Čaj, hneď po vode, je druhý najviac konzumovaný nápoj na svete. Existuje takmer toľko spôsobov, ako pripraviť tento nápoj, koľko je kultúr na svete, od sladkého tureckého čaju Rize až po slaný tibetský maslový čaj. Čaj je tu s nami už veľmi dlho a odkedy bol objavený, sa zistilo, že má široké spektrum využitia. Či už je to zmiernenie únavy, osvieženie ducha, boj s chorobou, liečenie depresie alebo zvýšenie energie, účinky čaju sú naozaj blahodárne.
Avšak to, čo robí čajovú históriu tak fascinujúcou, nie je o tom, kto čaj objavil ako prvý, ale to ako prenikol do rôznych kultúr a kontinentov a nadobudol rôzne nové podoby a príchute. Všetky tieto skutočnosti prispeli k tomu, že sa z čaju stal fenomén, ktorý si zaslúži hlbšie preskúmanie.
Počiatky čaju v Číne
Príbeh objavenia čaju hovorí, že počas dlhého dňa stráveného potulkami po lese sa pri hľadaní jedlých obilnín a bylín náhodne otrávil čínsky cisár Šen-nung (prezývaný aj "božský farmár"). Predtým ako mal jed ukončiť jeho život, tak mu do úst vletel list. Požuval ho a hneď ožil, a tak bol objavený čaj. Čaj v skutočnosti nelieči otravy, ale príbeh Šen-nunga, mýtického čínskeho vynálezcu poľnohospodárstva, zdôrazňuje význam čaju pre starovekú Čínu.
Čaj má v Číne dlhú a fascinujúcu históriu. Od 4. do 8. storočia popularita čaju v Číne rástla veľmi rýchlo. Čínska ríša prísne kontrolovala prípravu a pestovanie čajovníka. Dokonca sa zaviedlo pravidlo, že s čajovými listami môžu manipulovať iba mladé ženy, pravdepodobne kvôli svojej čistote. Táto pôvodná čínska čajová rastlina je toho istého typu, aký sa dodnes pestuje po celom svete, no pôvodne sa konzumoval úplne inak. Možno Ťa to prekvapí, ale čaj sa najprv konzumoval ako zelenina alebo sa varil s ovsenou kašou.
Po stovkách rokov variácií v spôsobe prípravy čaju sa štandardom stalo zahrievanie, mletie na prášok, miešanie s horúcou vodou a vytvorenie nápoja s názvom muo cha alebo matcha. Čaj sa stal predmetom kníh a poézie, obľúbeným nápojom cisárov a inšpiráciou pre umelcov. V Číne, kolíske čaju bol čaj stotožnený s dvoma súčasťami života: poriadkom a harmóniou, charakteristickými pre taoizmus. V 8. storočí bol tak populárny, že skupina obchodníkov požiadala spisovateľa Lu Ju a ten napísal vôbec prvú známu knihu o čaji „Klasické pojednanie o čaji“.
Čaj sa šíri do sveta
Japonsko bolo jednou z prvých krajín, ktorej bol predstavený čaj. Bolo to začiatkom 9. storočia, keď do Číny prišli japonskí návštevníci a zoznámili sa s hodnotami a tradíciami čaju. Buddhistický mních Dengyo Daishi bol dokonca ocenený za to, že cestou domov zo štúdií v zahraničí priniesol do Japonska semená čínskeho čaju. Čaj sa stal neoddeliteľnou súčasťou japonského kláštorného života. Mnísi používali čaj, aby mohli zostať v strehu počas meditačných stretnutí. Čajové umenie bolo dotiahnuté do dokonalosti v Japonsku, kde sa stal čaj súčasťou budhizmu. Pre čajové umenie znamenalo zlatú éru 15. a 16. storočie.
Do Európy priviezli čaj v 16. st. ako prví Portugalci. Najskôr nebolo jasné, ako s novou potravinou naložiť. Pokusy o prípravu čajového šalátu neboli ojedinelé, avšak väčšiu popularitu nezaznamenali. Sám ich vraj za deň vypil až 200. Nakoniec sa samozrejme prišlo na to, že čaj je hlavne lahodný nápoj s úžasnou chuťou a blahodárnymi účinkami.
Veľa ľudí si myslí, že sa čaj dostal do Európy cez Anglicko, ale bolo to Holandsko, ktoré bolo prvým vstupným prístavom. V 17. storočí sa čaj dovážal a konzumoval v Holandsku a o pol storočia neskôr sa dostal aj na anglické pobrežie. Naopak, Holanďania a Nemci čaj prijali okamžite. Potom bolo na rade Rusko, ktoré taktiež podľahlo kúzlu čaju, pričom samovar (zariadenie na prípravu čaju) sa stal stredom pozornosti ruských domovov. V Rusku sa čaj v 19. Aj tu tomu najskôr bránila príliš vysoká cena, ale už v roku 1657 je čaj ponúkaný v kaviarni legendárneho priekopníka čajovania Thomasa Gerwaya.
