Ceny chleba v európskych krajinách: Prehľad a porovnanie

Ceny potravín rastú už dlhšie obdobie, pričom ich rast sa ešte zrýchlil po ruskej invázii na Ukrajinu. Táto udalosť mala globálny vplyv na trhy s obilninami, ale aj na ceny energií a hnojív, čo sa premietlo do zvýšených nákladov na výrobu a distribúciu potravín. V tomto článku sa zameriame na ceny chleba v európskych krajinách a na faktory, ktoré ich ovplyvňujú.

Vplyv vojny na Ukrajine a globálnych udalostí

Vojna na území jednej zo šiestich svetových obilníc, blokáda čiernomorských prístavov a energetická kríza vytiahli ceny potravín na historické maximá. Nedostatok a rast cien obilnín spôsobili prudký rast cien múky, kŕmnych zmesí, mäsa a celého radu súvisiacich potravín. Aj keď sa vďaka iniciatívam ako koridory solidarity a čiernomorská obilná iniciatíva podarilo obnoviť dodávky obilia a znížiť ceny na svetových trhoch, ceny chleba v Európe zostali v priemere o 12 % vyššie v porovnaní s februárovými cenami pred inváziou.

Porovnanie cien chleba v európskych krajinách

Ceny chleba sa v európskych krajinách výrazne líšia. Podľa údajov Eurostatu v auguste 2022 bola cena chleba v krajinách EÚ v priemere o 18 % vyššia ako v auguste 2021. Niektoré krajiny boli zasiahnuté zdražovaním oveľa viac ako iné.

Najviac postihnuté krajiny

Najhoršie je na tom Maďarsko, kde chlieb medziročne zdražel až o 66 %. Nasledujú krajiny ako Litva (+33 %), Slovensko a Estónsko (obe + 32 %). Na Slovensku bol v auguste 2022 chlieb o tretinu drahší ako v rovnakom období pred rokom, čo predstavovalo tretí najvyšší rast v EÚ.

Ceny v krajinách V4

V rámci Vyšehradskej štvorky (V4) majú Slováci síce podľa Eurostatu deviaty najlacnejší chlieb a obilniny v EÚ, no všetky krajiny V4 ich majú výrazne lacnejšie. Slovensko malo v minulom roku najdrahší chlieb a obilniny vo Vyšehradskej skupine s indexom cien 94,6, zatiaľ čo priemer EÚ je 100. Česko malo index 78,8, Maďarsko 73,4 a Poľsko iba 69,6.

Slovensko v kontexte Európy

Na Slovensku stál kilogramový tmavý chlieb pred pandémiou v priemere 1,44 eura. Po invázii Ruska na Ukrajinu sa cena chleba začala zvyšovať, často o 5 až 7 centov z mesiaca na mesiac. V auguste 2022 bol chlieb na Slovensku o tretinu drahší ako pred rokom. Analytici považujú za hlavnú príčinu zdraženia chleba vojnu na Ukrajine, ktorá narušila trhy s obilím, pohonnými hmotami a hnojivami.

Priemerný Európan minul vlani podľa Eurostatu na potraviny (bez nealkoholických nápojov) a bývanie 38 % výdavkov. Na Slovensku tvoria potraviny 18 % výdavkov, ale na bývanie vynakladáme 31 % rozpočtu, čo je viac ako priemer EÚ (25 %). Vzhľadom na vysokú váhu nevyhnutných platieb v spotrebnom koši, slovenský spotrebiteľ pocíti pokračujúci rast cien potravín a energií oveľa výraznejšie.

Faktory ovplyvňujúce ceny chleba

Ceny chleba ovplyvňuje viacero faktorov:

• Cena surovín: Najmä cena múky, ktorá priamo súvisí s cenou obilia.
• Náklady na energiu a pohonné látky: Vplyv na výrobu, spracovanie a distribúciu.
• Náklady na prácu: Vrátane miezd, príplatkov za prácu v noci, cez víkend a sviatky, a minimálnej mzdy.
• Úroda: Kvalita a množstvo úrody ovplyvňuje dostupnosť a cenu obilia. Nižšia úroda v Európe mala vplyv na rast cien.
• Spotreba: Rastúca spotreba, najmä z afrických krajín a Číny, tiež prispieva k rastu cien.
• Pandemické opatrenia: Mohli ovplyvniť náklady pekární.
• Vtáčia chrípka a africký mor ošípaných: Tieto ochorenia ovplyvňujú ceny vajec a mäsa, ktoré sú súčasťou kŕmnych zmesí pre zvieratá.
• Dovoz: Až polovica pečiva predaného v slovenských obchodoch pochádza zo zahraničia, často ide o dopečené výrobky z mrazeného cesta dovážané z veľkých vzdialeností.
• DPH: Rozdielne sadzby DPH na potraviny v rôznych krajinách.
• Menová politika: Ako člen eurozóny Slovensko nemá možnosť flexibilne upravovať kurz svojej meny na ochranu domáceho trhu.

