Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb. Tieto ryby sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.
Charakteristika Horských Tokov
Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.
Druhy Rýb v Horských Tokoch Slovenska
Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).
Pstruh Potočný (Salmo trutta morpha fario)
Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.
Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov.
Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.
Hlaváč Pásoplutvý (Cottus poecilopus)
Hlaváč pásoplutvý je menšia ryba, ktorá obýva dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, kde sa ukrýva. Hlaváč má zavalité telo s veľkou hlavou a výraznými prsnými plutvami. Živí sa drobnými bezstavovcami.
Hlavátka Podunajská (Hucho hucho)
Hlavátka podunajská je vzácna a ohrozená lososovitá ryba, ktorá sa vyskytuje v niektorých riekach Slovenska. Je to dravá ryba, ktorá dorastá do veľkých rozmerov a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená. Na našom územi bola Hlavátka rozšírená pomerne hojne. Ich domov bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríkad : Dunaj, Váh, Turiec, Hron, Hornád, Nitra.
Slíž Severný (Barbatula barbatula)
Slíž severný je drobná ryba, ktorá sa vyskytuje v potokoch a menších riekach. Má valcovité telo s fúzikmi okolo úst. Slíž obľubuje dno s jemným substrátom, kde sa zahrabáva a hľadá potravu.
Čerebľa Obyčajná (Phoxinus phoxinus)
Čerebľa obyčajná je malá, húfne žijúca rybka, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd, vrátane horských potokov.
Hrúz Obyčajný (Gobio gobio)
Hrúz obyčajný je ryba s vretenovitým telom a dvoma fúzikmi okolo úst. Obýva dno riek a potokov, kde hľadá potravu. Je to nenáročná ryba, ktorá sa prispôsobuje rôznym podmienkam.
Jalec Hlavatý (Squalius cephalus) a Jalec Maloústy (Leuciscus leuciscus)
Jalce sú stredne veľké ryby, ktoré sa vyskytujú v riekach a potokoch. Jalec hlavatý má robustnejšie telo a väčšiu hlavu ako jalec maloústy. Sú to všežravé ryby, ktoré sa živia rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybami.
Podustva Severná (Chondrostoma nasus)
Podustva severná sa vyskytuje v riekach lipňového a mrenového pásma so skalnatým dnom až po prúdiace podhate nížinatých riek a prítokov údolných nádrži. V nie častých prípadoch sa udrží v nádržiach(Orava). Podustva je veľmi spoločenská ryba, ktorá tvorí početné húfy. Podustva severná je ryba s typickým spodným postavením úst, ktoré sú prispôsobené na zoškrabávanie rias z kameňov. Obýva prúdivé vody riek a živí sa riasami a drobnými bezstavovcami.
Ďalšie Druhy Rýb Vysktujúce sa na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších rýb. Medzi ne patria pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), lipeň tymianový (Thymallus thymallus), šťuka severná (Esox lucius), kapor rybničný (Cyprinus carpio), sumec veľký (Silurus glanis), zubáč veľkoústy (Sander lucioperca), amur biely (Ctenopharyngodon idella), pleskáč vysoký (Abramis brama), tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis), lieň sliznatý (Tinca tinca), mrena severná (Barbus barbus), nosáľ sťahovavý (Vimba vimba), síh maréna (Coregonus maraena), plotica červenooká (Rutilus rutilus) a červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus).
Ohrozenie Rýb v Horských Tokoch
Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu, ktoré negatívne ovplyvňuje kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Regulácia tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môže narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.
Vplyv Manipulácie s Vodou na Rieke Orava
Na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mladej rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné.
Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú. Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn.
Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu. Potom sa stáva, že pri rýchlom poklese vody zostanú uväznené v mláčkach, kde sa zadusia alebo vysušia.
Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 - 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok.
Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovité ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.
Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte.
Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,- EUR v roku 2007 po 175 010,- EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou.
