Celozrnné placky: Všestranný zdroj vlákniny a výživy

V dnešnej dobe, kedy sa čoraz viac zameriavame na zdravý životný štýl a vyváženú stravu, sa celozrnné produkty stávajú populárnou voľbou. Medzi ne patria aj celozrnné placky a celozrnný chlieb, ktoré ponúkajú množstvo nutričných benefitov. V tomto článku sa zameriame na porovnanie nutričných hodnôt celozrnných placiek a celozrnného chleba, ich výhody a možnosti využitia v rámci zdravého jedálnička.

Prečo siahnuť po celozrnných produktoch?

Celozrnné produkty sa vyrábajú z celého zrna, čo znamená, že obsahujú všetky jeho časti - obalové vrstvy, klíček a endosperm. Vďaka tomu sú bohatšie na vlákninu, vitamíny, minerálne látky a antioxidanty v porovnaní s výrobkami z bielej múky, kde sa používa len stred zrna. Napríklad, celozrnná múka obsahuje približne 13,5 g bielkovín a 8 g vlákniny, zatiaľ čo biela múka len 12 g bielkovín a 3 g vlákniny.

Všeobecne sa odporúčajú celozrnné múčne potraviny. Ak je špalda celozrnná, je to určite hodnotnejšia potravina, ako biela múka. No všeobecne, aj špalda je plná sacharidov, rovnako, ako klasická múka. No ja nie som zástancom toho, aby sa nejaká bežná potravina vyradzovala z jedálnička. Aj sacharidy naše telo potrebuje, dôležité je len nepresvihnúť množstvo. Ak si nedáš veľa múčneho jedla naraz, tak je to v pohode, hoci aj z bielej múky, ak inú nemáš na výber. Tiež by to malo byť skombinované s troškou tuku (stačí potravina s nejakým obsahom tuku, prípadne ak máš len panvicu potretú tukom) a hlavne doplniť bielkovinami. Ak sacharidy skombinuješ s tukmi a bielkovinami, spracúvajú sa pomalšie a hladina cukru v krvi je stabilnejšia.

Väčšina z nás už veľmi dobre vie, že celozrnné pečivo je podstatne zdravšie ako biele. Rafinovaný cukor, biela múka a pečivo z nej zaťažujú tráviaci systém a vedú k nadváhe. Pri grahamovom pečive je spodná hranica 30 percent. Samozrejme, na pohľad v obchode nevidíme, či má chlieb 50 alebo 80 percent celozrnnej múky. Nedajte sa oklamať tmavým zafarbením chleba a pečiva. Mnohí automaticky predpokladajú, že čím je pečivo tmavšie, tým je aj zdravšie, ale nie je to tak. Hnedé zafarbenie často výrobcovia dosahujú pridaním karamelu alebo tmavého piva. Najlepšie, ak si prečítate zloženie výrobku a jasne vidíte podiel použitej múky. Biela múka je teda jemnejšia, ale zbavená aj mnohých výhod a vlákniny, ktorá sa nachádza práve v otrubách, klíčkoch a endosperme. Tieto šupky-otruby si v pravých celozrnných potravinách všimnete. Nenechajte sa oklamať ani označením „ražný chlieb“, kým si nepozriete etiketu. Podobne, výrobcovia často robia pečivo lákavejším tak, že ho posypú rôznymi semiačkami.

Mnohí z nás nepoznajú ani význam ďalších často používaných pomenovaní pečiva a zamieňajú si ho za zdravé celozrnné. Napríklad, slovo „cereálie“ je dnes často skloňované ako súčasť zdravého životného štýlu. Navyše to, čo sa predáva v supermarketoch ako raňajkové cereálie sú najčastejšie výrobky z rafinovaných obilnín s množstvom sacharidov a cukru. Ďalším pojmom, ktorý si často zamieňame za význam slova celozrnný je: „viaczrnný“. Znamená len to, že obsahuje múku z viacerých druhov obilnín okrem základnej pšenice či raže. Podiel múky z iných obilnín by mal byť aspoň 10 percent, aby sa výrobok považoval za viaczrnný.