Výhľad do budúcnosti

Analytici sú ohľadom ďalšieho vývoja cien skeptickí. Predpokladajú, že ceny potravín budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch, najmä pre ceny energií a horšiu úrodu vo viacerých európskych krajinách. Niektorí ekonómovia však vidia vrchol rastu cien na začiatku budúceho roka. Je však pravdepodobné, že ceny potravín zostanú vyššie ako pred krízou.

Ceny potravín naprieč Európou sa výrazne líšia a niekedy sú veľké rozdiely aj v rámci jednej krajiny. Oplatí sa nakupovať na Slovensku alebo vás bežný nákup vyjde lacnejšie u našich susedov? Porovnali sme pre vás ceny základných položiek v košíku. Portál Euronews zverejnil nový „Grocery Index“ Deutsche Bank, ktorý ukazuje, v ktorých európskych mestách si za bežný nákup potravín poriadne priplatíte a kde vás rovnaký nákup vyjde len tretinu ceny oproti New Yorku. Index vznikol na základe údajov z Numbeo a porovnáva ceny typického nákupného košíka - vrátane mlieka, chleba, vajec, ovocia či mäsa. Základná hodnota je nastavená na 100 bodov (ceny v New Yorku). Ženeva (106 bodov) je v roku 2025 najdrahším mestom na svete, pokiaľ ide o nákup potravín. Typický nákup, ktorý by v New Yorku stál 100 eur, vás tu vyjde na 106 eur. Na treťom mieste je Oslo (78), za ním nasleduje Paríž (71) a Luxemburg (66). Na opačnom konci rebríčka dominujú Budapešť a Varšava, obe s indexom 37. To znamená, že nákup potravín v týchto mestách je až o 63 percent lacnejší než v New Yorku. Na základe údajov z webu Numbeo sme pre vás pripravili prehľadnú tabuľku cien potravín na Slovensku a v okolitých krajinách, ktoré často navštevujeme. Zamerali sme sa na priemerné ceny v rámci celej krajiny, pretože výsledná suma nákupu v rôznych mestách by bola mierne odlišná. Ako môžete vidieť, ceny nákupov sa v jednotlivých krajinách značne líšia. Kým na Slovensku by ste za takýto košík zaplatili 51,35 eura, v Poľsku by to bolo len 40,57 eura. Naopak, rovnaký nákup by vás vyšiel najdrahšie vo Švajčiarsku, kde by bola výsledná cena až 129,27 eura. Inflácia stúpa na Slovensku, ale aj v Maďarsku a Rakúsku. Celkovo si však bežné potraviny v susedných štátoch dnes kúpite za približne rovnaké sumy. Pri porovnávaní cien sme si urobili zoznam desiatich najbežnejších potravín: chlieb, rastlinný olej, šunka, maslo či zelenina a následne sme sa za nimi vybrali do Rakúska, Maďarska a domácich obchodov. Nakupovali sme pritom v rovnakej sieti potravín, aby sa ceny lepšie porovnávali. Najlacnejšie vyšiel nákup v Maďarsku, kde sme za zoznam desiatich základných potravín platili niečo vyše 11 eur. Na Slovensku vyšiel nákup o vyše euro drahšie. Najdrahšie základné potraviny sme nakúpili v Rakúsku, platili sme viac ako 14 eur. Ako vidieť z nasledujúceho grafu, najvyššia inflácia z troch vybraných krajinách je na Slovensku, druhá najvyššia v Maďarsku a najnižšia v Rakúsku. No v Rakúsku boli mierne vyššie ceny základných potravín aj pred touto krízou. Ceny potravín, najmä chleba, zeleniny a mäsa, zdraželi a predražené boli aj ceny olejov a tukov na varenie. Eurostat upozornil, že príčinou prudkého nárastu cien dôležitých základných potravín, napríklad chleba, sú najmä dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. Medziročné zvýšenie cien chleba v EÚ Podľa údajov Eurostatu v auguste bola cena chleba v krajinách EÚ v priemere o 18 percent vyššia ako v auguste 2021. Ide o obrovský nárast v porovnaní s vlaňajším augustom, keď bola cena chleba v priemere len o tri percentá vyššia ako v auguste 2020. Niektoré členské krajiny boli týmto zdražovaním zasiahnuté oveľa viac ako iné. Tieto informácie pochádzajú z údajov o harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien HICP, ktoré nedávno zverejnil Eurostat. Podľa najčerstvejších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat najhoršie je na tom Maďarsko, kde chlieb medziročne zdražel až o 66 %. Nasledujú krajiny, ako Litva (+33 %), Slovensko a Estónsko (obe + 32 %). Slovensko a ceny chleba Chlieb na Slovensku v auguste 2022 bol o tretinu drahší, ako v rovnakom období pred rokom. Rast cien chleba bol na Slovensku spolu s Estónskom tretí najvyšší v EÚ, dosiahol 32 percent. Slovensko malo v auguste štvrté najpredraženejšie ceny chleba. Analytici za hlavnú príčinu zdraženia chleba, respektíve výrobkov z múky, považujú vojnu na Ukrajine. Vojenský konflikt narušil trhy s obilím, pohonnými hmotami aj hnojivami. Priemer krajín združených do EÚ pritom medziročne predstavoval zdraženie „len“ o 18 %. Ceny potravín na Slovensku tlačia infláciu do nebezpečnej výšky. V auguste 2022 dosiahla 14 %. Zdraželi zelenina, mäso a najmä oleje a tuky na varenie. Nezaostáva ani životne dôležitá potravina - chlieb. Porovnanie cien chleba a obilnín v krajinách V4 Slováci majú síce podľa Eurostatu deviaty najlacnejší chlieb a obilniny v EÚ, no všetky krajiny V4 ich majú výrazne lacnejšie. Slovensko malo v minulom roku opäť najdrahší chlieb a obilniny vo Vyšehradskej skupine (V4). Podľa nich Slovensko vlani dosiahlo index cien obilnín a chleba 94,6, pričom priemerná cena týchto komodít v EÚ predstavuje index 100. Za Slovákmi boli v indexe viaceré krajiny a potom s priepastným rozdielom aj všetky zvyšné z V4. Najbližšie bolo Česko s indexom 78,8, nasledovalo Maďarsko s 73,4 a Poľsko s indexom iba 69,6. Porovnanie cien chleba a obilnín v krajinách V4 (index cien EÚ = 100): Krajina Index cien Slovensko 94,6 Česko 78,8 Maďarsko 73,4 Poľsko 69,6 Domáca produkcia a dovoz Až polovica pečiva, ale aj malých bochníkov chleba predaného v obchodoch, totiž pochádza zo zahraničia. Nevozia ho z pekární susedných krajín, ale ide o dopečené výrobky z mrazeného cesta. Ako povedal šéf pekárskeho zväzu Milan Lapšanský, takéto produkty sa vozia na Slovensko až z Belgicka. Z Bruselu do Bratislavy je to dobre vyše 1 000 kilometrov. V čase, keď sa v rôznych súvislostiach skloňuje potravinová sebestačnosť Slovenska, mnohých zrejme zaskočí fakt, že krajina, ktorá má každoročne dostatok kvalitnej potravinárskej pšenice, stráca pôdu pod nohami aj tam, kde by nemala. Mimochodom, Belgicko, Holandsko či Nemecko nemajú ani zďaleka také dobré klimatické podmienky na pestovanie kvalitného pekárskeho obilia ako Slovensko. Na Slovensku pečie chlieb 521 pekární, toľko ich je združených vo Zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ide o 80 percent všetkých pekární, čo znamená, že v skutočnosti je ich ešte viac. Je to najpočetnejšie odvetvie slovenského potravinárskeho priemyslu, veď v ňom pracuje 12-tisíc ľudí. Kvalita a preferencie spotrebiteľov Vraví sa, že prednostne zákazníkov zaujíma cena, a nie hmotnosť rožkov. Najpredávanejší je 50-gramový rožok. Vojna na Ukrajine Eurostat upozornil, že príčinou prudkého nárastu cien dôležitých základných potravín, napríklad chleba, sú najmä dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. Mlieko, syry, vajcia, chlieb či zelenina. Tieto potraviny za rok zdraželi o viac ako 20 percent. Prispeli tak k tomu, že na Slovensku zažívame najväčší rast cien od začiatku tretieho milénia. Celkovo segment potravín a nealko nápojov zdražel až o štvrtinu. Potraviny sú tak ťahúňom inflácie, ktorá medziročne dosiahla 14,9 percenta. „Potraviny aktuálne prispievajú tretinou k enormne vysokej inflácii. Dynamika cien potravín v októbri dosiahla takmer 27 percent,“ tvrdí Branislav Karmažin z Národnej banky Slovenska. Tak napríklad pred rokom stál kilogram tmavého chleba 1,56 eura, dnes už prekročil 2 eurá. Rožok stál 7 centov, dnes stojí 10 centov, kilogram cestovín 1,34 eura, dnes 1,75 eura. Kilogram bravčového stehna bez kosti stál pred rokom 4,54 eura, dnes stojí viac ako 5,5 eura. Čítajte viac ÚRSO už má cenové ponuky. Niektorým domácnostiam môže zdražieť teplo aj o 600 percent 150-gramový jogurt stál 38 centov, dnes zaň ľudia zaplatia v priemere 48 centov. 