Alergia na zeler patrí medzi pomerne bežné potravinové alergie, ktoré môžu spôsobovať nepríjemné až závažné reakcie. Medzi zeleninu označovanú ako zeler patria všetky druhy rastliny, ktorá má botanický názov Apium graveolens.
Zeler sa radí do koreňovej zeleniny, podobne ako mrkva. Jeho buľva však v skutočnosti nie je buľvou, ani koreňom, ale stonkou alebo hypokotylom.
Divoký zeler má pôvodné miesto rastu v oblasti Stredozemného mora. Je podobný zeleru řapíkatému, avšak jeho stonky sa bežne nekonzumujú. Listy a semená zeleru divokého majú veľmi výraznú chuť, oveľa silnejšie ako zeler buľvový a stopkatý. Hoci sú semená malé, v skutočnosti nejde o semená, ale o celé plody. V staroveku sa nimi liečili choroby pečene a čriev.
Zeler poskytuje vysoký obsah vlákniny, minerálov a vitamínov. Je bohatý predovšetkým na vitamín B6, C a K, minerály draslík a železo. Tiež je zdrojom niekoľkých zdraviu prospešných antioxidantov. Zelerové antioxidanty pôsobia silne protizápalovo a chránia ľudské bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Zeler okrem iného obsahuje aj veľké množstvo vitamínu C, ktorý značne posilňuje imunitný systém. Má antikarcinogénne, antioxidačné a antivírusové schopnosti. Dospelému človeku ponúka jeden zeler až 215% odporúčanej dennej dávky vitamínu K. Ten je veľmi dôležitý pre zdravie kostí. Podporuje vstrebávanie vápnika a tým zabraňuje strate kostnej hmoty. Štúdie preukázali, že ľudia, ktorí majú vitamín K bežne zaradený v strave, majú o 22 % nižšie riziko zlomenín. Zeler poskytuj ďalší dôležitý prvok - draslík. Konzumácia vyšších dávok draslíka je všeobecne spájaná s nižším rizikom mŕtvice, podľa niektorých štúdií znižuje toto riziko o celých 13%. Jeden zeler poskytuje cez 400% odporúčaného denného príjmu draslíka.
Rozdiely medzi druhmi zeleru
Zeler (nevzhľadná biela buľva) pochádza z rastliny Apium graveolens var. rapaceum. Všeobecne sa mylne označuje za koreň stonkového zeleru (Apium graveolens var. dulce), ale nie je tomu tak. Každý z týchto zelerov je úplne iným druhom. Zeler buľvový (Apium graveolens var. rapaceum) je vo svete niekedy nazývaný ako stonkový zeler, zatiaľ čo konkrétne v Európe sa označenie „stonkový zeler“ používa pre stonkový druh zeleru (Apium graveolens var. dulce).
Stopkatý zeler (Apium graveolens var. dulce) je jednou zo základných surovín americkej kuchyne, kde sa označuje iba ako „celer“. V Českej republike jeho obľuba v posledných rokoch tiež značne stúpa. Oproti buľve sú stopky viac vodnaté, teda nemajú toľko dužiny. Z toho dôvodu si po spracovaní takmer neuchovávajú svoju špecifickú zelerovú chuť.
Za stopky sú mylne označované jednotlivé stonky rastliny, tie sa však nazývajú rebrami. Stopka je potom celý jeden trs týchto rebier/stoniek.

Príznaky alergie na zeler a zelerovú vňať
Alergia na zeler sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a príznaky sa môžu líšiť od miernych až po závažné. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Svrbenie a opuch v ústach, na perách a v hrdle
- Žihľavka a vyrážky na koži
- Nevoľnosť, zvracanie a hnačka
- Bolesti brucha
- Dýchavičnosť, sipot a kašeľ
- Závraty a strata vedomia
Surový zeler patrí medzi silné alergény, môže tak vyvolať naozaj závažnú reakciu. Pri ťažkostiach s dýchaním je nutné vyhľadať lekársku pomoc, môžu totiž viesť až k stavu anafylaxie. V závažných prípadoch môže dôjsť k anafylaktickému šoku, ktorý je život ohrozujúci a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Zelerová vňať, podobne ako samotný zeler, môže byť tiež zdrojom alergických reakcií. Alergia na zelerovú vňať sa prejavuje podobnými príznakmi ako alergia na zeler, vrátane kožných reakcií, tráviacich problémov a dýchacích ťažkostí.
