Zima predstavuje pre zvieratá náročné obdobie, preto je dôležité im pomôcť prežiť ju v zdraví a pohode. Príprava na zimu sa týka nielen voľne žijúcich zvierat, ale aj domácich miláčikov a hospodárskych zvierat. Ešte tu máme jeseň, ale rýchlo sa skracujú dni a pribúda nevľúdneho počasia a musíme si chtiac nechtiac priznať, že zima sa blíži.
Pomoc voľne žijúcim zvieratám v záhrade
Táto úloha nevyžadujúca žiadne úsilie môže byť pre usilovných záhradkárov nečakanou výzvou - nechať záhradu bez väčšieho zásahu. Polená, ktoré zostali po letných táborákoch pri ohnisku, poslúžia na prezimovanie chrobákov. V nánosoch travín a v spleti koreňov pri záhradnom jazierku sa ubytujú slepúchy a mloky. Keď z jazierka neodstránime bahno, zavŕtajú sa doň žaby. V kope lístia v trvalkovom záhone sa zabýva ježko.
Lístie je perina pre najrôznejšie živočíchy, ktoré u vás hľadajú útočisko. Prezimujú nielen pod ním, ale i zachytené na samotných listoch. V ideálnom prípade nechajte opadané lístie ležať, teda ak nie je ešte zo stromov napadnuté najrôznejšími škodcami a chorobami. Ak zo záhrady opadané lístie odstraňujete, v záujme prírody postupujte čo najmenej intenzívne. V opačnom prípade môžete zvieratám, ktoré sú schované v tráve, ublížiť. Staré dobré hrable sú skvelé, zato fukáre a drviče lístia odstraňujú z vašej záhrady život. A pálenie lístia?
Aspoň časť trávy pred zimným obdobím nepokoste. Rada sa v nej ukryje lienka, doputuje i bystruška a čmelia kráľovná. Tie náchylnejšie živočíchy sa v ňom ubytujú ešte radšej.
Že ho nemáte? Pokojne ho provizórne založte. Stačí z obyčajnej trávy - najlepšie sú už spomenuté dlhšie steblá -, ale aj z lístia, zo slamy a z vetvičiek… Pripravte hromádku podobnú vyvýšenému záhonu, malú alternatívu kompostu, ktorú na jar len premiešate so zeminou. Poslúži vám hneď dvakrát - v zime vám za ňu poďakujú drobné živočíchy, ako napríklad užovky, ktoré sa do nej ukryjú, na jar samotná záhrada, ktorú môžete prihnojiť. V organicky udržiavanej záhrade je potom viac života a kolobeh sa pekne opakuje.
Aj keď máte „len“ balkón alebo hrantíky na oknách okolo terasy, nechajte v nich zoschnuté letničky, chryzantémy, bylinky...
Ježe prečkávajú zimu zimným spánkom v hniezde, ktoré si musia samy pripraviť. Ale pomôcť im s tým môžete, budú rady. Ježko potrebuje suché a osamotené miesto. Poslúži mu kôpka lístia navŕšená na kraji záhrady, s kôrou, práchnivejúcim drevom a polienkami, ale napríklad aj stará drevená krabica, do ktorej vyrežete dvierka. Využiť môžete aj roztrhaný košík alebo malú debničku, v ktorej ste si v júni odniesli z farmy jahody, ale nestihli ste ju vrátiť. Šupnite ju pod celú kôpku lístia. Ježko samec hľadá takýto zimný úkryt už na konci októbra, zatiaľ čo samice ešte v novembri dopĺňajú zásoby energie. Ale potom sa uchýlia do svojho hniezda aj ony. Navyše práchnivejúcim drevom sa živia larvy chrobákov, ktoré si ježko môže hneď po jarnom prebudení dopriať na desiatu.
Jazierko pred zimou nechce prílišný zásah. Len ak by bolo organického materiálu na dne príliš, mohli by plyny vznikajúce tlením rastlín a opadaného lístia škodiť zimujúcim tvorom. Pri teplotách pod nulou treba vo väčších nádržiach udržiavať vetrací otvor - dieru v ľade, a to pomocou termostatu, polystyrénového plaváka či vzduchovaním, alebo trebárs vďaka hrncu s teplou vodou, ktorý urobí v ľade dieru.
Viete, že na jar budete meniť vodu v bazéne? Nechajte cez zimu tú, čo zostala, bez chemických zásahov. I ďalší krok je v duchu „lenivého záhradníčenia“. Neobraté posledné jablká a zoschnuté slivky môžu byť pre mnoho zvierat záchrannou chuťovkou v mraze.
