Paradajka patrí medzi najobľúbenejšiu zeleninu na svete. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Práve správny prístup k zavlažovaniu výrazne ovplyvní, či budú vaše paradajky krásne veľké, chutné a najmä zdravé, alebo či skončia choré, popraskané a slabé. V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky.
Príprava pôdy a výsadba
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Zavlažovanie paradajok
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu, nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Paradajkové sadenice potrebujú dostatok vody, no zároveň neznášajú premočenú pôdu. Zalievajte ich preto intenzívne, no menej často. To znamená, že pri každom zalievaní je dôležité zeminu dobre navlhčiť až do hĺbky, no zároveň to robte pomaly, aby sa voda pekne vsiakla. Ak sú rastliny ešte malé, ideálna je zálievka približne dvakrát týždenne.
Príliš plytké zalievanie spôsobí, že korene budú rásť prevažne do vrchnej časti pôdy, čo z dlhodobého hľadiska oslabí stabilitu celej rastliny. Paradajky potom budú náchylné na vylamovanie alebo poškodenie pri silnom vetre alebo zaťažení plodmi. Rýchle zalievanie tiež spôsobuje zhutnenie pôdy a vytváranie tvrdej vrstvy („škrupiny“) na povrchu, čo zabraňuje efektívnemu vsiaknutiu vody a cirkulácii vzduchu ku koreňom. Preto zalievajte radšej pomalšie a dlhšie.
V letných mesiacoch, keď je teplo intenzívnejšie, potrebuje rastlina viac vody. Zalievajte radšej každé dva dni, ale opäť dôkladne. Pôda by mala byť dostatočne navlhčená, no nesmie byť neustále premočená. Zalievanie radšej vykonávajte skoro ráno. Rastliny tak majú dostatok času počas dňa oschnúť, čím predídete riziku vzniku plesní. Vyvarujte sa večernému zalievaniu, ktoré vedie k zadržiavaniu vlhkosti na listoch a tým pádom ku vzniku hubových ochorení. Ak pestujete paradajky v skleníku, zabezpečte dostatočné vetranie.
Potreba vody paradajok sa líši v závislosti od odrody, ale dá sa predpokladať, že priemerná potreba vody počas vegetačného obdobia, ktoré trvá 150 - 180 dní je približne 350 - 400 mm. Najväčšie nároky na vodu majú paradajky zvyčajne počas výsadby a siatia. V prípade nedostatku vody v pôde pri sejbe do zeme v období bez zrážkového počasia je vhodné zavlažovať pôdu 3 až 4 dni pred výsevom semien a pri výsadbe sadeníc zavlažovať dávkami 10 mm, aby sa uľahčilo jej prijatie.
Termíny zavlažovania pod voľnou oblohou závisia od zamýšľaného použitia ovocia. Paradajky určené na konzumáciu by mali byť zavlažované od začiatku kvitnutia a nasadenia plodov až do konca zberu. Zavlažovanie začína u väčšiny odrôd v 2. - 3. dekáde júna a končí začiatkom septembra.
Paradajky určené na spracovanie je vhodné zalievať od fázy kvitnutia a nasadenia plodov, až kým sa neobjavia prvé červené plody. Skorším ukončením závlahy sa zvyšuje obsah extraktu v ovocí, vitamínu C a cukrov, pričom sa znižuje veľkosť a úroda rajčiaka. Zavlažovanie začína v 2. - 3. dekáde júna a končí začiatkom augusta.
Zavlažovanie paradajok v skleníku, ktoré sú určené na konzumáciu by sa malo vykonávať od začiatku kvitnutia až do zberu. Paradajky určené na spracovanie sa zavlažujú od kvitnutia až do objavenia sa prvých červených plodov (6-7 týždňov pred zberom).
Akékoľvek nedostatok vody vo fáze rastu rastlín môže mať za následok opadávanie kvetov a zakrpatenie plodov, a to najmä v prípade vysokej teploty vzduchu. V počiatočnej fáze rastu rýchlo rastúci koreňový systém využíva vodu uloženú v pôde, dodanú po vysadení sadeníc. Až do fázy kvitnutia by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 30 % PPW. Od fázy kvitnutia po fázu dozrievania plodov by mala byť zabezpečená vlhkosť 60 - 70 % PPW.
Paradajky sú veľmi citlivé na nadmernú vlhkosť v substráte, kde prebytočná voda môže spôsobiť žltnutie listov, vädnutie, spomalenie kvitnutia a rodenia a odumieranie koreňov.
Zavlažovacie systémy
Existuje niekoľko spôsobov zavlažovania paradajok, každý s vlastnými výhodami a nevýhodami:
- Postrekovač: Toto je najobľúbenejší spôsob zavlažovania poľných plodín. Systém pozostáva z vhodne umiestnených poľných postrekovačov, ktoré zmáčajú úrodu zhora. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami, preto sa postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť.
- Kvapková závlaha: Kvapková závlaha je najznámejší spôsob zavlažovania. Tento systém nepremáča rastliny, čím sa eliminuje riziko ich vystavenia hubovým chorobám. Jeho nepochybnou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť udržiavať stálu vlhkosť pôdy. Pri tomto spôsobe zavlažovania je práce v teréne možné vykonávať aj počas prevádzky systému.
