Ako pestovať kapustu: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Kapusta je mimoriadne všestranná zelenina, ktorá sa pýši širokou škálou farieb, tvarov a textúr listov. Vďaka svojej obrovskej rozmanitosti je kapustu možné zbierať takmer po celý rok a jej okrasné odrody navyše dodávajú jesenným záhradám na kráse. Niektoré druhy majú hladký, lesklý vzhľad, zatiaľ čo iné, ako napríklad savojská kapusta, produkujú hlboko zvráskavené listy. Kapustu delíme podľa doby zberu: jarná kapusta, ktorá sa dá zberať aj mladá ako "jarná zelenina", je pripravená od polovice do neskorej jari. Letná kapusta sa zbiera od leta do skorej jesene, zatiaľ čo jesenná a zimná kapusta pokrývajú zvyšok roka. Hoci sa táto rastlina môže zdať jednoduchá, má čo ponúknuť! A našťastie, jej pestovanie je hračka.

Kapusta je kultivarom rastliny Brassica oleracea a zdieľa rovnaký druh, ale odlišný kultivar s inými populárnymi plodinami ako karfiol, brokolica a kel. Kapusta je súčasťou ľudskej histórie už veľmi dlho a pravdepodobne bola domestikovaná okolo roku 1000 pred Kristom. Vyvinula sa z divej kapusty (Brassica oleracea var. oleracea), ktorá rástla pozdĺž vápencových útesov západnej Európy. V stredoveku sa kapusta stala dôležitou súčasťou európskej stravy. V Ríme bola vysoko cenená, jej konzumácia sa považovala za pôžitok a často sa používala v medicíne. Približne v rovnakom čase Číňania a iné ázijské národy domestikovali svoje vlastné verzie z príbuzných druhov Brassica, z ktorých sa vyvinula kapusta napa (Brassica rapa subsp. pekinensis), čiže pekingská kapusta, ako aj bok choy (Brassica rapa subsp. chinensis). Neskôr si vyvinuli vlastný kultivar Brassica oleracea nazývaný Gai lan, alebo čínska brokolica (Brassica oleracea var. alboglabra). Kapusta sa v roku 1500 dostala po mori aj do Ameriky. Stala sa základom kuchyne na námorných cestách, pretože sa ľahko uchovávala a jej vysoká koncentrácia vitamínu C pomáhala predchádzať skorbutu na dlhých cestách. Kyslá kapusta sa používala na prevenciu gangrény a na liečenie rán. Neskôr sa z ďalších kultivarov Brassica oleracea vyvinula kapusta červená (Brassica oleracea var. capitata f. rubra) a savojská (Brassica oleracea var. capitata f. sabauda). V súčasnosti je kapusta základom kulinárskych tradícií po celom svete. Od kyslej kapusty, po šalát Coleslaw, kapustové rolky a golabki, rôzne spôsoby, ktoré ľudia vymysleli na prípravu a vychutnávanie tejto základnej plodiny, sú pôsobivé.

Hovorí sa, že pestovať kapustu môže byť pre začínajúceho záhradkára náročné, ak nemáte správne podmienky. Kapusta má rada iba chladné teploty a môže byť magnetom pre niektoré druhy záhradných škodcov. Striedanie výsadby kapusty s inou zeleninou zabraňuje hromadeniu chorôb prenášaných pôdou. Kapustu možno siať buď priamo do pôdy vonku, alebo do modulárnych podnosov (a nechať vonku). Ak nepotrebujete veľa kapusty, alebo máte obmedzený priestor, je najjednoduchšie siať do podnosov (jedno semienko na modul) a neskôr presadiť von. Hoci kapuste sa najlepšie darí na otvorenom priestranstve, jednu alebo dve môžete pestovať aj vo veľkom kvetináči. Dávajte pozor, aby ste kapustu nesadili na mieste, kde ste ju (alebo inú kapustu) pestovali minulý rok.

Kde sadiť kapustu?

