Veľká noc je spojená s mnohými symbolmi, no jedným z najvýraznejších je paradoxne malé vajíčko. Symbol života a plodnosti neodmysliteľne patrí k sviatkom jari. Varené, bohato zdobené či čokoládové - také ho poznáme na sviatočných stoloch. Niektorí šťastlivci dnes i v minulosti mali vajíčka v znamení luxusu z dielne Fabergé.
Krásne maľované a perlami či drahými kameňmi zdobené vajíčka zo zlata či z platiny, ktoré ukrývajú tajomstvá ako populárne detské "kinderká". Tradíciu luxusných vajíčok založil ruský cár, ktorý paradoxne nimi obdarúval rok čo rok manželku i deti. Pravidelne si ich objednával u chýrneho klenotníka a zlatníka francúzsko-nemeckého pôvodu, Petra Carla Gustavoviča Fabergého (*1846, †1920). Ten pre najbohatších stvoril vyše 50tku cárskych luxusných „kinderiek“. Sú to známe Fabergého vajíčka, ktoré už v čase svojho vzniku mali vysokú umeleckú hodnotu a pre zberateľov sa ich cena pohybuje v astronomických výškach.
Prvé roky svojho života strávil v Petrohrade, kým sa jeho rodina nevrátila na čas do Nemecka. V Drážďanoch vyštudoval Školu umeleckých remesiel a podnikol študijnú cestu po Európe. Učil sa starobylými i novými spôsobmi spracúvať vzácne kovy a drahé kamene. Do rodinného podniku Dom Fabergé v Petrohrade, ktorý založil jeho otec Gustav Fabergé, sa vrátil v roku 1872.
Získal zákazku nielen na reštaurovanie múzea Ermitáž a jeho exponátov, ale aj na vyhotovenie novodobej repliky zlatého náramku zo 4. storočia pred Kristom. Tú mal vyhotoviť podľa Skýtskeho pokladu zo zbierok múzea. Keďže kvalita jeho práce vzbudila obdiv cára Alexandra III., nechal ju v múzeu vystavovať ako klenot súčasného ruského umeleckého šperkárstva. Tým sa otvorila cesta Fabergému k titulu cárskeho zlatníka i k obdivovanému radu luxusných vajíčok nielen pre cársky dvor. V roku 1885 získal aj objednávku na jedinečný darček pre cárovnú Máriu Fjodorovnu k veľkonočným sviatkom.
Skvostný dar pre cárovnú
Cár chcel svojej manželke darovať k Veľkej noci jedinečný dar. Fabergé vyrobil pre neho skvostné vajce, v ktorom spojil symbol sviatku s luxusom. Na prvý pohľad to nebolo nič mimoriadne. Zvonka biele, no vo vnútri z rýdzeho zlata aj s prekvapením. Tým bola miniatúrna zlatá sliepočka, ktorá ukrývala diamantovú minirepliku cárskej koruny.
Odvtedy nemal Fabergé núdzu o nové objednávky. Každé sa dalo otvoriť a skrývalo luxusné prekvapenie, akési spojenie matriošky a kinderka. Konvalinkové vajíčko daroval cár Mikuláš II. manželke na Veľkú noc 1898.
Spokojný cár Alexander III. si každoročne u Carla Fabergého objednával pre manželku veľkonočné vajíčko. Aj posledný ruský cár Mikuláš II. pokračoval v tradícii. Ten si ročne dával vyrobiť dokonca dve vajíčka: jedno pre matku, druhé pre manželku.
Celkom Fabergého podnik vyhotovil 50 cárskych vajíčok, z ktorých sa 43 dodnes zachovalo v súkromných zbierkach.
