Biela ryba druhy na Slovensku

Ryby sú neoddeliteľnou súčasťou našich vodných ekosystémov a zohrávajú dôležitú úlohu v potravinovom reťazci. Medzi množstvom druhov rýb, ktoré obývajú slovenské vody, vyniká ryba biela obyčajná, ktorá zahŕňa niekoľko druhov s podobnými vlastnosťami a významom. Tento článok sa zameriava na charakteristiku a druhy rýb, ktoré sa bežne označujú ako ryba biela obyčajná, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto skupine rýb.

Na našom území žije pomerne veľké množstvo rôznych druhov rýb a ich druhová rôznorodosť je veľmi pestrá. Niektoré sú si dosť podobné, iné sa už na prvý pohľad od seba líšia. Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili.

Rozlišovacie znaky rýb

Tvar tela nám napovie o spôsobe života ryby. Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o rybu obľubujúcu prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva nám zas napovie, že ryba dokáže rýchlo plávať.

Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody ryba žije. Ryby s dohora smerujúcou papuľkou žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belica, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce. Ďalej sú to ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Niektoré majú na okrajoch úst jeden, alebo viac párov hmatových fúzov (hrúziky, kapor, mrena), alebo len jeden jediný na spodnej čeľusti pod „bradou“ ako má mieň. Niektoré dokážu svoje ústa rúrkovito vysunúť, čo im umožňuje hľadať potravu aj vo vrstvách bahna, iné dokážu potravu zbierať výlučne z tvrdého podkladu.

Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele nám veľa napovie o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako dajaké pádlo, s ktorým dokáže poriadne zabrať. Toto jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby, ale nedokáže sa za unikajúcou rybou zvrtnúť, ani ju prenasledovať, lebo na to nie je uspôsobená.

Plutvy, prednostne ich sfarbenie a tvar, je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, počnúc bledunko oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné zas majú plutvy v odtieňoch šedej až čiernej. U niektorých druhov rýb sa zasa tieto farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé, až čierne a plutvy na spodnej strane tela sú do červena, prípadne bledo šedé. Farby rýb sú najvýraznejšie tesne pred trením. Dosť výrazne sú plutvy sfarbené aj počas leta, keď majú ryby dostatok kvalitnej potravy, aj voda býva viac zakalená a podľa výraznej farby sa orientujú jednotliví členovia čriedy. Počas zimy ryby „vyblednú“.

Ak si nie sme istí pri určení druhu ryby podľa plutiev, môže nám ešte pomôcť sfarbenie a veľkosť šupín. Niektoré ryby majú v pomere k svojmu telu dosť veľké šupiny, iné ich majú drobnejšie. Medzi ryby s veľkými šupinami patrí napríklad jalec hlavatý, amur, kapor, plotica, pleskáč zelenkavý. Veľká väčšina rýb je sfarbená do strieborna, ale aj tu sú rôzne farebné odtiene. Nie síce nejako príliš výrazné, ale pre jednotlivé druhy rýb typické. Napríklad šupiny červenice, hlavne pri starších a väčších jedincoch, sa lesknú dozlatista a občas sa môže stať, že sú až zlatisto-žlté. Podobne do žlta majú odlesk šupiny jalca hlavatého, ale napríklad jalec tmavý, alebo aj veľká plotica, majú šupiny s medeným nádychom, čiže majú odtieň do červena. Toto však platí len pre staršie ryby.

Ďalším rozlišovacím znakom sú oči, či už farbou, ale aj veľkosťou. Veľkosť očí je už o niečom inom, ale na nešťastie je len málo druhov rýb, ktoré sa vyznačujú výraznými, veľkými očami. Najväčšie oči v pomere ku hlave má pleskáč tuponosý, ktorého oko pokrýva až tretinu bočnej strany hlavy, no a ďalšou „okatou“ rybou je pleskáč zelenkavý.