Mnohé odrody kapusty sú neuveriteľne odolné a znesú aj teploty pod bodom mrazu. Pre čo najzdravší rast potrebujú otvorené, slnečné stanovište a bohatú pôdu. Záhon vylepšený kompostom alebo dobre prehnitým maštaľným hnojom je ideálny pre týchto "hladošov", ktorí ocenia ďalšiu vzpruhu v podobe organického univerzálneho hnojiva zahrabaného do zeme pri výsadbe. Pri tradičnom striedaní plodín kapusta môže nadväzovať na hrach alebo fazuľu, ktoré prirodzene uzamykajú dusík vo svojich koreňoch. Ponechané v zemi, keď je úroda pozbieraná, tieto korene pomôžu hnojiť kapustu, ktorá nasleduje. Pokiaľ nie je vaša pôda prirodzene zásaditá, posypte ju záhradným vápnom buď po prekopaní pôdy, alebo ho zahrabte do pôdy v čase výsadby. Nielenže budú rastliny lepšie rásť, ale tiež sa predpokladá, že to môže zabrániť vzniku plesňových chorôb koreňov.

Ako zasiať kapustu?

Kedy siať závisí od toho, aký druh kapusty pestujete. Všetky druhy kapusty sa pestujú úplne rovnakým spôsobom, len časy výsevu sa líšia:

• Ako prvé sa v polovici jari vysievajú letné kapusty.
• Neskôr na jar nasledujú jesenné a zimné druhy.
• Jarná kapusta sa vysieva od druhej polovice leta pre zber v nasledujúcom roku.

Spravte jamky asi 1 cm hlboké a 15 cm od seba. Na zabezpečenie pekných, rovných riadkov môžete použiť šnúrku. Semená zasejte pozdĺž riadku, potom ich prikryte a zalejte vodou. Udržujte pôdu vlhkú. Sadenice prerieďte, keď budú mať veľkosť asi 5 cm.

S výsevom môžete začať aj v kvetináči vo vnútri 4 až 6 týždňov pred posledným jarným mrazom. Sadenice sú pripravené na presádzanie asi šesť týždňov po zasiatí, dovtedy by mali vyrásť aspoň tri až štyri dospelé listy. Jarnú kapustu presádzajte najneskôr začiatkom jesene, aby sa mohla usadiť ešte pred zimou.

Pestovanie zo sadeníc

Snáď najlepšie je pestovať kapustu zo sadeníc. Sadenice kapusty je možné nájsť v záhradných centrách skoro na jar, ale môžete ich vypestovať aj sami zo semien. Keďže ide o rastlinu milujúcu chlad, môžete ju zasadiť do zeme skôr ako milovníkov tepla, napríklad paradajky. Začnite skoro na jar, asi 8 až 10 týždňov pred posledným očakávaným mrazom, aby ste mohli zberať skôr, ako bude leto príliš horúce. Pred vysadením nezabudnite rastliny otužovať!

Vyberte slnečné miesto v záhrade s dobre priepustnou, drobivou pôdou. Asi týždeň pred výsadbou upravte pôdu množstvom kompostu. Požiadavky na rozostupy sa líšia v závislosti od typu kapusty, ktorú sadíte:

• Jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami.
• Letnú kapustu 38 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami.
• Jesennú kapustu 45 cm od seba, so 45 cm medzi riadkami.
• Zimnú kapustu 45 cm od seba, s 60 cm medzi riadkami.

Rastliny sa v tomto bode môžu zdať malé, ale chcete, aby mali priestor na rast počas celej sezóny!

Starostlivosť o kapustu

Najkvalitnejšie hlávky sú pevné, chrumkavé, šťavnaté, sladké a niekedy aj pikantné, ale bez horkosti. Nejako takto vyzerá dokonale zdravá hlávka kapusty.

Požiadavky na vodu

Ak sa rastlinám nedostáva konzistentných zrážok alebo zavlažovania, majú zlú štruktúru a sú nadmerne horké. Vonkajšie listy môžu zhnednúť a vyschnúť, alebo rastlina nemusí vytvoriť hlavu. Dostatok vody znamená cca 2,5 cm zrážok týždenne. Ak je vaša pôda piesčitá, je lepšie zalievať častejšie ako raz za týždeň. 2,5 cm vody namočí piesočnatú pôdu do hĺbky 25 cm, ťažkú hlinitú pôdu do 15 cm. Použite presádzačku, aby ste zistili, ako hlboko je pôda mokrá. Ak je to len 2 až 5 cm, nechajte vodu tiecť. Aplikovanie hrubej vrstvy mulču okolo základne každej rastliny pomôže regulovať vlhkosť pôdy.

Hnojenie

Pokračujte v dodávaní dusíka rastúcim rastlinám, najmä keď sa začínajú tvoriť hlávky. Každých pár týždňov použite kompost, tekuté organické hnojivo alebo aplikujte domáce hnojivo, ako je napríklad čaj z kostihoja, ktorý sa vyrába tak, že listy kostihoja na niekoľko dní namočíte do vody, aby ste z nich dostali živiny. Viete, že... Kostihoj je z hľadiska permakultúry nazývaný „dynamickým akumulátorom“. Všetky rastliny potrebujú tri dôležité makroživiny, aby mohli rásť a prosperovať; sú to dusík, fosfor a draslík, často označované ako NPK na zmesiach hnojív. Kostihoj je bohatým zdrojom všetkých troch týchto makroživín. V skutočnosti má viac draslíka ako kompostovaný hnoj. Okrem toho obsahuje vysoké hladiny mnohých dôležitých mikroživín, ako je vápnik a horčík, ktoré sú tiež dôležité pre zdravý rast rastlín. Táto rastlina, niekedy označovaná ako „dynamický“ zásobník živín, má hlboké korene, ktoré čerpajú makro aj mikroživiny hlboko z pôdy až do listov. Tieto živiny sa hromadia v listoch, kde sa uchovajú. Potom môžeme zbierať zrelé listy na použitie ako tekuté hnojivo, mulč alebo ako kompost.

Kontrola buriny

Častá plytká kultivácia burinu eliminuje skôr, ako sa stane problémom. Kultivujte len tak hlboko, aby ste odrezali burinu pod povrchom pôdy. Dávajte pozor, aby ste pri tom nepoškodili rastliny. Mulčovanie pokosenou trávou bez herbicídov, slamou bez buriny alebo iným organickým materiálom do hĺbky 8 až 10 cm môže pomôcť zabrániť rastu buriny, čím sa zníži potreba častej kultivácie.

Partnerská výsadba

Partnerské vysádzanie je prastarý postup, ktorý funguje viacerými spôsobmi. Predovšetkým vytvára prospešný systém reciprocity medzi živými organizmami vo vašej záhrade. Táto prax pridáva rozmanitosť vášmu výnosu a chráni vaše plodiny. Niektoré partnerské rastliny odpudzujú hmyz, ktorý si môže pochutnať na blízkych rastlinách. Môžu tiež prilákať a odchytiť problémový hmyz, alebo prilákať užitočný hmyz. Dobrí spoločníci dokážu poskytnúť mikroživiny pôde a podporovať tak ostatné rastliny. Dobrý profil mikroživín pomáha iným rastlinám rásť a zlepšuje chuť okolitých plodín. Najlepším možným výsledkom spoločnej výsadby je, že podporuje biodiverzitu a následne zdravú záhradu. Pretože pestujete veľké množstvo zeleniny, bylín a kvetov, nevyčerpáte záhradný záhon. Strata ornice (výsledok praktík monokultúrnych záhrad) je veľkým problémom, ktorý sa presúva do budúcnosti. Vy ako záhradkári si môžete vybrať ľahko pestovateľné rastliny, ktoré milujú byť blízko seba a súčasne praktizovať ekologické povedomie v záhradkárstve.

Vhodné partnerské rastliny pre kapustu

Pestovanie partnerských rastlín poskytuje vašej záhrade prirodzenú kontrolu a rovnováhu, aby bol celý systém zdravý - bez toho, aby ste museli používať chemikálie. Príklady vhodných sprievodných rastlín pre kapustu zahŕňajú:

• Fazuľa, hrach - všetky druhy kapusty milujú trochu tieňa, najmä počas najteplejších častí dňa. Fazuľa a jej veľké listnaté liany, rovnako ako hrach, môžu pomôcť blokovať slnko, ak ich zasadíte na slnečnú stranu vašej záhrady.
• Borák lekársky - borák pomáha prilákať užitočný hmyz, ako sú včely a iné opeľovače.
• Brassica - iné druhy kapusty, ako je kel, brokolica, karfiol, ružičkový kel, mangold a iní členovia rodiny kapusty dobre rastú s kapustou, pretože majú rovnaké základné potreby.
• Zeler - špecifickým škodcom kapusty a iných druhov rodu Brassica je molica kapustová. Vôňa zeleru odrádza tento hmyz a zabraňuje mu likvidovať vašu úrodu.
• Nechtík - pomôže zbaviť sa komárov, molíc a háďatiek.
• Aromatické bylinky a kvety - rastliny ako harmanček, palina, pažítka, saturejka, koriander, rebríček, kôpor, mäta, tymian, yzop, žerucha, pelargónie, ruta, šalvia a oregano sú všetky veľmi prospešné sprievodné rastliny ku kapuste. Tieto rastliny odpudzujú hmyzích škodcov, priťahujú užitočný hmyz a opeľovače a dodávajú kapuste chuť živinami a vitamínmi, ako je vápnik a síra.