Katarína Braganzová a popularizácia čaju v Anglicku
Mnohí si cenili kráľovnú Katarínu Braganzu, portugalskú vznešenú dámu za to, že keď sa vydala za kráľa Karola II, v roku 1661, priniesla si so sebou obrovské veno s peniazmi, pokladmi a korením. Jej zásoby exotického bohatstva zahŕňali aj balíčky listov čaju. Podľa legendy prepravila nová kráľovná nápoj do Anglicka v prepravkách označených Transporte de Ervas Aromaticas (Transport aromatických bylín) - skrátené na TEA. Názov “tea” dodnes v angličtine označuje čaj.
Je potrebné vrátiť sa v čase do roku 1662. Dcéru portugalského kráľa Katarínu z Braganzy vydali za anglického panovníka Karola II. A kým viacerí videli najväčší osoh v prístavoch, pomedzi prsty im pretekal tekutý skvost, ktorý si so sebou Portugalka pribalila. Portugalská kráľovná Katarína z Braganzy sa čoskoro stala centrom britskej pozornosti. Jej šaty, šperky, koníčky boli in. Angličania na to neboli zvyknutí, v tom čase vnímali čaj ako liek, ktorý posilňoval telo. Portugalská kráľovná zdravotné tonikum premenila na spoločenský nápoj. A to, čo robila kráľovná, chcel robiť každý. Dámy sa hrnuli a predbiehali v pití čaju. Bol ako najnovší mobil tým, že porcelán dámy priťahoval, čaj v ňom chcel popíjať každý.
Od 18-teho storočia je Spojené kráľovstvo jedným z najväčších konzumentov čaju na svete. Priemerná ročná spotreba na obyvateľa je 1,9 kg. Britské impérium bolo hybnou silou pri rozširovaní čaju z Číny do Indie - Východoindická spoločnosť kontrolovala produkciu čaju na tomto subkontinente. Počas vojny Veľkej Británie proti Francúzsku a Španielsku bolo uvalené emargo na dovoz kávy do Veľkej Británie a práve to bol moment, kedy sa vynaliezaví Angličania obrátili k čaju.
V priebehu 18. storočia začala cena čaju výrazne klesať a vďaka tomu sa čaj, ktorý bol v Európe nápojom vyššej triedy, postupne dostával do každej spoločenskej vrstvy Veľkej Británie.
Vznik tradície Čaju o piatej
A kto teda zaviedol v Británii tradičné pitie čaju o piatej? Táto popoludňajšia čajová tradícia sa začala Annou, siedmou vojvodkyňou z Bedfordu, v roku 1840. Hoci má pitie čaju v Británii stáročnú tradíciu, čaj o piatej získal svoju popularitu až v polovici 19. storočia. A to vďaka vojvodkyni z Bedfordu - Anne Márii Russellovej. Nepáčilo sa jej totiž, že musí medzi obedom a večerou, ktorá sa podávala až o ôsmej večer, dlho čakať. Požiadala preto svoje služobníctvo, aby jej v popoludňajších hodinách priniesli šálku čaju s niečím malým pod zub. Neskôr si začala na čajové posedenia pozývať aj svojich priateľov.
Popoludňajší čaj je starou britskou tradíciou, ktorá má korene už v 19. storočí. Anna Maria Stanhope, ktorá v roku 1840 ako prvá dostala nápad ako servírovať čaj popoludní.
Lucia Sandrin Breznayová alias Madam Etiketa začína úvodnými slovami, aby sme sa vedeli vcítiť do situácie panujúcej v dobe, kedy vznikol „Čaj o piatej”. Najprv si musíme ozrejmiť jeden fakt, a to ten, že v polovici 18. storočia sa večera „supper” podávala až okolo 20:00 - 20:30. Ďalšie jedlo sa nazývalo „luncheon” a vyplnila sa ním poludňajšia medzera medzi raňajkami a večerou. Avšak tento druh obeda bol veľmi ľahký a ľudia často pociťovali v popoludňajších hodinách veľmi veľký hlad.
Anna Maria Rusell bola siedma vojvodkyňa z Bedfordu a zároveň aj dvorná dáma kráľovnej Viktórie v rokoch 1837 až 1841. Okolo roku 1840 Anna „vynašla” zvyk, resp. tradíciu „Čaju o piatej”. Jedného popoludnia počas pobytu bola Anna u piateho vojvodu z Rutlandu na zámku Belvoir. Vojvodkyňa bola taká hladná, že požiadala, aby jej služobníctvo donieslo čaj, chlieb, maslo a koláč. Na druhý deň si to objednala opäť a zistila, že je celkom príjemné dať si takto pár hodín pred večerou niečo malé, sýte, ale hlavne sladké.
Veľmi rýchlo sa tento novovytvorený zvyk stal uznávaným v domácnostiach vyššej triedy, kde sa takéto stretnutia pri čaji uskutočňovali v salónoch ich sídiel (The Drawing Room), a dámy pri tom sedeli na nízkych pohodlných kreslách alebo pohovkách.
Šírenie tradície a jej podoby
Zaujímavé, však? A ako Veľká Británia rástla, záujem o čaj sa rozšíril do celého sveta. Keďže čaj pochádza z Ďalekého východu, čajovú kultúru dopĺňali ozdobné porcelánové predmety čínskeho pôvodu, ktoré boli v 18. storočí veľmi populárne. Takýto ozdobný štýl oslovil najmä aristokraciu a privilegované triedy a čoskoro sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života. Neskôr sa stal elegantným, rafinovaným nápojom pre dámy vyššej strednej triedy. Zvyšok populácie považoval čaj za „nóbl“, takže ho pre nedostatok finančných prostriedkov konzumovali len zriedka.
Koncom 17. st. sa tento zvyk šíril ako strela a čoskoro ponúkalo čaj v Londýne asi 500 kaviarní. Názov „Coffee House‘‘ im síce zostal, ale čaj v ponuke jednoznačne prevládal. V krátkom čase, aj vďaka poklesu dane na dovoz čaju, si toto popoludňajšie potešenie začali vychutnávať aj stredné vrstvy, a tak vznikla čajovňa, ktorá pre klientov ponúkala výber zo sendvičov, koláčov a rôzne druhy čaju.
Pravidlá a etiketa pri pití čaju o piatej
Ako už z predošlých článkov s Madam Etiketa vieme, šálka na čaj je vždy položená na podšálke. Keď sedíte pri nízkom stole, podšálku so šálkou si zoberiete do ruky. Keď sedíte pri jedálenskom stole, podšálku pri pití necháte na stole. Keď držíte šálku, nevystrkujete malíček. Uško chytíte tak, že palec a ukazovák spojíte v hornej časti hneď pod uškom a opriete svoj prostredník o spodnú časť uška tak, aby niesol váhu šálky. Vyhnite sa hlavne tomu, aby ste prestrčili váš ukazovák cez uško šálky.
Dobrý „afternoon tea” spoznáte aj podľa toho, aký čaj ponúkajú klientom, či sa jedná o sypaný čaj, alebo o čajové vrecúška. Vždy, keď je to možné, treba aj v domácom prostredí použiť radšej sypaný, čiže čajové lístky.
Tradičný „afternoon tea” by sa mal v hoteloch podávať na trojposchodovom stojane - etažéri. Po usadení si na kolená položíme pripravený obrúsok. Ten by mal byť v ideálnej veľkosti 30×30 cm určenej presne na túto príležitosť, ktorý poznáme aj pod názvom "tea napkin”. Obrúsok neskladáme na polovicu, ale, naopak, rozložíme si ho celý do lona.
Čaj o piatej a jeho podávanie
Tradičný popoludňajší čaj sa skladá z troch chodov. Prvý chod je vždy slaný a tvoria ho sendviče - od vajíčkového, uhorkového až po lososové tramezzini. Druhý chod je zložený z tradičného anglického pečiva scones, ktoré môže byť klasické a tiež ovocné. K pečivu sa v Anglicku vždy podáva tzv. pečená šľahačka - clotted cream a domáci džem. Ďalšia dobrota, ktorá nemôže chýbať, je koláč Battenberg, ktorý sa taktiež nazýva domino alebo šachovnicový koláč. Lahôdky je nutné podávať na trojposchodovej tácke, na poradí ktorej nezáleží.
Čaj sa obvykle vyrába z výberu čierneho čaju. Čaj Earl Grey bol pomenovaný po rovnomennom premiérovi, krstnom mene Charles, ktorý rád ochucoval čajovú zmes citrusmi a kardamómom.
K príprave potrebujeme anglickú čajovú zmes troch čiernych čajov (assámskeho, cejlónskeho a čínskeho). Tejto zmesy dominuje assámsky čaj, ktorý mu dodá výraznú farbu karamelového medu a príjemnú plnú chuť. Samotnú zmes pripravujeme priamo v čajovej kanvici, ideálne v porcelánovej a to tak, že dáme jednu čajovú lyžičku (ČL) zmesy na osobu a jednu ešte naviac na kanvicu. Zalejeme vriacou vodou a necháme luhovať 3-5 minút. Kratšia doba luhovania má za následok silne povzbudivé účinky, dlhšia naopak mierne relaxačné a ukľudňujúce účinky. Nedoporučuje sa luhovať viac ako 5 minút, lebo potom dochádza k značnému rozkladu silíc a čaj pôsobí na organizmus príliš utlmujúco. Počas luhovania niekoľkokrát premiešame čajové lístky. Nálev po luhovaní servírujeme do šálok. Nalievame cez nerezové sitko, alebo môžeme čaj precediť do servírovacej kanvice, ktorá by mala byť dopredu predhriata.
