Paradajky sú také obľúbené, že ich pokojne môžeme volať zeleninové zlato. Paradajky nájdeme takmer v každej záhrade. Ich obľúbenosť a relatívna jednoduchosť pestovania im v súčasnosti vyslúžili prvé miesto v rebríčku, čo aktívni i víkendoví záhradkári najviac pestujú. Je ľahké uhádnuť prečo: osivo paradajok je lacné, pestovanie stredne náročné a klimatické zmeny umožňujú pestovať ich nielen na juhu Slovenska. Práve teraz nastáva čas ich výsevu na predpestovanie priesad.
Veríme, že sme Vám priniesli cenné rady, ako si vypestovať paradajky a papriky od semienka až po plody. Jar sa blíži a je čas na vysievanie paprík, paradajok, kapusty či uhoriek. Nemusíte kupovať drahé sady, všetko si vyskladáte doma za pár eur. Inšpirujte sa nápadmi, ktoré nešetria len peniaze, ale aj priestor, ktorého častokrát nie je nazvyš. Lacné a praktické riešenia, ktoré navyše šetria čas, sú do záhrady a celkovo k pestovaniu akýchkoľvek rastlín najlepšie. Mnohé nápady umožňujú opätovné využitie už nepotrebných vecí, ktoré by skončili na smetisku. Samozrejme, ako to už býva, všetko má svoje pre aj proti a záhradkár by si mal vybrať cestu, ktorá vyhovuje nielen jemu, ale aj prírode.
Výber semien a príprava nádob
Výber najlepších rastliniek, ak si chcete byť istí, že sa vašim paradajkám bude dobre dariť a budete mať na stole veľkú zásobu chutných plodov, je nutné vybrať z predpestovaných rastliniek tie najlepšie. Sadenice by mali mať silnú, najviac však 30 centimetrov vysoký stonku. Na prvý pohľad by mali byť rastliny zdravé a ich listy by mali mať sýto zelenú farbu.
Vybrať si treba kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky. Paradajky sú obľúbenou teplomilnou zeleninou. Všetci poznáme červené a sladké plody, rastúce na kríkoch. Kríky aj plody môžu mať rôzne tvary, pretože existuje viacero odrôd rajčiakov. No majú zhruba rovnakú dobu klíčenia. Sviatoční záhradkári zväčša kupujú už hotové priesady na tržniciach, tí skúsenejší si pestujú svoje vlastné sadenice zo semien. Osivo sa dá (zatiaľ) bežne kúpiť nie len v záhradkárskych predajniach, ale aj v rôznych supermarketoch ako sezónny tovar. Má to aj ďalšie výhody, keď si pripravujete osivá svojich osvedčených odrôd. Výberom najkrajších plodov na semená robíte prirodzenú selekciu kvality plodov, dlhoročný rast na vašom pozemku robí rajčiny prispôsobené vašim podmienkam pôdy, vlahy aj iných parametrov pozemku. Takéto semená prenášajú najlepšie vlastnosti pestovaných paradajok na ďalšie generácie. Na rozdiel od umelo šľachtených osív, ktoré sú cielene pripravované krížením dvoch rastlín s presne definovanými vlastnosťami samotnej rastliny aj plodov. Avšak s garanciou len prvej generácie, pestovanej zo zakúpeného semena. Najčastejšie býva takéto osivo označené ako „F1“ a pokiaľ z takto vypestovaných plodov zoberiete semená, väčšinou získate rôzne rastliny s nedefinovanými vlastnosťami pôvodných jednotlivých rodičovských rastlín. Osivárske podniky si tým zaisťujú trvalé tržby, veľkopestovatelia zase vysokú úrodnosť. Kto chce byť v pestovaní zeleniny nezávislý, sa takýmto osivám vyhýba.
Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme. Semienka jemne zalejte odstátou vodou.
Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme. Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm. Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
Mnohí záhradkári robia chybu, že vysievajú semená do univerzálneho alebo záhradníckeho substrátu alebo do zeminy, ktorú nakopú v záhrade. Dokonca niektoré pramene odporúčajú pozbierať zem z krtincov. Výživný substrát je však pre výsev nevhodný. Používa sa výsadbový substrát, ktorý obsahuje menej živín. Na jednej strane tak mladé rastlinky nerastú príliš bujne, na druhej strane si rastlina dôsledne buduje koreňový systém, aby sa k nejakým živinám dostala. Ak kupujete výsevný substrát v obchodoch, žiadajte ten so supresívnym účinkom.
Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie. Záhradnícky substrát na výsev je skvelá voľba pri zakladaní sadeníc. Alebo môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost.
Proces výsevu a starostlivosť o sadenice
Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť. Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký.
Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.
