Zemiaky, známe aj ako „druhý chlieb“, sú jednou z najvýznamnejších plodín na svete a neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Na Slovensko sa dostali približne v 18. storočí a ich pestovanie je relatívne nenáročné. Pre úspešné dopestovanie bohatej úrody je však kľúčové poznať správne postupy týkajúce sa výberu pôdy, sadenia, starostlivosti a hnojenia.
Botanický názov zemiakov je ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum). Ich pôvodná oblasť výskytu sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru, kde poľnohospodári stále kultivujú vyše 400 odrôd. Tieto odrody sa líšia nielen farbou kvetov a hľúz, ale aj chuťou. Najčastejšie majú bielu a žltkastú farbu, no existujú aj ružové či fialové hľuzy.
Podľa obdobia zberu sa zemiaky delia na veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré. Podľa varného typu ich môžeme rozdeliť na:
- Typ A (pevné): Vhodné na šaláty a ako príloha.
- Typ B (polopevné): Univerzálne, vhodné na prílohu, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
- Typ C (múčnaté): Vhodné na zemiakové cesto, pyré, lokše i hranolčeky.
- Typ D: Nevyužíva sa v kuchyni, slúži ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Zemiaky sa u nás pestujú ako jednoročné rastliny. Veľmi skoré odrody sa v závislosti od počasia sadia od začiatku marca do konca mája a zberajú sa už po 60 až 100 dňoch.
Príprava pôdy pre zemiaky
Základom úspešného pestovania zemiakov je správna príprava pôdy. Zemiaky preferujú ľahké až stredne ťažké, hlinito-piesočnaté, dobre priepustné a humózne pôdy. Ideálne pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.
Pôdu pre výsadbu zemiakov je najlepšie pripraviť už na jeseň. Pozemok dôkladne zrýľujte a zapracujte doň organické hnojivo, ako je maštaľný hnoj alebo kompost. Na jar potom záhon stačí skypriť a prípadne doplniť minerálne hnojivo.
Typy pôd a ich úprava
Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú pôdu. Piesčité pôdy, ktoré rýchlo vysychajú, sú vhodnejšie skôr pre skoré odrody a vyžadujú pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Do ťažkej pôdy je možné primiešať piesok a do ľahkej pôdy hlinitú zeminu, prípadne doplniť chýbajúce živiny.
Určenie typu pôdy: Zvlhčenú hrudku zeminy zrolujte medzi dlaňami. Piesočnatá a pieskovito-hlinitá pôda sa rozpadne, ílovitá a hlinitá je plastická.
Určenie pH pôdy: Spoľahlivým spôsobom je kontakt so špecializovaným laboratóriom alebo použitie digitálnej súpravy. Orientačne môžete použiť octovú alebo sódovú reakciu.
Organická hmota pôdu mierne okyslí a zároveň ju uvoľní a prevzdušní. Na zníženie pH sa používa koloidná síra, ktorá sa zapracuje na jeseň (100 g na 1 m²).
Hnojenie zemiakov
Hnojenie je kľúčové pre dosiahnutie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu. Okrem organických hnojív (hnoj, kompost) je možné použiť aj minerálne hnojivá.
Organické hnojivá: Poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu. Maštaľný hnoj je neoceniteľným zdrojom živín, no musí byť dobre vyzretý. Aplikuje sa najmä na jeseň.
Minerálne hnojivá: Poskytujú rýchlejšie uvoľňovanie živín. Dôležité sú najmä dusík (N) pre rast, fosfor (P) pre koreňový systém a tvorbu hľúz, a draslík (K) pre rast hľúz, odolnosť voči chorobám a skladovateľnosť.
Frass (hmyzí trus): Moderné organické hnojivo, ktoré poskytuje vyvážený obsah živín a podporuje pôdnu mikroflóru.
Popol: Vynikajúce prírodné hnojivo, ktoré zvyšuje odolnosť rastlín voči chorobám a dezinfikuje pôdu. Nemieša sa s čerstvým hnojom.
Tip: Na prevenciu problémov s pásavkou zemiakovou môžete do pôdy pridať prípravky s obsahom draselnej soli.
Zelené hnojenie
Zelené hnojenie je ekologický spôsob, ako obnoviť a zlepšiť štruktúru a plodnosť pôdy, najmä po monokultúrnom pestovaní zemiakov. Rastliny na zelené hnojenie (napr. horčica, facélia, hrach) sa po zapracovaní do pôdy rozkladajú a obohacujú ju o organickú hmotu a živiny.
Postup pri zelenom hnojení: Po zbere plodiny povrch urovnajte, vysejte rastlinu na zelené hnojenie, nechajte ju dorásť, pokoste a zapracujte do pôdy. Následne nechajte rastlinné zvyšky rozložiť sa.