Slovenský rybársky zväz a jeho organizačné zložky, ktoré sú užívateľmi väčšiny manipuláciou dotknutých revírov, môžu si uplatniť škody spôsobené manipuláciou vodných hladín nádrží a z nich vytekajúcich tokov. Podkladom pre vyčíslenie takejto škody je znalecký posudok, ktorý môže vypracovať len oprávnená osoba. Ako príklad uvediem znalecký posudok „Stanovenie a vyčíslenie škody na hydrobiontoch vrátane ichtyofauny, ktorá vzniká kolísaním vodnej hladiny a pravidelným zákalom na rieke Orava od jej ústia až po VVN Tvrdošín“, ktorý si v roku 2018 dal vypracovať SRZ.
Náležitosti Manipulačných Poriadkov
Náležitosti manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.
(1) Manipulačný poriadok vodnej stavby (ďalej len „manipulačný poriadok“) obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.
(2) Vzor manipulačného poriadku je uvedený v prílohe.
(3) Pre vodnú stavbu sa vypracúva jeden manipulačný poriadok.
(4) Vlastník vodnej stavby vypracúva manipulačný poriadok po uvedení vodnej stavby do trvalej prevádzky.
(5) Vlastník vodnej stavby vypracuje manipulačný poriadok, aj ak:
- a) sa s vodou manipuluje už počas realizácie vodnej stavby,
- b) sa vodná stavba uvádza do prevádzky po častiach,
- c) je vodná stavba v skúšobnej prevádzke alebo v overovacej prevádzke,
- d) sa vodná stavba uvedie do predčasného užívania,
- e) nie je vodná stavba v trvalej prevádzke alebo jej prevádzka je dočasne obmedzená alebo zmenená,
- f) sa vykonáva na vodnej stavbe rekonštrukcia alebo oprava, ktorá si vyžaduje dočasnú zmenu manipulácie s vodou, ktorá nie je riešená v schválenom manipulačnom poriadku.
Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov. Jednými z účastníkov konania pri schvaľovaní a revízii manipulačných poriadkov sú aj zástupcovia SRZ, ŠOP a OÚŽP. Najmä v spolupráci s nimi môžeme vznášať požiadavky, pripomienky a námietky, ktorých presadzovanie až po schválenie nie je jednoduché.
Rieka Orava a jej Prítoky
Oravský región patrí k najvyhľadávanejším turistickým oblastiam na Slovensku. Malebnou oravskou krajinou si razia svoju cestu aj nespočetné potôčiky, potoky a riečky, ktoré rieka Orava odvádza z celého územia ďalej do Váhu. Zameriame sa na riečky v regióne Oravy, ktoré sú vhodné na lov muškárením a ich návštevou si môžeme spríjemniť pobyt v tomto rázovitom kraji.
Rieka Orava
Orava vznikala sútokom dvoch zdrojníc, a to Bielej Oravy a Čiernej Oravy pritekajúcej na naše územie z Poľska. Orava ako samostatná rieka tak po novom začína svoju 60-kilometrovú púť od priehradného telesa vyrovnávacej nádrže v Tvrdošíne.
V rieke Orava možno loviť všetky druhy rýb lipňového pásma. Najčastejšie však pstruha potočného a dúhového, lipňa tymiánového, jalca hlavatého a ostatné druhy reofilných rýb.
Revíry na rieke Orava
Začneme od vrchného toku, kde je rieka Orava začlenená do jediného kaprového revíru na celom svojom toku. Tento revír začína od priehradného múru a je to len krátky, okolo jedného kilometra dlhý úsek. Celý tento revír je poznačený tým, že sa nachádza rovno pod priehradným telesom, takže je to vlastne len regulovaný kanál, kde sa zle brodí a tok je v letných mesiacoch zarastený vodnými trávami vytvárajúcimi na hladine aj niekoľkometrové jazyky.
Tento krátky úsek Oravy je napriek tomu veľmi vďačný a niekedy počas letných búrok je to jediná čistá časť rieky, kde sa dá muškáriť. Pretože ľavostranný prítok Oravica, ktorá vteká do Oravy tesne pod týmto revírom, počas búrky alebo výdatného dažďa zakalí celú Oravu na niekoľko dní. Najčastejší úlovok budú jalce hlavaté, pstruhy dúhové aj potočné, ostrieže, nájde sa šťuka a občas lipne.