Osivo sa vysieva do výsevnej misky, ktorá je naplnená jemným substrátom určeným pre výsev a množenie. Ten je dopredu vhodné urovnať a mierne utužiť. Dôležité je tiež umiestniť semená na teplejšie miesto, pretože v chlade budú klíčiť horšie. Optimálna teplota pre rýchle vyklíčení sa u bežných paradajok pohybuje okolo 25 ° C, pre divoké paradajky je to potom asi 28 až 30 ° C, pričom ideálne je tiež pravidelný poldenné pokles teploty o 10 ° C (deň / noc). Môžete ich však umiestniť aj za okno, kde je dostatok svetla a tepla.
Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme. Semienka jemne zalejte odstátou vodou. Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C.
Keď majú rastlinky paradajok prvé pravej lístky, je čas na pikírovanie (prepichovanie paradajok). V tú chvíľu je nutné šetrne vybrať mladé paradajky z výsevného substrátu a opatrne ich presunúť do samostatného téglika, sadbovacích hrantíkov alebo do pareniska. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok).
Naplňte ich kvalitným záhradníckym substrátom a semenáčiky prepikírujte tak, že ich do substrátu ponoríte až po klíčne lístky. Nádobky s rastlinami umiestnite do skleníka, pareniska alebo za okno, aby mali čo najviac svetla. Optimálne teploty pri predpestovávaní sú 18 až 20 °C cez deň a 12 až 15 °C v noci. Pri zamračenom dni sa snažte teplotu o 2-4 °C znížiť.
Pikírovanie a otužovanie sadeníc
Keď majú rastlinky paradajok prvé pravej lístky, je čas na pikírovanie (prepichovanie paradajok). V tú chvíľu je nutné šetrne vybrať mladé paradajky z výsevného substrátu a opatrne ich presunúť do samostatného téglika, sadbovacích hrantíkov alebo do pareniska. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok).
Naplňte ich kvalitným záhradníckym substrátom a semenáčiky prepikírujte tak, že ich do substrátu ponoríte až po klíčne lístky. Nádobky s rastlinami umiestnite do skleníka, pareniska alebo za okno, aby mali čo najviac svetla. Optimálne teploty pri predpestovávaní sú 18 až 20 °C cez deň a 12 až 15 °C v noci. Pri zamračenom dni sa snažte teplotu o 2-4 °C znížiť.
Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok).
Udržiavame pôdnu vlhkú, ale nie premokrenú.
Ešte než sa pustíte do výsadby paradajok na záhon, je dobré začať predpestované rastlinky postupne otužovať, aby si zvykli na drsnejšie vonkajšie podmienky. Ide predovšetkým o priame slnko, ktoré by ich mohlo popáliť, o silnejší poryvy vetra alebo o kolísanie teplôt. Paradajky by ste preto mali zhruba týždeň pred výsadbou začať vystavovať vonkajším podmienkam. Najprv sa prenáša von zhruba na dve hodiny, pričom je nutné umiestniť rastlinky na chránené stanovisko mimo priameho slnka a potom ich znovu odniesť domov. Každý deň sa potom expozícia vonkajším vplyvom predlžuje, pozvoľna sa môžu nechávať v chladnejších teplotách a schovávajú sa až v priebehu večera.
Výsadba do pareniska a na záhon
Ak máte parenisko, môžete začať s prvými výsevmi ovela skôr, ako to dovolia pôdne a klimatické podmienky na pestovanie, a nemusíte čakať, kým pominie nebezpečenstvo neskorých májových mrazov. Začíname s výsevom a predpestovávaním hlúbovín a šalátu na výsadbu. Osivo vysievame do vyznačených riadkov. V parenisku sa vysieva do dobre pripraveného vlhšieho substrátu, najvhodnejší je výsev do riadkov, kde už v priebehu sejby budeme dbať na vzdialenosť jednotlivých rastlín. Pri predpestovávaní výsadby volíme vzdialenosť riadkov 10 cm a riedky výsev, aby vypestovaná sadba bola silná, nie vytiahnutá hore. Zároveň je tento spôsob vhodnejší pre rastliny, ktoré zostanú v parenisku dlhší čas a nebudú sa prepichovať - napr.
Na vyznačenie riadkov sa využíva buď riadkovač, alebo je možné použiť povraz napnutý medzi dvoma kolíkmi. Výsev naširoko sa robí pri výsadbe rastlín, ktoré sa budú prepichovať. Pre tento spôsob ale platí, že potom máme sťaženú možnosť trhania buriny a okopávania. Osivo sa vysieva do hĺbky asi 0,5 cm, semienka sa nesmú „utopiť“, klíčenie by sa tým značne predĺžilo alebo by bolo nerovnomerné. Riadky si vyznačíme riadkovačom alebo povrazom.
Pri výseve vždy vychádzame z požiadaviek určitého druhu zeleniny, preto napr. nevysievame pod rovnaké okno hlúboviny, ktoré sú otužilejšie a potrebujú častejšie vetranie, a teplomilné uhorky či papriky, ktoré sú na chlad citlivé. Vypestovaná výsadba sa využíva nielen na výsadbu do záhrady, ale aj na dopestovanie v parenisku.
Založenie pareniska 2. časť - videopostup.