Fabergé, šperkár európskych kráľovských domov
Vďaka kvalite a prepracovanosti svojich jedinečných kúskov si Fabergé získal uznanie i klientelu. Tá sa rýchlo rozšírila nielen na elitu cárskeho Ruska, ale prekonala aj hranice ríše. Stal sa klenotníkom škandinávskej koruny a dodávateľom šperkov pre mnohé európske kráľovské domy. Dokonca tvoril aj pre dvor v Siame. Svetovú pozornosť mu vyslúžili Svetové výstavy v Paríži (1890 a 1900) a v Štokholme (1897).
Preslávili ho nielen vajcia
Hoci ho vo svete preslávili najväčšmi vajíčka, za zmienku stoja tiež jeho luxusné a bižutérne šperky, hodiny, úžitkové predmety a do drahých kameňov vyrezávané, bohato zdobené miniatúry ľudí, zvierat a kvetov. Fabergé nenechával nič na náhodu. Pre svoje výrobky si sám vyrábal aj ozdobné darčekové krabičky. Jeho podnik bol pred revolúciou v roku 1917 najväčšou ruskou klenotníckou spoločnosťou s asi 700 vysokokvalifikovanými klenotníkmi. Začiatkom 20. storočia si otvoril pobočky v Moskve, Odese, v Kyjeve či v Londýne. Každoročne sa ich výrobky dobre predávali aj na Ďalekom Východe.
Rozklad šperkárskeho impéria
Keď sa počas 1. svetovej vojny výroba šperkov utlmila, preorientoval sa na vojenskú produkciu. Po zvrhnutí cárskej rodiny Fabergé emigroval do exilu. Zničenie celoživotného diela, stratu majetku a odchod z vlasti znášal Fabergé veľmi zle. Najprv sa uchýlil s rodinou vo Fínsku, neskôr vo Wiesbadene až napokon v Lausanne.
Na tradíciu Fabergé nadväzujú dodnes
Po jeho smrti založili synovia Eugène a Alexander klenotnícku spoločnosť pokračujúcu v tradíciach otca. Meno slávneho klenotníka sa od 40. rokov minulého storočia spája aj so spoločnosťou Unilever. Firme vyrábajúcej nielen parfumy, kozmetiku či drogistický tovar značiek Domestos a Persil poslúžil ikonický názov Fabergé na podporu predaja jej produktov.
Šperkársku tradíciu po dlhej prestávke prevzal výrobca šperkov Pforzheim Victor Mayer, ktorého ako jediného spoločnosť Fabergé autorizovala. Opäť sa tým spojilo meno Fabergé s luxusným klenotníckym tovarom vyrábaným dodnes. Hoci firma Fabergé prešla radom majiteľov, časť jej podielu zostáva v rukách juhoafrickej investičnej spoločnosti Pallinghurst Resources. Tá na krátky čas dosadila na čelo značky dve pravnučky samotného Carla Petra Fabergého.
Najdrahšie vajcia na svete klenotom múzeí
Dodnes sa zachovalo iba 43 kusov cárskych Fabergého vajíčok. Ide o vzácne zberateľské predmety. Niektoré z nich vyviezli z Ruska zberatelia, iné neskôr Stalin vymenil za traktory. Cena jedného kusu aj bez mini prekvapenia sa šplhá k 1 mil. libier. No najdrahšie je korunovačné vajce z roku 1897.
Na novembrovej aukcii domu Christie´s sa v roku 2021 objavilo doteraz neznáme vajíčko zdobené hodinami a pohyblivým kohútom. Píše sa rok 1916. Zlatník Peter Carl Fabergé dozerá v ruskom Petrohrade na výrobu dvoch honosných, ozdobných vajec. Tieto vajíčka sú kráľovským darom pre cárovnú Mariu Fjodorovnu a cárovnú Alexandru Fjodorovnu. Cárovné sa však k týmto dvom vajíčkam nikdy nedostali. 300 ročná vláda rodiny Romanovcov sa skončila násilným nástupom boľševikov.
