Kapusta (Brassica oleracea) je jednou z najstarších a najuniverzálnejších plodín v záhradách. Táto výživná zelenina je základom mnohých tradičných jedál a je bohatá na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. Pestovanie kapusty je relatívne jednoduché a s trochou starostlivosti vám môže poskytnúť bohatú úrodu. Kapusta je výživná a univerzálna zelenina, ktorá by nemala chýbať v žiadnej záhrade. So správnou starostlivosťou a dodržiavaním vyššie uvedených tipov môžete získať bohatú úrodu. Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Hoci nie je náročná na pestovanie, správna výsadba, kvalitná pôda a vyvážené hnojenie sú kľúčové pre to, aby hlávky dorástli do plnej veľkosti a zostali zdravé až do zberu. V tomto článku sa pozrieme na odborné odporúčania pre pestovanie kapusty vrátane využitia prírodných hnojív ako frass. Kapusta je nenáročná, ale výživovo intenzívna plodina, ktorej sa darí v kvalitnej pôde a s pravidelnou starostlivosťou. Biela, červená, čínska, čerstvá alebo kyslá. Reč je samozrejme o kapuste. Čo obnáša jej pestovanie? Možno váa prekvapí, aké ľahké to môže byť. Tento vitamínmi nabitý a všestranný druh zeleniny je obľúbenou súčasťou nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. Pokiaľ sa pre pestovanie kapusty na vlastnej záhrade rozhodnete, ale neviete, kde začať, máme pre vás pár tipov.
Odrody kapusty
Existuje množstvo odrôd kapusty, ktoré sa líšia tvarom, farbou a chuťou. Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety. Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety.
- Biela kapusta - Najbežnejší druh kapusty, ktorý sa používa v tradičných jedlách ako kapustová polievka, dusená kapusta alebo kyslá kapusta. Hlávková kapusta biela: Hlávková kapusta biela, tiež zvaná hlávková, má v našich domácnostiach nezastupiteľné miesto. Po ktorej siahnuť? Brunswick - je odolná odroda ideálna pre jesenný zber. Golden Acre - je rýchlorastúca odroda kapusty. Zberá sa už počas leta. Krautman - ak milujete kyslú kapustu, je táto odroda to, čo hľadáte.
- Červená kapusta - Tento druh má tmavofialové listy a je bohatší na antioxidanty ako biela kapusta. Červená kapusta: V porovnaní s bielou kapustou je červená jemnejšia aj výraznejšia zároveň. Obsahuje menej vlákniny, je sladšia, a tiež bohaté na rad vitamínov a antioxidantov. Neviete, aké odrody červenej kapusty sa ponúkajú? Red Drumhead - klasická a veľmi rozšírená odroda s tmavo červeno-fialovou farbou. Okrem farby vyniká aj pevnými hlávkami a lahodnou chuťou. Ruby Perfection - táto odroda vytvára stredne veľké hlávky rubínovej farby.
- Savojská kapusta - Má kučeravé, tmavozelené listy a jemnú chuť.
- Čínska kapusta (pak choi a napa) - Tento druh kapusty je populárny najmä v ázijskej kuchyni. Pekinská kapusta: Pekinská čiže čínska kapusta je obľúbená na prípravu celého radu pokrmov, nakladanej pikantnej kapusty, tzv. kimchi, ale aj prípravu šalátov. Vyniká jemnou chuťou a niektoré odrody dokonca veľmi miernou pikantnosťou. Aké druhy pekinskej kapusty vybrať na domáce pestovanie? Wong Bok - tradičná odroda s dlhými listami. Košťál je štíhly a dlhý. Napa - vyniká jemnosťou v chuti aj štruktúre. Hlávky kapusty sú tvorené krehkými listami.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Kapusta je jednou z najstarších pestovaných zelenín. Začiatok roka je ideálny na plánovanie novej sezóny a prvé výsevy skorých odrôd zeleniny, vrátane hlávkovej kapusty. Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.
Kapustu je možné začať pestovať zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Ak už ste skúšali pestovať kapustu, možno ste boli sklamaní z veľkosti jej buľvy. Kapusta nemá problém vytvoriť mohutné olistenie, ale na vytvorenie pevnej a plnej buľvy si vyžaduje viac starostlivosti ako redkvička. Pestovanie kapusty väčšinou začína z predpestovaných priesad, ktoré si môžete zakúpiť na trhu. Ako ale na kapustu, ak si ju chcete vysiať sami? Kapustu rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré odrody. Nezabudnite ich pikírovať, ak nadobudli dostatočnú veľkosť (3 až 4 pravé listy). Sadenice si môžeme vypestovať sami. Zhruba za 4-5 týždňov potom rastliny presadíme do kvetináčov s priemerom 12-14 cm. Rastliny v kvetináčoch rozmiestnime do sponu 30x30 cm na čiernu netkanú fóliu. Za zhruba 90 dní od výsevu máme nádherné sadenice pripravené na pestovanie.