Keď sú sadenice dostatočne veľké, môžeme ich vysadiť von do záhrady alebo do väčších nádob, ak to vonkajšie podmienky dovolia. Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia, a má pevný koreňový bal. Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.
Je vám určite jasné, že výsadba paradajok má svoje pravidlá, ktoré by ste mali vždy dodržiavať, ak chcete mať na stole bohatú úrodu. Pokiaľ ide o to, kedy prebieha výsadba paradajok, vždy sa vykonáva až po zmrznutých. Podľa záhradkárov je ideálne vysádzať paradajky na trvalé stanovisko až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.
Pripravené rastliny sa vsádzajú skôr hlbšie. Najčastejšie sa výsadba vykonáva šikmo, čo znamená, že sa koreňový bal s časťou stonky umiestňuje do vyhĺbenej jamky, takže je nutné zahrnúť zeminou nielen korene, ale aj spodnú časť stonky. Pokiaľ ide o to, aký má výsadba paradajok spon, na záhonoch by mali mať jednotlivé sadenice dostatok priestoru.
Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku. Ku kolíkovým odrodám nezabudneme dať opory. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov. Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky. Plody tak skôr a lepšie dozrejú. Vysadené sadenice dobre polejeme.
Starostlivosť o vysadené rastliny
Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.
Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami , ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.
Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov.
Kolíkové odrody priebežne priväzujeme o kolík a odstraňujeme zálistky.
Hovorí sa, že akonáhle raz ochutnáte paradajky z vlastnej záhradky, už nikdy nebudete chcieť žiadne iné. A je to samozrejme pravda. Ak sa aj vy chcete pustiť do pestovania paradajok, iste vás poteší, že to nie je tak zložité, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Výsadba paradajok, paprík a uhoriek patrí medzi najobľúbenejšie činnosti nadšených záhradkárov, ktorí na pestovanie týchto rastlín nedajú dopustiť. Ak si aj vy chcete vypestovať vlastné paradajky, rozhodne sa toho nemusíte báť.
Hoci sa môže starostlivosť o paradajky zdať na prvý pohľad náročná, v skutočnosti to nie je žiadna veľká veda. Ešte než sa do pestovania paradajok zo semena pustíte, dôležité je rozmyslieť sa, ktorý druh paradajok pre vás bude tou najlepšou voľbou. Vzhľadom k tomu, že tyčkové paradajky sú na pestovanie o niečo zložitejšie, veľa záhradkárov dáva prednosť skôr kríčkovým paradajkám.
Tyčkové paradajky rastú neobmedzene, potrebujú oporu a hodí sa do skleníkov, fóliovníkov aj na záhony. Tie dorastajú maximálne do výšky jedného metra a okrem hlavného výhonku majú aj niekoľko výhonkov bočných, ktoré sa nevylamujú. Akonáhle sa rozhodnete, ktorú odrodu paradajok by ste chceli mať na svojom stole, dôležité je vybrať pre ňu to najlepšie stanovište.
Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
Stanovisko a pôda: V ideálnom prípade by paradajka mala mať dostatok svetla a tepla, ale rozhodne by ste nemali rastlinky vysádzať na záhony, kam celý deň mieria horúce slnečné lúče. Pôda na záhonoch by pritom mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Je však dobré vyvarovať sa vysádzaniu paradajok tam, kde ste v predchádzajúcom období pestovali ľuľkovité rastliny, teda napríklad zemiaky alebo baklažán.
Kedy začať s výsevom: Záhradkári zvyčajne vysádzajú paradajky zo sadby, ktorá je predpestovaná, čo trvá asi 1,5 alebo 2 mesiace. Ak plánujete pestovanie paradajok z vlastných semienok, je nutné vedieť, kedy sa ideálne pustiť do vysievanie a čo obnáša príprava sadeničiek pre neskoršie výsadbu. Ak sa chystáte vysadiť sadenice tyčkových či kríčkových paradajok do skleníka alebo prípadne do fóliovníka, výsev sa uskutočňuje v prvej polovici marca, a to buď priamo vo vykurovaných priestoroch skleníka, alebo v teplom parenisku. Ak plánujete pestovať paradajky na záhonoch, postačí semienka zasiať až na konci marca.
Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Určite nespravíte chybu, ak budete vysievať až na Jozefa, lebo 50 až 60 dní je na predpestovanie priesad dostatočný čas. Rastliny z príliš skorých výsevov sa vyťahujú a pri sadení sa s nimi zle manipuluje.
Spon výsadby: Tyčkové paradajky sa teda väčšinou vysádzajú do sponu 80 x 40 centimetrov alebo 90 x 50 centimetrov. Ak zvolíte radšej kríčkové paradajky, niektorí považujú za ideálny spon na záhone 70 x 20 centimetrov, iní preferujú spon 50 x 60 centimetrov. V prípade divokých paradajok by sa potom malo jednať o spôn 50 x 100 centimetrov. Samozrejme však musíte pracovať s priestorom, ktorý na záhrade máte, s vonkajšími podmienkami a konkrétne odrodou.