Aj o sto rokov neskôr sú Fabergého vajíčka významnou súčasťou histórie dekoratívneho umenia. Jo Briggsová, ktorá je kurátorkou pre umenie 18. a 19. storočia vo Waltersovom múzeu umenia v Baltimore, poznamenala: “Fabergého vajíčka sú Mona Lisou dekoratívneho umenia.” Briggsová organizovala spolu s Margaret Tromblyovou, ktorá je odborníčkou na Fabergého prácu, najnovšiu výstavu Fabergého vajíčok v Spojených štátoch amerických, ktorá sa konala vo Waltersovom múzeu. Vo Waltersovom múzeu nájdete okrem iných umeleckých diel aj dve Fabergého vajíčka.
Z 50 vajíčok sa 43 nachádza v múzeách alebo súkromných zbierkach. Expert na Fabergého prácu, dr. Géza von Habsburg, uviedol, že Fabergé mal výnimočnú príležitosť rozvíjať svoj talent. “Od roku 1885 do roku 1916 Fabergé pracoval na najluxusnejšom a najdokonalejšom darčeku, ktorý ruský cár dával svojej manželke ako darček na Veľkú Noc.” V roku 1885 vytvoril Fabergé vôbec prvé veľkonočné vajíčko. Podľa znalcov umenia sa Peter Carl Fabergé inšpiroval pri tvorbe svojho prvého vajíčka Saským kráľovským vajíčkom z 18. storočia, ktoré videl v Drážďanskom múzeu. Saské kráľovské vajíčko je vyrobené zo zlata a je v ňom vložená zlatá sliepka, zlatá kráľovská koruna a zlatý prsteň. Podľa dostupných zdrojov vytvoril Fabergé vlastnú verziu tohto vajíčka z bieleho smaltu. Vo vnútri sa nachádzala zlatá sliepka, v ktorej sa nachádzal prívesok.
Väčšinu času mal Fabergé voľnú ruku. Každý a jeden rok, po celé tri desaťročia, Fabergé vyrábal vajíčka na základe svojich vlastných návrhov. V roku 1894 Alexander III. zomrel, no jeho syn cár Mikuláš II. sa rozhodol zachovať túto tradíciu a dokonca objednávku rozšíril. Každé vajíčko bolo jedinečné a vyrobené z rôznych materiálov. Fabergé používal všetko možné, od trojfarebného zlata až po kamenný krištáľ. Okrem toho využíval drahé kamene, ako napríklad smaragdy, perly a diamanty. Veľkosť Fabergého vajíčok sa pohybuje od 7 a pol centimetrov po takmer 13 centimetrov.
Na každom vajíčku pracovalo viacero remeselníkov. Jeho výroba trvala jeden až dva roky a podieľali sa na nej kováči, rezači diamantov, remeselníci pracujúci so smaltom alebo napríklad maliari. Na výrobu jednotlivých vajíčok dohliadali dvaja hlavní remeselníci. Margaret Tromblyová, odborníčka na Fabergého prácu, však zdôraznila, že Fabergé nebol jediným mužom, ktorý stál za výrobou vajíčka. “Nešlo iba o samotný návrh.” Briggsová k tomu dodala: “Fabergé bol ako dirigent orchestra. Musel skoordinovať prácu každého a jedného človeka, ktorý sa podieľal na výrobe konkrétneho vajíčka.