Klíčenie a sadenie zemiakov
Pred samotným sadením je dôležité hľuzy nechať naklíčiť. Tento proces trvá 3 až 6 týždňov.
Klíčenie zemiakov v troch krokoch
- Výber hľúz: Použite vlastné dopestované zemiaky z minulej sezóny alebo kúpte certifikované sadbové zemiaky.
- Umiestnenie: Hľuzy poukladajte do debničiek, tzv. korunkou (očkami) nahor, do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C.
- Dĺžka klíčkov: Klíčky by mali dorásť na dĺžku 1 až 2 cm. Nikdy ich nedávajte predklíčiť do tmy. Menšie množstvo sadiva je možné rozrezať pozdĺžne, pričom každá časť by mala obsahovať aspoň jedno očko.
Termín sadenia
Ideálny čas na sadenie zemiakov je od marca do mája, v závislosti od počasia a konkrétnej odrody. Rozhodujúca je teplota pôdy, ktorá by mala byť 5 až 7 °C. Pre skoré odrody je vhodná polovica až koniec apríla.
Spôsob sadenia
Zemiaky sa sadia do brázd v hĺbke 5 až 10 cm, vrcholovými púčikmi nahor. Ideálna vzdialenosť hľúz v riadku je 30 cm. Po vysadení nahrňte zeminu do výšky asi 10 cm, v žiadnom prípade ju neutláčajte, musí zostať kyprá a prevzdušnená. Rozostupy medzi rastlinami by mali byť 20 až 60 cm, v závislosti od kvality pôdy.
Starostlivosť o zemiaky po zasadení
Počas rastu potrebujú zemiaky pravidelnú závlahu a odstraňovanie buriny. Veľmi dôležité je aj kopcovanie (prihrňovanie).
Kopcovanie (prihrňovanie)
Tento proces je nevyhnutný pre správny vývoj hľúz. Rastliny sa kopcujú niekoľkokrát za sezónu. Keď zemiaky vyklíčia, je dôležité ich okopať, odstrániť burinu a prihrnúť. Tento proces opakujte dva až trikrát, naposledy na začiatku tvorby púčikov. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký.
Prečo kopcovať? Hľuzy rastú nad úrovňou sadenej hľuzy. Ak nie je dostatočne nakyprená vrstva pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože vplyvom slnečného svitu zozelenajú a obsahujú jedovatý solanín.
Zavlažovanie a odburiňovanie
Zemiaky sú vďačné za pravidelnú závlahu. V prvých mesiacoch im často stačí prirodzená vlaha, neskôr je vhodné doplniť zavlažovanie, najmä v období sucha a vysokých teplôt. Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne.
Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň, ktorý potláča rast burín.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiakom sa nevyhýbajú vírusové či hubové choroby a škodcovia. Medzi najznámejších patria pásavka zemiaková a drôtovce.
- Pásavka zemiaková: Škodí požieraním listov. V menších záhradách sa dá zbierať ručne.
- Drôtovce: Larvy chrobákov, ktoré vyžierajú diery v hľuzách.
- Fytoftóra zemiaková: Najnebezpečnejšia hubová choroba, napáda vňať aj hľuzy. Prevenciou sú včasné postreky fungicídmi.
- Chrastavosť: Estetická choroba, ktorá sa prejavuje zatuhnutými, suchými príškvarmi na zemiakoch.
- Mokrá hniloba: Vyskytuje sa vo vlhkých pôdach a pri nesprávnom skladovaní.
Prevencia: Používajte zdravé sadivo, dodržiavajte striedanie plodín (zemiaky pestujte na tom istom mieste až po štyroch rokoch), ničte prenášače chorôb a škodcov.
Zber a skladovanie zemiakov
Znakom, že úroda je pripravená na zber, je celkom suchá vňať. Pri zbere dávajte pozor na mechanické poškodenie hľúz. Na vyberanie použite motyku alebo vidly.
Kedy zbierať?
Prvé hľuzy môžete vyberať už krátko po odkvitnutí, keď sú listy ešte zelené. Ideálne je vykopať len toľko, koľko práve potrebujete. Pre dlhodobé skladovanie sa zemiaky zbierajú, keď vňať celkom uschne.
Skladovanie
Pozberané hľuzy nechajte asi dva týždne vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky neskladujte. Zdravé uložte do debničiek v tmavej miestnosti pri teplote 3 až 6 °C a vlhkosti vzduchu 85 až 90 percent. Pravidelne kontrolujte a nahnité či plesnivé odstraňujte.