Druhy bielej ryby na Slovensku

Medzi najbežnejšie druhy rýb, ktoré sa vyskytujú na Slovensku a sú často označované ako "biela ryba", patria:

• Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
• Kapor (Cyprinus carpio)
• Lieň (Tinca tinca)
• Karas (Carassius)
• Plotica (Rutilus)
• Jalec (Squalius)
• Zubáč (Sander lucioperca)
• Sumec (Silurus glanis)
• Šťuka (Esox lucius)
• Pstruh (Salmo trutta)
• Lipeň (Thymallus thymallus)
• Úhor (Anguilla anguilla)

Amur biely (Ctenopharyngodon idella)

Amur biely je kaprovitá ryba pochádzajúca z východnej Ázie, konkrétne z povodia riek Amur a Jang-c’-ťiang. Má pretiahnuté valcovité telo s výraznou širokou hlavou a telo pokryté veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie amura je výlučne závislé na umelom výtere, ktorý sa realizuje v liahni pri teplote vody 22 - 25 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť je 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie trvá 1-1,5 dňa.

Amur biely je všežravec, ktorého potravu spočiatku tvorí zooplanktón a zoobentos, no od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. V rybníku má biomelioračnú funkciu, pretože požiera vodné a pobrežné rastliny, čím pomáha udržiavať vegetáciu pod kontrolou. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi a niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu. Amur biely je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka a dokáže prežiť v rôznych podmienkach. Na chov je pomerne nenáročný, stačí mu jazierko s minimálnym objemom 5 000 litrov, ďalší jedinci svojho druhu, priestor na plávanie a hustá vegetácia. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam sa stal vhodným meliorátorom v nadmerne zarastených ekosystémoch, ale aj v záhradných jazierkach po celom svete.

Kapor (Cyprinus carpio)

Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. O kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík a je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi.

Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Jeho chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.

Lieň (Tinca tinca)

Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie.

Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.

Karas (Carassius)

Karas pochádza z Ázie, konkrétne z oblasti východnej Číny. Rybári a chovatelia začali s jeho šľachtením pred viac ako tisíc rokmi počas dynastie Tang (618-907 n.l.). Karas bol pôvodne chovaný ako ryba pre potravinové účely, no vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a farebnej variabilite sa čoskoro stal obľúbeným domácim miláčikom a dekoratívnou rybou do záhradných jazierok.

Keďže ide o spoločenskú rybu, je vhodné ju chovať v skupinkách. Je to veľmi aktívna ryba, ktorá neustále pláva po celom jazierku, preto by malo mať jazierko objem minimálne 4 000 litrov a hĺbku aspoň 100 cm. Hoci je karas studenovodná ryba, najlepšie sa jej darí pri teplote medzi 18°C a 24°C. Je schopná prežiť aj v nižších teplotách, ale teplotné šoky jej môžu spôsobiť stres a zdravotné problémy. Prirodzený areál karasa obyčajného (Carassius carassius) zahŕňa celú Európu východne od Rýna až po východnú Sibír k povodiu rieky Kolyma, okrem západnej časti Škandinávie. Karas obyčajný je rybou husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd. Svoju obrovskú fenotypickú plasticitu ukazuje karas aj za prítomnosti predátorov, kedy v populácii naopak prevládajú výrazne vysokí jedinci, čo zvyšuje ich únikovú rýchlosť. Karas obyčajný nevytvára početné a nápadné kŕdle, žije skrytým spôsobom života a aktívny je prevažne za súmraku. V potrave preferuje zooplanktón nad bentosom, hojne konzumuje aj detrit a vodné rastliny.

Karas pruský (Carassius gibelio) je sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodom z východnej Ázie, konkrétne z povodia Amuru, no v súčasnosti je rozšírený takmer po celej Európe a strednej Ázii. Vyznačuje sa vysokou ekologickou toleranciou, keďže dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, v silne znečistených vodách s nízkym obsahom kyslíka, či v meniacich sa teplotných pomeroch. Jednou z jeho zaujímavostí je, že v mnohých populáciách sa rozmnožuje partenogeneticky, kedy samice kladú ikry, ktorých vývoj je stimulovaný spermiami iných kaprovitých rýb, no genetický materiál samcov sa nezapája do vývoja potomstva.