A čo ešte? Vyčistite kŕmidlá a búdky skôr, než udrú mrazy, zaveste ich tak, aby na ne nedočiahli domáci maznáčikovia, a kúpte zásoby kvalitného krmiva. Najlepšie poslúži jednodruhové, ako je slnečnica alebo proso.
Zvieratá zimujúce u vás doma nerušte. Ak príde nejaký živočích prezimovať do záhradného domčeka, pomôžte mu len vtedy, keď sa zo svojho úkrytu nemôže dostať, napríklad ak spadol do vedra.
Ďalšie tipy pre pomoc zvieratám v záhrade:
- Ropuchy: Potrebujú v zime úkryt, ktorý ich ochráni pred chladom. Vhodné sú napríklad diery v zemi alebo v záhradných stenách, ktoré sú zakryté lístím.
- Vtáky: Pre mäkožravé vtáky môžete pripraviť jablká, ovsené vločky a hrozienka. Zrnožravé vtáky majú radi slnečnicová semienka a nesolené arašidy.
- Veveričky: Do kŕmidiel im môžete dať lieskové oriešky, slnečnicové semienka alebo kukuricu.
- Plazy: Potrebujú mrazuvzdorný úkryt - napríklad medzery v hromadách kameňov, pod zemou alebo v koreňoch stromov.
- Hmyz: Pripravte na záhrade kôpky z vetvičiek, lístia a kôry. Alebo do záhrady umiestnite hmyzí hotel, ktorý im zaručí ochranu proti dažďu, snehu a tiež pred vtákmi.
- Dážďovky: Na záhony nanesiete vrstvu mulčovacej kôry. Dážďovkám sa dobre darí aj v komposte.
- Lienky: Nechajte na záhrade zvädnuté kvetiny až do jari, lienky prezimujú na ich stonkách.
- Ryby: Ryby potrebujú na prežitie zimy v záhradnom jazierku minimálne metrovú hĺbku vody. Na dne tak nájdu dostatočne teplú vrstvu vody, v ktorej môžu zimu prečkať. Pokiaľ vo vašom jazierku žijú ryby, musíte doň umiestniť zariadenie proti celkovému zamrznutiu.
Ako pripraviť hospodárske zvieratá na zimu
Zima môže byť pre hospodárske zvieratá náročným obdobím. Teploty klesajú, dni sú kratšie a riziko rôznych ochorení stúpa. Preto je mimoriadne dôležité pripraviť všetky priestory, v ktorých zvieratá žijú - či už ide o kuríny pre sliepky, stajne pre hovädzí dobytok, alebo chlievy pre ošípané.
Príprava kurína pre sliepky
Kuríny pre sliepky si zaslúžia obzvlášť veľkú pozornosť. Sliepky sú citlivé na prievan, vlhkosť aj extrémne výkyvy teplôt. Izolujte steny, podlahu a strechu pomocou prírodných materiálov ako slama, seno, drevovláknité dosky alebo polystyrén (z vonkajšej strany). Dbajte na to, aby izolácia prepúšťala paru - ak vlhkosť zostane vo vnútri, vytvoríte ideálne podmienky pre plesne a baktérie. Použitie infražiariča pre hydinu (alebo infračervenej žiarovky) je osvedčený spôsob, ako sliepkam dopriať príjemné teplo bez prehriatia celého priestoru. Sliepky si prirodzene vyberú, kedy sa potrebujú zohriať. Každý kurín pre sliepky by mal obsahovať dostatočný počet znáškových hniezd. V zime zabezpečte, aby ste hniezda umiestnili do výšky aspoň 30-40 cm nad zemou a dobre ich izolovali od chladu. Sliepkam musíte zabezpečiť čerstvú a nezamrznutú vodu. Využiť môžete ohrievané napájačky alebo jednoduché izolačné techniky (napr. termosky, obaly). Ani v zime netreba zanedbávať výbeh pre hydinu. V slnečných a suchých dňoch je pre sliepky prospešné, ak sa môžu poprechádzať po dvore. Výbeh by mal byť suchý, bez ľadu, ideálne prekrytý strechou alebo fóliou. Kuríny pre sliepky sú základom zdravého chovu.
Príprava stajne pre hovädzí dobytok a kone
Stajne slúžia najmä pre hovädzí dobytok a kone. Aj počas zimy potrebuje stajňa čerstvý vzduch - dôležité je však zabrániť prievanu. Vytvorte prirodzené vetranie pomocou otvorov vo výške, mimo úrovne zvierat, a skontrolujte steny či okná, či cez ne nepreniká studený vzduch. Podlahu upravte s miernym spádom a doplňte ju drenážou, aby ste zabránili hromadeniu vlhkosti. Napájačky v stajniach často zamŕzajú - preto používajte izolované alebo temperované napájačky. Krátke dni môžu negatívne ovplyvniť dojivosť a celkovú aktivitu zvierat.