Celozrnný chlieb a pečivo nám poskytuje viac a podstatne kvalitnejších mikroživín a tiež viac vlákniny v porovnaní s bielym chlebom. Vieme, že celozrnná strava súvisí s celým radom zdravotných výhod, vrátane nižšieho rizika cukrovky 2. typu, rakoviny hrubého čreva a konečníka, srdcových chorôb. Na druhej strane, sú zdravotné problémy, pri ktorých by sme sa mali vyhýbať celozrnným potravinám.

Množstvo obilnín, ktoré by sme mali denne skonzumovať sa odvíja od nášho veku, pohlavia a úrovne fyzickej aktivity. Zvyčajne je to v rozmedzí od 85 do 230 gramov.

Význam vlákniny v strave

Vetu "mali by sme sa zamyslieť nad svojím jedálničkom," počúvame pomerne často. K dlhoročnej výzve, aby sme znížili príjem soli, cukrov a tukov, pribudla ďalšia: mali by sme pridať vlákninu. Jej konzumácia súvisí s chorobami srdca a ciev, vysokým tlakom, cholesterolom alebo niektorými nádorovými ochoreniami. Odporúčanie, aby sme jedli menej cukrov a tukov, je zahrnuté v radách o výžive snáď od nepamäti.

Na druhej strane jednu otázku dokáže zodpovedať len málokto: Na čo je dobrá vláknina, ktorá nemá takmer žiadnu výživovú hodnotu a neobsahuje vitamíny ani minerálne látky? Tie hlásajú, že potraviny s dostatočným množstvom tejto nestráviteľnej zložky sú zdraviu prospešné. Nebolo to tak však vždy. "Spočiatku bola tendencia ju zo stravy odstraňovať, pretože je to nestráviteľná zložka, ktorá navyše nedodáva do organizmu žiadnu energiu," hovorí MUDr.

Pohľad na význam a prospešnosť vlákniny sa však za niekoľko posledných desaťročí obrátil doslova naruby. Potvrdzujú to aj slová profesorky Ing. "O prospešnosti vlákniny na ľudské zdravie som prvýkrát počula od nášho najväčšieho odborníka na výživu doktora Stanislava Hejda, a to niekedy v 70. rokoch. Ďalšie zistenie, že tmavá múka bohatá na vlákninu má pozitívne účinky na zdravie, tento fakt len potvrdilo. To uvádza Dostálová ako hlavný dôvod, prečo sa vedci na konci 20. storočia začali intenzívnejšie zaujímať o vlákninu.

Zdalo sa, že vedomosti o vláknine sú naplnené, tým že ju definujeme ako "nestráviteľnú časť potravy", ktorej konzumácia prispieva k prevencii zápchy a zažívacích ťažkostí. K ich odhaleniu prispelo niekedy okolo roku 1980 zistenie, že vláknina okrem nestráviteľnej (a teda nerozpustnej) zložky obsahuje aj zložku rozpustnú, ktorá vo vode doslova napučí.

Táto časť vlákniny v organizme zhoršuje vstrebávanie ďalších zložiek výživy, konkrétne napríklad cukrov. Ten rýchly totiž prispieva k rozvoju cukrovky druhého typu, pretože organizmus má schopnosť zmetabolizovať len určité množstvo glukózy za určitý čas. Ak je aj táto zásobáreň naplnená, začne organizmus glukózu ukladať napríklad do tukového tkaniva. To vedie k obezite, ktorá, ako vieme, tiež prispieva k rozvoju cukrovky.