Vajíčka boli samozrejme významné kvôli svojej materiálnej a umeleckej hodnote, no pre Romanovcov znamenali niečo viac. Barry Shifman, kurátor dekoratívneho umenia vo Virgínskom múzeu výtvarného umenia, uviedol: “Fabergé si vždy našiel nejaký motív, ktorý mal pre cárovné naozaj osobný význam.” Na niektorých vajíčkach sú preto zobrazené drobné portréty členov kráľovskej rodiny. V roku 1916 daroval cár Mikuláš, svojej matke Márii vajíčko s názvom Rád svätého Juraja. Toto vajíčko sa momentálne nachádza v zbierke Fabergého múzea v Petrohrade. Na vajíčko sú pripevnené dve mince, ktoré je možné zdvihnúť. Pod jednou mincou je namaľovaný portrét cára Mikuláša a pod druhou portrét jeho syna, cároviča Alexeja Nikolajeviča. Ďalšie vajíčko s veľmi osobným motívom daroval cár Mikuláš, svojej žene Alexandre v roku 1894. Vajíčko malo priehľadnú škrupinu, na ktorej bolo zobrazených 12 miest, kam Alexandra veľmi rada chodila. Na miniatúrnych maľbách je zobrazený napríklad zámok Balmoral, ktorý sa nachádza v Škótsku a na ktorom žila Alexandrina babička, kráľovná Viktória.
Dr. Géza Von Habsburg uviedol: “Najviac stráženým tajomstvom bol motív budúco-ročného vajíčka. Nikto nemohol vedieť, ako bude vyzerať. Fabergého vajíčka boli raritou aj v dobe, keď boli vyrábané. Barry Shifman uviedol: “Fabergého vajíčka boli akýmsi jeho podpisom. Niektoré z nich boli v roku 1900 vystavované na Svetovej výstave v Paríži, iné v roku 1902 v Petrohrade. Už v tom čase išlo o skvostné diela. Von Habsburg povedal, že najkultovejším existujúcim Fabergého vajíčkom je Korunovačné vajíčko z roku 1897. Toto vajíčko má pripomínať korunováciu cárovnej Alexandry. Vajíčko je pokryté žltozeleným svetielkujúcim smaltom. Na vajíčku je zobrazená miniatúrna replika koča, v ktorom sa cárovná viezla v deň svojej korunovácie. Dvere od tohto koča sa dajú otvoriť, pričom vnútri koča sa kedysi nachádzalo miniatúrne diamantové vajíčko.
Záujem o Fabergého vajíčka nevyhasol ani dnes. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že za atraktivitou Fabergého vajíčok stojí hneď niekoľko faktorov. Fabergého vajíčko z dielne Alexander Bellov. Margaret Tromblyová k tomu uviedla: “Fabergého vajíčka v sebe zosobňujú romantizmus a vládu cára Mikuláša a cárovnej Alexandry. Fabergému sa podarilo vytvoriť naozaj rafinované, jemné a nádherné predmety.” Jo Briggsová s ňou súhlasila a dodala: “Fabergého vajíčka sú neuveriteľne krásne. Dr. Géza von Habsburg si myslí, že skutočná hodnota Fabergého vajíčok súvisí s ich umeleckou hodnotou. Fabergého vajíčka podľa jeho vyjadrení reprezentujú podstatu umenia na kráľovských dvoroch po celom svete. Fabergé sa nezaujímal o drahé materiály. Viac ho zaujímala umelecká hodnota diela. Poukazuje najmä na rozhovor s Fabergém z roku 1914. Fabergé vtedy povedal, že Tiffany, Cartier a Boucheron sú primárne obchodníci.
Mnohých ľudí isto priťahuje fakt, že existuje iba obmedzené množstvo týchto klenotov. Patria medzi nich aj Dorothy a Artie McFerrinovci z amerického štátu Texas. McFerrinovcom sa už podarilo zhromaždiť niekoľko Fabergého vajíčok, ktoré však neboli vyrobené pre cársku rodinu, ale pre súkromných klientov. V roku 2012 sa jedno z Fabergého vajíčok objavilo v Spojených štátoch amerických. Muž ho kúpil niekoľko rokov dozadu na trhu so starožitnosťami, netušiac aký klenot sa mu podarilo získať.