Počas celej zimy nás zásobuje vitamínmi, preto ak si na nej chcete pochutnávať aj tú nasledujúcu, nemali by ste zabudnúť, že máj je ideálny na jej vysievanie. Pokiaľ ste si nestihli dopestovať skoré odrody kapusty, práve teraz v máji máte možnosť to napraviť a vysiať poloneskoré a neskoré odrody. Kvalitné osivo kapusty hlávkovej môžete vysiať do studeného pareniska, fóliovníka alebo priamo na záhon do voľnej pôdy. Semená vysejte naširoko do výsevných misiek či debničiek, alebo do minizakoreňovačov, ktoré vám uľahčia následnú prácu pri vysádzaní priesad na záhony. Zároveň sa tak vyhnete aj možnému poškodeniu koreňov pri jednotení priesad zo sejby naširoko.
Po 4 až 5 týždňoch po vysiatí môžete predpestované rastlinky vysádzať do sponu 70 x 60 cm až po srdiečko, ktoré sa nesmie dotýkať pôdy. Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C.
Výsadba kapusty
Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme.
Termíny výsevu
- Letné kapusty - vysievajú sa v polovici jari.
- Jesenné a zimné druhy - vysievajú sa neskôr na jar.
- Jarná kapusta - vysieva sa od druhej polovice leta a zberá sa v nasledujúcom roku.
Keď sú sadenice silné a majú aspoň 4-5 listov, môžeš ich presadiť do záhona, akonáhle pominie nebezpečenstvo mrazov. Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody. Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, tak áno. Musíme pritom pamätať, že obdobie zberu je pri týchto odrodách pomerne krátke a väčšinou je potrebné hlávky pozberať v rozmedzí jedného týždňa.
Stanovište a pôda
Kapusta potrebuje slnečné stanovište, kde má prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C. Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody.
Pôda má byť dostatočne zásobovaná vápnikom, s optimálnou reakciou pH 7,5 až 8. Vhodnými predplodinami sú strukoviny. Nevhodné a nežiaduce sú príbuzné druhy, ktoré majú rovnakých škodcov a choroby. Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť , najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy.
Správna zálievka a hnojenie
Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, aby si udržala stálu vlhkosť v pôde. Zálievka - kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady.
Kapusta je náročná na živiny, preto je dôležité ju pravidelne prihnojovať. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Hnojenie - ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Prihnojovanie počas sezóny: Počas rastu môžeš kapustu prihnojovať tekutým organickým hnojivom alebo kompostovým čajom.
Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny. Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.
Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu.
Škodcovia a choroby kapusty
Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, medzi ktoré patria kapustové mušky, vošky, slimáky a húsenice. Skočky si rady pochutnávajú na zelených na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín. Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite.
Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. V posledných rokoch sú premnožené takmer na celom území Slovenska. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý.
Kapusta môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú hniloba koreňov a múčnatka. Aby si tomu predišiel, zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhni sa prepolievaniu pôdy. Chorôb je pri kapuste, podobne ako pri ostatnej zelenine, celý rad. Najčastejšie sa stretávame s alternáriovou škvrnitosťou, čo je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach. Fómová hniloba sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch. Z bakterióz sa vyskytuje bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.
Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana. Rotácia plodín je dôležitým opatrením pri pestovaní kapusty.
Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia. Repka v susedstve, ale dokonca aj v niekoľkokilometrovej vzdialenosti je jedným z rizikových faktorov pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.
Organické metódy: Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Tým sa kapusta dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov.
Správne rozostupy a výsadba
Kapustu sadz do riadkov vzdialených od seba približne 45-60 cm, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast. Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov. Sadíme ich v dostatočných rozostupoch, ideálne 40 až 50 cm. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať.
Aký zvoliť spon pri výsadbe? Jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, 30 cm medzi riadkami. Letnú kapustu 38 cm od seba, 30 cm medzi riadkami. Jesennú kapustu 45 cm od seba, 45 cm medzi riadkami. Zimnú kapustu 45 cm od seba, 60 cm medzi riadkami.
Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť.
Kapusta nemusí byť vysadená iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.
Zber a skladovanie kapusty
Kapustu môžeš zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe. Čas zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie.
Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici.
ČAS ZBERU:
- poloskorá odroda po 130 - 140 dňoch od výsadby
- polo-neskorá odroda po 150 - 160 dňoch od výsevu
- neskorú kapustu zberajte 180 dní od výsevu
Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.
Kapustu môžeš uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydrží niekoľko týždňov až mesiacov. Hlávky musia byť dobre vyzreté, pevné a suché, nesmú byť však namrznuté. Kapusta na uskladnenie sa zberá čo najneskôr a za suchého a chladného počasia.
Spoločníci kapusty
Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli.
Dnes sú obľúbené aj zmiešané záhony. Dá sa hlávková kapusta pestovať spoločne s inou zeleninou? Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny.