Pesticídy v jablkách: Skrytý problém v našich obchodoch

Pri konzumácii ovocia a zeleniny máte pocit, že si doprajete niečo zdravé? Pri tých kúpených to nemusí byť vždy pravda.

Jablká v našich obchodoch obsahujú zvyšky pesticídov. Vyplýva to z testov organizácie Greenpeace. Zvyšky týchto chemikálií neboli iba v biojablkách, tých je však na našich pultoch oveľa menej. Mimovládka testovala jablká zo supermarketov v jedenástich krajinách Európy. Zvyšky pesticídov, teda chemických prostriedkov proti škodcom, našli až v 83 % pestovaných jabĺk. Z toho 60 % malo stopy viacerých druhov postrekov.

Podľa špecifickej zobrazovacej technológie na zistenie vplyvu pesticídov na jablká vedci zistili, že pesticídy sa našli nielen na povrchu jabĺk, ale aj vo vrstvách dužiny a šupky. Ako informuje magazín People, obyčajné umytie jablka vás teda pesticídov nezbaví. Účinné by bolo, keby sa ovocie ošúpalo.

Autori štúdie uviedli, že nechcú nikoho strašiť prítomnosťou pesticídov v potravinách, ale skôr poskytnúť návod, ako sa im vyhnúť.

Pesticídy a ich vplyv

Mnoho ľudí nevie, čo si má pod pesticídmi vlastne predstaviť. Ide teda o akúkoľvek látku alebo zmes látok, ktoré sa používajú na postrek, prevenciu alebo ničenie škodcov. Patria sem insekticídy, herbicídy, fungicídy, moridlá, rodenticídy a iné látky. Pesticídy sú pre ľudské telo veľmi nebezpečné. Nedokážeme ich stráviť a výskumy naznačujú, že majú čo-to dočinenia aj so vznikom rakoviny či poškodením genetického materiálu a hormonálneho systému.

Najväčším problémom sú plodiny s jemnou alebo tenkou šupkou. Jahody, broskyne či listová zelenina, ako napríklad špenát, fungujú ako špongia - nasajú všetko, čo sa na povrchu usadí. Naopak ovocie s tvrdou šupkou, napríklad avokádo či ananás, dokáže prenikaniu chemikálií odolať oveľa lepšie.

Možno si poviete, že ide len o stopové množstvá pesticídov. Pravda je však iná - malé dávky sa pri každodennej konzumácii postupne sčítavajú. Pečeň či pankreas síce dokážu určitý čas spracovávať menšie množstvá toxínov, no z dlhodobého hľadiska to môže viesť k oslabeniu imunity, poškodeniu pečene alebo narušeniu hormonálnej rovnováhy.

Obzvlášť citlivé sú deti, ktorých organizmus reaguje na chemické látky oveľa intenzívnejšie. Preto by rodičia mali venovať výberu ovocia a zeleniny zvýšenú pozornosť.

Zobrazovanie pesticídov na jablkách

"Špinavá dvanástka" a "čistá pätnástka"

Nezisková organizácia každoročne zverejňuje rebríček ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú najviac pesticídov. Tento zoznam sa označuje ako „špinavá dvanástka“. Smutným faktom je, že medzi nimi dominujú práve tie druhy, ktoré ľudia milujú najviac.

  • Na prvom mieste dlhodobo kraľujú jahody, hneď za nimi nasleduje špenát.
  • Vysoké množstvá postrekov sa objavujú aj pri broskyniach, nektarinkách a hruškách.
  • Výnimkou nie sú ani jablká, ktoré síce máme k dispozícii celý rok, no patria medzi najviac striekané druhy.
  • Chemické zvyšky sa bežne objavujú aj na hrozne a čerešniach, ktoré pôsobia nevinným dojmom.
  • Do zoznamu spadajú tiež papriky, feferónky a zelené fazuľky - teda zelenina, ktorá sa na slovenských stoloch objavuje prakticky každý deň.

Na druhej strane existuje aj pozitívny zoznam - tzv. „čistá pätnástka“. Ide o plodiny, pri ktorých je riziko chemickej záťaže minimálne.

  • Bezpečnejšie je napríklad avokádo, mango či ananás, ktorých tvrdá šupka zabraňuje prenikaniu chémie do dužiny.
  • K odolnejším patria aj cibuľa a kapusta, keďže ich vrstvy tvoria prirodzenú ochranu.
  • Medzi bezpečnejšie druhy sa radí aj mrkva, bataty a špargľa, ktoré nepotrebujú tak intenzívne postreky.
  • Ak patríte k milovníkom melónov, aj tu môžete byť pokojnejší - ich hrubá šupka spoľahlivo chráni sladký vnútorný obsah.
Špinavá dvanástka a čistá pätnástka
Špinavá dvanástka (najviac pesticídov) Čistá pätnástka (najmenej pesticídov)
Jahody Avokádo
Špenát Mango
Broskyne Ananás
Nektarinky Cibuľa
Hrušky Kapusta
Jablká Mrkva
Zoznamy

Ako znížiť riziko pesticídov?

Ak sa nechcete vzdať jahôd či jabĺk, existujú spôsoby, ako riziko znížiť:

  1. Kúpa bio potravín - najmä pri druhoch zo „špinavej dvanástky“ sa oplatí investovať do bio kvality.
  2. Miestni pestovatelia a trhy - stále viac ľudí objavuje farmárske trhy, kde je chémia používaná podstatne menej.
  3. Dôkladné umývanie - nestačí ovocie len opláchnuť vodou. Odporúča sa ponoriť ho na pár minút do roztoku s jedlou sódou, ktorá dokáže odstrániť väčšinu zvyškov pesticídov.
  4. Šúpanie šupky - účinné, no treba rátať s tým, že prídete aj o časť vitamínov a vlákniny. Toto je dôvodom toho, že z jabĺk a hrušiek kupujem bio verziu.