Plotica (Rutilus)

Plotica lesklá (Rutilus pigus) obýva hlboké vody veľkých, subalpínskych jazier a veľkých až stredne veľkých riek. Vyskytuje sa v malých skupinách. Dorastá až do 45 cm celkovej dĺžky a hmotnosti 1 - 2 kg. Telo má pretiahnuté, bočne sploštené, s pomerne malou hlavou a rypákom, pod ktorým sú malé spodné ústa. Živí sa bezstavovcami, riasami a detritom. Osídľuje väčšie rieky a jazerá, kde sa zdržiava vo väčších hĺbkach pri dne. Z jazier, do ústí riek a do plytkých pobrežných vôd a ramien riek, migruje iba v čase neresu.

Jalec (Squalius)

Jalec hlavatý (Squalius cephalus) je rozšírená sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodne zo širokej oblasti Európy. Najčastejšie sa žije v menších riekach, väčších potokoch a pomaly tečúcich nížinných tokoch, ale zvláda aj horské potoky či veľké jazerá. Má valcovité, silné telo s veľkou zaoblenou hlavou. Jalec dorastá obvykle do dĺžky 30 cm a hmotnosti 1 kg, no výnimočne môže presiahnuť 60 cm a 5 kg.

Je to spoločenský druh, najmä v mladosti tvorí húfy, ktoré rednú s vekom, pretože veľké jedince sú často samotárske. Je všežravý, teda konzumuje larvy hmyzu, bezstavovce, drobné ryby, ale aj riasy, vodné rastliny, či ovocie padajúce do vody.

Zubáč (Sander lucioperca)

Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) je významný zástupca čeľade ostriežovité a patrí medzi najväčších a najúspešnejších sladkovodných predátorov v európskych vodách. Uprednostňuje čisté, hlbšie rieky, priehrady a jazerá s mierne tečúcou alebo stojatou vodou a tvrdým piesčitým, či štrkovým dnom.

Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.

Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby.

Sumec (Silurus glanis)

Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo.

V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.

Šťuka (Esox lucius)

Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce.

Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Cirkumpolárne rozšírená šťuka severná (Esox lucius) žije v sladkej vode na celej severnej pologuli, vrátane Ruska, Európy a Severnej Ameriky. Vyskytuje sa v čistých jazerách s vegetáciou, tichých nádržiach a stojatých vodách potokov malých aj veľkých riek. Šťuky žijú zvyčajne samotársky a sú vysoko teritoriálne. Dospelé jedince sa živia prevažne rybami, ale občas hojne aj žabami a rakmi, pričom bežný je aj kanibalizmus.

Pstruh (Salmo trutta)

Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C.

Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.

Pstruh dúhový

Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu. V čase neresu výrazný pohlavný dimorfizmus. Mliečniak - výrazné intenzívne sfarbenie, predný okraj prsných, brušných a análnej plutvy je sivobiely. Špicatá časť hlavy a mierne hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres prebieha pri teplote vody 8 - 10 °C na pieščito-štrkovitom dne. Pohlavná dospelosť 2 - 3 rok, skôr mliečniak neskôr ikernačka. Spočiatku sa živý drobným bentosom neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Na reprodukciu vo farmovom chove sa používajú generačné ryby vo veku 3 až 6 rokov. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg.

Lipeň (Thymallus thymallus)

Patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Nevyžaduje úkryty, ale má väčšie nároky na priestor. Za optimálne podmienky možno považovať teplotu vody 14 - 18 °C a obsah kyslíka na úrovni 8 - 10 mg. l. Krátkodobo znáša teploty okolo 20 - 25 °C za predpokladu, že obsah kyslíka neklesá pod 5 - 7 mg.l.