Príprava chlieva pre ošípané
Aj ošípané potrebujú teplé a suché podmienky, hoci znesú mierny chlad lepšie než hydina. Ak máte klasický murovaný chliev, izolačné vrstvy môžete jednoducho doplniť zvnútra - napríklad dreveným obložením so slamou. Podobne ako v stajni, aj v chlievoch je kľúčová suchá a teplá podstielka. Zima kladie na hygienu v chlievoch ešte vyššie nároky. Každý deň odstráňte znečistenú podstielku a vymeňte ju za suchú a čistú. Popri čistote nezabudnite ani na výživnejšie krmivo. V chladných mesiacoch potrebujú ošípané viac energie - doplňte ich stravu o kukuricu, jačmeň alebo výživný šrot.
Zimná príprava si síce vyžaduje trochu úsilia, no výsledky sa určite oplatia. Keď sa zvieratá cítia zdravé a spokojné, menej ochorejú, lepšie rastú alebo znášajú a uľahčujú každodennú starostlivosť.
Ako pripraviť králiky na zimu
Hoci sú králiky pomerne odolné zvieratá, zima prináša určité výzvy pre králiky aj pre nás, ich chovateľov. Aby zimu prežili v zdraví a pohode, je dôležité pripraviť im vhodné prostredie a vyhnúť sa tomu, čo králikom prekáža.
Prvá vec, na ktorú by sme mali myslieť pri príprave králikov na zimu, je zabezpečenie vhodného a dobre izolovaného obydlia. Ak chováte králiky vonku, je nevyhnutné, aby bola ich králikáreň chránená pred nepriaznivým počasím - dažďom, vetrom a mrazom. Preto vyhľadajte ideálne miesto na umiestnenie králikárne. Mala by byť na suchom mieste, najlepšie vyvýšená, aby sa zabránilo jej zamokreniu.
Pred príchodom zimy skontrolujte strechu. Nesmie mať žiadne diery a musí byť úplne odolná proti vode.
Ako zatepliť králikáreň na zimu?
Aby ste králikom udržali teplo, môžete zatepliť králikáreň. Na vytvorenie ďalšej vrstvy môžete použiť napríklad polystyrén, seno alebo noviny. Vrstvu potom zakryte preglejkou, aby ju králiky nemohli rozhrýzť. Takto pripravená králikáreň poskytne dobrú ochranu pred mrazom.
Kvalitná podstielka tiež pomôže udržať králikom teplo. Akú podstielku pre králiky si vybrať? Použite slamu, ktorá má dobré izolačné vlastnosti, a tak pomôže králikom udržať si teplo. Podstielku pravidelne kontrolujte a vymieňajte, aby bola neustále suchá a čistá.
Chladné obdobie si môže žiadať úpravu králičieho jedálnička. Je totiž pravdepodobné, že spotrebujú viac energie na udržanie telesnej teploty. Preto im zaistite dostatok potravy, ktorá má vyššiu energetickú hodnotu. Do stravy môžete napríklad pridať viac sena a kvalitného krmiva. V obmedzenom množstve môžete podávať aj ovsené vločky alebo slnečnicové semená.
Rovnako ako počas celého roka je potrebné zaistiť neustály prístup k čerstvej vode. V zime môže byť situácia zložitejšia kvôli častému zamŕzaniu vody. Preto pravidelne kontrolujte napájačky a vymieňajte ich obsah. Pri chove králikov v zime môžu byť prospešné mnohé doplnky stravy ktoré posílí ich imunitu. Stravu však môžete doplniť aj minerálnymi látkami pomocou rôznych sušených byliniek. Na podporu imunity skvele funguje harmanček alebo hloh. Vápnik možno doplniť púpavou a ďatelinou. Bylinky používajte striedmo, aby sa ich účinok nedostavil opačne.
Zároveň nezabudnite pravidelne kontrolovať celkový zdravotný stav králikov a snažte sa udržiavať prostredie pokojné a stabilné. V prípade ťažkostí sa neváhajte kontaktovať svojho veterinára.
Prípravu králikov na zimu určite nepodceňujte.
Ako pripraviť psa na zimu
Pes, ktorý je zvyknutý byť celoročne vonku tak bez problémov môže zostať aj v zimnom období. Samozrejme by mal mať dobre zateplenú búdu najlepšie s predsieňou, aby mu dovnútra nefúkalo a to najdôležitejšie - dostatok kvalitnej stravy. Zvládanie nízkych teplôt sa u psov vždy odvíja od toho, akým teplotám sú prispôsobení a akú pohybovú aktivitu majú.