Tradičný anglický čaj nie je len o čaji, ale dosť veľkú úlohu tu hrá aj jedlo. Tradične sa podáva čajové pečivo, koláčiky, sušienky alebo tousty s džemom.
Prečo Angličania pijú čaj s mliekom?
Dôvod prečo pijú Angličania čaj s mliekom pramení z praktického dôvodu. Zo začiatku nebol na trhu dostupný kvalitný porcelán a hrozilo po naliatí horúceho čaju do šálky k popraskaniu glazúry. Preto naopak najskôr naliali do šálky mlieko a potom až čaj.
Tradičným, dnes bohužiaľ menej obvyklým spôsobom je príprava čaju vylúhovaním sypaného čaju v čajovej kanvici alebo šálke so sitkom. Najrozšírenejším je sáčkový čaj, ktorého príprava je najjednoduchšia. Stačí do horúcej vody vložiť sáčok naplnený čajovým práškom, krátko ho vylúhovať a po vybratí vyhodiť do koša.
V Spojenom kráľovstve je pitie čaju tak rôznorodé, že ho nie je možné zovšeobecňovať. Hoci sa obvykle podáva s mliekom, nie je neobvyklé piť ho bez mlieka alebo s citrónom, s cukrom, medom a podobne.
Anglický čaj s mliekom si môžete pripraviť buď z porciovaného, alebo zo sypaného čaju. Vodu nechajte zovrieť na 100 stupňov. Pred zaliatím najskôr prevarenou vodou zohrejte hrnček alebo čajník, v ktorom budete čaj lúhovať. Do zohriateho hrnčeka alebo čajníka vložte vrecko čaju. Ak nápoj pripravujete zo sypaného čaju, na jednu porciu vám postačí jedna čajová lyžička plus jedna „pre čajník“. V minulosti sa tak uisťovali, že čierny čaj bude naozaj silný. Čajovú zmes zalejte a nechajte lúhovať 4 až 5 minút. Potom ju buď preceďte, alebo vyberte vrecúško.
Tip: Ak si chcete doma navodiť pravú anglickú atmosféru, pite čaj z porcelánovej šálky. Pri príprave však do nej najskôr nalejte mlieko a až potom čaj. Ochránite ju tak pred prasknutím.
| Druh čaju | Charakteristika |
|---|---|
| Earl Grey | Najslávnejší druh čaju, skvelý na popoludňajší čaj o piatej. |
| Assam | Čierny čaj s pôvodom v Indii, tmavá farba a silné telo. |
Ak ste boli na výlete vo Veľkej Británii, určite ste sa stretli so zvykom pitia čaju o piatej. Ak nie, minimálne ste už o ňom počuli. Chceli by ste si takýto čajový „dýchánek“ pripraviť aj doma? Tradícia pitia čierneho čaju s mliekom siaha v Anglicku až do 17. storočia. Je niekoľko teórii o tom, prečo Briti začali pridávať do čaju mlieko. Jedna z nich je, že v minulosti boli porcelánové šálky oveľa krehkejšie ako dnes a mohli sa rýchlo rozbiť. Ďalším dôvodom mohlo byť, že sa snažili zmierniť horkosť nápoja. Čaj, ktorý sa v tom období v Anglicku podával, bol totiž tmavší a horkejší ako čierny čaj, ktorý poznáme dnes. Iní zase tvrdia, že išlo o znak spoločenského postavenia. Mlieko do čaju si totiž pridávali len menej majetní Angličania, ktorí si mohli dovoliť iba horší čaj.
Hoci má pitie čaju v Británii stáročnú tradíciu, čaj o piatej získal svoju popularitu až v polovici 19. storočia. A to vďaka vojvodkyni z Bedfordu - Anne Márii Russellovej. Nepáčilo sa jej totiž, že musí medzi obedom a večerou, ktorá sa podávala až o ôsmej večer, dlho čakať. Požiadala preto svoje služobníctvo, aby jej v popoludňajších hodinách priniesli šálku čaju s niečím malým pod zub. Neskôr si začala na čajové posedenia pozývať aj svojich priateľov.
Aj v Indii vznikol obdobný nápoj - chai latte. Najskôr pili Indovia čaj len vtedy, keď boli chorí. Počas britskej kolonizácie sa však začal spájať s oddychom. Briti zaviedli tzv. tea breaks, počas ktorých si mohli pracovníci nakrátko pri čaji alebo káve oddýchnuť. Kvalitný čaj bol však drahý a z lacnejších lístkov chutil veľmi horko. Preto si ho začali zjemňovať mliekom a dochucovať svojím tradičným korením.