Potraviny, ktoré obsahujú "rýchle sacharidy", majú vysoký glykemický index. Tie, ktoré uvoľňujú glukózu pozvoľna, ho majú naopak nízky. "Medzi potraviny s veľmi nízkym glykemickým indexom patrí napríklad šošovica. Lebo aj keby obsahovala rovnaké množstvo glukózy ako napríklad biela bageta (samozrejme s prihliadnutím na rozdiel veľkosti porcie), bude sa z nej cukor vstrebávať pozvoľnejšie než z bieleho pečiva a vyššie popísané nežiaduce metabolické procesy sa tak neprejavia.

Tým však sumár pozitívneho vplyvu rozpustnej vlákniny nekončí. Okrem iného aj znižuje vstrebávanie niektorých tukov, vrátane cholesterolu, ktoré organizmus zaťažujú. Okrem toho vláknina pôsobí aj ako ochrana pred rozvojom nádorových ochorení čriev. Zasahuje totiž do vstrebávania toxických látok, ktoré bežne prijímame spolu so stravou. "Brzdí aj vstrebávanie toxínov, ktoré vznikajú počas trávenia ako odpadové látky žlčových kyselín. Tie sa potom ďalej vstrebávajú do organizmu, pričom účinok niektorých z nich je dokonca karcinogénny. Asi najznámejším druhom rozpustnej vlákniny je pektín, bohato obsiahnutý v ovocí. Naopak v šupkách obilnín je zase viac tej nerozpustnej zložky."

Niektoré zdroje, napríklad práca japonských kolegov, uvádzajú, že ideálne zastúpenie je väčší pomer nerozpustnej voči rozpustnej vláknine, a to v pomere tri ku jednej. Otázka je, ako k týmto záverom kolegovia dospeli. Na jednom sa však odborníci naprieč západnými krajinami zhodujú už teraz, a to že by sme mali "pridať" v celkovom príjme vlákniny.

"U desaťročného dieťaťa je to teda zhruba 15 gramov vlákniny denne. Realita je však iná. Podľa výskumu z roku 2007 sa denný príjem vlákniny v Česku pohyboval približne len okolo 11 gramov denne, pričom 98 percent ľudí prijímalo menej ako 25 gramov. "Na vzorke 5 000 ľudí rôznych vekových skupín (od dojčenského veku až po seniorov) sme dospeli k záveru, že priemerný Čech skonzumuje okolo 80 percent odporúčanej dennej dávky. Zhruba 10 percent obyvateľstva však konzumuje menej ako 60 percent dennej dávky. Jasným dôkazom nedostatku vlákniny v strave je rozšírený výskyt nádorov hrubého čreva. V potrave, ktorú sme konzumovali ešte zhruba pred sto rokmi, bolo pritom dostatok vlákniny. Jej potreba bola do značnej miery krytá práve obilím, ktoré sa mlelo na výrobu chleba ako celok."

Keď si dáme ráno na raňajky dve celozrnné žemle, prijmeme oveľa viac vlákniny než z bielej žemle. Napríklad krajec celozrnného chleba obsahuje až dva gramy vlákniny, zatiaľ čo ten, čo nie je celozrnný, má len 0,4 gramu vlákniny. To je päťkrát menej," tvrdí prof. MUDr. Libor Vítek, Ph.D. Nahradiť biele pečivo tmavým je teda prvým logickým krokom, ktorý nám k vylepšeniu "vlákninového skóre" môže pomôcť. Už preto, že spotreba pečiva je v Česku veľká.

Ako rozpoznať kvalitné celozrnné pečivo?

Na pohľad v obchode nevidíme, či má chlieb 50 alebo 80 percent celozrnnej múky. Nedajte sa oklamať tmavým zafarbením chleba a pečiva. Mnohí automaticky predpokladajú, že čím je pečivo tmavšie, tým je aj zdravšie, ale nie je to tak. Hnedé zafarbenie často výrobcovia dosahujú pridaním karamelu alebo tmavého piva. Najlepšie, ak si prečítate zloženie výrobku a jasne vidíte podiel použitej múky. Tieto šupky-otruby si v pravých celozrnných potravinách všimnete. Nenechajte sa oklamať ani označením „ražný chlieb“, kým si nepozriete etiketu. Podobne, výrobcovia často robia pečivo lákavejším tak, že ho posypú rôznymi semiačkami.