125-gramové maslo stálo 1,3 eura, dnes stojí 1,83 eura. Za 10 vajec zaplatili ľudia pred rokom 1,57 eura, dnes stoja 2,2 eura. Kilo zemiakov stálo 73 centov, dnes stojí vyše eura. Samozrejme, veľké reťazce vedia nalákať zákazníkov aj na mimoriadne zľavy, ktoré stlačia cenu ešte nižšie, ako uvádzajú slovenskí štatistici. Ekonómov tento rýchly rast inflácie prekvapil. „Inflácia aj v októbri prekvapovala smerom nahor. Drahota najviac dopadá na chudobnejších a dôchodcov. Priemerný penzista vydáva zhruba každé štvrté euro na potraviny a nealko nápoje. „Keďže jednou z najvýznamnejších zložiek rekordnej inflácie sú ceny potravín, inflácia sa ešte citeľnejšie prejavuje v domácnostiach dôchodcov či nízkopríjmových domácností, kde práve krytie základných potrieb vrátane potravín tvorí dominantnú časť spotrebných výdavkov,“ konštatuje Koršňák. Prečo sú potraviny také drahé? Je za tým viacero faktorov. V súčasnosti ťažko predpokladať, kde sa ich rast zastaví. „Potraviny na Slovensku tak zatiaľ ignorujú globálny pokles cien potravín a agrokomodít. Index FAO (potravinový index - pozn. red.) klesá už od apríla. Čítajte viac Keď si penzisti z II. piliera vyberú úspory naraz, môže im zostať almužna. Dôchodcovia prišli presunom o 100 eur mesačne Koršňák tvrdí, že proti poklesu hrá viacero faktorov. Napríklad rast platov predajcov potravín či vysoké ceny energií. Pozitívnou správou v tejto záplave zdražovania je, že podľa neho už vidíme vrchol rastu cien. Má prísť v najbližšom období, zrejme na začiatku budúceho roka. Glasová očakáva, že ceny potravín ešte poskočia vyššie. Po jesennom útlme sa dvihla aj cena palív a prispela tak k takmer 15-percentnej inflácii. Nafta stála pred rokom 1,36 eura, dnes stojí 1,9 eura. Benzín stál 1,48, dnes stojí viac ako 1,7 eura. Pre zaujímavosť, LCD televízor stál pred rokom 588 eur, dnes stojí necelých 580 eur. Druhou položkou, ktorá po potravinách ťahá ceny nahor, sú, neprekvapujúco, energie. Spolu s potravinami na ne míňame až zhruba polovicu našich celkových výdavkov. Blíži sa koniec roka, keď ohlási Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nové cenníky za elektrinu, plyn či teplo na rok 2023. Na tento krok netrpezlivo čakajú slovenské domácnosti. Ak by boli ceny energií zastropované, v 365.bank predpokladajú, že za celý budúci rok bude hladina inflácie na úrovni 16 percent. Koršňák prepočítal, že ak by nedošlo k zmierneniu cien energií, celková inflácia by sa vyhupla a zdvojnásobila až na 30 percent. „Tento scenár však nepovažujeme za pravdepodobný, vládne opatrenia by mali tlmiť nárast regulovaných cien energií aspoň čiastočne,“ pokračuje Koršňák. Ekonóm však pozitívne správy na najbližšie obdobie nemá. „Ako najpravdepodobnejší scenár sa stále javí ďalšie skokové zrýchlenie inflácie v úvode roka, niekde k hranici 20 percent. Podiel slovenských domácností, ktorým mesačný rozpočet vystačí len na najlacnejšie potraviny a oblečenie, sa v medziročnom porovnaní zvýšil z vlaňajších 22 % na tohtoročných 27 %. Viac ako polovica slovenských domácností hospodári s relatívnym dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb i závažnejších výdavkov a ešte dokáže ušetriť. Pred rokom sa však v rovnakej finančnej situácii podľa vlastného hodnotenia nachádzali až dve tretiny rodín. Výrazne klesol aj podiel Slovákov, ktorí uvádzajú, že hospodária s vyrovnaným rozpočtom a zároveň majú dosť peňazí na všetko, čo potrebujú. V roku 2021 išlo o 21 % slovenských domácností, zatiaľ čo aktuálne takto hodnotí svoju finančnú situáciu len 13 % respondentov prieskumu. „Ukazuje sa, že nepriaznivá ekonomická situácia sprevádzaná vysokou infláciou a výrazným nárastom cien energií sa dotýka nielen najchudobnejších slovenských rodín, ale aj domácností, ktoré svoju finančnú situáciu hodnotia ako dobrú, či dokonca veľmi dobrú. Za viac-menej rovnaký nákup nechávame v obchodoch z týždňa na týždeň čoraz vyššiu sumu peňazí. Inflácia rastie všade na svete, pričom v Európe ide o súhru viacerých faktorov. Jednak to vyvolalo nalievanie peňazí do ekonomiky, ktoré mali sanovať škody spôsobené pandémiou. Súčasne oživenie ekonomiky prinieslo prevahu dopytu nad ponukou, keďže mnohé výrobné kapacity neboli v dôsledku prerušených dodávateľských reťazcov schopné adekvátne reagovať. Ďalším faktorom je rast cien energií, ktoré boli do veľkej miery umelo vyvolané takzvanou zelenou politikou EÚ. Inflácia a rast cien sa začali naplno prejavovať už vlani na jeseň a ešte na prelome rokov bolo počuť optimistické hlasy, že sa rast cenovej hladiny čoskoro upokojí. Prišla však ruská agresia na Ukrajine. Z Ruska sa razom stal nespoľahlivý obchodný partner a v kombinácii so sankciami na oslabenie financovania kremeľskej vojnovej mašinérie