Vitajte na stránkach portálu Živé Pivo, jedinom a najväčšom pivnom portáli svojho druhu. Nájdete tu mnoho užitočných informácii zo sveta remeselného piva. Na stránke postupne pracujeme.
História
Pivo ako nápoj Bohov sa pilo už tisícky rokov dozadu, poznali ho v Mezopotámii, spomína sa napr. aj v Epose o Gilgamešovi a dôkazy siahajú aj do Izraela, kde sa zachovali dôkazy o výrobe piva. Proste pivo tu bolo, je aj bude.
Podľa wikipedie sa o pive na území Slovenska tvrdí, že “Prvé tri kráľovské pivovary v bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Partizánskom a v Turdmenoch pri Balatone. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväčší rozmach v období rokov 1620 až 1650. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku 1850, kedy boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Dnes je na Slovensku len 15 pivovarov a varenie piva je v nich ohrozené napriek tomu, že produkujú zlatý mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.” Viac o histórii piva na Slovensku sa dočítate TU.
Súčasnosť
V súčasnosti je život pivovarníctva na Slovensku asi taký, že každý rok nejaká pivná značka vznikne a nejaká zanikne.
Základné delenie piva poznáme ľudovo ako “europivo” a “kraftové pivo”. Buduje sa tu na Slovensku tiež silná komunita domovaričov, ktorí si zvyknú merať sily aj v rôznych súťažiach, kde prinesú pivné vzorky a rôzna odborná aj neodborná porota ich posudzuje.
Pivá, priemyselné a remeselné, sa tiež zúčastňujú rôznych pivných súťaží, ktoré organizujú rôzne združenia. Ich cieľom je poukázať na najlepšie pivá vo svojich kategóriách a pochváliť sládkov za dobre odvedenú prácu.
Kým v priemyselných pivách vidíme zmeny chutí a vôbec ich vlastností len zriedkavo, tak v remeselných pivách je toto úplne bežná vec, na ktorú je dokonca množstvo spotrebiteľov aj zvyknutých. V tom je čaro remeselného piva, tzv. živého piva.
Úplne nabúrava zvyky spotrebiteľov vo forme objavovania nových chutí piva, ktoré mnohí až do ochutnania niektorých vrchne kvasených pív nepoznali. Piť štandardný euroležiak a piť ovocné kalné pivo štýlu NEIPA je totiž asi taký rozdiel, ako piť lacnú vodku versus drahý karibský rum.
Objavte spolu s nami chuť piva, zistite viac o jeho výrobe a delení, zažite rôzne pivné štýly a nazčte sa pivo hodnotiť. Nie je našim cieľom obviňovať “euro” pivovary z tzv. konformity - jednotvárnosti, našim cieľom je poukázať na to, že pivo môže byť aj viac ako len bežný ležiak. Môže vám poskytnúť pôžitok, ktorý bude každý deň iný, jedinečný. Predtým je však potrebné o jeho výrobe a tých ktorých pivných štýloch niečo vedieť.
Zloženie piva
Na výrobu piva sú nevyhnutné 4 základné ingrediencie:
- Voda
- Slad
- Kvasinky
- Chmeľ
Voda tvorí v podstate až 95% piva a je dôležité dať pozor na to, aké minerálne látky obsahuje pred tým, než ju použijú na výrobu piva. Nemala by tiež obsahovať ťažké kovy a mať kovovú príchuť, nemala by byť cítiť po chlóre a určite musí byť pitná.
Slad je odjakživa hlavnou surovinou na výrobu piva. Ovplyvňuje jeho farbu, telo, chuť a sílu. Slad je protipólom horkého chmeľu. Sladovanie môžeme nazvať aj ako riadenie klíčenie.
Chmeľ sa kedysi pri varení piva nepoužíval, ale neskôr sa prišlo na to, že perfektne vyváži sladovú chuť piva. Prv sa pridával skôr kvôli chuti, no neskôr sa zistilo, že pomáha aj v oblasti zachovania chute a stabilizáci - t.j. pri konzervácii piva. Nie darmo sa hovorí, že pivný štýl IPA vznikol tak, že Angličania dávali do piva chmeľ, aby pivo vydržalo dlhú cestu loďou do Indie. Najčastejšie sa používa lisovaný a granulovaný chmeľ a je nutné ho skladovať bez prístupu vzduchu a tepla, inak by mohol zoxidovať. Poznáme množstvo rôznych chmeľov, ktoré každý je typický svojim pôsobením na pivo (na horkosť alebo na arómu) resp. svojou špecifickou vôňou. Skúsenejší pivári dokážu z piva rozoznať druh použitého chmeľu (podobne platí aj pre slad, ba aj kvasinky).
Kvasinky sú akýmsi motorom procesu premeny mladiny na pivo (palivom v tejto metafore je práve slad). Kvasinky pohlcujú sladové cukry a behom kvasného procesu štiepia cukor na alkohol a oxid uhličitý. Kvasinky zvrchu kvaseného piva piva kvasia pomerne rýchlo a koncentrujú sa na hladine. Naopak, kvasinky spodného kvasenia sa zdržujú na dne nádoby a spotrebujú väčšie množstvo sladového cukru. Poznáme suché a tekuté kvasnice.
Je všeobecne známe, že hlavne v oblasti remeselného pivovarníctva sa začali pri výrobe piva používať aj mnohé ďalšie ingrediencie, ktoré neraz spotrebiteľov prekvapia.
Slad je zodpovedný za väčšinu chuti, farby a charakteru piva. Počas varenia tiež poskytuje potravu kvasinkám. Chmeľ dodáva pivu horkosť, ktorá vyvažuje sladkú chuť sladu. Chmeľové šišky tiež ovplyvňujú vôňu a chuť, pomáhajú ustáliť a zachovať chuť piva. Kvasnice behom prirodzeného procesu kvasenia menia cukor v slade na alkohol a oxid uhličitý. Voda je potom prostredím, v ktorom spolu tieto suroviny prichádzajú do kontaktu.
Základom pri varení je určite hygiena, ktorá je kľúčová počas celého procesu varenia až po fľaškovanie/sudovanie. Aj ten najlepší recept sa môže kvôli infikácii cudzími kvasinkami pokaziť a pivo by išlo do kanála.
Proces varenia piva
V 1. fáze varenia dochádza ku rmutovaniu, počas ktorého sa zo šrotovaného sladu škrob premení na dextríny a cukry a ostanú z toho šupky neskôr slúžiacu na prirodzenú filtráciu. Po vystieraní vzniká sladina.
Po tom, čo sa škrob rozloží a zvýši sa teplota, zmes sa začne čistiť a po prefiltrovaní cez sladové šupky vzniká mladina. Po prefiltrovaní mladiny sa začne variť.
Pri varení piva sa môže stať niečo, čo sa bežne deje aj u vás v kuchyni - pivo sa môže vo varnom kotli pripiecť alebo môže aj vykypieť. Dobrý sládok si na toto dá pozor.
Počas varu sa postupne podľa druhu receptu pridáva už aj chmeľ. Ten na začiatku varenia je skôr na horkosť a ten počas a ku koncu varenia vyvažuje skôr chuť a vôňu.
Po dovarení sa kontroluje hustomerom koncentrácia cukru, mladina sa prečerpá sa preč z varného kotla a nasleduje ochladzovanie, pri ktorom sa obohatí o oxid uhličitý. Ten je dôležitý pre rast kvasiniek a ich rozmnožovanie.
Na záver prichádza na radu zakvasovanie a kvasenie, ktoré sa deje už pri schladenej tekutine, pričom prebieha premena cukru na alkohol. Pivo začína zrieť a počas tejto doby sa deje aj to, že kvasinky, bielkoviny a taniny sa usádzajú na dne nádoby. Pivo naberá svoju finálnu chuť.
Delenie piva
Pivo môžeme deliť podľa rôznych metód a na základe rôznych faktorov. Poznáme pivá typu ALE (čítaj “ejl”) a LAGER (inak povedané ležiak).
Kým ALE je pivo, ktoré využíva pri premene cukrov v mladine pri vyššej teplote kvasinky vrchného kvasenia, ležiak je pivo, ktoré kvasi za nižšej teploty s použitím kvasiniek tzv. spodného kvasenia - čiže kvasinky spadnú na dno a pri nízkej teplote nevznikajú ovocné esence. U ejlov teda vyššia teplota prispieva k tomu, aby vznikala špecifická chuť a vôňa.
Delenie podľa farby (určovaná je 2 metódami - SRM - Americká a EBC - Európska) :
- Svetlé
- Polotmavé
- Tmavé
- Rezané
Ďalej pri pive meriame horkosť - IBU (Americká jednotka horkosti) a EBU (Európska jednotka horkosti). Horkosť piva závisí od chmeľu a jeho typu či akosti.
Delenie podľa spôsobu kvasenia:
- spodne kvasené (napr. ležiaky)
- vrchne kvasené (napr. rôzne piva typu ALE)
- spontánne kvasené (napr. niektoré pivá kvasené v dubových sudoch tzv. barrel aged)
Ďalej poznáme viacero charakteristík piva, podľa ktorých ich môžeme rozoznávať. Ide napr. o obsah alkoholu, stupňovitosť, obsah chmeľov / obsah sladov a ich kombinácia.
Z obchodného hľadiska môžeme deliť piva podľa obalu na fľaškové, plechovkové alebo napr. sudové/kegové. Tiež poznáme pivo čapované do fliaš so sebou, napr. pomocou technológie Pegas, ktorú používa niekoľko predajní a pivoték ako napr. Beer Station, Draft Craft & Bottle či Pivotéka Trnava a Nitra.
Najznámejšie pivné štýly
Pivných štýlov je neúrekom a neoplatí sa vypisovať všetky. Na to existuje príručka BJCP (viac o tejto príručke v sekcii “Hodnotenie piva”). My sa na tejto stránke budeme venovať tým základným pivným štýlom, z ktorých v popise môžete zaznamenať aj nejaké podskupiny pivného štýlu (napr. NEIPA v rámci pivného štýlu IPA).
V bežnom supermarkete nájdete v dnešnej dobe už viac štýlov ako iba ležiak, čo je pre vývoj kategórie piva skvelé. Spotrebiteľov to učí, že pivo nie je iba ležiak.
American Pale Ale (APA)
Ide o ejl, ktorý je suchší ako britský “pale ale”. Vyniká v ňom americký chmeľ. Farbu máva od slámovo žltej až po červeno-hnedú. Zaujímavé čítanie o pivnom štýle APA nájdete napr. TU.
India Pale Ale (IPA)
Ide o zvrchu kvasené pivo typu Pale Ale, ktoré je špecifické svojou vyššou horkosťou, vyšším obsahom alkoholu a väčšou dávkou chmeľu, ktorý sa dáva vo veľkej miere až po fermentácii, vďaka čomu získava bohatú arómu a chuť.
Poznáme viacero alternatív piva štýlu IPA, medzi ktoré patria známe podštýly ako Session IPA (IPA s menším obsahom alkoholu), NEIPA (s použitím ovsených vločiek a ešte vyššou dávkou chmeľu), Black IPA (tmavá verzia piva štýlu IPA) či napr. Double/Triple IPA (s ešte vyšším obsahom alkoholu) alebo Double Dry Hopped - tzv. DDH IPA (s dvojitou dávkou chmelenia za studena). Zaujímavé čítanie o pivnom štýle IPA nájdete napr. TU.
American Pale Lager (APL)
Ide o spodne kvasené pivo, pri ktorom bola použitá bohatá dávka chmeľu a sú tak akýmsi prechodom medzi ležiakom a pivom štýlu IPA (podobne existuje aj podštýl APL - American Pale Lager). Zaujímavé čítanie o tomto pivnom štýle nájdete napr. TU.
Ležiak
Je to snáď najpopulárnejší pivný štýl, ktorého predaj má najvyššie zastúpenie v mnohých predajných kanáloch. Je to spodne kvasené pivo, ktoré fermentuje pri nižších teplotách a po uvarení si ešte čo to odleží. V klasickom ležiaku prevláda skôr sladová chuť ako chmeľ, to však neznamená, že ležiak nemôže byť aj silný či dostatočne horký. Podštýlov ležiaku je tiež mnoho, podobne ako farebných odtieňov. Zaujímavé čítanie o pivnom štýle ležiak nájdete napr. TU.
Porter a Stout
Portery a Stouty sú veľmi tmavé, vrchne kvasené pivá, ktorých farba je vo väčšine prípadov takmer čierna. V chuti dominuje často chuť praženého sladu. Sú to skôr suché pivá so stredne horkou chuťou a miernou kyslosťou. Stout je v podstate silnejší porter. Zaujímavé čítanie o pivných štýloch Porter a Stout nájdete napr. TU.
Pšeničné pivo
Ide o vrchne kvasené pivo s vyššou mierou nasýtenia a použitím väčšieho množstva pšeničného sladu. Sú to väčšinou bledé pivá, v ktorých je možné cítiť banán, klinčeky či citrusy. Pšeničné pivo je veľmi osviežujúce, málo horké a pije sa najčastejšie v teplých obdobiach roka. Zaujímavé čítanie o tomto pivnom štýle nájdete napr. TU.
Ochutené pivo
Nízko alkoholové pivo ochutené ovocnou zložkou (zväčša sirup, prípadne farbivá a aromatické látky).
Proces varenia piva - 3D animácia "Umenie varenia piva"
Hodnotenie piva
Prístup a vzťah ku hodnoteniu piva každoročne rastie. V rôznych súťažiach či vo všakovakých hodnoteniach jednotlivcov sa ku hodnoteniu pristupuje rôzne. Každý používa nejakú svoju škálu, no v podstate sa všetky tieto hodnotenia točia o tom istom. Dôležité a zásadné je však to, do akej hĺbky dokáže každý hodnotiteľ zájsť. Poznám hodnotiteľov, ktorí majú za sebou vypité stovky či tisíce rôznych pív (na Slovensku je to človek, ktorý je na čísle vyššom ako 10.000), no viem, že na svete existujú aj takí, čo majú “odpité” desaťtisíce pív. Nie vždy je to síce o kvantite, avšak svedčí to obrovskej vášni pre pivo, ktorá prevláda u niektorých pivných štamgastov.
5 základných atribútov, ktoré sa pri pive posudzuje:
- Vzhľad
- Vôňa
- Chuť
- Pocit v ústach
- Celkový dojem
Program BJCP sa sústredí na týchto 5 atribútov s celkovým ziskom 50 bodov.
Remeselné pivovarníctvo na Slovensku
Varenie piva na Slovensku má svoju dlhoročnú tradíciu a siaha ďaleko do histórie. Náš trh oproti zahraničiu bol veľmi slabý a varenie piva tradičným sposobom sa vytrácalo. Hlavným z cieľov Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska je združovanie, podpora a rozvoj malých pivovarov na Slovensku.
Ľudia chodia odjakživa na pivo, krčmy v každej dedine sú častokrát plné. Novým trendom hlavne vo väčších mestách sa stala pivná kultúra alebo pivné degustácie. Nezávislé pivovarníctvo a rodinné pivovary ako aj homebreawing sa stáva vo svete stále viac a viac populárnym.
Zo dňa na deň sa zatvorili reštaurácie a krčmy a odbyt hlavne sudového piva klesol o 90%. Niektoré pivovary fungujúce iba plnením sudov nie flaškovaním museli minimálne na 2 mesiace zastaviť výrobu. Po úspechoch, ktorý zaznamenali malé pivovary posledných desať rokov, je opäť ich existencia ohrozená.
Príklady slovenských remeselných pivovarov:
Zámocký pivovar
Tento malý pivovar sa nachádza v srdci Bratislavy v Starom meste na Zámockej ulici Obľubujú ho nielen Bratislavčania, ale aj turisti o čom svedčí dobré hodnotenie na tripadvisore. Ponuka Zámockých pív je široká a rôznorodá. Tento pivovar vznikol z malého domáceho homebreawing pivovaru, ktorý po výhre viacerých súťaží na Slovensku a v čechách sa rozhodol pre komerčnú cestu.
Stupavar
Či si fanúšik ležiakov, alebo vrchne kvasených v Stupavare si vyberieš. Je to moderná, štýlová reštaurácia na rohu Štefánikovej a Spojnej , ponúka výborné jedlo, z ktorých najlepší a preslávený je ich burger. Je aj jedným z najlepších pivovarov v meste. Čapuje sa svetlý ležiak, ktorý je vyrobený z najkvalitnejších moravských sladov a českých chmeľov a penu udrží až do dopitia. ďalším obľúbeným je FABRIKA F 14° APA (American Pale Ale) s veľmi výraznou chuťou.
Breisburg Brewery
Breisburg Brewery je remeselný produkčný minipivovar založený v júni 2018 . Sídli v Bratislave v Podunajských Biskupiciach a zameriava sa na výrobu nefiltrovaných a nepasterizovaných pív. Vyrábajú hlavné klasické ležiaky ale aj vrchne kvasené pivá a špeciality. Sú dostupné v 500ml alebo 750ml sklenených fľašiach a 30l alebo 50l KEGoch. Disponujú širokým výberom pív, na ich prevádzke sa môžete aj kvalitne najesť a cez sklo sledovať proces výroby piva. Jedným z prvých pív bola svetlá desiatka Jozef II., ktorá zaskočí výraznou a plnou chuťou, a pritom je jemným osviežujúcim spoločníkom na celý večer.
Remeselný pivovar Hellstork
V októbri 2010 prvý krát otvoril podnik SKLEP PUB - Klub malých pivovarov svoje dvere. Vznikol tak jeden z prvých nezávislých craft beer pubov na Slovensku. Pivá sa striedali najprv na jednej pípe. No postupom času pípy pribúdali a budovala sa aj rozsiahla pivotéka plná belgických, anglických a škótskych pív. Organizovali sme rôzne ochutnávky a ľuďom stále bližšie a bližšie približovali remeselné pivá. Náš podnik vyhral už po roku historicky prvé ocenenie Slovenskej Pivovarníckej Akadémie - "Tradičný hostinec, pivný bar a pub" za rok 2011. Neskôr sa podnik presťahoval takmer o dvere vedľa a pribudol aj ďalší projekt, podnik SKLEP PUB - Polianka. Začali sme organizovať aj pivný festival Senica Pije Pivo. Oba z týchto projektov sú už skrz časovej zaneprázdnenosti minulosťou. Pred troma rokmi sme ukončili éru SKLEP PUB a podnik sa definitívne premenoval na HELLSTORK BAR. Za 10 rokov sme vám odprezentovali nespočetné množstvo druhov piva z celého sveta a dali tak priestor vzniku jedného z rešpektovaných pivovarov na Slovensku - Remeselný pivovar Hellstork.
Na deviatich pípach sa pravidelne striedajú pivá nielen z nášho pivovaru, ale aj spriatelených malých pivovarov zo Slovenska a Čiech, poprípade pivných hviezd zo sveta. Našim cieľom bolo, je aj bude, vždy budovať kultúru piva a zlepšovať prezentáciu pív z malých nezávislých pivovarov v meste Senica a v okolí. Nikdy nám nešlo o kvantitu, ale v prvom rade o kvalitu.
O pivo je u nás postarané tak ako má byť! Za našimi pípami sa nachádza chladený priestor, tzv. „pivnica", v ktorej udržiavame stálu teplotu 7°C. Pivo neprechádza žiadnym iným dochladzovacím systémom a je tým pádom perfektne chladené v celom pivnom vedení až po váš pohár. Jednoducho tak, ako to kedysi bývalo samozrejmosťou. Pivo, ktoré je privezené do pivnice, má takmer 24 hodín odpočinok pred jeho narazením, aby sa stabilizovalo po prevoze a nečapovali sme Vám tak „rozbité“ pivo. Pivo je „tlačené“ zmesou plynov 20% oxidom uhličitým (prirodzená súčasť piva) a 80% dusíkom (udržanie pôvodných vlastností piva po celý čas vyprázdňovania sudu). Okrem kvalitného piva vám ponúkame široký výber rumov, whiskey a bourbonov. Že remeselné produkty majú u nás veľké zastúpenie svedčia aj destiláty od Žufánka, Limonády z Kopaníc, či výber naturálnych a remeselných vín. Ponúkame Vám na jedlo Pastrami Sendviče ( v spolupráci s Coolňa Street Food ), ale aj naše nakladané hermelíny, ktoré sa stali v Senici už legendárnymi.
Varna
Na varni zmiešame správny pomer rozdrveného sladu s vodou a zahrievaním na rôzne teploty zmeníme pomocou sladových enzýmov škrob na cukor. Používame, na výrobu českého piva typický, dekokčný spôsob rmutování na dva rmuty. Sladinu varíme s chmeľom, ktorý pridávame postupne v niekoľkých dávkach. Konzervuje a hlavne dodáva pivu príjemne horkú chuť a chmeľovou vôňu.
Hlavné kvasenie
Z mladiny oddelíme vo vírivej kadi kaly, schladíme ju na zákvasnej teplotu, prevzdušníme a zakvasíme vlastným kmeňom pivovarských kvasiniek. Hlavné kvasenie prebieha v otvorených kadiach pri nízkych teplotách v chladenej miestnosti zvanej spilka. Pravidelne kontrolujeme stupeň prekvasení a teplotu v každej kadi a pomocou chladenia celý proces riadime. Po 6 až 8 dňoch kvasenia pivo prudko schladíme, z jeho povrchu odstránime kvasením vylúčené kaly a tzv. Zelené pivo „sudu“ do ležiackych tankov.
Zrenie piva
Ležiackej tanky sú ležatej nádoby s priemerom 240 cm a objemom 60 až 630 hl umiestnené v chladenom priestore zvanom ležiackej pivnica. Počas ležanie tu pivo dozrieva, Ciri sa a pozvoľna sa sýti oxidom uhličitým prirodzene vzniknutým počas dokvasení. Dotvára sa jeho chuť, vôňa, piteľnosť, penivosť i říz. Jedine pozvoľné prirodzené dozrievanie v ležiackych pivniciach je zárukou zaguľatené chuti, dobré piteľnosť, príjemného řízu a husté trvanlivé peny. Časť hotového piva plníme priamo do sudov, krčahov a párty súdkov (Kvasničák).
Stáčanie
Filtrované pivo plníme do pretlačných tankov. Celý proces stáčanie prebieha za dodržiavanie veľmi prísnych požiadaviek na čistotu.
Legislatíva a domáce varenie piva
Súkromných výrobcov piva od 1. januára 2023 čakajú nové povinnosti. Každý, kto si vyrába pivo pre svoju vlastnú spotrebu, musí túto skutočnosť oznámiť miestne príslušnému colnému úradu. Súkromným výrobcom piva je podľa platnej legislatívy každá fyzická osoba, ktorá ročne nevyrobí viac ako 10 hl piva, vyrába ho výlučne pre vlastnú spotrebu alebo pre blízke osoby a pivo nesmie byť predmetom predaja ani iného uvádzania na trh.
Každý takýto výrobca je po novom povinný oznámiť najneskôr do 25. januára príslušného kalendárneho roka predpokladanú ročnú výrobu piva v hl, meno a priezvisko, trvalý pobyt a adresu miesta, kde bude pivo vyrábať. Rovnaké náležitosti oznamujú aj tí, ktorí začnú pivo vyrábať počas roka. V takomto prípade musia túto skutočnosť oznámiť colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začali pivo vyrábať. Vzor oznámenia nemá predpísanú formu. Doručiť miestne príslušnému colnému úradu je ho možné viacerými spôsobmi, a to poštou, alebo osobne v listinnej forme alebo elektronicky prostredníctvom portálu finančnej správy resp.
Dôležitou informáciou je aj to, že podomácky vyrobené pivo je oslobodené od dane najviac v množstve 10 hl za kalendárny rok. V takomto prípade súkromný výrobca nemusí podať daňové priznanie (DP) ani zaplatiť spotrebnú daň.
Ak vyrobené množstvo piva prevýši hranicu 10 hl, potrebné je už podať daňové priznanie, pričom sa uplatňuje základná sadzba spotrebnej dane z alkoholických nápojov, teda 3,587 eura/hl/percento objemu skutočného obsahu alkoholu. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Ako pomôcku uvádzame nasledovný príklad: Osoba vyrobí v kalendárnom roku (nad povolené množstvo 10 hl za kalendárny rok) 27 litrov 5- % piva. Daň sa vypočíta nasledovným spôsobom: 0,270 hl x 5 x 3,587 = 4,84 eura.
V prípade, že si súkromný výrobca piva nesplní oznamovaciu povinnosť voči colnému úradu, dopúšťa sa správneho deliktu, za čo mu môže byť udelená pokuta od 30 eur do 3 000 eur. V prípade nepodania daňového priznania a nezaplatenia dane mu hrozí pokuta od 30 eur do 16 000 eur.
Finančná správa pre súkromných výrobcov piva pripravila aj obsiahly informačný materiál, ktorý je dostupný na portáli finančnej správy [.pdf; 599,34 KB; nové okno].
Finančná správa je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Úlohou FS je výber daní a cla s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu SR a EÚ. Finančná správa je modernou proklientsky orientovanou inštitúciou s cieľom zintenzívniť elektronickú komunikáciu. Viac informácií nájdete na www.financnasprava.sk.