Lipeň je reofilný, ikru zahrabávajúci druh, podobne ako lososovité druhy. Má štíhle podlhovasté telo torpédovitého tvaru, z bokov stlačené, pokryté pomerne veľkými šupinami. Hlava malá s veľkými očami. Čeľuste ozubené drobnými štetinovitými zúbkami. Chrbtová plutva je veľká, dlhá a pestro sfarbená. Sfarbenie lipňa závisí od veku a prostredia v ktorom žije. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5- 6 rokov, zriedka viac. Pohlavne dospieva v 2 - 3 roku života. Neresí sa na jar, od konca marca do začiatku mája, pri teplote vody 8 - 11 °C. Na neresiská ako prvý prichádzajú mliečňaci, ktorí pripravia neresové hniezdo. Potravu tvorí spočiatku planktón, neskôr hlavnú zložku potravy tvoria rôzne bezstavovce, najmä larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, mäkkýše, náletová potrava a príležitostne aj ikry a plôdik iných druhov rýb. V dobrých podmienkach rastie rýchlo.

Úhor (Anguilla anguilla)

Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky kde sa rozmnožuje. K nám dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 -80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté. Monté sa k nám dováža predovšetkým letecky v tepelne izolovaných obaloch vo vlhkej atmosfére. Monté sa vysadzuje do rybníkov a voľných vôd v malých skupinkách. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. Pobyt v sladkej vode ovplyvňuje vznik samičieho pohlavia. V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti. Je zaujímavou športovou rybou. Krv úhora sa využíva pri výrobe liečiv.

Rybné produkty a ich výživová hodnota

Ryby sú bohaté na zdravé tuky, bielkoviny a megadávku dôležitých vitamínov a minerálov, a niet pochýb o tom, že môžu byť skvelým doplnkom vyváženej stravy. Mnohé zdravotnícke organizácie dokonca odporúčajú začleniť aspoň dve porcie do stravy týždenne, aby ste podporili zdravie srdca a chránili sa pred chorobami.

Medzi najzdravšie druhy rýb patria ryby s vysokým obsahom omega 3 mastných kyselín. Ukázalo sa, že omega 3 znižujú zápal a riziko srdcových ochorení. Sú dôležité aj pre prenatálny vývoj u detí. Americká srdcová asociácia (AHA) odporúča jesť ryby aspoň 2-krát týždenne, najmä mastné ryby ako losos, pstruh, sardinky a tuniak dlhoplutvý, ktoré majú vysoký obsah omega 3.

Napriek tomu existujú určité riziká spojené s pravidelnou konzumáciou rýb. Kontaminanty ako ortuť a polychlórované bifenyly (PCB) sa dostanú do podzemnej, jazernej a oceánskej vody z nášho domáceho a priemyselného odpadu a potom do rýb, ktoré tam žijú. Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) a FDA vydala kombinované usmernenia pre ženy vo fertilnom veku, tehotné a dojčiace ženy a deti.