potrebuje Európa nájsť nové zdroje energetických surovín. Ani tu však ponuka nestíha dopytu, a preto ceny ďalej rastú. Obe bojujúce strany sú zároveň významnými svetovými producentmi obilia a olejnín. Z kombinácie následkov pandémie, krátkozrakej energetickej politiky EÚ a vojny na východe Európy vychádza ekonomická realita, ktorú aktuálne žijeme. Hoci Slovensko nie je výnimočným ostrovom vysokej inflácie, ceny potravín sú u nás vyššie ako v okolitých krajinách. A nie je to len otázka súčasnosti. Podobný stav sme zaznamenali aj v roku 2016. Aj keď voči západnej Európe boli vtedy naše ceny potravín výrazne nižšie a nižšie boli aj v porovnaní s priemerom EÚ, celkom iný obraz ponúkalo porovnanie s krajinami V4. Oproti Českej republike boli naše ceny o 11 percent vyššie, oproti Maďarsku takisto o 11 percent a oproti Poľsku o 30 percent. Porovnanie vtedy urobila Poštová banka na základe údajov z Eurostatu. Nákupné vozíky Aktuálny tzv. porovnávací nákup urobila mimoparlamentná strana Dobrá voľba, ktorú zjavne inšpirovala podobná kampaň Smeru z roku 2004. Druckerova strana tým reagovala na dohodu, ktorú podpísal minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan so zástupcami obchodu o tom, že obchodníci budú garantovať výšku svojich marží a tým aj cenu trinástich druhov základných potravín: dusená šunka bravčová, kurča pitvané, bravčové párky, rožok biely obyčajný, ovocný jogurt, chlieb (pšenično-ražný), čerstvé maslo, kuracie prsia - rezne, syr eidam tehla (45 %), slepačie vajcia (veľkosť M), bravčové karé, mlieko trvanlivé polotučné a pšeničná múka polohrubá výber. Pôvodný návrh obsahoval aj trvanlivú salámu a smotanu na šľahanie, na ich zaradení sa však strany nezhodli. Dobrá voľba urobila dva kontrolné nákupy týchto trinástich druhov potravín na Slovensku, v Česku, v Poľsku a v Maďarsku, a to v rozmedzí dvoch týždňov na konci marca a na začiatku apríla. Pre výpovednejšie porovnanie urobili nákup v rovnakých prevádzkach dvoch rôznych reťazcov. Priemerná cena marcových nákupov bola na Slovensku 49,60 €, v Poľsku 33,76 €, v Maďarsku 40,59 € a v Českej republike 50,31 €. Aprílové nákupy toho istého tovaru boli vo všetkých štyroch krajinách drahšie. Priemer na Slovensku bol 51,60 €, v Poľsku 39,95 €, v Maďarsku 43,70 € a v Českej republike 50,65 €. Zdroj: Dobrá voľba Jednoduchým prepočtom vidíme, že najviac stúpla cena sumy daného sortimentu v Poľsku o viac ako 6 eur, nasleduje Maďarsko s rastom o vyše tri eurá, na Slovensku o jedno euro a v Českej republike o 34 centov. Z tohto porovnania síce vychádza, že na Slovensku sú potraviny zo špecifikovaného spotrebného koša najdrahšie, no rozdiel v cene nedáva dôvod tvrdiť, že u nás je aj najrýchlejší rast cien. Tomu napovedá aj vývoj kurzu eura voči forintu, zlotému a korune. Forint si v období medzi nákupmi udržal rovnakú hodnotu, mierne zlacneli zlotý aj koruna. Na základe zisteného Dobrá voľba vyhlásila, že ministerstvo pôdohospodárstva dohodu s obchodníkmi uzavrelo len ako marketingový ťah a ceny v skutočnosti nijako negarantuje. Podobná debata ako u nás sa vedie aj v Českej republike, ktorá sa v súčasnej situácii takisto označuje za inflačného rekordéra v našom regióne. Euro vs. národné meny V čom teda tkvie rozdiel medzi cenovou úrovňou medzi Slovenskom a najmä Poľskom a Maďarskom, s ktorými sa môžeme porovnávať aj vo výkone ekonomiky a kúpnej sile? Prvým faktorom je samotná mena. Na rozdiel od susedov z V4 sme členom eurozóny, ktorá má spoločný systém riadenia menovej politiky. Tá môže byť v niektorých obdobiach nevýhodou oproti samostatnému postupu, ktorý môžu zvoliť naši susedia. Úpravou svojho kurzu dokážu flexibilnejšie chrániť vlastný trh pred importom lacnejších potravín zo zahraničia a, naopak, podporovať export vlastných produktov za hranice. Napríklad drahší zlotý znamená, že cena v Poľsku sa pre domáci trh nezmení, no poľské potraviny na Slovensku zdražejú a, naopak, lacnejší zlotý ich zas v našich obchodoch zlacní. Okrem tohto makroekonomického hľadiska sú pre Slovensko nezanedbateľným faktom cezhraničné nákupy. „Tým, že geograficky má Slovensko dlhú hranicu s Poľskom, dlhú hranicu s Maďarskom a o čosi kratšiu s Českou