"Pozor však na pečivo, ktoré sa za takzvané tmavé, čiže to zdravšie, len vydáva. Býva totiž dofarbované. V skutočnosti pritom ide o bielu múku. Dofarbovaním pečiva zareagovali výrobcovia na pozvoľne silnejúci trend prechodu spotrebiteľov od bielej na tmavú múku. "Predtým sa dofarbovalo karamelom. Ten však patrí medzi takzvané éčka, ktorých sa ľudia boja, preto začali pekári namiesto neho používať pražené obilniny, čo nie je z hľadiska zdravotnej bezpečnosti ideálne. Každá surovina, ktorá je spracovaná pri teplotách nad 200 stupňov Celzia, má totiž určité riziká z hľadiska vzniku chemických látok, z ktorých niektoré môžu byť karcinogénne," tvrdí.

Na snahu zvýšiť konzumáciu vlákniny a splniť tak výživové odporúčania reaguje aj potravinársky priemysel. Na druhej strane množstvo vlákniny nepatrí medzi povinné údaje, takže spotrebiteľ nie je schopný vyčítať jej hodnotu zo spektra mnohých výživových tabuliek. "Takýto produkt býva často označený ako ´výrobok s vysokým obsahom vlákniny'. V tabuľke potom musí byť uvedené, že obsahuje minimálne šesť gramov vlákniny na 100 gramov alebo 100 ml výrobku.

Zdroje vlákniny

Naopak, v lúpanej ryži skoro žiadna vláknina nie je. Bohatým zdrojom sú tiež strukoviny. Stogramová porcia strukovín pritom obsahuje až 15 gramov vlákniny, teda plnú polovicu dennej odporúčanej dávky pre dospelého človeka. "Za zmienku rozhodne stoja aj zemiaky, ktoré obsahujú veľa škrobu, od dobre stráviteľného až po rezistentný (odolný), ktorý náš organizmus nie je schopný stráviť. Tento druh sa zaraďuje aj k vláknine.

Tým najrozšírenejším a asi aj najobľúbenejším zdrojom vlákniny je však ovocie a zelenina, ktoré sú v priemere z takmer 80 percent tvorené vodou, takže v prepočte na stogramovú porciu obsahujú samotnej vlákniny výrazne menej než iné potraviny. Doháňať denný príjem vlákniny prehnanou konzumáciou ovocia a zeleniny navyše podľa profesorky nie je vôbec dobrý nápad. "Fanatickí vegáni striktným príjmom iba rastlinnej stravy síce majú jedálniček bohatý na vlákninu a jej odporúčanú dennú dávku dosť možno aj násobne prekročia, ale ani také stravovanie nie je bez rizika. Zároveň zvýšia aj príjem prírodných toxických a antinutričných látok (látky znižujúce nutričnú, teda výživovú hodnotu potravín, pozn. red.).

Napríklad kapustová zelenina, ako je kapusta, kel alebo kaleráb, obsahuje tzv. goitrogény, ktoré môžu vo veľkých dávkach pôsobiť negatívne na štítnu žľazu. "Extrémnymi porciami by sme si mohli vyvolať jej hypofunkciu, teda zníženú činnosť," varuje Dostálová s tým, že nič sa jednoducho nemá v jedle preháňať.

Štúdie o vplyve vlákniny

Zaujímavý dvojtýždňový projekt ohľadom vplyvu vlákniny na naše zdravie, ktorý si vymysleli vedci z univerzity v Pittsburghu, prebehol v roku 2015 v Amerike a v Afrike. Dvadsať dobrovoľníkov z USA, ktorí sa bežne živia prevažne nezdravým jedlom z fastfoodov, sa začalo stravovať ako Afričania, ktorí majú k dispozícii len potraviny vypestované vlastnými silami. Kým účastníkom pokusu z Afriky boli denne servírované hamburgery, hranolky a sladené sýtené nápoje, Američania dostávali predovšetkým strukoviny, fazuľu a placky aj chlieb z celozrnnej múky.

Všetci účastníci samozrejme prešli sériami testov pred začatím a po skončení výskumu. U Američanov rapídne kleslo percento črevných problémov a zvýšila sa u nich odolnosť voči rakovine hrubého čreva. "Len za dva týždne došlo prechodom na tradičné africké jedlo s vysokým obsahom vlákniny a nízkym obsahom tukov k zníženiu rizikových biomarkerov, čo ukazuje, že na boj s rizikom rakoviny hrubého čreva nie je nikdy neskoro," povedal vedúci experimentu, doktor Stephen O'Keefe z univerzity v Pittsburghu.

Rozmanitosť celozrnných múk

Na trhu existuje široká škála celozrnných múk, ktoré sa líšia zložením a využitím:

• Celozrnná pšeničná múka: Je bežne dostupná a univerzálna, vhodná na pečenie chleba, koláčov, báboviek a palaciniek.
• Jačmenná múka: Zvyšuje vláčnosť cesta, ideálna na lievance, ale kvôli nízkemu obsahu lepku nie je vhodná na pečenie chleba.
• Ražná múka: Má nízky obsah lepku, čo spôsobuje, že cesto horšie kysne a tvaruje sa. Vhodná je na pečenie chleba vo forme alebo v kombinácii s inými múkami.
• Ovsená múka: Dodáva cestu krehkosť a spomaľuje jeho kysnutie. Najlepšie sa hodí na sladké recepty (sušienky, korpusy) a slané jedlá (placky, fašírky).
• Špaldová múka: Ide o pôvodný, nešľachtený druh pšenice, ktorý je nutrične hodnotnejší. Môže sa použiť ako náhrada bielej múky v koláčoch.
• Bezlepkové obilné múky: Patrí sem kukurica, cirok, ryža, pohánka a pšeno. Používajú sa v kombináciách, aby cesto držalo pohromade.
• Múky z orechov: Kokosová a mandľová múka sajú veľa tekutiny a zle držia pohromade. Sú vhodné do studenej kuchyne a raw dezertov.
• Múky zo strukovín: Cícerová, hrachová, šošovicová a sójová múka dobre držia pohromade a sú použiteľné v sladkej aj slanej kuchyni.

Celozrnné placky sa môžu pripravovať z rôznych druhov celozrnných múk, ako je pšeničná, špaldová, ovsená, ražná alebo ich kombinácií.

Recepty na zdravé placky

Najlepšie pečivo je vždy to domáce. Najlepšie a najzdravšie raňajky sú tie, ktoré si od základu urobíš sama doma v kuchyni. Keďže receptov na skvelé pečivo nie je nikdy dosť, prinášame ti jeden na úžasné, celozrnné špaldové rožky. Famózne chutia s domácim džemom a kvalitným maslom. Na vykročenie do nového dňa ako vyšité :-)!

Celozrnné špaldové rožky

Ingrediencie (na 8 ks):

• 250 ml vlažnej vody
• 2 lyžice oleja
• 1 a ½ lyžičky soli
• 1 lyžička trstinového cukru
• 1 a ½ šálky bielej hladkej špaldovej múky
• 1 a ½ šálky celozrnnej hladkej špaldovej múky
• 2 lyžice ľanových semienok
• ½ kocky droždia (ako alternatívu použi 100 g kvásku)

Postup:

1. Všetky suroviny vložíme do misy alebo domácej pekárničky v uvedenom poradí a vypracujeme hladké cesto.
2. Nenechávame cesto nakysnúť, ale rovno z neho urobíme rožky.
3. Cesto si rozdelíme na dve časti a každú z nich vyvaľkáme do kruhu.
4. Potom nožom kruh prerežeme pozdĺž a vodorovne, aby nám vznikli 4 časti.
5. Každú z nich zavinieme od kraja do stredu, teda od širšej časti k cípu.
6. Všetky rožky uložíme na plech, ktorý sme si vystlali papierom na pečenie a prikryjeme utierkou.
7. Počkáme, kým rožky nakysnú, v závislosti od teploty v miestnosti je to 20-50 minút.
8. Keď sú rožky nakysnuté, odstránime utierku a vložíme ich do vyhriatej rúry na 180 stupňov na asi 15-20 minút.

Zemiakové placky (haruľa, zemiaková baba)

Placky dobre poznali už naše staré mamy. Sú veľmi výdatné a dajú sa kombinovať so zeleninou, kečupom, alebo jogurtovým dipom.

Ingrediencie:

• Zemiaky
• Cesnak
• Múka
• Vajíčka
• Soľ
• Majoránka
• Čierne mleté korenie
• Petržlenová vňať
• Rastlinný olej

Postup:

1. Zemiaky očistíme a umyjeme. Nastrúhame na strúhadle úplne na jemno.
2. Cesnak očistíme a prelisujeme.
3. Pridáme múku a vajíčka.
4. Zemiakové cesto dochutíme soľou, majoránkou, čiernym mletým korením a nesoldíkom.
5. Petržlenovú vňať umyjeme a nasekáme na drobno. Pridáme do cesta a dôkladne všetko premiešame.
6. Panvicu potrieme rastlinným olejom, nanesieme malé kôpky zemiakového cesta a rozotrieme.
7. Smažíme na panvici do zlatohneda z oboch strán.
8. Hotové placky podávame s čerstvou zeleninou, prípadne kečupom. Výborne chutia aj s domácim dipom.

Celozrnné nekvasené chlebové placky

Ingrediencie:

• 1 šálka pšeničnej grahamovej múky
• ½ šálky ražnej múky
• ½ šálky pohánkovej múky
• 2 lyžice oleja
• 1 lyžička soli
• Studená voda

Postup:

1. Múky vysypeme do misy, pridáme k nim olej, soľ a ak chceme aj vybraté koreniny.
2. Postupne pridávame studenú vodu, ktorú zapracovávame do cesta.
3. Vypracujeme hutné, lepkavé cesto, ktoré zabalíme do fólie a najmenej na dve hodiny odložíme do chladničky. Dobré je nechať ho v nej cez noc.
4. Po vytiahnutí cesto ešte trochu prepracujeme a pre ďalšiu manipuláciu ho jemne podsypeme múkou.
5. Rozdelíme ho na polovice a na pomúčenej pracovnej ploche ho vlhkou dlaňou a prstami roztlačíme na placku.
6. Placka je hrubá približne pol centimetra a jej veľkosť je závislá na veľkosti panvice, v ktorej placky upečieme.
7. Opekáme na sucho a prikryté, najprv päť minút z jednej strany, potom sedem minút z druhej strany.

Hotové voňavé chlebové placky, bez použitia akejkoľvek chémie sú vynikajúcou raňajkovou prílohou.

Liate kysnuté chlebové placky

Ingrediencie:

• ¼ kg ovsenej múky
• ¼ kg špaldovej múky
• 1 vajce
• 1 lyžička soli
• Kvások z ½ litra teplej vody, ½ kocky kvasníc a 1 lyžičky cukru

Postup:

1. K múke pridáme vajce a kvások a varechou do hladka vymiešame riedke cesto bez hrudiek.
2. Prikryté ho necháme asi hodinu kysnúť.
3. Potom ho vylejeme na olejom vymazaný plech a mokrými rukami roztlačíme po celej ploche.
4. Pečieme v rúre vyhriatej na 170 stupňov približne dvadsať minút.
5. Necháme vychladnúť a nakrájame na štvorce.

