Biela sobota, kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, je dňom plným tradícií a zvykov, ktoré sa miešajú s prípravami na Veľkonočnú nedeľu. V tradičnom zvykosloví bol tento deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál, ako sú údená bravčovina, klobásy a huspenina, ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach konzumovali až počas Veľkonočnej nedele.
Masť zo šunky mala svoje špecifické využitie: odkladala sa na liečenie rán, natieranie volskej šije odretej jarmom alebo nôh, aby pri poľnej práci nepopukali a boli chránené pred uštipnutím hadom. V sobotu sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom, alebo kapustnica s hríbmi, cesnakom a zápražkou. V evanjelických obciach sa mäso jedlo už večer.
Najstarším veľkonočným pokrmom na celom území boli a sú vajíčka a z nich pripravené jedlá. Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom kresťanstva stal novým prvkom obradových jedál aj pečenie jahňaťa. Na juhu stredného a západného Slovenska piekli v plechovej forme baránka zo zmesi žemlí, vajec a klobásy. Alebo do mliekom nasiaknutých žemlí spolu s vajcami pridali aj údené mäso a masu v pekáčoch zapekali na stratené kurča či pečku.
Tradične v tento deň pečený sladký koláč z kysnutého cesta sa nazýval na východe paska, na Orave a v Liptove baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky.
Starší rituál zapaľovania nového čistého jarného ohňa, ktorého uhlíky sa využívali na magické úkony, bol v 8. storočí nahradený kresťanským veľkonočným svätením ohňa. Kresťanský obrad, vykonávaný na Bielu sobotu, spojený s pálením zvyškov oleja z lámp pred kostolom, sa ľudovo nazýval pálenie Judáša.
S prvým zaznením zvonov (po ich rozviazaní pri spievaní gloria) sa spájalo umývanie a kúpanie v potokoch a studničkách, obchádzanie príbytkov s vodou na ochranu proti ohňu, ich zametanie na ochranu pred hmyzom a hlodavcami, trasenie ovocnými stromami, aby dobre rodili, mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina.
Biela sobota ako šťastný deň na sadenie
Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na siatie a sadenie. S oslavou Veľkej noci sa spája množstvo rôznych pravidiel a tradícií, ktorým sa takmer každý snaží vyhovieť.
Celý veľkonočný týždeň je naplánovaný podľa dňa a každý pravoslávny človek vie, čo má robiť v predveľkonočné dni (maľovať vajíčka, piecť koláče, upratať byt, umyť), aby prežil jasný sviatok s čistým telom i dušou. Samozrejme, dôležitú úlohu zohráva aj čistota v duši, a to: túžba všetkým odpustiť a nerobiť ľuďom zlo.
Niektorí ľudia dodržiavajú určité pravidlá a veria, že na Veľkú noc je absolútne nemožné pracovať na pôde - kopať, polievať, zbierať sadenice. Toto je deň oddychu a osláv. Ale čo napríklad ľudia, ktorých čas vždy zaberá práca a na chate zostávajú len dni voľna, alebo tí, ktorých aktivity vo všeobecnosti priamo súvisia s poľnohospodárstvom? Každý letný obyvateľ veľmi dobre vie, koľko je na stavbe práce. A oplatí sa vynechať aspoň jeden teplý deň, potom už bude len viac práce.
Mnohí, ktorí kategoricky tvrdia, že na Veľkú noc nie je možné pracovať, sa odvolávajú na názor cirkvi. Odpoveď kňaza na túto otázku naznačuje, že Pán v tento deň požehnal ľudí k odpočinku, ale nikto neuložil zákaz práce. To znamená, že sa ukazuje, že v taký deň je lepšie odložiť všetky záležitosti, najmä ľuďom, ktorí sú úprimne veriaci, pretože je to milé Bohu.
Navyše, ak si uvedomíte, že pre niekoho je práca na chate alebo v záhrade oddychom, pôžitkom, do istej miery meditáciou, to znamená, že to vôbec nie je práca v plnom zmysle slova. To znamená, že všetko závisí od toho, ako sa k tomuto okamihu postavíte. Za predpokladu, že nie je túžba začať s výsadbou, a to len preto, že je to potrebné, je lepšie túto udalosť odložiť, ale užite si oslavu, choďte do kostola, navštívte svojich blízkych, pozvite priateľov na návštevu a porozprávajte sa. Koniec koncov, k zemi aj k rastlinám treba pristupovať so zvláštnou náladou.
Prípravné práce počas Veľkonočného týždňa
Zelený štvrtok je prelomovým obdobím veľkonočného týždňa. Toto je čas, keď je potrebné urobiť všetku hlavnú prácu, aby sa nasledujúce dni venovali myšlienkam o duchovnom a potom samotnej dovolenke. Preto vo štvrtok môžete vykonávať rôzne práce na chate a na záhrade.