republikou a Rakúskom, tak aj dostupnosť cezhraničných nákupov je dobrá. Tá sa počíta, že optimálne je to 60 kilometrov od hraníc na jednu aj na druhú stranu. A nielen to, ale aj fakt, že obyvateľstvo v prihraničných oblastiach je zvyknuté chodiť na nákupy za hranice,“ hovorí pre Postoj analytik obchodu Ľubomír Drahovský. „Ekonomicky podstatne dôležitejším je však faktor rôznych sadzieb DPH, predovšetkým na potraviny, ale aj na stavebné materiály a oblečenie. V súčasnej situácii nebývalo vysokej inflácie riešia vysoké ceny okolité štáty znižovaním sadzby DPH, ktorá, mimochodom, aj doteraz bola všade nižšia ako na Slovensku. Rozdiel medzi 20- a 5-percentnou sadzbou predovšetkým pri potravinách je markantný,“ dopĺňa Drahovský. Ako vzniká cena V prípade kontroly či stabilizácie marží hodnotí Drahovský krok ministerstva podobne ako opozičná mimoparlamentná strana, len ponúka iné argumenty. „Je to viac populistické vyjadrenie ako opatrenie, ktoré by riešilo situáciu. Týka sa totiž trinástich tovarových položiek, ktoré sú v rámci obchodných prevádzok s desaťtisícami položiek úplne zanedbateľné. Prakticky to nie je výhoda ani pre kupujúceho, ani pre dodávateľov a maloobchod tú dohodu mohol pomerne ľahko podpísať na znak dobrej vôle a ochoty, pretože dosah na jeho tržby bude z tohto dôvodu minimálny,“ vysvetľuje. Ak hovoríme o potravinách, do konečnej ceny tovaru totiž vstupuje viacero premenných, ktoré samotný obchodník nevie ovplyvniť. Na začiatku reťazca je prvovýrobca - pestovateľ a chovateľ. Ten dodáva obchodu buď priame produkty, napríklad zeleninu, ovocie či čerstvé mäso. Alebo svoju produkciu smeruje do spracovania cez potravinársky priemysel. Tento prvovýrobca má svoje náklady, má svoju predajnú cenu, ktorú si musí nastaviť tak, aby ekonomicky prežil. Vplyv cien energií alebo pohonných látok vidíme aj v prvovýrobe, aj následnom spracovaní v potravinárstve. A nielen pri samotnej výrobe, ale aj pri distribúcii a logistike. Z výsledku nákladov a primeraného zisku prvovýrobcov a spracovateľov vzniká cena, za ktorú produkciu nakupuje obchodník. Ten má rovnako svoje režijné náklady, ktoré potrebuje pokryť. Niečo stojí uskladnenie, niečo chladenie tovaru, osvetlenie predajne, mzdy zamestnancov a ďalšie náležitosti. „A až potom sa tvorí výsledná cena. A táto výsledná cena tlačí každého člena potravinového reťazca, aby to v rámci ponuky a predaja vo finále zákazníci akceptovali,“ dodáva Ľubomír Drahovský. Slabá podpora poľnohospodárov a potravinárov To, že je v potravinovom reťazci často najslabším prvovýrobca, ktorý musí svoju produkciu neraz predávať pod výrobné náklady, nie je vinou obchodníka. Ten sa snaží získať tovar čo najlacnejšie, aby si udržal zákazníkov. Ľubomír Drahovský vidí chybu úplne inde a zároveň ide o ďalší rozdiel medzi Slovenskom a našimi susedmi. Týka sa dlhodobo zanedbávanej štátnej podpory domácich poľnohospodárov a potravinárov. To znamená, že prvovýroba nedokáže predávať v optimálnej cene pre seba, aby prežila. Rozhodujúcu úlohu majú podľa neho v tejto oblasti dotácie, ktoré na Slovensku pokrivkávajú. Ceny potravín sa preto nedajú vyriešiť jedným zázračným opatrením, myslí si Ľubomír Drahovský. „Nato potrebujeme postaviť strategické riešenia, ktoré - opäť - sú problematické, ako je na Slovensku tradíciou. Keď prídete so strategickým riešením, tak má veľmi veľa zástancov, ale aj veľmi veľa odporcov. A to neplatí len v poľnohospodárstve. Príliš veľa ľudí do toho rozpráva, či je stratégia správna alebo nesprávna, až ako krajina prídeme k termínu, keď to musíme schváliť, lebo prídeme o peniaze z európskych fondov, ktoré sú s tým zviazané,“ vysvetľuje. Potom to už podľa neho nie je o tom, že prichádza k rozumnému vyústeniu, ale prichádza ku kompromisu, kde váha tých peňazí, ktoré dotujú vývoj jednotlivých segmentov na Slovensku, je silnejšia než diskusia, ako ich použiť a kam ich nasmerovať. Na neexistenciu strategickej vízie poľnohospodárstva a potravinárstva upozornil v dávnejšom rozhovore pre Postoj aj Jaroslav Karahuta, predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zo Sme rodina, keď v tejto súvislosti kritizoval vtedajšieho ministra Jána Mičovského: „Ak chceme robiť veľké investície v stovkách miliónov eur, či už z plánu obnovy, alebo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, musíme si najprv sami urobiť nejaký plán. A to je ten zásadný rozdiel medzi Slovenskom a ostatnými štátmi. Oni tie koncepcie majú a vedia, do čoho chcú investovať peniaze. Robia to Poliaci, robia to Česi. Tak sa potom nečudujme, že slovenské pôdohospodárstvo sa do týchto investičných schém nedostane, ak nevie, ako bude peniaze míňať a čo to prinesie.