Tipy pre zdravšie placky

Ak chcete placky vyprážať, zvoľte si vhodný tuk s vysokým bodom dymivosti. Placky nemusíte vyprážať na panvici, ale dajú sa upiecť v rúre na papieri na pečenie. Ak chcete zdravší variant placiek, nezahusťujte ich bielou múkou či strúhankou, ale stavte na celozrnnú múku či krupicu alebo strukovinovú zmes na zahusťovanie dostupnú v obchodoch so zdravou výživou.

Porovnanie celozrnných placiek a celozrnného chleba

Celozrnný chlieb je pečený z celozrnnej múky a obsahuje všetky časti zrna. Je bohatý na vlákninu, vitamíny a minerálne látky.

Výhody celozrnného chleba:

• Vysoký obsah vlákniny: Podporuje trávenie a znižuje riziko vzniku civilizačných ochorení.
• Zdroj komplexných sacharidov: Poskytuje dlhodobú energiu a stabilizuje hladinu cukru v krvi.
• Obsah vitamínov a minerálnych látok: Prispieva k správnemu fungovaniu organizmu.
• Praktická forma: Ľahko sa prenáša a konzumuje, ideálny na raňajky, desiatu alebo olovrant.

Nutričné hodnoty celozrnných placiek a celozrnného chleba sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho receptu a použitých surovín. Vo všeobecnosti platí, že oba produkty sú bohaté na vlákninu, komplexné sacharidy, vitamíny a minerálne látky. Placky môžu obsahovať viac tuku, ak sa pripravujú na panvici s olejom alebo maslom.

Využitie celozrnných produktov v strave

Celozrnné placky a celozrnný chlieb môžu byť súčasťou rôznych jedál:

• Raňajky: Celozrnný chlieb s avokádom, vajcom alebo syrom. Celozrnné placky s ovocím a jogurtom.
• Obed: Celozrnný chlieb so šunkou, zeleninou a syrom. Celozrnné placky s mäsom, zeleninou a omáčkou.
• Večera: Celozrnné placky so zeleninovým šalátom a grilovaným mäsom. Celozrnný chlieb s polievkou.
• Snack: Celozrnný chlieb s nátierkou alebo syrom.

Je mýtus, že počas redukčnej diéty treba zabudnúť na chlieb. Ak dodržiavame vyváženú stravu v kombinácii s kalorickým deficitom a obľúbenou fyzickou aktivitou, chlieb môže byť na našom jedálnom lístku. Samotná konzumácia správneho druhu chleba nezabezpečí štíhlu postavu. Dôležité je mať na pamäti niekoľko faktorov, ako napríklad konzultácia s lekárom, vyvážená strava a plnohodnotné potraviny. Jednou z najlepších možností pre ľudí, ktorí si strážia svoju hmotnosť, je kváskový celozrnný chlieb. Celozrnný chlieb je pomerne ťažko stráviteľný, takže nie je vhodný pre každého. Pri diéte sa preto odporúča vybrať si kváskový celozrnný chlieb.

Chlieb nie je len zdrojom energie, ale aj symbolickým prvkom našej kultúry a tradícií. Vyvážená strava zahŕňa aj chlieb, ak ho doplníte správnymi prílohami a konzumujete s mierou. Dôležité je premýšľať nielen o druhu chleba, ale aj o celkovom zložení jedálnička. Či už je to celozrnný alebo biely chlieb, vždy si k nim dajte bielkoviny a tuky. Sendviče si môžete pripraviť aj na obed. Hoci sú podceňované, dokážete v nich skombinovať bielkoviny, zeleninu, zdravé tuky a sacharidy.

tags: #celozrnne #placky #nazory