Búda by mala byť psíkovi tak akurát, aby sa v nej mohol pohodlne a ľahko stočiť do klbka. Potom ľahšie ohreje svoj príbytok svojím vlastným dychom a telom. Samozrejme je dôležitá správna izolácia, predsienka a slamová výstelka. Čas od času ju v zime znova doplňte, pretože váš maznáčik ju určite časom rozdupe a slama by potom neplnila svoju stopercentnú funkciu. Vchod do búdy je vhodné zakryť dekou alebo vrecovinou. Vedeli ste, že najlepším pelechom pre psa v chladnom období je slama? Áno, úplne obyčajná slama.
V zime môžu byť v koterci aj krátkosrstí a hladkosrstí psíci. Ak však dosiahne vonkajšia teplota -20 °C, mali by ste vziať chlpáča radšej dovnútra, stačí nejaká chodbička, predsienka alebo stodola. Dobre sa vám tiež môžu osvedčiť špeciálne psie dvierka do garáže alebo kôlne, kde potom môžete na zemi nechať ležať tiež trochu slamy.
Na zimu je nutné každého psa držaného v koterci trochu vykŕmiť. Tuk, je známou výbornou termoregulačnou vrstvou a navyše zásobárňou energie, ktorú psi v zime vydajú asi jeden a polkrát viac ako v lete. Keďže majú chlpáči prirodzene vyššiu teplotu tela než človek, väčšinu energie spotrebujú práve na jej udržanie.
V zime rozhodne odporúčame granuly namáčať do vody a varenú stravu podávať zaliatu vodou alebo vývarom, psy totiž majú v zime obmedzený prístup k vode, ktorá im v miskách zamŕza. Poznáte vyhrievanú misku na vodu? Miska začne sama vodu ohrievať, ak teplota vonku klesne pod 3 °C. Nikdy sa tak nestane, že by sa jazýček chlpáča prilepil na zamrznutú vodu v miske.
Príprava lesnej zveri na zimu
Poľovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v starostlivosti o lesnú zver počas zimných mesiacov. S prikrmovaním je najlepšie začať už na jeseň, aby si zver v tele dokázala uložiť dostatočné množstvo tuku. Také zviera potom nepotrebuje v zime toľko potravy, pre vychudnutú zver však platí opak. Pre zver je náročný aj prechod medzi zimou a jarou, keď sa s predlžovaním dní začne zvyšovať aj intenzita metabolizmu a zver začne potrebovať viac prirodzenej potravy.
Za prikrmovanie označujeme aktivitu, keď dávame zveri potravu navyše. K prikrmovaniu môžeme započítať aj sypanie potravy vtákom do vtáčích búdok. Poľovníci túto aktivitu majú o niečo zložitejšiu a prikrmovanie lesnej zveri v čase núdze je zo zákona povinnosťou každého poľovníka. Nemusí ísť len o zimné mesiace, poľovník musí celoročne zásobovať zvieratá kamennou soľou a minerálnymi soľami. Podľa ročného obdobia sa mení aj zloženie potravy, ktorú poľovníci zvieratám dávajú. Základom je nové krmivo dávkovať po malých dávkach a postupne, aby si naň zvieratá navykli.
Krmelec alebo krmovisko?
S pojmom krmelec sa už niekedy stretol každý, všeobecne sa však miestam, kde poľovníci nechávajú potravu pre zver, hovorí krmovisko. Pod názvom krmovisko sa skrýva miesto, kde sú umiestnené krmelce, kŕmne stoly a kŕmidlá. Každý druh kŕmneho zariadenia má špecifickú funkciu. Krmovisko sa nachádza na vyvýšených miestach s dostatočným množstvom slnečného svetla a väčšinou sa tu nenachádza iba jeden druh kŕmneho zariadenia, ale sprevádzajú ho ďalšie, aby sa mohlo najesť celé stádo.
Okrem potravy sa poľovník musí postarať aj o dostatok pitnej vody. Často to znamená čistiť alebo dokonca obnovovať potôčiky a studničky.
Aj keby vám od vianočného stola ostali porcie, ktoré by ste chceli zaniesť zveri do lesa, nerobte to. Nesprávne krmivo môže zveri privodiť zažívacie problémy, ktoré by v najhoršom prípade mohli skončiť aj úhynom zvieraťa.
Vtáčie krmítko | Ako vyrobiť krmítko pre vtáčiky
Keď nám pod nohami vŕzga sneh a šmýkame sa na ľade, debaty sa u nás doma neraz točia okolo otázok, čo robia tie alebo onaké zvieratá v zime. Je to téma, ktorá je pre deti veľmi zaujímavá - stretávajú sa s ňou už na jeseň, kedy sledujeme kŕdle vtákov odlietajúce do teplých krajín, pri prechádzkach zasneženým lesom, kde občas zbadáme veveričku (alebo dokonca srnku), či pri vešaní krmítiek pre sýkorky pred domom. Nehovoriac o kope kníh, ktoré na túto tému čítame.