Podľa predsedu Únie ovocinárov sú naše sady postrekované menej ako v západnej Európe. Predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga tvrdí, že slovenskí pestovatelia používajú menej pesticídov ako ich kolegovia v celej západnej Európe. Zároveň však konštatoval, že bez postrekov by sa ovocie dopestovať nedalo.

„Aj napriek tomu, že všetky zvyšky pesticídov boli v povolených limitoch, ich rôznorodosť dokazuje, že sa pri pestovaní používajú často a opakovane," uviedla jedna z autoriek štúdie.

Obchody nemajú povinnosť informovať zákazníkov o tom, či ovocie alebo zelenina boli striekané. „Niektoré reťazce dobrovoľne uvádzajú informáciu pre spotrebiteľa pri citrusoch, že sú chemicky ošetrené a že ich treba umyť."

Podľa Nikodemovej jediný bezpečný spôsob, ako sa vyhnúť pesticídom, je vyberať si biojablká alebo nakupovať od overeného ovocinára, o ktorom vieme, že vo svojom sade chemické prostriedky nepoužíva.

Ako rozpoznať ovocie a zeleninu s nízkym obsahom chémie

Existujú dve jednoduché metódy, ako rozpoznať, či sú ovocie a zelenina bez chémie, alebo len s nepatrným obsahom chémie.

Metóda č. 1: Červivosť

Prvou metódou je zobrať si viac kusov toho ovocia/zeleniny, a pozrieť sa, či sú aspoň niektoré kusy červivé alebo nie. Červy sa totižto už od staroveku používali na testovanie, či je niečo jedovaté, alebo nie. Dokonca aj v medicíne. A presne toto isté môžete využiť aj dnes.

Ovocie a zelenina sa totižto vo väčšine prípadov ošetrujú jedovatými postrekmi, vrátane domáceho pestovania na záhradke. Tieto postreky sa nutne nemusia dostať dovnútra plodu, ak sú aplikované s rozumom, podľa návodu, a v nevyhnutnom množstve. A najmä to posledné sa takmer nikdy nedodržiava. A tak sa preventívne strieka hlava nehlava, častokrát aj na záhradkách.

Ak si kúpite kilo či dve jabĺk, tak by ste mali nájsť aspoň jeden kus, v ktorom bude červík. Tak ako keď si napr. v lese odtrhnete malinu či divoké jablko. Inak do seba zaručene ládujete nejakú zmesku chémie.

Metóda č. 2: Sledovanie trvanlivosti

Druhá metóda už nie je až tak spoľahlivá ako prvá, a tiež vyžaduje trocha času. A najmä je spoľahlivejšia v prípade, že kupujete dané plodiny stále od toho istého výrobcu. Negarantuje však, že tie plodiny sú úplne bez chémie. Celá finta spočíva v tom, že si nechajte 1-2 kusy napr. papriky len tak voľne ležať na stole niekoľko dní.

Väčšina zeleniny po pár dňoch začne vädnúť. Niekedy už aj hneď na druhý deň. Ak bude paprika po pár dňoch mäkšia a zvädnutejšia, prípadne sa na nej začnú tvoriť vrásky, tak patrí medzi tie „prírodnejšie“ papriky. Ak sa však ani po týždni nezmení a zostane rovnaká, tak garantovane do seba dávate nejakú chemickú obludu. Výnimkou z toho sú možno tak tvrdé druhy, ako jablká a orechy, ktoré vydržia aj niekoľko týždňov absolútne bez zmeny. Ale aj po tých pár týždňoch vám začne jablko mierne mäknúť.

Aha, čo kupujete: 12 druhov ovocia a zeleniny plných pesticídov

Ovocie a zelenina dovážaná zo štátov mimo EÚ je podľa našich oficiálnych testov najčastejšie nacpatá rôznym koktejlom chémie, veľakrát aj nad limit. Buď preto, aby to vydržalo niekoľko týždňovú cestu z Afriky do vášho obchodu, alebo aj preto, lebo sú tam použité najlacnejšie postreky. Ktoré sú síce v EÚ zakázané, ale hotové ovocie/zeleninu už s nimi môžete dovážať. Preto je samo osebe lepšie kupovať „naše“ výrobky. Pretože máme oveľa prísnejšie normy, ako napr. v tej Afrike. A v prípade porušenia normy vedia naše úrady priamo potrestať vinníka, zjednať nápravu, a odstrašiť ho, aby to už neskúšal ani robiť.

Nie je nutné prepadať panike a úplne vyradiť celé skupiny ovocia či zeleniny. Rozumný prístup spočíva v striedmosti a rovnováhe. Namiesto kilogramov lacných jahôd zo supermarketu si môžete občas dopriať menšie množstvo bio ovocia, prípadne dať prednosť lokálnej produkcii.

Rovnako je vhodné obohatiť jedálniček o druhy zo „čistej pätnástky“, ktoré predstavujú menšie riziko.

Čoraz viac ľudí už chápe, že nejde len o krásne vyzerajúcu zeleninu za nízku cenu, ale aj o bezpečnosť a kvalitu.

Grafika porovnávajúca bio a konvenčné jablká

tags: #bezne #jablka #v #obchode #su #postrekovane