Popoludňajší čaj | Tradičné britské recepty
Čaj objavil pred 8 000 rokmi cisár Šen-Nung čírou náhodou. Do šálky s prevarenou vodou mu vietor privial pár lístkov čajovníka čínskeho. My vás zasvätíme do tajov čierneho čaju, lebo je jednoducho úžasný!
Tajomstvo jeho chuti: Vznik čierneho čaju bola „z núdze cnosť“. S narastajúcim dopytom po zelenom čaji, dovážanom z Číny, vznikal problém s jeho trvanlivosťou. Pri dlhých plavbách strácal svoje cenné vlastnosti. V 17. storočí sa našťastie našlo riešenie: úplná fermentácia.
Prečítajte si:
Vznikol tak trvanlivý aromatický čierny čaj krásnej medenočervenej farby, ktorý dlhú cestu prežil, a neutrpel na kvalite. Teín v čiernom čaji povzbudzuje mozgovú činnosť a prospieva obehovej sústave. Obsahuje vitamín B1, fluór a draslík.
Ste náchylná podliehať stresu?
Čierny čaj odbúra stresový hormón kortizol, takže vás spoľahlivo zbaví napätia.
Prečítajte si:
Príprava a podávanie: Plne fermentovaný čierny čaj sa zalieva, na rozdiel od bieleho a zeleného, vriacou vodou, aby sa rozpustili a uvoľnili všetky chute. Nelúhujte ho viac než 3 minúty. Neberte si príklad z Angličanov a mlieko vynechajte.
Zelený, bylinkový, ovocný či čierny. Čaj má mnoho zdravotných výhod, navyše sa spája s príjemným časom a lahodnou chuťou. Čaj s mliekom je klasickou britskou záležitosťou. Zvyk Britov pridávať mlieko do čaju siaha až do 18. storočia, do čias, keď sa čaj varil v nádobách. V tom čase bol čaj veľkým problémom a ľudia mali tendenciu piť ho z porcelánových šálok. Našli však šikovné riešenie. Do šálky najskôr naliali mlieko a potom pridali čaj. Studené mlieko ochladilo čaj dostatočne na to, aby šálka nepraskla. V prípade čaju s mliekom nie je striktné pravidlo, ako ho správne piť. Pomer čaju a mlieka si môžete stanoviť podľa toho, ako vám to chutí najviac.
Od 18-teho storočia je Spojené kráľovstvo jedným z najväčších konzumentov čaju na svete. Priemerná ročná spotreba na obyvateľa je 1,9 kg. Britské impérium bolo hybnou silou pri rozširovaní čaju z Číny do Indie - Východoindická spoločnosť kontrolovala produkciu čaju na tomto subkontinente. Počas vojny Veľkej Británie proti Francúzsku a Španielsku bolo uvalené emargo na dovoz kávy do Veľkej Británie a práve to bol moment, kedy sa vynaliezaví Angličania obrátili k čaju.
V priebehu 18. storočia začala cena čaju výrazne klesať a vďaka tomu sa čaj, ktorý bol v Európe nápojom vyššej triedy, postupne dostával do každej spoločenskej vrstvy Veľkej Británie.
Koncept poobedňajšieho čaju (afternoon tea alebo five o’clock tea) je relatívne nová tradícia. Zaviedla ju Anna Russellová, vojvodkyňa z Bedfordu v roku 1840, pretože okolo piatej hodiny popoludní bývala často hladná. Keďže večera sa na jej panstve servírovala o ôsmej večer, medzi obedom a večerou vznikal priestor na ľahké občerstvenie. Tak vymyslela pravidelné posedenie pri čaji a koláčiku, na ktoré pozývala svojich priateľov.
Ktorý anglický čaj je najlepší na popoludňajší chillout?
- Earl Grey je najslávnejší druh čaju, ktorý sa skvele hodí ako tradičný anglický čaj o piatej.
- Assam je čierny čaj, ktorý má svoj pôvod v Indii.
Tak na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Existuje niekoľko teórií a mnohé z nich siahajú do dávnej minulosti. Ako je známe, čaj má svoj pôvod v Číne a traduje sa, že mlieko sa dávalo do šálky preto, aby sa zmiernil teplotný šok na jemný čínsky porcelán.
V Spojenom kráľovstve je pitie čaju tak rôznorodé, že ho nie je možné zovšeobecňovať. Hoci sa obvykle podáva s mliekom, nie je neobvyklé piť ho bez mlieka alebo s citrónom, s cukrom, medom a podobne.
Názov pochádza z lacného čaju, ktorý bežne konzumovali robotníci počas prestávok. Prvý známy obchod s čajom na svete otvoril v roku 1706 Thomas Twining. Tento obchod sa do dnešných dní nachádza v Londýne na adrese 216 Strand, London. V roku 1787 si spoločnosť, ktorú Thomas Twining založil, dala vyrobiť svoje logo, ktoré sa taktiež používa až dodnes. Anglicko a celá Veľká Británia je národ obchodníkov a preto nečudo, že čaj je aj významná komerčná komodita.
