náš tip: Väčšinu zeleniny je potrebné pred zamrazením krátko povariť alebo zapariť.
Ovocie a zelenina sa dobre zmrazia pri teplote od −18 až −26 °C, pričom sa v medzibunkových priestoroch rýchlo vytvoria drobné kryštáliky, ktoré sú v nich rovnomerne umiestnené.
blanšírovať - umytú, očistenú a nakrájanú zeleninu zalejeme vriacou vodou a necháme pôsobiť 2-3 minúty. Potom ju prudko ochladíme v nádobe so studenou až ľadovou vodou. Zmrazenú zeleninu pridávame priamo do varenia, bez rozmrazovania.
zaliate v nádobách na ľad - po ich umytí a nakrájaní sa umiestnia do nádob na ľad, zalejú vodou a zmrazia.
Najvýhodnejší spôsob konzervovania ovocia a zeleniny je mrazenie, lebo sa zachováva pôvodná farba, chuť, vôňa a vzhľad, ako aj najviac pôvodnej biologickej hodnoty. Pred zmrazovaním sa o. a z. vhodne upravia, vložia sa do obalov a zmrazujú sa.
Pre mrazenie sú vhodné plastové obaly určené na zmrazovanie alebo uzatvárateľné a mikroténové vrecká, ktoré jednoducho zaviažete, zatiahnete gumičkou alebo zvaríte.
Najjednoduchší spôsob, ako zabezpečiť, aby ovocie a zelenina vydržali čo najdlhšie a plné živín, je zmraziť ich. Zmrazovanie funguje najlepšie pri ovocí a zelenine, ktoré ste obrali na vrchole zrelosti a čerstvosti. Myslite však na to, že mrazenie nezabíja baktérie, len brzdí ich rast, takže plody vopred dobre umyte. Pokiaľ ide o zeleninu, nezabudnite ju pred zmrazením blanšírovať vo vriacej vode a potom ju rýchlo zaliať studenou vodou, aby ste zabránili jej znehodnoteniu. Potom zeleninu osušte a vložte do odolných vzduchotesných nádob či mraziacich vrecúšok. Výborným spôsobom, ako využiť mrazené ovocie a zeleninu sú smoothies. Mrazené ovocie zvyčajne vydrží rok a zelenina asi 18 mesiacov.
3. Sušenie
Sušenie je starodávna metóda, ktorá je veľmi účinná. Ak nemáte dostatok miesta v mrazničke, určite ho nájdete kdekoľvek v polici a sušené plody uskladníte bez problémov. Ovocie ako jablká, hrušky alebo slivky môžete nakrájať na plátky a sušiť na slnku, v rúre, sušičke na ovocie, alebo využijete sieť na sušenie. Zeleninu, ako sú paradajky, papriky či huby, môžete tiež sušiť a potom používať do omáčok a polievok. Sušené potraviny si zachovávajú koncentrovanú chuť a sú vynikajúce na uskladnenie počas zimy.
Sušením odstránite všetku vodu z ovocia alebo zeleniny. Tým, že jej chýba vlhkosť, nemôžu na nej rásť ani plesne a baktérie. Sušené ovocie alebo zelenina vám vydrží 4 mesiace až rok, ale musíte rátať s tým, že niektoré živiny sa sušením vytratia. Zhnednutiu nakrájaného ovocia a zeleniny zabránite namočením vo vode s citrónovou šťavou.