Ktoré zvieratá v zime hibernujú, ktoré sa prispôsobia, ktoré migrujú?
Rôzne zvieratá trávia zimu rôznymi spôsobmi. Niektoré sa uložia na zimný spánok - buď schované niekde v jaskyni či zahrabané v brlohu, alebo vo vode, na dne jazera, zahrabané v bahne. Niektoré na zimu odídu niekam, kde je teplejšie. A niektoré sa prispôsobia chladu a zostanú.
Pred pár rokmi, keď sme si v tom potrebovali urobiť trochu jasno, urobila som deťom jednoduchú triediacu aktivitu. Cieľom je rozdeliť zvieratá do troch prostredí podľa toho, či v zime hibernujú - spia, adaptujú - prispôsobia - sa, alebo migrujú - sťahujú sa tam, kde je teplejšie.
Ku každému prostrediu je šesť kartičiek so zvieratami, ktoré sú zo zadnej strany farebne kódované na kontrolu správnosti. Ako vždy, aj tu som sa pri výrobe aktivity naučila niečo nové. Vedeli ste napríklad, že aj slony migrujú?
Neskôr som dorobila karty s jednoduchým textom, ktorý obsahuje zaujímavosti o týchto zvieratách. Sú to také hádanky na podporu samostatného čítania.
Náš zimný les
Aby to nezostalo len pri kartičkách, vytvorili sme si 3D maketu zasneženého lesa. Ako podklad sme použili hrubší kartón a snazili sme sa vymyslieť, akými rôznymi spôsobmi v lese zvieratá trávia zimu.
Najprv sme vyrobili jaskyňu pre medveďa. Použili sme malú krabičku, ktorú sme oblepili natrhanými kúskami hnedého papiera. Dovnútra sme medveďovi dali trochu slamy a lístia, aby sa mu pohodlne spalo.
Potom sme urobili jazero, na ktorého dne spí žaba. Bobor si vedľa jazera vyhĺbil noru a v nej tiež spí. V lese nesmú chýbať stromy. V tom našom žije sova snežná a ďateľ.
V dutom kmeni stromu a pod rôznymi skalami sa zase schovávajú lienky, mravce, dážďovky.
Noru sme museli vyhĺbiť aj pre jazveca. Ten v nej, pod vrstvou snehu, tiež prespí až do jari.
Zvyšné zvieratá sa pohybujú po lese aj v zime a hľadajú potravu. Vlk, líška, zajac, jeleň, srna, rodina diviakov. (Museli sme si ale hneď na začiatku na popud detí odsúhlasiť, že v našom lese sú všetky zvieratá kamaráti, takže vlk a líška majú smolu.)
Myšlienková mapa
Poznáte mindmapping - myšlienkové mapy? Kedysi daaaaavno som vrámci práce absolvovala školenie, kde sme sa o nich učili. Keď ich človek vie robiť, sú oveľa efektívnejším nástrojom na robenie si poznámok, resp. učenie sa, ako tie klasické lineárne poznámky s odrážkami, na ktoré sme zvyknutí, a sú skvelou pomôckou napríklad pre dyslektikov. Fajn tipy, ako ich robiť, nájdete napríklad v tomto článku.
Naša veľká školáčka takú myšlienkovú mapu vyrábala v škole (o živej a neživej prírode). Tak sme ju poprosili, aby nám ukázala, ako na to a skúsila s nami vytvoriť mapu na tému Čo robia zvieratá v zime.
Zvieratá v zime v detskej literatúre
Máme zopár krásnych knižiek o tom, ako rôzne zvieratá trávia zimu.
Top kniha, ktorá nám pomohla pri skúmaní správania zvierat v zime, je Rok v lese. Znázorňuje jeden a ten istý les počas celého roka. Každý mesiac je zobrazený na jednej dvojstrane a tak môžete sledovať jedno konkrétne zvieratko a čo sa s ním deje od januára do decembra. Odkedy ju máme, na množstvo detských otázok môžem odpovedať: “Pozri Rok v lese!”
Ďalšou zimnou knihou, ktorá u nás teraz fičí, je Secrets of Winter, z pomerne novej edície “baterkových knižiek”.