Povedzme si úprimne - čaj je taký malý list, ktorý precestoval viac než väčšina z nás. Z nevinnej rastlinky v čínskych kopcoch sa stal svetobežníkom, ktorý sa dnes usmieva z poličiek od Londýna až po Buenos Aires. Legenda vraví, že cisár Šen-nung si raz varil vodu pod stromom, keď mu do hrnca padol list. Ochutnal to a zrodil sa čaj.
Japonsko - kde čaj dostal zen vibe Keď sa čaj dostal do Japonska, premenil sa na rituál. Matcha, ticho, poklona - všetko musí byť dokonalé. A keď sa ti nechce obliekať kimono, ale túžiš po troche japonského pokoja doma, odporúčame Super Deň - zelený čaj s limetkovou kôrou, zázvorom a škoricou.
Ak tužíš zažiť Indiu v šálke, vyskúšaj Tajomstvo ajurvédy - čaj plný byliniek ako kardamón, zázvor, škorica a ďalšie ajurvédske zázraky.
V 17. storočí sa čaj dostal do Európy a zrazu to bola vec noblesy. Hlavne v Británii, kde sa z čaju stal národný šport. A čo si naliať do šálky pri elegantnom popoludní? Skús Bylinkovú kyticu - harmonickú zmes medovky, maliny, ruže a lipy.
Amerika - „Čaj? Američania začali čaj revolúciou - doslova. Ak túžiš po niečom ovocnom a osviežujúcom, Zaľúbený pomaranč je ten pravý.
V severnej Afrike sa čaj (najmä mätový) pije všade - a veľa. V Maroku ťa bez čaju ani nevpustia dnu. Zelený čaj, mätové lístky a kopec cukru. Vraj ak ti čaj chutí, si priateľ. Chceš zažiť túto pohostinnosť? Vyber si zelený čaj s mätou alebo niečo, čo osvieži a pohladí nervy - Lenon Párty je ako objatie pod marockou nočnou oblohou.
V Argentíne či Uruguaji to síce nie je úplne čaj ako ho poznáme, ale maté. Listy yerby maté si dávajú do kalabasy (tá nádobka) a pijú cez bombillu (tá slamka). Áno, aj polárnici pijú čaj. Inak by im zamrzli myšlienky! Čaj obletel svet, prispôsobil sa každému podnebiu a kultúre, ale v každej šálke zostáva ten istý priateľ, ktorý ti povie: „Zastav sa. Dýchaj.
Čaju sa vypije po celom svete viac ako ktoréhokoľvek iného nápoja. Podľa čínskej starej povesti objavil blahodarné účinky čaju cisár Šen-nung, učenec a liečiteľ, ktorý z hygienických dôvodov pil iba prevarenú vodu. Vypráva sa, že jedného dňa v roku 2737 pred Kristom, keď odpočíval pod divokým čajovníkom, ľahký vietor utrhol niekoľko lístkov , ktoré spadli do vriacej vody. Cisár s údivom zistil, že nápoj má lahodne osviežujúcu a povzbudzujúcu chuť. Tak bol „objavený“ čaj. Ďalšia legenda hovorí o budhistickom mníchovi Bodhidharmovi (6 storočie nášho letopočtu), ktorý sa utiahol do jaskynného chrámu, aby meditoval. Dal si sľub, že nikdy už nebude spať, len meditovať. Po dlhých meditáciách ho napokon premohla únava a zaspal. Keď sa zobudil, strašne sa na seba nahneval a v zlosti si na znak toho, aby už nikdy nezavrel oči, odrezal očné viečka. Po nejakom čase, na mieste, kde dopadli Bodhidharmove viečka, vyrástli dva kríčky. Z týchto lístkov sa dal pripraviť osviežujúci nápoj zaháňajúci únavu a spánok.
Dnes sa už samozrejme nedá s určitosťou povedať, či Šen-nung naozaj existoval alebo je len mýtickým výplodom poľnohospodárskeho a kultúrneho vývoja starej Číny. Nech už je pôvod čaju akýkoľvek, odborníci uznávajú, že už vtedy sa v Číne tešil neobyčajnej obľube. Prvý písomný záznam o čaji pochádza až z 3.storočia pred Kristom, keď ho slávny čínsky lekár Chua Tchuo doporučoval na posilnenie sústredenia a zaháňaní únavy. V tej dobe jeden generál žiadal v liste svojho synovca o „pravý čaj“, lebo sa cítil unavený a skľúčený. Jasno nie je ani v písanej forme slova čaj alebo tchu (tu), pretože taký istý čínsky znak sa v starovekých záznamoch používal i pre druh bodliaka. Jediný rozdiel spočíval v zmene výslovnosti, ku ktorej došlo niekedy v rokoch 206 pred Kristom až 220 po Kristovi, keď cisár dynastie Chan nariadil, že keď sa jedná o čaj, znak sa bude vyslovovať čcha. Do 3.storočia sa čaj pripravoval ako liek alebo tonikum z čerstvo nazbieraných zelených lístkov divokého čajovníka. Aby poľnohospodári pokryli zvyšujúci sa dopyt a zaistili pravidelnú úrodu, začali pestovať čajovník na svojich neveľkých pozemkoch. Postupne sa vyvinul proces sušenia a spracovania lístkov. V priebehu 4. a 5.storočia popularita čaju rýchlo rástla po celej Číne a v údolí rieky JANG-c´-ťiang boli založené nové čajové plantáže.