Fabergého vajíčka boli počas Ruskej revolúcie premiestnené do Moskvy. Osem z nich sa stratilo, desať sa dostalo do Kremeľskej zbrojnice, ktorá slúži ako múzeum, a mnoho z nich bolo predaných. Von Habsburg poznamenal: “Boľševici sa vôbec nezaujímalo o umeleckú hodnotu Fabergého vajíčok. Zaujímala ich iba ich finančná hodnota.” Niektoré z Fabergého vajíčok sa dostali do rúk súkromných predajcov, ktorí ich po Veľkej hospodárskej kríze začali predávať bohatým Američanom. Predajca Armand Hammer predal päť vajíčok Lillian Thomas Prattovej, ktorá je patrónkou Virgínskeho múzea výtvarného umenia. Za vajíčko z roku 1903, ktoré bolo vyrobené k 200. Najviac vajíčok sa v súčasnosti nachádza v Kremeľskej zbrojnice a vo Fabergého múzeu v Petrohrade. Vo Fabergého múzeu je vystavených celkom deväť vajíčok, ktoré patria ruskému podnikateľovi Viktorovi Vekselbergovi. Prattovej zbierka, ktorá je vystavená vo Virgínskom múzeu výtvarného umenia je treťou najväčšou zvierkou Fabergého vajíčok na svete. Ďalšie 3 vajíčka vlastní Matilda Geddingsová. Jej zbierka je vystavená v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku.
Ako si vyrobiť vlastné "Fabergého" vajíčko
Fabergeho vajcia sú synonymom luxusu, remeselnej zručnosti a prepracovanosti. Tieto šperkárske diela, pôvodne vytvorené pre ruskú cársku rodinu, sú dnes obdivované po celom svete. Hoci ich výroba je náročná a vyžaduje si špecializované zručnosti, existujú spôsoby, ako si vytvoriť vlastnú verziu Fabergeho vajca, či už ako umelecký projekt, originálny darček, alebo jedinečnú dekoráciu.
Tento článok vám poskytne postup, ako na to, a zároveň vás inšpiruje k vytvoreniu vlastného majstrovského diela.
História a inšpirácia
Tradícia Fabergeho vajec sa začala v roku 1885, keď cár Alexander III. poveril zlatníka Petra Carla Fabergého vytvorením darčeka pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu. Fabergé sa inšpiroval v 18. storočí a vytvoril suvenír zo smaltovaných a rôznofarebných kovov. Darček mal taký úspech, že sa cár rozhodol urobiť z vajec pravidelný veľkonočný darček, a tak každý rok poveroval ateliér Carla Fabergého výrobou nového vajíčka. Celkovo vzniklo asi 50 vajec, z ktorých je známy osud celkom 43. Každé z vajec možno otvoriť a ukrýva prekvapenie.
Niektoré sú pojazdné na kolieskach, iné sa dajú rozobrať, jedno v sebe ukrýva lokomotívu, niekoľko ich má vyklápacie stojančeky na portrétne miniatúry členov rodiny cára Mikuláša II. Niektoré vajcia v sebe skrývajú dômyselný mechanizmus pre pohyb, figúrku alebo stavbu. Pre svoju vysokú umeleckú hodnotu, špičkovú kvalitu výroby, precízne spracovanie aj tých najmenších detailov, dômyselné technické riešenie a vysokú cenu použitých materiálov, patria tieto šperkárske vajcia k najvzácnejším klenotom na svete.
Majstrovské diela Fabergé: Vynikajúce umenie cisárskych vajec | SLICE WHO | CELÝ DOKUMENT
Veľkonočné tradície a symbolika vajec
So sviatkami Veľkej noci je neoddeliteľne spojené zdobenie vajec. Vajce je považované za symbol sveta, vesmíru, života a znovuzrodenia. Kedysi sa verilo, že poskytuje plodnosť, úrodnosť pôdy a produktivitu hospodárskych zvierat. S príchodom kresťanstva bolo vajce spojené s Veľkou nocou, sviatkom Kristovho zmŕtvychvstania. Postupne sa zrodil zvyk veľkonočného vajíčka a verilo sa, že darovanie vajec prinesie zdravie a prosperitu.