Celý tok Oravy je už ďalej v režime lipňovom a je rozdelený medzi troch obhospodarovateľov. Vrchná časť, vrátane kaprového revíru, patrí MO SRZ Trstená. V meste Nižná je zriadený CHAP revír, kde treba počítať zo zábermi pstruhov potočných i lipňov, ale dominovať bude jalec hlavatý, ktorý je dnes asi najčastejším úlovkom muškárov na celej Orave. Veľmi dobrý úsek je v okolí Krásnej Hôrky a pod vtokom Studeného potoka nad obcou Podbiel, ale aj priamo v obci pod Červenou skalou.
Kto si na suchú mušku v jeseni zmeral sily s tunajšími lipňami, ten bude súhlasiť, že na oklamanie starších opatrných rýb je potrebná istá dávka muškárskeho umenia. Pre muškára sú pekné miesta aj v Krivej nad ostrovom či pod takzvaným spadnutým mostom.
Strednú časť Oravy od obce Krivá po Oravský Podzámok obhospodaruje Rada SRZ. V týchto partiách rieky sa nachádzajú hlboké a neprístupné pláne či jamy, spomeniem niektoré ako Malé Čurilovo, Veľké Čurilovo, Masarikov most, Markova skala a mohol by som menovať ďalšie. V týchto hlbokých partiách rieky je možnosť brodiť sa veľmi obmedzená, ale vyznávači strímrovania by tieto úseky nemali obchádzať, lebo tajomné hlbočiny sú domovom oravskej kráľovnej hlavátky podunajskej a nie len jej, ale nájdu sa aj šťuky, kapitálne pstruhy či obrovské jalce. V prúdoch sa prevaľujú podustvy a zriedkavo sa uloví aj bojovná mrena.
V Oravskom Podzámku je ďalší revír CHAP, ktorý je situovaný v krásnom prostredí s dominantou majestátneho Oravského hradu. Pláň pod hradným bralom a prúdiky pod cestným mostom sú miesto na rieke Orava, ktoré je už svojím charakterom predurčené na lov muškárením. Tu bude účinná nymfa, ale aj na mokro a v slojoch pod hradom bude úspešný strímer.
Spodný, najdlhší úsek Oravy obhospodaruje MO SRZ Dolný Kubín a rozdelím ho na dve časti: hornú nad obcou Párnica a spodnú pod spomínanou obcou. Horná časť sa vyznačuje priam ideálnymi podmienkami na lov muškárením, kde prúdivé pláne striedajú prepady s tiahlymi hrkáčmi s dobrou možnosťou brodiť takmer celým tokom. Takéto lokality na lov muškou nájdeme pod Širokou, prakticky cez celý Dolný Kubín a potom aj nad a pod obcou Veličná.
Hlbšie pláne - ako v Medzibrodí, Istebnom poza bývalý závod OFZ či v Žaškove - sú úseky, kde dominujú podustvy, ale treba rátať s tým, že kde je potrava pre dravce, tam je aj hlavátka. Potešiteľné je, že sa vracia mrena, ktorá sa na nymfu stáva opäť zatiaľ len zriedkavým úlovkom, ale pred pár rokmi neboli úlovky mrien takmer žiadne.
Cez mesto Dolný Kubín sú dva úseky CHAP, ktoré predeľuje asi 1 km dlhý úsek s celoročným zákazom lovu. Uloviť sa dá jalec hlavatý, podustva, pstruh dúhový, pstruh potočný a ojedinele lipeň.
Spodný úsek Oravy od Párnice dolu je svojím tokom rajom bielej ryby. Podustvy a jalce tu tvoria väčšinu populácie rýb, ale pomaly sa vracia tiež spomínaná mrena. V dlhých a hlbokých pláňach treba počítať s úlovkami ostriežov, ale aj šťúk a veľkých jalcov. V prúdoch sa skrývajú staré prefíkané pstruhy dúhové, ktoré tu neraz dorastú do úctyhodných rozmerov.
Úplne spodný úsek okolo Bystričky po sútok s Váhom je pre lov na mušku dosť obmedzený. Tok tvoria silné prúdy a hlboké jamy, kde sa takmer vôbec nedá brodiť. V tomto úseku Oravy je aj veľmi málo miest pre odstavenie auta, takže sa treba pripraviť na poriadne dlhý presun po vlastných nohách k miestu lovu. No napriek všetkým týmto obmedzeniam túto časť rieky netreba z pohľadu muškárenia zatracovať.