Čaj dostávali cisári darom a začal sa ponúkať v krčmách, obchodoch s vínom a jedálňach. Existujú dokonca vierohodné doklady o tom, že sa v podobe lisovaných tehličiek a doštičiek používal vo výmennom obchode s Turkami v roku 476. Kupci s čajom bohatli a hrnčiari, striebrotepci a zlatníci začali vyrábať nákladné, elegantné nádoby a náčinie, pričom sa stali akýmisi atribútmi zámožnosti a postavenia svojich vlastníkov. V období dynastie Tchang (618 - 906 po Kristovi) sa často hovorí ako zlatej ére čaju. Čaj sa už nekonzumoval len ako tonikum, ale aj ako samotný pôžitok z pitia. Príprava a podávanie sa stali starostlivo premysleným obradom a pre pestovanie a spracovanie lístkov platili zásadné pravidlá. Značný dôraz sa kládol taktiež na osobnú hygienu a stravu mladých zberačiek - jesť cesnak, cibuľu a ostré korenie bolo prísne zakázané, aby akýkoľvek pach, ktorý by sa zachytil na ich prstoch, neznehodnotil lístky. V tej dobe dosiahol čaj v každodennom živote Číňanov takého významu, že skupina vedcov poverila spisovateľa Lu Jü (733 - 804) napísaním vôbec prvej knihy o čaji. Jeho spis Čcha ťing (Klasická kniha o čaji) popisuje všetky fázy „života“ čaju, vrátane pôvodu a vlastnosti čajovníka, rôznych odrôd, spracovania lístkov, potrebných nástrojov, prípravy nápoja a výbavy milovníkov čaju, kvality vody v rozmanitých oblastiach, liečivých účinkov nápoja a tradičných spôsobov jeho konzumácie. Za dynastie Tchang sa otrhané mladé lístky naparili, rozmelnili a potom sa premiešali so slivkovou šťavou na pastu, ktorá ako lepidlo držala jednotlivé úlomky lístkov pohromade. Pasta sa naliala do foriem, zlisovala do tehličiek alebo koláčikov a nechala usušiť v peci. Pri príprave vlastného nápoja sa doštička musela opražiť až skrehla a dala sa rozdrviť na prášok, ktorý sa nasypal do vriacej vody. V niektorých častiach Číny sa čaj solil, aby nadobudol horkú príchuť. Bežnejšie sa však používala sladká cibuľka, zázvor, pomarančová kôra, hrebíček a mäta, ktoré sa pridávali do vody pred vylúhovaním alebo po ňom. Za dynastie Sung (960 - 1279) sa lisované čajové tehličky rozomleli na veľmi jemný prášok, ktorý sa zašľahal do vriacej vody. Po vypití prvej šálky sa prášok znovu zalial vrelou vodou, našľahal a vypil. Tento postup sa opakoval až sedemkrát. V dobe dynastie Tchang sa čaj nedochucoval korením, iba aromatizoval menej prenikavými prísadami, ako napríklad silicami z jazmínu, lotosu a chryzantémy. Čajový obrad v tomto období kládol dôraz na jednoduchosť, čistotu a prirodzenú chuť čaju. Až do éry dynastie Ming (1368 - 1644) sa v Číne robil výlučne čaj zelený, pričom práve v období Ming sa začal rozvíjať aj spôsob spracovania celých čajových lístkov. S rozvojom pestovania a obchodovania s čajom sa postupne vyvíjali aj nové techniky prípravy, ktoré ovplyvnili neskoršie čajové kultúry v Japonsku a Kórei. Čaj tak získaval nielen obľubu ako nápoj, ale aj významné miesto v spoločenskom a duchovnom živote.