Materiály a nástroje
Na výrobu Fabergeho vajca budete potrebovať nasledujúce materiály a nástroje:
- Základ vajíčka: Môžete použiť vyfúknuté vajíčko prírodného pôvodu, polystyrénové vajíčko, plastové vajíčko, alebo odliatok zo sadry alebo betónu.
- Lepidlo: Tekuté lepidlo, lepidlo na textil, alebo tavná pištoľ.
- Dekoračné materiály: Kamienky, perličky, flitre, stuhy, špagáty, čipky, smaltované farby, akrylové farby, metalické farby, servítky s jarnou alebo kvetinovou tematikou, voskové farby alebo vosk zo sviečky.
- Nástroje: Štetce rôznych veľkostí, pinzeta, nožnice, ceruzka, špendlík s hlavičkou, brúska (na madeirové kraslice).
Postup krok za krokom
- Príprava základu: Ak používate prírodné vajíčko, vyfúknite ho a dôkladne očistite. Polystyrénové, plastové alebo sadrové vajíčka sú pripravené na použitie.
- Základný náter (voliteľné): Ak chcete dosiahnuť jednotný vzhľad, naneste na vajíčko základný náter akrylovou farbou alebo smaltom. Nechajte zaschnúť.
- Zdobenie: Vyberte si techniku zdobenia a postupujte podľa nasledujúcich krokov:
- Kamienková technika: Natrite vajíčko lepidlom a pomocou pinzety prikladajte kamienky. Môžete vytvoriť rôzne vzory alebo pokryť celé vajíčko.
- Špagátová technika: Naneste lepidlo na vajíčko a omotávajte ho špagátom. Medzi jednotlivými čiarami by nemali byť medzery. Dozdobte stuhou.
- Vosková technika: Roztopte vosk zo sviečky a pomocou špendlíka s hlavičkou namáčanej do vosku vytvárajte na vajíčku vzory.
- Servítková technika (decoupage): Oddeľte vrchnú vrstvu servítky so vzorom a vystrihnite požadovaný motív. Naneste lepidlo na vajíčko a priložte servítku. (Táto technika je vhodná len pre škrupiny vajíčok a vyžaduje si zručnosť a opatrnosť.)
- Falošný patchwork: Na polystyrénové vajíčko pripevňujte kúsky stúh alebo látok pomocou špendlíkov.
- Zdobenie prírodnými materiálmi: Použite sušené kvety, listy, semienka, alebo zrnká.
- Zdobenie voskom a farbami: Natrite vajíčko voskom a potom ho ponorte do farby. Vosk zabráni farbe preniknúť na niektoré miesta, čím vytvoríte zaujímavý vzor.
- Batika: Omotajte vajíčko niťou a ponorte ho do farby. Opakujte s rôznymi farbami a vzormi.
- Zdobenie háčkovaním: Ak viete háčkovať, môžete vajíčko obaliť uháčkovaným vzorom.
V dnešnom článku vám prezradíme návod, ako si vyrobiť ozdobné veľkonočné vajíčka s nádychom luxusu. Vôbec to nie je zložité. Pri ich výrobe môžete naplno povoliť uzdu svojej fantázie a vyskúšať preniesť vintage štýl na napodobeninu slepačieho vajca. Okrem toho, že sa skvelo budú kraslice vynímať na Veľkonočnom stole, ich môžete podarovať blízkemu, ako nečakaný darček. Aby bol projekt úspešný, musíte si pripraviť plastovú alebo inú napodobeninu vajíčka, silikónové formy určené pre cukrárske zdobenie či kreatívne dekorácie, akrylové farby a lepiacu pištoľ. Horúcim lepidlom z tavnej pištole vyplňte priehlbiny vo formách. Pomocou tej istej lepiacej pištole prilepte dekor na základné vajíčka. Keďže je pružný, bude dokonale kopírovať tvar vajíčka. Pomocou štetca naneste na povrch vajíčka akrylovú farbu. Môžete voliť medzi perleťovými alebo naopak matnými či pastelovými farbivami. Budete potrebné naniesť minimálne dve a viac vrstiev farby. A to je v podstate všetko. Nebojte sa experimentovať s farbami aj najrôznejšími vzormi vo formách. V prípade, že by vzor bol pre vajíčko príliš dlhý, môžete ho pokojne obstrihať bežnými nožnicami.