Prítoky rieky Orava
Malebnou oravskou krajinou si razia svoju cestu aj nespočetné potôčiky, potoky a riečky, ktoré rieka Orava odvádza z celého územia. Orava č. 3 - 3-2730-5-1: Čiastkové povodie rieky Orava od ústia Studeného potoka pri obci Podbiel po priehradné teleso VVN Tvrdošín. Ráztoka - 3-3210-4-2: Potok Ráztoka od ústia do Oravy po pramene.
Zázrivka
Na spodnom toku, tesne pod obcou Párnica, sa do Oravy vlieva Zázrivka. Je to menšia riečka široká 4-6 metrov, s malou hĺbkou okolo 30-50 cm, ale nájdu sa tu aj jamy s vodou nad jeden meter. Pramení v pohorí Oravská Magura. Nad Párnicou sú vybudované pri Zázrivke rybníky na chov rýb. Drvivú časť chovu tvoria pstruhy dúhové, ktoré sporadicky utekajú do toku a práve pod rybníkmi tvoria dúhaky aj časť úlovkov rybárov. Ďalej sa tu vyskytuje lipeň, ktorý tu dokáže dorásť až do 50 cm (v dôsledku tlaku rybárov je už dnes takýto úlovok skôr raritou) a najpočetnejšie zastúpenie má pstruh potočný.
Pre lov muškou je Zázrivka vhodná od dediny Zázrivá nadol. Veľmi pekný úsek je od Lučivnej po kameňolom, ale dobré miesta sú aj v spodnej časti okolo rybníkov a pod nimi. Brehy sú hojne zarastené vegetáciou a tá vytvára nad tokom klenbu, čo sťažuje lov na sucho alebo strímer, čo však neznamená, že tieto techniky muškárenia sa nedajú miestami úspešne použiť. Z tohto dôvodu bude na väčšine toku ideálne použiť nymfy. Zázrivku obhospodaruje MO SRZ Dolný Kubín ako pstruhový revír.
Studený potok
Studený potok č. 1 (Trstená) - 3-3940-4-1: Studený potok od ústia do rieky Orava pri obci Podbiel po sútok s potokom Blatná pri obci Habovka. Priekov - 3-3000-4-2: Priekov potok od ústia do Studeného potoka po pramene.
Ďalší významný prítok Oravy vhodný na lov muškou je Studený potok prameniaci v Roháčoch, ktorý sa do Oravy vlieva nad Podbielom. Je to stredne veľká rieka široká 7, miestami aj okolo 10 metrov. Charakter toku je prúdivý, s hĺbkou aj cez 1 meter. Na Studenom potoku je vybudovaných niekoľko malých vodných elektrární, ktoré vytvárajú väčšie či menšie jazerá, kde sa dajú uloviť pstruhy potočné či lipne. Úplne vrchná časť rieky pod Zubercom je už v Národnom parku Západné Tatry a je tam celoročný zákaz lovu. Aj na Studenom potoku v jeho spodnej časti - pri obci Oravský Biely Potok - sú vybudované rybníky, kde chovajú pstruhy dúhové, takže aj tie budú medzi úlovkami. Hlavne treba ale počítať so pstruhmi potočnými a lipňami. Na jar počas trenia hlavátok natiahnu do toku neraz aj tieto majestátne dravce. Tesne nad sútokom s Oravou tu do neresu tiahnu aj podustvy.
Studený potok je pre lov na mušku vhodný asi celý a použiť sa dajú všetky techniky muškárenia. Ja osobne chodím najradšej od veľkej starej elektrárne nad chatami po Oravský Biely Potok, ale dobrý úsek je prakticky až po sútok s Oravou nad Podbielom. Studený potok obhospodaruje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Oravica
Orava č. 3 - 3-2730-5-1 Oravica - chovné potoky: Potoky Hlboký, Grúňový, Brezovica, Trsteník, Zábiedovčík od ústia do Oravice po pramene.