Zopár knižiek z tejto edície po slovensky vydalo vydavateľstvo Svojtka. U nás je napríklad úplným hitom Autoservis alebo Ľudské telo. Táto o tom, čo skrýva sneh, je zatiaľ iba v angličtine, ale stojí za to. Ak takýto typ knižiek ešte nepoznáte, s baterkou si podsvieťujete strany a odhaľujete na nich to, čo by ste voľným okom nevideli. Napríklad zistíte, čo trávi zimu schované pod skalou, čo veverička skrýva v bútlavom strome, či pred čím uteká myška zasneženou krajinou.
A ešte jedna knižka, ku ktorej sa každú zimu vraciame, je útla Animals in winter. Na jednotlivých dvojstránkach stručne opisuje, akými rôznymi spôsobmi trávia zvieratá zimu. Niektoré ju prespia vo vyhĺbených spletitých chodbaách pod zemou či v jaskyniach. Iné si pred zimou urobia zásoby jedla, vďaka ktorému prežijú. Ďalšie sa nepripravia na zimu nijak a potom hľadajú potravu pod snehom.
Keď je veľmi tuhá zima, zvieratá potravu hľadajú veľmi ťažko. A vtedy im môžeme pomôcť my, napríklad tým, že vyrobíme pre vtáky krmítka. Nenechajte vtáčiky cez zimu zmrznúť.
Avizovaná zima, ktorú prinesú nasledujúce dni, zrejme podporí takzvanú papučovú kultúru. Prichádza ochladenie a prvý sneh! Veľa ľuďom záleží aj na vtáčikoch, a tak aktuálne vzrástol záujem o to, ako im počas mrazov zachrániť život. Vtáčiky to majú cez zimu, najmä počas takýchto krutých mrazov, pomerne ťažké, no, našťastie, stále sa nájde dosť dobrých ľudí, ktorí im radi pomôžu, a to dokonca aj na balkónoch v panelákoch. „Až 80% tohtoročných mláďat sýkoriek neprežije zimu. V mrazoch potrebujú dostatok olejnatej potravy na to, aby prežili, takže ak chcete pomôcť, toto je čas na slnečnicu, surový neslaný loj alebo vlašské orechy, tie sú úplne najobľúbenejšie. Pre drozdíkov hoďte pod strom prekrojené jablko alebo aspoň ohryzok. Pod výzvou sa následne utešene rozmohli komentáre, potvrdzujúce, že Slováci chcú vtáčikom skutočne počas chladných mesiacov pomôcť, ba až zachrániť život. Najviac sa azda rozmohla debata o tom, či vtáčikom pripraviť aj vodu, alebo nie. V tomto ale nemajú úplne jasno ani admini spomínanej skupiny, ktorí preto odporúčajú namiesto vody pripraviť jablká. Argumenty proti vode totiž znejú tak, že vtáčiky sa do nej môžu ponoriť, no kvôli následnému chladu môžu potom dostať zápal pľúc a uhynúť.
Hoci v našich podmienkach sa s príchodom treskúcej zimy nepočíta, chladné mesiace by ste však nemali ani podceňovať. Ak sa chcete na jar tešiť zo zdravého hospodárstva, mali by ste všetky domáce zvieratá, bez výnimky, dôkladne pripraviť na prečkanie nečasu.
V zimných mesiacoch trpia zvieratá predovšetkým vlhkom. Ak ráno otvoríte chliev, maštaľ či stajňu a uvidíte vyzrážanú vlhkosť na dvierkach, okne alebo stenách, je to zle. K optimálnym podmienkam sa dopracujete hrubou vrstvou suchej podstielky a pravidelným vetraním. Určite im obývaný priestor nijakým spôsobom umelo nevykurujte! Väčšina z nich uprednostní radšej suchý mráz než vlhké teplo.
Odolná vodná hydina
Či už na dvore chováte husi, kačice alebo mulardy (husokačky), ide o hydinu, ktorá je veľmi dobre vybavená pre vonkajší pobyt aj v zime. Hoci sú husi aj kačice otužilé, majú isté potreby, ktoré chovatelia nesmú prehliadať. Na rozdiel od sliepok, ktoré bez problémov znesú chlad približne -5 °C, je na tom vodná hydina podstatne lepšie. Kačkám a husiam neprekážajú ani teploty okolo -12 °C. Niekedy sa však môžu objaviť rovnako ako u sliepok omrzliny, ktoré by neskôr mohli viesť k amputácii alebo strate končatiny.
Husi v zime nutne nepotrebujú plávať ani sa kúpať. Keď budú mať túžbu sa niekde vykúpať, samy si vonku sadnú do snehu. Kozy aj ovce sú najšťastnejšie a najzdravšie pri celoročnom pobyte vonku. Nízke teploty znášajú dobre a chlievy či jednoduché prístrešky im nie je nutné zatepľovať.