Najstarším spôsobom, ako dlhodobo skladovať plody zo záhrady, je sušenie ovocia a zeleniny. Je síce náročnejšie na čas, má však množstvo výhod. Najväčším prínosom je, že zachováva vitamíny, minerálne látky aj vlákninu. Z maškrtenia doma vysušených plodov tak nemusíte mať výčitky, naopak. Ďalšou výhodou je dobrá skladovateľnosť. Umytú vyčistenú a na plátky nakrájanú úrodu môžete sušiť tromi rôznymi spôsobmi. Prvým je prírodné sušenie na vzduchu. Ide o najstarší, ale aj najdlhšie trvajúci postup. Ovocie a zelenina sa sušia vonku na slnku alebo v interiéri, v dobre vetranej a suchej miestnosti. Výsledok ako aj čas sušenia plne závisia od počasia. Oveľa efektívnejšie sú zvyšné dva spôsoby - sušenie v elektrickej rúre a sušenie v sušičke potravín. Na energiu aj čas je náročnejšie sušenie v rúre, ktoré prebieha pri teplote okolo 45 °C niekoľko hodín, ktoré si môžete v prípade potreby rozdeliť na niekoľko etáp. Vysušenú úrodu skladujte v uzatvárateľnej, vzduchotesnej nádobe na tmavom mieste. Najčastejšie sa týmto spôsobom spracovávajú jablká, hrozienka, ríbezle, marhule, slivky alebo jahody a broskyne.
Sušené ovocie a zelenina sú výrobky so zníženým obsahom vody. Nemajú obsahovať viac ako 12 % vody. Pri sušení nastávajú okrem zníženia obsahu vody aj určité chemické zmeny, napr. strata vitamínov, rozklad škrobu na cukry a pod.
Sušenie ovocia a zeleniny znamená odstránenie vody z plodov. Keďže baktérie potrebujú na prežitie vodu, proces sušenia zabraňuje tomu, aby sa jedlo pokazilo. Po odstránení vody sa potraviny zmenšia a budú ľahšie. Najefektívnejší proces sušenia dosiahnete dvoma spôsobmi - sušičkou alebo rúrou. Sušička je najspoľahlivejšou voľbou, pretože stačí naložiť plody do nej, zvoliť vhodné nastavenie a už len čakáte na hotový výrobok. Aj rúra môže pri správnom používaní slúžiť ako sušička, ale sušenie trvá asi dvakrát tak dlho. Predhrejte rúru na 60 stupňov, nakrájajte ovocie alebo zeleninu na tenké plátky a namočte ich do roztoku citrónovej šťavy a vody (v pomere 1 : 1). Po 10 minútach vyložte plech papierom na pečenie a uložte naň plátky ovocia či zeleniny.
4. Kvasenie
Kvasenie je čoraz populárnejší spôsob konzervovania, najmä kvôli zdraviu prospešným baktériám, ktoré sa v procese tvoria. Kvasená kapusta alebo nakladané uhorky (kvašáky) patria medzi najznámejšie fermentované potraviny. Tento proces zvyšuje obsah vitamínu C a probiotík, čím podporuje imunitu a zdravé trávenie.
Už ste o tom počuli? Rýchlokvasená zelenina je tým najprirodzenejším probiotikom a vydrží na konzumáciu aj niekoľko mesiacov. Zelenina sa umyje, očistí a nakrája. Potom sa natlačí do nádoby tak, aby pustila šťavu a chránila zeleninu pred kyslíkom. Doplní sa koreninami, vodou, prípadne štartérom - dopredu pripravenou kultúrou baktérií alebo probiotík na naštartovanie fermentácie. Takto pripravená zmes sa zaťaží (napr. Pre lepšiu predstavu, v podstate ide o probiotický šalát.
Fermentovanie je staro-nový spôsob konzervovania zeleniny a stáva sa čoraz obľúbenejším kvôli tomu, že fermentácia zabíja škodlivé baktérie a podporuje rast užitočných probiotík. Dlhodobé fermentovanie si vyžaduje kvasenie a množstvo ďalších krokov, na ktoré sú potrebné zručnosti a skúsenosti. Môžete si vyrobiť aj takzvané „rýchle uhorky“, nebudú však obsahovať probiotiká. Stačí, keď uhorky zalejete nálevom z rovnakého dielu octu a vody, osolíte, pridáte korenia, či obľúbené bylinky a necháte prejsť varom. Uhorky alebo iné druhy zeleniny naloženej v pohároch zalejte soľankou a po vychladnutí odložte aspoň na 48 hodín do chladničky.