Peter Carl Fabergé bol synom ruského klenotníka francúzsko - nemeckého pôvodu Gustava Farbergého. Otec v roku 1842 založil originálnu spoločnosť Fabergé, no najväčšiu slávu priniesol zlatníckej firme práve jeho prvorodený syn Peter Carl. Za jeho éry vyrobila spoločnosť pre cársky dvor okolo 50 vajíčok s rôznorodými motívmi ruskej histórie a vykladanými drahokamami. Získal titul dvorný dodávateľ ruskej cárskej rodiny, neskôr dvorného klenotníka škandinávskej koruny, bol dodávateľom šperkov pre kráľovské rody v Británii, Bulharsku či Grécku. Jeho výtvory sú mimoriadne cenené a v najprestížnejších zbierkach. Carl Fabergé zomrel pred 105 rokmi, 24. septembra 1920. Narodil sa 30. mája 1846 v Petrohrade, otec dbal na to, aby dostal to najlepšie vzdelanie, poslal ho na obchodnú školu v Drážďanoch. Neskôr, už ako učeň, študoval na zlatníckej škole v Hanau a praxoval u klenotníka Friedmanna. Nasledovali mnohé cesty po Európe, plné návštev tých najlepších klenotníkov a múzeí, najmä vo Veľkej Británii, Francúzsku a Taliansku. Po návrate Carl pokračoval vo vzdelávaní v klenotníctve svojho otca a v Ermitáži. V roku 1872, keď prebral rodinný podnik, mal iba 26 rokov, no bol viac ako pripravený.
Vôbec prvé vajce vyrobil Fabergé v roku 1885 na objednávku pre ruského cára Alexandra III., ktorý si želal veľkolepý a extravagantný veľkonočný dar pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu. Vajíčko malo nepriehľadnú, bielu vonkajšiu škrupinu, ktorá sa otvorila otočením dvoch polovíc vajca a odhalila prvé prekvapenie - žĺtok z matného žltého zlata. Potom nasledovala zlatá sliepka, ktorá držala repliku cisárskej koruny so vzácnym rubínovým vajcom. Keď cár videl, ako na jeho mladú manželku zapôsobil tento dar, rozhodol sa, že pre ňu nechá vyrobiť podobné vajce každý rok. V tejto tradícii pokračoval aj Alexandrov syn Mikuláš II. až do revolúcie v roku 1917.
Peter Carl Fabergé vyrobil medzi rokmi 1883 až 1917 údajne 69 takýchto vajec, 50 z nich pre cársku rodinu Romanovcov a tie sú známe aj pod názvom “cárske vajcia”. Ostatné vajcia vyrobil pre šľachtu a majetnú elitu. Dodnes sú symbolom luxusu a majú hodnotu v desiatkach miliónov euro. Zo spomínaných 69 vajec však v dnešnej dobe vieme len o 61 kusoch. Po revolúcii v roku 1917 boli totiž cárske vajcia rozkradnuté a roznesené po celom svete a nie všetky sa podarilo nájsť. Anglický kráľ Juraj V. a kráľovná Mária boli horlivými zberateľmi Fabergého výtvorov a v roku 1933 si kúpili tri cárske vajíčka do kráľovskej zbierky. Najväčšiu zbierku Fabergého vajec vlastní súkromný zberateľ Viktor Vekselberg, ktorý má celkovo 15 kusov, 9 je cárskych. Na ich nákup minul niečo vyše 100 miliónov dolárov. Najviac, 10 cárskych vajec je vystavených v Zbrojárskom múzeu v moskovskom Kremli. Nápad umiestňovať do vajíčok prekvapenia sa zrejme stal inšpiráciou pre populárne kindervajcia.