Nesmie zamrznúť
Hoci je ťažké v zime udržať čerstvú vodu v kvapalnom stave, husi, ale aj kačky to vyžadujú, pretože majú problémy s prehĺtaním bez vody. Nosné dierky sa môžu spojiť s krmivom, ak ich nemôžu počas kŕmenia dôkladne opláchnuť. Hoci je teda kŕmny žľab plný, nemôžu sa bezpečne kŕmiť, pokým nemajú čerstvú a nezamrznutú vodu. Zvážte preto nákup vyhrievaných podložiek pod misky a nádoby s vodou.
Ak sa obávate zamrznutej vody vo vedre, pridajte na dno približne 3 cm slamy a až potom nalejte vodu. Slama pomáha minimalizovať tvorbu ľadu, takže voda vydrží dlhší čas v kvapalnom stave, aj keď bude mráz. S množstvom nezamrznutej vody a krmiva bude mať vodná hydina pokojnú zimu.
Nočné opatrenia
Na noc hydine podávajte vysoko tučné, kalorické potraviny, ako je kukurica alebo arašidy. Nepohrdnú ani teplými zemiakmi zmiešanými so pšenicou. Uistite sa, že sú husníky dobre vetrané, pretože hydina pri dýchaní vydáva značnú vlhkosť, ktorá môže viesť k omrzlinám. Otvory by mali byť vysoko nad úrovňou podlahy. Vodu v noci nepotrebujú, len čo by sa v nej hrali a rozliata by zamrzla. Na podlahu nachystajte hrubšiu vrstvu podstielky. Menšiu vrstvu slamy môžete použiť aj pozdĺž vnútorných stien. Kačice ani husi nepotrebujú v noci žiadne svetlo, ktoré by vydávalo teplo. Čím bude príbytok menší, tým lepšie si budú telesné teplo vytvárať samy. Počítajte približne s jednou kačicou (husou) na 1 m².
Príprava na jarné rozmnožovanie
Vysoké teploty ovplyvňujú zdravie, znášku aj plodnosť vodnej hydiny. Vonkajšia teplota nad 27 °C je pre ňu takmer kritická, takže keď príde ochladenie, ľadový vietor a mráz, nijako jej to neprekáža. Napriek tomu je dobré husník na zimu trochu zatepliť. Na hrubšiu podstielku môžete použiť menšie odrezky dreva, veľké piliny, slamu alebo aj drvenú kôru. Husi začínajú hniezdiť skoro na jar, niekedy dokonca počas zimy a mráz by mohol vajíčka znehodnotiť. Od januára do februára udržujte vo vnútorných priestoroch teplotu nad nulou.
Denné podmienky
Mrazivé teploty znesú aj cez deň, ale vietor skutočne nemajú v láske. Keď počas dňa zasvieti slnko, nechajte ich vo výbehu, aby načerpali trochu tepla a mohli sa prebehnúť. Ak ich uvidíte, ako postávajú na jednej nohe alebo prešľapujú z jednej nohy na druhú, je pravdepodobné, že sú ich nohy podchladené. Drevené dosky, slama, lavička, ale aj nízky peň sú ideálne materiály, ktoré im stačí rozmiestniť do výbehu. Na trávu či iné zelené rastliny v prípade snehovej pokrývky hydina narazí len zriedka. No taká zelenina v podobe kapusty, kelu či uhoriek im určite príde vhod. Niektorí chovatelia dávajú sušené seno alebo listy od mrkvy či kalerábu. Okrem toho by mali mať počas dňa prístup ku granulám pre vodnú hydinu. Môžete ich namočiť napríklad do kefíru. Nepohrdnú ani ovsenými vločkami a pšeničným alebo kukuričným šrotom.
Nespochybniteľným zdrojom výživy pre husi je ihličie. Ako krmivo ho môžete pripraviť z akéhokoľvek ihličnatého stromu. Musíte si však uvedomiť, že zberať by ste ho mali od novembra do marca, keď sú ihlice mäkké a obsahujú minimálne množstvo trieslovín. Pred kŕmením by mali byť pomleté. Rovnako im môžete dopriať kapustu, mrkvu či zemiaky.
Citlivé prepelice
Prepelice, ktoré sa chovajú v domácom prostredí, produkujú vajcia od jari do neskorej jesene. V prípade, že kŕdeľ nezmenšujete ani na zimu, budete musieť prepeličkám chladné počasie spríjemniť. Ak nemáte možnosť vnútorného chovu, bude nutné do klietok alebo voliér umiestniť balíky sena alebo slamy, ktoré zaistia dostatočnú izoláciu. Pri vonkajšom chove je nutné voliéru umiestniť na chránenú stranu. Východnú ani západnú teda radšej nevoľte.