5. Skladovanie čerstvých plodov
Ak preferujete konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny, môžete niektoré druhy skladovať po dlhšiu dobu, ak dodržíte správne podmienky.
Zemiaky a koreňová zelenina
Zemiaky, mrkva, zeler, petržlen či cvikla sa najlepšie skladujú na chladnom, tmavom a suchom mieste. Ideálnym priestorom je pivnica alebo špajza, kde sa teplota drží okolo 4 - 7 °C. Skladovanie v piesku alebo pilinách môže pomôcť predísť vysychaniu.
Cibuľa a cesnak
Cibuľa a cesnak vyžadujú suché a dobre vetrané miesto. Aby sme zabránili hnilobe, môžeme zväzky cibule alebo cesnaku zavesiť na vzdušnom mieste alebo skladovať v plátených vreckách.
Ovocie
Ovocie typicky skladujeme v bedničkách. Naozajstní špecialisti však ukladajú ovocie v kvalitných pivniciach na policiach. Niektoré odrody jabĺk a hrušiek môžete skladovať aj celé mesiace, ak sú správne uskladnené. Dôležité je uchovávať ich v chladnej miestnosti s vyššou vlhkosťou vzduchu a pravidelne kontrolovať, či niektoré kusy nezačínajú hniť. Ovocie sa tiež nemá skladovať v tesnej blízkosti zemiakov, ktoré produkujú etylén a môžu urýchliť ich zrenie.
6. Spracovanie a výroba domácich pochúťok
Ak máte chuť experimentovať, môžete z úrody vytvoriť aj rôzne domáce produkty.
Džemy a marmelády
Výroba domácich džemov a marmelád je skvelý spôsob, ako spotrebovať nadbytočné ovocie. Kombinovať môžete rôzne druhy ovocia, ako sú jahody, čerešne, maliny, marhule či slivky, a dosladiť podľa chuti. Príprava džemov je rýchla a výsledkom sú sladké dobroty, ktoré vám pripomenú letné dni počas zimy.
Sladký lekvár je pochúťkou nielen detí, ale aj dospelých.
Následne ovocie vložíme do hrnca, pridáme 900 g kryštálového cukru a varíme pokiaľ nezačne vrieť. Cca po dvoch hodinách máme lekvár hustý a uvarený. Nezabudnite si lekvár označiť štítkom, aby sa vám v špajzi lekváre nepomiešali.
Šťavy a sirupy
Z ovocia môžete vytlačiť pomocou lisu šťavy alebo pripraviť sirupy, ktoré poslúžia ako osviežujúce nápoje alebo prísady do čajov a koktailov. Jablká, hrušky alebo ríbezle sú ideálne na prípravu domácich štiav, zatiaľ čo malinový alebo bazový sirup sú výborné na osvieženie v horúcich dňoch.
Pri varení džemov a sirupov sa nebojte zmiešať aj viacero druhov drobného ovocia.
Domáce omáčky a pestá
Paradajky, paprika a bylinky ako bazalka alebo koriander sa dajú spracovať do chutných domácich omáčok a pest. Či už sa rozhodnete pre zaváranie, sušenie, mrazenie alebo fermentovanie, dôležité je, že sa vaša snaha o pestovanie premení na dlhodobú radosť z vlastných plodov. Okrem toho vám vlastnoručne pripravené lahôdky prinesú nielen potešenie, ale aj zdravú alternatívu k priemyselne spracovaným potravinám.
Domáci Paradajkový Pretlak | Hustá konzistencia | Vyrobené zo 100% paradajok | Žiadne hodiny varenia
Či už sa rozhodnete pre zaváranie, sušenie, mrazenie alebo fermentovanie, dôležité je, že sa vaša snaha o pestovanie premení na dlhodobú radosť z vlastných plodov. Okrem toho vám vlastnoručne pripravené lahôdky prinesú nielen potešenie, ale aj zdravú alternatívu k priemyselne spracovaným potravinám.