Najzdravšie druhy rýb

• Makrela: Obsahuje omega 3 mastné kyseliny, vitamín B12, selén a niacín. Pozor na niektoré druhy s vysokým obsahom ortuti, napr. kráľovská makrela. Atlantická makrela je bezpečnejšou voľbou.
• Tuniak: Bohatý na selén, niacín, vitamín B12 a omega 3 mastné kyseliny. Odporúča sa držať sa odrôd s nízkym obsahom ortuti (napr. tuniak žltoplutvý).
• Treska: Chudá, nízkokalorická ryba s vysokým obsahom vitamínov B a selénu. Vyhnite sa atlantickej treske kvôli nadmernému rybolovu.
• Sardinky: Bohaté na vitamín D, bielkoviny a omega 3 mastné kyseliny. Preferujte tichomorské sardinky ulovené vo voľnej prírode a konzervy bez BPA.
• Pstruh: Jedna z najlepších sladkovodných rýb. Chovaný pstruh dúhový je dobrou voľbou z hľadiska bezpečnosti a udržateľnosti.
• Losos: Vysoký obsah omega 3 mastných kyselín, vitamínu D a bielkovín. Aljašský losos ulovený vo voľnej prírode je výživnejší a menej kontaminovaný.
• Sardely: Nízky obsah kalórií, bohaté na bielkoviny, niacín a selén.
• Mahi mahi: Chudá ryba s nízkym obsahom tuku a kalórií, vysoký obsah vitamínov B.
• Sleď: Mastná ryba s vysokým obsahom omega 3 mastných kyselín, vitamínu D a B12.
• Halibut: Obsahuje omega 3 mastné kyseliny, selén, niacín, fosfor a horčík. Tichomorský halibut je lepšou voľbou ako atlantický.
• Snapper: Bohatý na bielkoviny a vitamín B12.
• Bluefish: Vysoký obsah vitamínov B, selénu a fosforu.

Výživové hodnoty vybraných druhov rýb (na 100 g)

Veľká časť z omega-3 mastných kyselín v rybom tuku je tvorená dvoma mastnými kyselinami - EPA (eikosapentaenová kyselina) a DHA (dokosahexaenová kyselina). Práve tieto dve mastné kyseliny sa spájajú s hlavnými zdravotnými benefitmi. Mnohé rastlinné tuky obsahujú omega-3 mastné kyseliny vo forme kyseliny alfa linolénovej (ALA), z ktorej sa v organizme síce môžu vytvoriť mastné kyseliny EPA+DHA, ale efektivita tejto premeny je nízka.

Ryby z konzervy sú síce spracované, ale stále ponúkajú podobné nutričné vlastnosti ako čerstvé ryby, vrátane kvalitných bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Tuniak má najvyššie zastúpenie kvalitných bielkovín, sardinky sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny a losos obsahuje omega-3 a vitamín D.

Ako rozlíšiť jednotlivé druhy rýb

Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili.

Veľmi často si rybári zamieňajú napríklad jalca tmavého s červenicou alebo ploticou, či červenicu s ploticou, nosáľa s podustvou a podobne. Pritom tie ryby majú dosť výrazné odlišovacie znaky, len si ich treba trochu všímať. Iné je, ak sa nám pritrafí uloviť nejakého kríženca, čo tiež nie je v posledných rokoch nejako zriedkavý jav. V takom prípade je naozaj ťažké rybu správne zaradiť, ale aj na nej sa dá vcelku spoľahlivo určiť, o kríženca ktorých rýb vlastne ide. Krížence môžu vzniknúť len medzi rybami, ktoré sú si druhovo blízke, napríklad medzi jednotlivými druhmi pleskáčov, kaprom a karasom a podobne.

Často je na vine aj ľudská činnosť, ako je regulácia tokov, ktorá vedie k strate prirodzených neresísk rýb. Taktiež náhle zmeny teplôt vody môžu spôsobiť, že viac druhov rýb sa nerie pri tej istej teplote na obmedzenom priestore, čo vedie k ich kríženiu.

Sfarbenie a veľkosť šupín, tvar a umiestnenie plutiev, veľkosť a tvar úst, ako aj tvar tela sú kľúčové znaky pre identifikáciu druhu ryby. Napríklad ostriežovité ryby sa vyznačujú dvoma chrbtovými plutvami a prsnými a brušnými plutvami umiestnenými blízko pri sebe.

Farby rýb sú najvýraznejšie tesne pred trením a počas leta, keď majú ryby dostatok potravy. Počas zimy ryby „vyblednú“. Tvar plutiev, či už oblúkovitý, rovný alebo vykrojený, môže tiež pomôcť pri identifikácii.

Kombinácia týchto znakov je typická pre každý druh ryby. V ďalších článkoch sa budeme venovať porovnaniu konkrétnych druhov rýb, ktoré si rybári často mýlia.

tags: #biela #ryba #druh