Posledný a najväčší prítok, ktorý sa tesne pod priehradným múrom ešte vlieva priamo do rieky Orava, je stredne veľká rieka Oravica prameniaca tesne za hranicami s Poľskom. Oravica je charakterom rôznorodá rieka, kde pláne striedajú prúdy a miestami tvorí pomalé meandre. Na muškárenie začína byť Oravica vhodná od dediny Oravice. No čím nižšie budeme loviť, tým bude rieka väčšia a hlbšia, s viacerými dobrými partiami na lov muškárením s použitím všetkých spôsobov lovu muškou. Zaujímavý úsek je nad Čimhovou, kde sa tok kľukatí v niekoľkých meandroch - tie tvoria hlbšie pláne a jamy, kde sa skrývajú aj väčšie pstruhy a lipne. Ďalej sú veľmi dobré partie cez mesto Trstená, ako aj pod mestom.
Veľká škoda je, že z meandra nad Tvrdošínom je niekoľko rokov vodný tok odklonený do zregulovaného rovného koryta, čím veľký prírodný meander s dĺžkou viac a kilometer navždy zanikol. Práve v tomto úseku rieky som rád chytával na sucho alebo mini strímre opatrné pstruhy a nedôverčivé lipne, ktoré mi neraz dali zabrať celé hodiny, kým som ich oklamal... Dnes je tento úsek už minulosťou a ostali iba pekné spomienky na to, keď sme tam s kamarátom Maťom do tmy čakávali na rojenie potočníkov a niekoľkokrát sme prvé veľké ryby preľstili až za súmraku na suchého potočníka alebo stupáka.
Cez mesto Tvrdošín tečie Oravica už vo svojej plnej sile, takže prúdy striedajú hlbšie tichšie partie optimálne pre lov muškárením. V Oravici sa vyskytujú hlavne pstruhy potočné a lipne, keďže na vtoku do Oravy je tu vybudovaná vysoká hať, cez ktorú sa ryby nedostanú, možno len počas povodňových stavov. Oravicu spravuje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Riečky vlievajúce sa do Oravskej priehrady
Vyššie nad Oravicou už prúdy a pláne Oravy navždy spútala hrádza Oravskej priehrady, avšak naše putovanie s muškárkou v ruke tu nekončí. Veď do priehradného jazera sa vlievajú tiež riečky vhodné na muškárenie.
Jelešňa
Jelešňa - 3-1470-4-1: Potok Jelešňa od ústia do VN Orava po cestný most v obci Hladovka.
Pri hraniciach s Poľskom sa do priehradného jazera vlieva menšia riečka Jelešňa. Pramení na slovensko-poľských hraniciach v Oravickej Magure a pôvodne sa vlievala do Čiernej Oravy, ktorú však na území Slovenska navždy pohltili vody Oravskej priehrady. Jelešňa je však pre lov na mušku veľmi náročná, lebo preteká nekonečnými meandrami, kde sa dá chytať často iba z brehu alebo sú brehy zasa husto zarastené vegetáciou, čo lov s muškárkou značne sťažuje. Od hraničného priechodu s Poľskom Trstená-Chyžné smerom vyššie je Jelešňa v podstate iba väčší potok a preteká územím mimo ciest a dedín. To zasa znemožňuje dostať sa k toku autom a pripomeniem tiež, že Jelešňa podstatnou časťou svojho toku tvorí hranicu s Poľskom. My sa preto zamerajme na spodný úsek od hraničného priechodu nižšie.