Na druhej strane, tepelnou úpravou sa zelerové alergény eliminujú, tým sa znižuje aj riziko alergickej reakcie.
Diagnostika a liečba alergie na zeler
Diagnostika alergie na zeler a zelerovú vňať zvyčajne zahŕňa:
- Anamnéza: Lekár sa vás bude pýtať na vaše príznaky, stravovacie návyky a rodinnú anamnézu alergií.
- Kožné testy: Malé množstvo zelerového extraktu sa aplikuje na kožu a sleduje sa reakcia.
- Krvné testy: Meria sa hladina protilátok IgE proti zeleru v krvi.
- Expozičný test: Pod lekárskym dohľadom sa postupne zvyšuje dávka zeleru v strave a sleduje sa reakcia.
Základom liečby alergie na zeler a zelerovú vňať je vyhýbanie sa týmto potravinám. Je dôležité čítať etikety na potravinách a vyhýbať sa jedlám, ktoré obsahujú zeler alebo zelerovú vňať. Pri konzumácii jedál v reštauráciách je potrebné sa uistiť, že jedlo neobsahuje zeler.
V prípade miernych alergických reakcií sa môžu použiť antihistaminiká na zmiernenie svrbenia a vyrážok. Pri závažných reakciách je potrebné mať pri sebe adrenalínovú injekciu (EpiPen) a v prípade anafylaktického šoku ju použiť a okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Ďalšie tipy pre alergikov na zeler
Dôkladne umývajte neumytý zeler, pretože môže spôsobiť alergickú reakciu len kvôli tomu, že je pokrytý pesticídmi. Tie sa tiež zaraďujú medzi alergény.
Tehotné ženy by mali zeler (ako surový, tak varený) konzumovať s mierou a skôr ojedinele.
Zeler riadne umyte. Ostrým nožom odrežte korene („chvostíky“). Odrežte stvrdnutú (tzv. zdrevnatenú) spodnú a hornú časť. Škrabkou olúpte celý zeler, zo zle dostupných miest šupku vyrežte nožom.
ŽÁDNÉ SMAŽENÍ! Recept na zdravé chipsy. Těchto brambůrek se nikdy nepřejíte!| Cookrate - Czech
Recepty so zelerom
Zo surového zeleru, strúhaného alebo jemne nakrájaného, sa bežne pripravuje zelerový šalát s jablkami. V Európe sa zeler všeobecne najviac využíva ako surovina do polievok. Pravá sviečková však nie je sviečkovou bez zeleru. Pečený zeler je možné podávať ako prílohu k mäsu, napríklad namiesto tzv. zemiakovej kaše. Pokiaľ zeler nakrájate na tenké plátky, tak z nich rovnakým spôsobom upečiete za 15-20 minút zdravé chipsy. Veľkej obľube sa tiež tešia placky z zeleru a to v mnohých variantoch. Či už v zdravšej verzii - pečené v rúre, tak aj v tej menej zdravej - vyprážané v oleji.
Zelerová vňať sa nemusia nutne vyhadzovať. Možno ich usušiť, podobne ako iné bylinky a následne nimi koreniť. Zelerovú vňať môžete ihneď po zbere spracovať do vývaru, alebo do dusenej zmesi koreňovej zeleniny.

Ak máte podozrenie na alergiu na zeler alebo zelerovú vňať, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc a podstúpiť potrebné testy na potvrdenie diagnózy.