“ Podľa viacerých kritikov dôvodom vysokých cien našich domácich potravín a slabej podpory sú aj podmienky, ktoré sme prijali pri vyjednávaniach o vstupe do Európskej únie. Najmä potravinársky priemysel musel prejsť masívnymi investíciami do nových technológií tak, aby presne napĺňal štandardy EÚ. Poľsko si na rozdiel od nás v tomto smere vyrokovalo výnimku. Potraviny určené pre domáci poľský trh nemusia spĺňať všetky tieto kritériá, preto aj náklady potravinárov sú nižšie, čo im umožňuje potraviny predávať lacnejšie. Významným dôvodom vyšších cien, ktorý priamo súvisí s nedostatočnou priamou podporou domácich producentov, je to, že na Slovensku je z domácej produkcie pokrytá spotreba potravín len na 30 percent. Zvyšok sa musí zabezpečovať dovozom, a teda Slovensko ako štát na cenu týchto produktov nemá žiadny vplyv. V okolitých krajinách, nielen v rámci V4, toto vykrytie spotreby domácou produkciou presahuje aj 50 percent, hovorí Ľubomír Drahovský: „Príčin je viac, od dotácií pre potravinársku výrobu cez malosť produkcie, ktorá nestíha dodávať svoje produkty do obchodov v množstve, aké požaduje, až po nízku ‚hrdosť‘ Slovákov na slovenské výrobky. Slováci sú zvyknutí na import potravín, na ich kvalitu a štruktúru sortimentu. A čo je, bohužiaľ, stále dôležité, sú rozdiely v príjmoch domácností medzi západným, stredným a východným Slovenskom, čo spôsobuje jednoznačnú preferenciu ceny pri nákupoch potravín.“ Sme naozaj chudobní? Hoci obyvatelia ekonomicky silnejších regiónov dokážu ľahšie absorbovať rast cien, Slovensko má v tých slabších jedno špecifikum už od čias socializmu. Veľká časť obyvateľstva Slovenska žije v rodinných domoch, kde majú možnosť si veľa potravín dopestovať, respektíve dochovať živočíšne produkty, a zvýšiť tak svoju potravinovú zabezpečenosť. Rýchlo sa zvyšujúce ceny potravín tak na nich nedopadajú až tak bolestne. Ľubomír Drahovský sa však pozastavuje aj nad iným fenoménom, ktorý súvisí skôr s mentalitou ako s ekonomickou silou: „Stále ma udivuje, že napriek vysokým cenám, žiadostiam na štát, aby s tým niečo urobil, s tým vôbec nekorešpondujú mimoriadne naplnené nákupné vozíky v supermarketoch a hypermarketoch, ktoré vo mne vyvolávajú otázku, odkiaľ sa tá finančná schopnosť robiť také veľké nákupy berie.“ K tomu treba dodať jeden zaujímavý fakt. Napríklad v lete minulého roka Národná banka Slovenska zverejnila informáciu, že Slováci majú na bežných účtoch takmer 25 miliárd eur. Tieto postupne inflácia znehodnocuje. A inflácia sa netýka len potravín, ale napríklad aj stavebníctva. Situácia v tomto sektore podľa Drahovského opäť ilustruje slovenskú mentalitu. „Tu ma znovu udivuje situácia, že podľa informácií z niektorých obchodných spoločností so stavebninami sa v poslednom čase zákazníci vôbec nepýtajú na cenu, otázkou je, či tovar je v ponuke. A to nielen klienti z domácností, ale aj malé remeselné i stavebné firmy.“ Preto je podľa neho pochopiteľné, respektíve logické správanie obchodníkov. Ak zákazníci nijako výrazne neobmedzujú svoju spotrebu a nakupujú bez ohľadu na cenu, obchodníci nemajú žiaden dôvod, aby s cenami hýbali smerom dole. Takáto prax je navyše veľmi nepravdepodobná. História vývoja cien podľa Drahovského u nás po roku 1989 nikdy nezaznamenala znižovanie. Vždy išlo o „úpravu“ smerom nahor. A hoci môžeme vnímať niektoré akciové ponuky či tzv. uvádzacie ceny, tie sú vždy krátkodobým marketingovým ťahom, nie dlhodobým javom. Akcie nám nepomôžu Inflácia predražuje život každým jedným nákupom, požiera naše úspory v bankách, u citlivejších pováh vyvoláva aj úzkosť a neistotu z budúcnosti. Ak hovoríme o opatreniach, pri ktorých sa často spomína napríklad zníženie