Slovenská biela hus: národné plemeno s bohatou históriou a úžitkovosťou

Hus, vedecky známa ako Anser, patrí do triedy vtáky (Aves) a čeľade kačicovité. Tieto vtáky majú veľké krídla, ktoré im umožňujú vytrvalý let na veľké vzdialenosti, často v klinovitom útvare. Žijú monogamne v trvalých pároch a obaja rodičia sa starajú o mláďatá. Sú bylinožravé, aktívne cez deň na zemi a v noci prespávajú na vode. Samec sa nazýva gunár.

Domestikáciou divých husí vznikli v jednotlivých oblastiach mnohé krajové plemená a rázy s rôznym stupňom zošľachtenia. Plemená husí sa delia podľa typu úžitkovosti na ľahké nosivé (labutia hus, talianska hus), stredne ťažké a ťažké typy. Na produkciu husacieho mäsa a husacej pečene sa využívajú rýchlorastúce produkčné typy husí (brojlerové a pečeňové hybridy). Produkciu biologicky plnohodnotných násadových vajec zabezpečujú plemenné husi a gunáre, ktoré tvoria rodičovský kŕdeľ. Charakteristickým znakom znášky je jej cyklickosť (husi znášajú vajcia len v určitom období).

História chovu husí na Slovensku

Na území Slovenska sa chovali husi od raného feudalizmu. Boli zaužívaným desiatkovým poplatkom zemskej i cirkevnej vrchnosti. Vtedajšie veľmi rozšírené chovy mali základ v jestvujúcich prírodných podmienkach, pri ktorých boli husi naj-úžitkovejším domácim zvieraťom. Zatrávnené lokality okolo potokov, močiarov a hojné vodné plochy poskytovali im zdroje výživy po väčšiu časť roka. S výnimkou počiatočného odchovu, kedy bolo treba chrániť husi pred dravcami a extrémnou nepohodou, nevyžadovali si žiadnu starostlivosť.

V medzivojnovom období začali roľníci realizovať husi a husacie perie na trhu. Prišlo aj k čiastočným zmenám v úžitkovosti, a to k zvyšovaniu ich hmotnosti, dosahovaniu rýchlejšieho rastu a lepšej osvalenosti. Dobre predajným artiklom sa stávala husacia pečeň.

Slovenská biela hus - národné plemeno

Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí. Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný. Chovateľovi sa odmení viacnásobne. Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes.

Slovenská biela hus predstavuje stredne ťažké plemeno, vhodné na produkciu mäsa, pečene a peria. Vyznačuje sa kompaktným, mierne zošikmené držaným telom, ušľachtilého vzhľadu a pevnej konštitúcie. Pri slovenskej bielej husi sa kladne hodnotí nenáročnosť jej chovu. Prispieva k tomu aj už spomenutý fakt, že je pri nej zachovaný pud kvokavosti.

Táto prirodzená vlastnosť, ktorá je súčasťou rozmnožovacieho pudu, sa dostavuje po prvej väčšej znáškovej sérii. Slovenská biela hus dokáže v prvom cykle zniesť 14 až 18 vajec s porcelánovobielou farbou škrupiny. Ak jej zamedzíme kvokaniu, je schopná zniesť v nasledujúcom cykle ešte ďalších 8 až 10 vajec. Aj v oblasti výživy je slovenská biela hus nenáročná. Rozhodujúca je pastva, doplnená plnohodnotnými kŕmnymi zmesami. Slovenská biela hus sa chová predovšetkým pre produkciu kvalitného mäsa. Pri nútenom dokrme husí, môže dosiahnuť živá hmotnosť vykrmovaných gunárov hranicu 11 až 12 kg.

Slovenská biela hus v prirodzenom prostredí

Šľachtenie Slovenskej Bielej Husi

Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska. V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. Odhadom do dvesto kusov.

Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7 kg, hus okolo 6 kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4 kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr.

Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých sama vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará. Jej chov je nenáročný. Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva.

Chov a starostlivosť o Slovenskú Bielu Husu

Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Na večer sa odporúča pridávať mimo obdobia znášky jačmeň. V zime a v predjarí ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi.

Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m. V domácej chovnej skupine sa odporúča jeden gunár na jednu až päť husí.

Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny.

Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto skúsený chovateľ odporúča stromčeky a kríky v záhrade zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu.

Produkty z husí

Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husie jatra, pričom každé plemeno môže byť špecializované na rôzne produkty. Emdenská hus je známa svojím objemným a kvalitným mäsom. Hus Pilgrimská poskytuje nielen chutné mäso, ale aj hodnotné pevné škrupinové vajcia. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti. Berneška veľká, plemeno cenené pre svoje kvalitné mäso, je častou voľbou pre prípravu sviatočných pokrmov. Husacie mäso sa spravidla predáva ako celé, alebo v menších častiach ako sú prsia a stehná.

Rôzne produkty z husí

Iné plemená husí

Domestikované husi sú jedným z najstarších druhov hydiny chovaných pre svoje vynikajúce produkty, ako sú mäso a perie. Pôvod týchto plemien siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené stovky odrod z divých prémií, napríklad z divých druhov ako je hus divá (Anser anser) v Európe a hus labuťovitá (Cygnopsis cygnoides) v Ázii.

Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta, vrátane Slovenska, kde je napríklad rozšírené plemeno ako slovenská biela hus. Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Sú to dlhoveké a odolné vtáky, ktoré sa môžu dožívať až 12-27 rokov a sú cenené pre svoje vysokokvalitné mäso aj perie. Pohľad na rôzne plemená husí odhalí široký spekter charakteristík, ako sú veľkosť, farba, znášanlivosť a kvalita peňaťových výrobkov. Niektoré plemená, ako sú stredne veľké až veľké sivostrakaté husi, sú obľúbené pre ich robustnosť a dobre vyvinuté materinské inštinkty.

V starovekom Egypte sa začalo so zdomácnením divých husí, konkrétne husi veľkej (Anser anser), ktoré sa ďalej chovom a selekciou vyvíjali do rôznych plemien. Jednou z domestifikovaných druhov bol aj husica egyptská (Alopochen aegyptiacus), známa svojou adaptabilitou a odolnosťou. Plemená husí sa postupne rozšírili z Egypta do rôznych častí sveta, včetne Európy a Ázie.

Medzi významné európske plemená patrí česká hus, ktorá je známa pre svoje kvalitné mäso a perie. V Rusku bol chov husí tiež populárny - ruské plemená hus, ako je adlerská hus alebo ruská hus, sú cenené pre svoju hmotnosť a plodnosť.

Významné plemená husí:

  • Toulouská hus: Najväčšie a najťažšie plemeno pôvodom z Francúzska. Ideálne na produkciu mäsa a veľkej pečene (foie gras).
  • Emdenská hus: Veľké plemeno z Nemecka, vyniká masívnym telom a vysokou produkciou mäsa.
  • Suchovská hus: Pochádza z Ruska, známa dobrou mrazuvzdornosťou a adaptabilitou.
  • Česká hus: Tradičné stredoeurópske plemeno, známe skromnosťou, odolnosťou a výbornou reprodukciou.
  • Talianska hus: Stredne ťažké až ťažké plemeno, známe výbornou znáškou a dobrou adaptabilitou.
  • Sebastopolská hus: Dekoraktívne plemeno s dlhým, kučeravým perím, chované predovšetkým na okrasu.
  • Čínska hus: Elegantné plemeno s dlhým krkom a výrazným hrboľom na koreni zobáka.

Nie všetky plemená husí sú pre ZAČIATOČNÍKOV | ALE TIETO SÚ!

Mapa rozšírenia plemien husí

tags: #biela #hus #zviera