Škodcovia, choroby a iné problémy

Poškodenie centrálneho bodu rastu, keď je rastlina malá, môže spôsobiť zlyhanie tvorby hlavy. Listy, ktoré sa už vytvorili, sa stanú tvrdými a hrubými a nevyvinú sa žiadne ďalšie listy. Nízke teploty, hrubé zaobchádzanie alebo hmyz môžu poškodiť mladé rastlinky, preto buďte opatrní pri manipulácii s nimi a pri práci okolo nich. Rastliny nevysádzajte skôr, ako sa počasie ustáli. Nižšie nájdete prehľadnú tabuľku škodcov a chorôb, s ktorými sa pri pestovaní kapusty môžete stretnúť.

Zber a skladovanie kapusty

Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Hoci nie je náročná na pestovanie, správna výsadba, kvalitná pôda a vyvážené hnojenie sú kľúčové pre to, aby hlávky dorástli do plnej veľkosti a zostali zdravé až do zberu. V tomto článku sa pozrieme na odborné odporúčania pre pestovanie kapusty vrátane využitia prírodných hnojív ako frass. Kapusta je mierne odolná voči chladu, no mladé rastliny sú citlivé na prízemné mrazy. Skoré odrody sa predpestovávajú už vo februári až marci, pričom sa vysádzajú na záhon počas apríla. Neskoré odrody môžu byť vysievané priamo do pôdy počas mája, keď už nehrozí mráz. Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť, najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy. Zároveň potrebuje dostatok vody počas celého vegetačného obdobia, najmä pri rýchlom raste listov. Odporúča sa zalievať pravidelne a výdatne, raz až dvakrát týždenne v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy. Kapusta patrí medzi náročnejšie druhy na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Na hnojenie je možné použiť minerálne hnojivá alebo organické alternatívy. Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu. Kapustu často napádajú vošky, molice a iný hmyz. Odporúča sa pravidelná kontrola listov a prípadne postrek ekologickými prípravkami. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Tým sa kapusta dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov. Kapusta je nenáročná, ale výživovo intenzívna plodina, ktorej sa darí v kvalitnej pôde a s pravidelnou starostlivosťou.

Sadenie kapusty je dôležitým krokom pre vypestovanie zdravej a silnej kapusty. Sadenie kapusty v interiéri môžete začať už na konci zimy, keď je vonku ešte chladno, ale vo vnútri sa stále vykuruje. Ideálny mesiac na sadenie skorej kapusty je preto koniec februára a marec. Pre správny rast a vývoj kapusty je dôležitá aj teplota v miestnosti, kde sa pestuje. Optimum pre výsev kapusty je teplota okolo 20 stupňov Celzia. Pri výseve kapusty je dôležité zvoliť správnu hĺbku. Semená by mali byť uložené v substráte na hĺbku približne 1-2 cm. Priesady kapusty je potrebné starostlivo udržiavať, aby rast a vývoj prebiehal správne. Okrem zalievania je dôležité aj pravidelné hnojenie. Sadenie priesad kapusty do pôdy by sa malo uskutočniť, keď sú rastliny dostatočne silné a vytvorili si pevné korene. Ideálny mesiac na to je máj alebo jún, keď už nehrozia nočné mrazy a pôda je dostatočne zohriata. Pri sadení je dôležité dobre zaliať rastlinku a prvé dni udržiavať pôdu vlhkú. Nezabudnite tiež na postupné navykanie priesad kapusty na vonkajšie podmienky. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.