DPH, tento krok má svoju obmedzenú platnosť. Aj v ekonomickej teórii je úprava daňových sadzieb len dočasným a do veľkej miery jednorazovým opatrením. Znížením DPH je možné inflačné tlaky pribrzdiť, no sadzbu nie je možné posúvať nižšie ako na nulu, kde sa potenciál tohto vplyvu vyčerpá. Dočasným a v konečnom dôsledku kontraproduktívnym opatrením je aj zastropovanie cien či obmedzenie marží. Ak sa štát s obchodníkmi dohodne na viac-menej pevných cenách za niektoré produkty a obchodníci túto dohodu naplnia, zvýšené náklady v celom reťazci len prenesú na potravinárov či na prvovýrobcov. Tento segment sa tak ešte viac dostane do ekonomických problémov a prehĺbi sa jeho investičný dlh. Dlhodobo tak nebude schopný produkovať lacnejšie a kvalitnejšie potraviny. Skutočne systémovým opatrením je investícia do produkcie domácich potravín, takých, ktoré si vieme sami dopestovať, prípadne ich prebytky vyvážať tak, aby sme mali zdroje na dovoz tých, ktoré si u nás dopestovať nevieme. Žijeme vo svete dotácií a nie je hanbou si priznať, že ak sa chceme vyrovnať s okolím a uspieť v konkurencii, takisto musíme časť našej ekonomiky priamo finančne podporovať. Máme najdrahšie potraviny z V4. Platíme až o 27 percent viac, niektorí si nemôžu ani kúpiť obed 14. 10. 2024, 12:00 (aktualizované: 21. 10. 2024, 11:41) Zdroj: TASR/AP/Hendrik Schmidt Na potraviny míňame čoraz viac peňazí. Rozdiel s našimi susedmi je šokujúci. Od nového roka nás čaká zdražovanie viacerých druhov tovarov. Zvyšovanie DPH sa dotkne aj potravín, ktorých sa to nemalo dotknúť. Napríklad hydinári avizovali, že kvôli zvýšeným vstupným nákladom budú prinútení zvýšiť cenu mäsa. Podľa štatistík pritom už teraz míňame viac ako iné krajiny EÚ a dokonca máme najdrahšie potraviny z celej V4. Ôsme najdrahšie potraviny v EÚ Priemerná slovenská domácnosť minie na nákup potravín mesačne takmer 20 % výdavkov. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria pritom podľa údajov Eurostatu v priemere približne 14 % z celkových výdavkov. Na Slovensku máme ôsme najdrahšie potraviny v Európskej únii (EÚ), aj tak nimi plytváme. Pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa potravy, ktorým je 16. október, na to poukázala analytička Wood & Company Eva Sadovská. Slováci platia za potraviny o 5 až 27 percent viac Nepotešiteľné je aj naše porovnanie so susednými krajiny. Z celej V4 platíme za potraviny najviac. Napriek tomu sa nemôžeme pochváliť vyššími platmi ako obyvatelia okolitých štátov. "Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku, spolu s Francúzskom, ôsme najvyššie v EÚ. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %, v roku 2023 dokonca až o 6,7 %," vyčíslila. V susedných krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) sú potraviny v priemere lacnejšie. Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 to bolo menej o 5 % v Maďarsku, 7 % v Českej republike a 27 % v Poľsku. Rekordná inflácia Analytička pripomenula, že predchádzajúce dva roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení rekordne vysokých úrovní inflácie potravín, a to 18,6 % a 17,3 %. V roku 2024 už ide o podstatne pomalší rast cien, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 % až 4,9 % a dosiahol priemernú úroveň 1,8 %. "Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 18 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi," priblížila Sadovská. V celej EÚ si podľa Eurostatu mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť v priemere 9,5 % domácností. Dva extrémy - plytvanie a neschopnosť kúpiť si jedlo Kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní potravinami plytvajú, upozornila analytička. V roku 2021 pripadalo v SR na jedného obyvateľa 99 kilogramov (kg) potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali 67 %. Zvyšných 33 % tvoril odpad z prvovýroby (4 %), potravinárskeho priemyslu (23 %), maloobchodu a distribúcie (3 %) a zo stravovacích zariadení (2 %). "Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach," zdôraznila Sadovská. Plytvanie potravinami pritom podľa nej predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém.

tags: #ceny #chleba #v #europskych #krajinach