Aj spodný tok sa vyznačuje meandrami, ktoré tvoria hlboké jamy s takmer stojatou vodou, kde sa dá muškáriť prakticky iba na sucho, ale sú tu aj pekné prúdivé úseky vhodné pre lov na nymfu. Z rýb sa tu vyskytujú lipne, pstruhy potočné, jalce a ostrieže. Nad vtokom do priehrady sa v hlbších partiách oplatí použiť aj strímer, keďže tu vyťahujú z priehrady šťuky, jalce a tiež väčšie ostrieže, ojedinele aj boleň. Na Jelešni sa mi vždy páčilo to, že tečie mimo civilizácie, v prírode len málo poznačenej ľudskou činnosťou. Oklamať tieto v podstate divé ryby je náročné a vyžaduje si to aj nemalú dávku trpezlivosti a kumštu. Jelešňu obhospodaruje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Polhoranka
Ďalšia z oravských riečok, ktorú sa oplatí navštíviť s muškárkou je Polhoranka prameniaca v najsevernejšom bode Slovenska, v pohorí Oravské Beskydy, a do priehrady sa vlieva pod obcou Zubrohlava. Na začiatku opisu tejto riečky sa musím priznať, že moje osobné skúsenosti s lovom na Polhoranke sú spomedzi všetkých oravských revírov najskromnejšie, pretože takmer celý tento tok spadá pod správu Štátnych lesov, kde platia povolenia na rybolov vydané iba touto inštitúciou. Ale úplne spodný úsek tejto - inak veľmi peknej horskej riečky - je z pohľadu muškára takisto zaujímavý. Spodný úsek je vedený ako súčasť Oravskej priehrady a má dĺžku asi 2 km. Šírka toku sa v priemere pohybuje od 7 do 10 metrov, s relatívne plytkým prúdivým tokom, ktorý ale miestami vytvára hlbšie výmole a pláne.
V časti patriacej Štátnym lesom sa z rýb vyskytujú lipne, pstruhy potočné a ostrieže. Spodný úsek nad priehradou je však, čo sa týka obsádky rýb, omnoho pestrejší. Treba tu počítať zo zábermi nielen lipňov a pstruhov potočných, ale aj šťúk, zubáčov, ostriežov, jalcov, pstruhov dúhových a boleňov. Na vzdutí do priehrady, ktoré býva pri plnom stave vody v priehradnom jazere dlhé aj niekoľko stoviek metrov, vyskytujú sa húfy rôznych bielych rýb, pleskáče aj kapry.
Mútňanka
Mútňanka je charakterom toku zvláštna tým, že aj niekoľko desiatok metrov toku je úplne plytká a široká aj cez 10 metrov, aby následne svoje koryto vtesnala iba do 2-3 metre širokého hlbšieho prúdika alebo výmoľa s hĺbkou aj viac než 1 meter. Práve tu musíme počítať so zábermi lipňov, pstruhov potočných aj dúhových a ojedinele aj jalcov. Na muškárenie je vhodná od dedinky Beňadovo. Ako som písal vyššie, vhodné hlbšie miesta tu treba hľadať a niekedy človek prejde desiatky metrov bez možnosti nahodiť do poriadneho miesta... Ale vzápätí objaví optimálny prúdik na lov nymfou, prechádzajúci do hlbokého výmoľa - kde na strímra treba počítať so zábermi pstruhov- a končiaci pláňou, na konci ktorej zbierajú suché mušky opatrné lipne. Čaro Mútňanky je aj v tom, že preteká mimo dedín, kde si rybár môže ešte vychutnať skutočný pokoj a oddych pri rybačke s muškárkou v ruke. Mútňanku, ktorá sa s riekou Oravou spája nad Brezou, obhospodaruje MO SRZ Námestovo ako pstruhový revír.
Hruštínka
Ešte by som tu mohol spomenúť Hrušťínku, ktorá pramení na Kubínskej holi a vlieva sa do Bielej Oravy v obci Lokca. Hruštínka je v podstate iba väčší potok s husto zarastenými brehmi, kde sa dá muškáriť len miestami. Potok ale vytvára hlbšie jamy, kde sa dajú uloviť lipne, pstruhy potočné aj dúhovéa v spodnej časti aj jalce. Na muškárku sa dá loviť od Hruštína nadol, pričom pekný úsek je medzi Vasiľovom a Lokcou kde rieka vytvára niekoľko meandrov.
Oravská priehrada
Vodná plocha nádrže (3400 ha) od telesa hrádze po cestný most na štátnej ceste Námestovo - Tvrdošín a po štátnu hranicu s Poľskom, vrátane prítoku Hraničný Kriváň, ktorý predstavuje chránenú rybiu oblasť CHRO - celoročný zákaz lovu rýb. VN Orava má rozlohu 35 km², objem 350 miliónov m³ vody, priemernú hĺbku 15 metrov a ma...