Kapusta je dvojročná zelenina. V prvom roku si vytvorí mohutnú koreňovú sústavu a dužinatú stonku (hlúb). Listy sa vytvárajú husto nad sebou a vytvoria hlávku. Hlávka kapusty môže byť rôzneho tvaru od plochej až po guľovitú a podlhovastú. Čím sú listy v hlávke uložené bližšie k sebe, tým je ťažšia a kvalitnejšia. Na vonkajších listoch môžete pozorovať voskovitý povlak, ktorý bráni vyparovaniu vody. Tieto listy majú len ochrannú funkciu. Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú. Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte. Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m. Ak už ste skúšali pestovať kapustu, možno ste boli sklamaní z veľkosti jej buľvy. Kapusta nemá problém vytvoriť mohutné olistenie, ale na vytvorenie pevnej a plnej buľvy si vyžaduje viac starostlivosti ako redkvička. Pestovanie kapusty väčšinou začína z predpestovaných priesad, ktoré si môžete zakúpiť na trhu. Ako ale na kapustu, ak si ju chcete vysiať sami? Kapustu rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré odrody. Nezabudnite ich pikírovať, ak nadobudli dostatočnú veľkosť (3 až 4 pravé listy). Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov. Sadíme ich v dostatočných rozostupoch, ideálne 40 až 50 cm. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady. Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty môžeme vysádzať priamo na záhon, prípadne do pareniska alebo skleníka. Najideálnejší čas je koncom apríla a začiatkom mája. Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou. Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli. Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť. Práve dostatok živín prinesie požadovanú úrodu kapusty. Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny. Skočky si rady pochutnávajú na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín. Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom. Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana. Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. V posledných rokoch sú premnožené takmer na celom území Slovenska. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý. Ako sa zbaviť molíc na kapuste? Kapusta, odborne ako kapusta hlávková (Brassica oleracea), je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je totiž botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Zálievka - kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Hnojenie - ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Rozmnožovanie - kapustu množíme výhradne generatívne pomocou semien. Odolnosť - jedná sa o dvojročnú rastlinu, ktorá sa pestuje ako jednoročná. Kvitne až v druhom roku, ak chcete pestovať kapustu pre semená, je nutné využiť vyhrievaný skleník. Kapustu môžeme rozdeliť ešte na niekoľko poddruhov. Tým prvým je kapusta hlávková, o ktorej je reč práve v našom článku. Hlávková kapusta je našou klasickou zeleninou, ktorá našla využitie v mnohých tradičných receptoch. Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu. Nie sú príliš vhodné na skladovanie. Ani letné odrody nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere. Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie. Zvoľte si najvhodnejšiu odrodu a vypestujte si kapustu vo svojom záhone. Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme. Tiež doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie. Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť. TIP: Jednou z najobľúbenejších plodín v slovenských záhradách sú paradajky. Tie sa hodia do záhona pokojne práve vedľa kapusty.

Kapusta je dvojročná rastlina, ktorá však v našich podmienkach zle prezimuje. Dopestovanie osiva súvisí s potrebou uskladnenia sadeničiek a ich opätovnej výsadby na jar. Vzhľadom na náchylnosť na choroby je to dosť náročný proces na kontrolu a udržanie rastlín v zdravom stave. Preto sa to v súčasnosti v domácich podmienkach nerobieva. Kapusta je dvojročná rastlina, ktorá však v našich podmienkach zle prezimuje. Dopestovanie osiva súvisí s potrebou uskladnenia sadeničiek a ich opätovnej výsadby na jar. Vzhľadom na náchylnosť na choroby je to dosť náročný proces na kontrolu a udržanie rastlín v zdravom stave. Preto sa to v súčasnosti v domácich podmienkach nerobieva. Kapusta je dvojročná rastlina, ktorá však v našich podmienkach zle prezimuje. Dopestovanie osiva súvisí s potrebou uskladnenia sadeničiek a ich opätovnej výsadby na jar. Vzhľadom na náchylnosť na choroby je to dosť náročný proces na kontrolu a udržanie rastlín v zdravom stave. Preto sa to v súčasnosti v domácich podmienkach nerobieva.

Na prípravu kapusty v kuchyni odstráňte voľné, tvrdé vonkajšie listy a použite iba vnútornú hustú hlávku. Kapusta sa môže konzumovať surová alebo varená a je kľúčovou zložkou mnohých chutných jedál vrátane kyslej kapusty, kapustového šalátu a kimchi. Použiť ju môžete do polievok, dusených jedál a iných výdatných jedál. Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň.

tags: #ako #sadit #sadenice #kapusty