Tí, ktorí pracujú na rozsiahlych poliach na nejakej farme alebo štátnej farme, nemajú zákaz orať, ak je to potrebné. Mali by ste sa riadiť podmienkami vášho regiónu a počasím, ktoré vyniklo práve túto jar. Koniec koncov, z roka na rok sú pramene iné. A ak je napríklad na juhu na Zelený štvrtok celkom možné pestovať paradajky, zemiaky, cibuľu a uhorky na otvorenom priestranstve, potom v strednom pruhu možno zeleninu umiestniť iba do skleníkov. A dokonca aj na severných územiach je lepšie držať rastliny doma. Preto práca závisí práve od týchto vlastností. Ale stromy sa dajú sadiť v oblastiach, kde je ešte celkom chladno. Mali by ste mať čas umiestniť sadenice do pôdy pred začiatkom vegetačného obdobia.
Ale v krajine a v záhrade sú aj také práce, ktoré vôbec nezávisia od vlastností regiónu a počasia a dajú sa robiť v každom prípade. Správne bude napríklad vyčistiť lokalitu na Zelený štvrtok. Odstráňte staré lístie, konáre, pozametajte. Skvelý čas na premýšľanie o tom, kde budú umiestnené napríklad stromy, kríky, kvetinové záhony, kde vytvoriť rekreačnú oblasť. To všetko sa dá zakresliť do plánu, aby sa to neskôr dalo uviesť do života, keď na to budú priaznivejšie dni. Určite zvládnete orezávanie stromov a kríkov, ako aj bielenie kmeňov a kostrových konárov. Hlavná vec je vykonávať túto prácu s dušou a dobrými myšlienkami. Práca by mala byť potešením.
HDZ 01 2023 Záhrada po zime
Pokračovanie osláv po Veľkej noci
Keď sa skončí víkend a všetky veľkonočné aktivity sú dokončené, neznamená to, že sa skončili aj prázdniny. Za sviatok sa považuje celý týždeň po Veľkej noci. V pondelok na druhý deň ľudia chodia do svojich kolektívov, tradične prinášajú farebné vajíčka, veľkonočné koláče, navzájom sa nimi pohostia. Hneď po víkende sa mnohí vyberú na návštevu k príbuzným a priateľom, ktorých v nedeľu navštíviť nemohli. Ale tak či onak sa väčšina ľudí dostane do práce a to sa považuje za normálne a opodstatnené z akéhokoľvek uhla pohľadu.
Rozhodne preto neexistujú presné recepty, čo robiť na osobnom pozemku na druhý či tretí deň. Letní obyvatelia na severných územiach môžu mať v týchto dňoch niekoľko ďalších starostí. Na jar sa príroda preberá zo zimného spánku a všetko sa zelená a kvitne. Z práce sa už vraciame za svetla a slnečné lúče do nás vlievajú novú energiu. Mnohí máme chuť meniť, budovať a tvoriť a byť aktívnejší. Je nám to prirodzené, veď aj naši predkovia mali zvyky a tradície, ktoré ich na jar viedli k väčšej aktivite.
Veľkonočné zvyky na Slovensku
V minulosti žili naši predkovia v súlade s prírodou. Prispôsobovali sa jej rytmu a dokázali z nej vyťažiť všetko potrebné pre svoje prežitie. To vidíme aj na tradíciách a zvykoch, ktoré sú často spájané s ročnými obdobiami alebo zmenami prírody, ktoré sa buď oslavujú alebo sprevádzajú rituálmi, ktoré majú zabezpečiť hojnosť a bezpečie. Charakter týchto osláv časom trošku pozmenil vplyv cirkvi a dnes už mnohé sviatky poznáme ako cirkevné - a to aj napriek tomu, že vychádzajú z pôvodných pohanských zvykov.
Veľká noc je dodnes veľkým náboženským sviatkom a zo všetkých pôvodných jarných zvykov a tradícií sa jediná zachovala ako masovo známa. Veľkonočné sviatky poznáme aj ako tzv. Pašiový (niekedy Svätý) týždeň. Začínajú Kvetnou nedeľou a končia na Boží hod veľkonočný. Najdôležitejšou časťou je samozrejme Veľkonočné trojdnie - Zelený štvrtok až nedeľa, Boží hod veľkonočný.
Zelený štvrtok a jeho význam
Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou do Veľkého alebo Svätého týždňa. Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv.
Tento rok sa verejné bohoslužby počas veľkonočného obdobia v kostoloch nekonajú, dôvodom je zabránenie šírenia nového koronavírusu. Podstatou Štvrtka Svätého týždňa (Zeleného štvrtka) je spomienka na ustanovenie sviatosti vysviacky a Oltárnej sviatosti. Vo štvrtok Svätého týždňa (Zelený štvrtok) predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti vysviacky slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis.
Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Na Zelený štvrtok večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče.