Pre optimalizáciu systému kvapkovej závlahy a vysokú presnosť sa odporúča použiť kvapkovú hadicu s kvapkacími otvormi každých 20 až 40 cm, v závislosti od gravitácie pôdy (čím ľahšia pôda, tým bližšie by mali byť kvapkacie otvory). Prietok z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 1,00 l/h a stena potrubia by nemala byť tenšia ako 30 mil. Prietok kvapkovej hadice z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 0,75 l/h a stena pásky by nemala byť tenšia ako 8 mil. Kapacita z jedného kvapkacieho otvoru podzemnej kvapkovej hadice / pásky by nemala byť nižšia ako 0,6 l / h. Hadicu sa odporúča zakopať pod zem do hĺbky približne 20 cm (ľahká pôda) alebo 30 cm (ťažká pôda). Životnosť systému sa odhaduje na 5-7 rokov bezporuchovej prevádzky.
Stena hadice by nemala byť tenšia ako 12-15 mil, pričom otvory by mali byť rozmiestnené každých 20 až 30 cm. Jednotlivé kvapkadla dávajú možnosť presného podávania vody do koreňovej zóny rastliny. Jedno kvapkadlo zvládne pomocou súpravy so 4-hadicou zavlažovať až 4 rastliny. K kvapkadlu je pripojený 5 mm konektor, za ktorým nasleduje jednoduchá, dvojitá alebo štvornásobná hadica zakončená kvapkadlom (ihlou) zapichnutým do zeme.
Riešenie problémov so zavlažovaním
Nesprávne zavlažovanie môže viesť k viacerým problémom:
- Praskanie plodov paradajok: Dôvodom môže byť nepravidelné zavlaovanie a prebytočná voda. Nadmerné zalievanie spôsobuje, že rastliny zväčšujú svoj objem, aby doplnili nedostatok vody v pletivách. V najhorúcejších letných dňoch môže dochádzať k prudkým výkyvom v dodávke vody - či už vinou počasia, alebo vašou nepozornosťou pri zalievaní. Práve tieto výkyvy spôsobujú nepríjemné praskanie plodov. Popraskané paradajky sú jedlé, ale ich trvanlivosť je veľmi obmedzená, a preto je potrebné ich ihneď spracovať.
- Ovocná hniloba na vrchu: Dôvodom výskytu ovocnej vrchnej hniloby je nedostatok vody a živín.
- Zlý rast, nízky výnos: Je spôsobený nedostatkom vody v pôde v zóne aktívnych koreňov rastliny.
- Hniloba koreňov rastlín: Dôvodom je nadmerné zalievanie sadeníc paradajok. Zvýšená vlhkosť v pôde spôsobuje, že substrát je menej prevzdušňovaný.
Pravidelným sledovaním vlhkosti pôdy a predvídaním počasia minimalizujete riziko praskania a znehodnotenia plodov.
Hnojenie paradajok
Ak ste pri výsadbe do pôdy zapracovali kompost, tak by si s ním mali rajčiaky vystačiť. Pri tvorbe plodov ich však môžete podporiť hnojivami, ktoré sú bohaté na obsah horčíka a draslíka. Zvoľte klasické hnojivo na plodovú zeleninu. Pozor si dajte pri hnojivách, ktoré obsahujú dusík, pretože takto by ste podporili rast zelených častí rastliny - listov a výhonkov.
Domáce hnojivo s droždím: Príprava je jednoduchá a lacná. Postačí vám asi 10 g droždia na 4 litre vody. Voda by mala byť teplá. Potom ešte pridajte 2 lyžice cukru a dôkladne premiešajte. Nechajte odstáť 12 hodín - najlepšie cez noc, aby ste už ráno mohli používať. Po 12 hodinách opäť dôkladne premiešajte a použite na zálievku rajčiakov.
V období intenzívneho rastu je vhodné použiť aj tekuté hnojivá. Mnohí záhradkári uprednostňujú prírodné hnojivá, ako je žihľavový či slepačí „nálev“. Tieto prírodné hnojivá však vždy rieďte vodou, pretože aj ony môžu rastliny spáliť, ak sú použité v príliš silnej koncentrácii. Platí zásada „menej je viac“.
Hnojivá nepridávajte do každej zálievky, stačí raz za týždeň. Vyvarujte sa tiež hnojenia čerstvo presadených paradajok. Rastliny potrebujú aspoň dva týždne na dostatočné zakorenenie.
Hnojenie pomocou závlahy: Dôležitou výhodou použitia kvapkovej závlahy pri pestovaní je možnosť použitia tekutého hnojenia. Pri poľnom pestovaní paradajok je často potrebné hnojenie rastlín tekutým dusíkom. Hnojenie sa používa pravidelne každých 6 týždňov až do ukončenia rastu plodov na prvom strapci.
Jednoduchý návod na hnojenie paradajok - Rýchla záhradná epizóda 146
Preventívne opatrenia proti chorobám a škodcom
Odstráňte spodné listy ako prevenciu proti plesniam. Tieto listy sú najbližšie k pôde, kde sa najčastejšie uchytávajú spóry plesní. Ak ich odstránite, vaša rastlina bude zdravšia a plody dozrejú bezpečnejšie a rovnomernejšie.
Pleseň zemiaková: Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú.
Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov.
Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol.