Počas zimy sa dajú prepelice výborne chovať aj v králikárni, ktorá je dosť vysoko nad zemou, a mráz tak nemá absolútne šancu prepelice dostihnúť. Na podlahu môžete umiestniť hobliny alebo piliny.
Na zem im dajte hobliny alebo aj piliny, tie ich budú počas chladnejšej noci hriať a nehrozia žiadne zdravotné problémy. Vo vnútornej voliére sa bude okrem teploty lepšie udržiavať svetlo, ktoré je pre ne veľmi dôležité, zvlášť, ak nechcete ani v zime prísť o pravidelný prísun vajíčok. Bohužiaľ, tak ako všetko, aj vnútorný chov má nevýhodu, a tou je zápach. Jediným možným riešením je častá výmena podstielky a dezinfekcia podlahy.
Ak ich chcete chovať aj v zime, je nutné urobiť pár opatrení. Pri dlhodobom snežení sa odporúča ponad klietky natiahnuť fóliu, aby sa sneh nikam nedostal. Prepelice nemajú radi prievan ani vietor.
Náročné králiky
Napriek tomu, že zima ich chovu veľmi nenahráva, iste sa nájdu aj takí chovatelia, ktorí ich majú celoročne. Dôležité je uvedomiť si, že sú oveľa chúlostivejšie ako napríklad hydina. Ak je králik vystavený príliš dlho extrémnemu chladu a vlhku, môže ľahko ochorieť alebo aj uhynúť. Vo voľnej prírode žijú pod zemou v norách. Králikárne im však neposkytnú rovnakú úroveň izolácie a ochrany. Počas zimy by ste ich mali zdvihnúť vyššie nad zem. Použiť na to môžete drevené hranoly alebo dlažbu, či tehly. Ak to charakter stavby dovoľuje, premiestnite ju do vetranej garáže alebo kôlne. Pravidelne kontrolujte podstielku, ak je vlhká, ihneď ju zlikvidujte a nahraďte novým senom či slamou. Pri veľmi nízkych teplotách sa králiky totiž inštinktívne do podstielky schovávajú a mohli by prechladnúť.
V zime je najzásadnejšie poskytnúť ušatým miláčikom hlavne teplo, dostatok vody a tiež kvalitné krmivo. Pravidelne kontrolujte podstielku, ak je vlhká, ihneď ju zlikvidujte a nahraďte novým senom či slamou.
Izolácia králikárne
Králikáreň možno zatepliť pomocou vrstvy polystyrénu a preglejkou. Lacnejším variantom je kombinovanie materiálov, ako sú krabice, slama, seno a lepenka. Vyberte takú krabicu, ktorá bude o niečo menšia, než je vnútro. Vložte ju celú do priestoru a medzi vonkajšou stranou krabice a vnútornými stenami nechajte približne 3 cm medzeru. Samozrejme, dvere, misku a jasle na seno je nutné nechať prístupné. Celú medzeru vyplňte slamou, prípadne môžete použiť aj noviny alebo kombináciu materiálov. Nezabudnite vyplniť medzeru aj medzi hornou časťou krabice a strechou a tiež oba boky králikárne.
Skontrolujte, či je strecha v dobrom stave či nie je nikde žiadna diera a je 100-percentne vodotesná. Všetky drevené diely by mali byť suché a nemali by vykazovať žiadne známky plesne. Uistite sa, že zadné strany a boky sú natreté alebo nalakované tak, aby boli chránené proti vetru, dažďu a snehu.
Upravené stravovanie
V zime je najzásadnejšie poskytnúť ušatým miláčikom hlavne teplo, dostatok vody a tiež kvalitné krmivo. Sledujte ich váhu. Dávajte pozor, aby ste ich príliš neprekrmovali. Stačí im skutočne len toľko krmiva, koľko dokážu zjesť počas dňa. Najväčšie potešenie budú mať z ohrýzania krátkych vetvičiek z ovocných stromčekov, ale nepohrdnú ani tými zo smrekov. Konáriky im dávajte holé bez ihličia a listov. Dobrou voľbou je tiež jačmeň, proso, ovos a seno. Zrno je dobré podávať vždy ráno, aby bolo k dispozícii celý deň. Večer prikrmujte starým suchým chlebom alebo ovocím a zeleninou. Čerstvé plody nesmú premrznúť, dávajte ich preto častejšie v menšom množstve. Krmivo rozptyľujte po celej králikárni, aby ste ich povzbudili do hľadania potravy a do pohybu.
V zime kŕmte králiky kvalitným senom, prípadne doplnkovými zmesami. Podávajte tiež ovos, jačmeň, mrkvu, kŕmnu repu prípadne kukuricu. Ich strava by mala byť bohatá na vlákniny.