Za dynastie Ming sa naparené a usušené lístky už nelisovali. Tento sypaný čaj nevydržal dlhé cesty do Európy a skoro strácal vôňu aj chuť. Rozvoj zahraničného obchodu v podstate donútil čínskych pestovateľov, aby vyvinuli dva celkom nové druhy čaju - čierny čaj a čaj s vôňou kvetín. Najprv ľudia verili, že zelený a čierny čaj pochádzajú z dvoch odlišných rastlín, ale v skutočnosti sú pre obidva typy východiskovou surovinou zelené lístky. Výrobcovia za dynastie Ming zistili, že lístky sa dajú konzervovať fermentáciou (oxidáciou), pokiaľ nezískajú medenú farbu a potom tento prirodzený rozkladný proces zastaviť prudkým sušením v peci. Takto pripravený čaj mal výraznejšiu chuť a oveľa lepšiu trvanlivosť, čo bolo ideálne na export do vzdialených krajín. Čierny čaj sa preto stal dominantným sortimentom určeným pre európskych obchodníkov.
Keď sa povie Anglicko, predstavíte si kráľovnú, neutíchajúci dážď, Sherlocka Holmesa, červené double-decker autobusy a možno aj čaj. Samozrejme, ten o piatej. Neviete čo to presne znamená? Všetko sa to začalo ešte v 16. Vo veľkom sa anglická čajová tradícia začala rozvíjať v 19. storočí, keď sa voňavá pochúťka dostala do menu kaviarní a čajových záhrad. Čaj sa síce popíjal počas celého dňa, ale vyššie vrstvy tento zvyk povýšili na spoločenskú udalosť, ktorá mala svoj presný formát. Začiatok bol o piatej hodine a počas tohto štýlového posedenia sa podával čaj s mliekom, ale pozor, zásadne v porceláne. Na zahryznutie boli pripravené lahodné delikatesy v podobe čajového pečiva, koláčikov, sušienok, toastov s džemom a malých sendvičov so syrom alebo šunkou.
Ako teda pripraviť anglický čaj? Tušíte správne, že príprava anglického čaju nespočíva v zalievaní neurčitého vrecka čaju, pridaním mlieka a niekoľkých suchých keksov. Ak to chcete urobiť správne, na anglický štýl, budete v prvom rade potrebovať špeciálny anglický čaj. Ten tvorí zmes troch čiernych čajov - čínskeho, cejlónskeho a assamského, ktorý je zároveň najdominantnejším prvkom a nápoj zafarbí do charakteristického karamelového odtieňa. Okrem správneho čaju budete potrebovať aj čajovú súpravu a chýbať by nemala porcelánová kanvica, na ktorej si vopred zahrejete dno. Pri príprave sa držte pravidla - na 200 ml vody použite 1 lyžičku čaju (čo je dávka pre jednu osobu), ak používate kanvicu, pridajte o lyžičku viac. A je to! Základ, vo svojej najzdravšej verzii, je hotový. A keďže dnes pijete čaj na anglický spôsob, mlieko nesmiete vynechať. Je to celkom iný chuťový zážitok, či príjemný, už necháme na vás. A keďže typický anglický čaj nie je len o čaji, ale aj jedle, nezabudnite si na poschodové tácky pripraviť všetky vyššie spomenuté delikatesy, prípadne zaimprovizujte a pridajte aj niečo z vlastnej kuchyne.
Vedeli ste, že…? Ak si chcete anglický čaj o piatej vychutnať naozaj na úrovni, namierte si to do Londýna, do hotela Ritz. Nielenže budete mať na výber zo sedemnástich druhov čaju, ale tradičný anglický rituál tu dostane tú pravú príchuť. Ak ešte stále váhate, prečo by ste mali aspoň na jedno popoludnie presedlať z kávy na čaj, tu je niekoľko argumentov. Okrem toho, že zahreje a osvieži telo aj dušu, má aj dobrý vplyv na zdravie. Čierny čaj napomáha mozgovej činnosti, šetrí srdce a pravidelné pitie znižuje stres. Je plný antioxidantov, ale na druhej strane aj povzbudzujúceho kofeínu. Dosť bolo rečí, je takmer päť. Poďme si teda vychutnať šálku anglického čaju.
Pravý čaj - jedna rastlina, desiatky spôsobov prípravy podľa toho, v ktorom kúte sveta sa práve nachádzate. Kým Číňania a Japonci vo všeobecnosti uprednostňujú čistý horúci nápoj, Briti vám popoludňajšiu šálku čaju naservírujú s kvapkou mlieka. Ako uvádza portál Reader's Digest, prví ľudia, ktorí sa rozhodli do čaju pridávať mlieko, to robili čisto zo strachu o šálky. Popíjanie popoludňajšieho čaju z jemných porcelánových šálok má totiž obrovskú nevýhodu. Pri vysokej teplote je porcelán náchylný na popraskanie. Platilo to najmä pre lacnejší porcelán, pretože nie každý si v tej dobe mohol dovoliť drahé čajové súpravy. Ak ste niekedy premýšľali o tom, ako správne pripraviť anglický čaj s mliekom, odpoveď je jednoduchá. Mlieko by malo ísť do šálky ako prvé. Táto metóda je aj historicky presná a podporuje ju aj veda.