Ruský klenotník nemeckého pôvodu Karl Peter Fabergé v rokoch 1885 až 1917 vytvoril v rodinnej klenotníckej dielni šperky v tvare veľkonočných vajec. Tieto zlaté vajíčka majú vysokú umeleckú hodnotu, špičkovú kvalitu. Údajne ich bolo vyrobených 69 a 50 z nich pre cársku rodinu Romanovcov, ktoré sú známe ako ,,cárske vajcia“ ostatné boli vyrobené pre ďalších prominentných zákazníkov. Prvé vajce bolo vyrobené v roku 1885 na objednávku pre ruského cára Alexandra III. ako dar pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu pri príležitosti veľkonočných sviatkov. Na prvý pohľad ničím výnimočné biele vajce, ktoré vo svojom vnútri ukrývalo niekoľko prekvapení. Pod bielou škrupinou sa skrývalo zlaté žĺtko v ňom sa nachádzala taktiež zlatá sliepka. Bola otvárateľná a v nej sa ukrývala diamantová replika cisárskej koruny. Na cárovu manželku tento dar tak zapôsobil, že sa rozhodol jej jedno vajíčko zdobené rôznymi drahokamami darovať každý rok na veľkú noc. Po smrti Alexandra III. jeho syn Mikuláš pokračoval v tradícii. Ten dával každoročne vyrábať dve vajcia - jedno pre svoju matku a druhé pre manželku.
Najznámejšie Fabergého vajcia
Rothschildovo vajce: Najdrahšie vajce, je Fabergéovo vajce rodiny Rothschildovcov, ktoré bolo vydražené za 16,5 milióna dolárov. Bolo vyrobené ako zásnubný dar snúbenici baróna Eduarda de Rothschilda. Vajíčko je ružovej farby a na prednej strane má hodiny. Z vrchnej časti vajíčka každú hodinu vyskočí kohút pokrytý diamantmi.
Zimné vajce: Druhým najdrahším vajcom je zimné vajce, ktoré cár Mikuláš II. daroval svojej matke v roku 1913. Predalo sa na dražbe za 9,6 milióna dolárov. Toto vajíčko je vyrezávané z horského krištáľu. Je zdobené diamantmi a platinou tak, aby pripomínali mráz.
Korunovačné vajce: Bol to dar cára manželke Alexandre. Jeho vonkajšok je vyrobený z viacfarebného zlata. zdobený priesvitným žltým gilošovaným smaltom a čiernym smaltovaným dvojhlavým orlom, vykladaným diamantmi. Vo vajíčku sa ukrýva prekvapenie v podobe miniatúry koča, na ktorom sa viezol Mikuláš II. na svoju korunováciu.
Konvalinkové vajce: Je to ružové smaltované vajce, ktoré daroval cár Mikuláš II. svojej manželke. Vajce je posiate diamantovými a perlovými konvalinkami, obľúbeným kvetom cárovnej. Stojí na štyroch nohách zdobené diamantmi. Vajce ukrýva prekvapenie v podobe portrétov cára Mikuláša II. a jeho dvoch najstarších dcér.
Stratené tretie vajce: Stratené tretie vajce bolo zabavené Romanovcom počas ruskej revolúcie, kde zmizlo z verejných záznamov, až kým sa nedostalo do rúk obchodníka, ktorý sa v istom článku dočítal o hľadaní vajca. Vajce stálo na zlatom stojane v tvare levích labiek. Bolo zdobené zafírmi a diamantovým tlačidlom, ktoré vajce otvorilo a odhalilo zlaté hodiny Vacheron Constantin. Obchodník vajce kúpil za 13 000 dolárov, ale jeho skutočná hodnota je 33 miliónov dolárov.
