Hodváb je už po stáročia spájaný s luxusom a eleganciou, no len málokto vie, aká dlhá a fascinujúca je cesta tohto vzácneho vlákna od húsenice priadky morušovej až k nám. Okrem svojej textilnej hodnoty sa však priadka morušová v niektorých kultúrach stala aj objektom záujmu v gastronómii.
Objavenie hodvábnych vlákien je opradené legendami. Najznámejšia rozpráva o cisárovnej Lei-Tzu, ktorej do šálky čaju spadla kukla priadky morušovej. Keď sa ju snažila vybrať, vlákna sa začali oddeľovať a lepiť jej na prsty. Cisár Huang Di tento objav využil a prišiel s nápadom použiť vlákna na výrobu odevov.
Priadka morušová: Od húsenice k vláknu
Húsenice priadky morušovej sa živia výlučne listami moruše (Morus). Tieto listy obsahujú latex s vysokou koncentráciou alkaloidných cukrov, ktoré sú toxické pre iné živočíchy, no priadka morušová si vyvinula toleranciu voči nim.
Výroba hodvábu je mimoriadne zdĺhavý a náročný proces. Trvá len 26 dní, kým malá húsenička dorastie a zakuklí sa do kokónu. Jeden kokón obsahuje približne 4 kilometre vlákna, z čoho asi 1000 metrov je vhodných na výrobu luxusného oblečenia. Na výrobu jednej blúzky je potrebných okolo 600 kokónov, na šál zhruba 200.
Výroba hodvábu bola tisícky rokov stráženým tajomstvom Číny, čo jej prinieslo značné finančné zisky. V súčasnosti existujú aj syntetické vlákna, ktoré sa hodvábu podobajú, no nemôžu sa vyrovnať originálu.
Hodvábne tkaniny boli pôvodne určené len pre čínsku kráľovskú rodinu, no postupne sa hodváb šíril po celej Ázii a ďalej na západ. Krása a vlastnosti hodvábu vytvorili lukratívnu obchodnú cestu - Hodvábnu cestu, po ktorej sa hodváb dostával na západ a zlato, striebro a vlna na východ. V tom čase bol hodváb cennejší ako zlato. Číňania si tajomstvo jeho výroby strážili viac ako 30 storočí a za pokus o pašovanie kokónov hrozil trest smrti.
Existujú rôzne typy hodvábnych látok, ktoré sa líšia vzhľadom a vlastnosťami v závislosti od typu použitých nití a spôsobu tkania. Okrem tradičného morušového hodvábu existuje aj divoký hodváb, ako napríklad Tussah hodváb (zo zámotkov húseníc moruše tasarskej a vanya, ktoré sa živia dubovými listami) či Eri hodváb (zo zámotkov húseníc okáňa pajaseňového, ktoré sa živia ricínovými rastlinami).
Tradičný čínsky morušový hodváb je považovaný za jednu z najlepších alternatív pre spálňu. Hodváb je prirodzene hypoalergénny a odpudzuje plesne a roztoče, preto je obľúbený na výrobu pyžám a posteľnej bielizne. Hustota hodvábnej látky sa udáva v jednotkách "momme" (mm). Čím vyššie číslo momme, tým menej je látka priesvitná. Typický lesk hodvábu je spôsobený trojhrannosťou vlákna, ktoré odráža svetlo.
Červy priadky morušovej ako delikatesa
Svetová kulinárska scéna je plná rozmanitosti a jedným z netradičných jedál sú aj červy priadky morušovej, ktoré sa v niektorých kultúrach považujú za delikatesu. V Thajsku a Vietname sú larvy priadky morušovej bežnou súčasťou pouličného predaja.
Larvy priadky morušovej sa často smažia a podávajú so sójovou omáčkou. V Thajsku sú smažené červy chrumkavé a ich chuť pripomína tradičné snacky ako chipsy alebo pražené arašidy.
Recept: Larvy priadky morušovej so sójovou omáčkou
- Ingrediencie:
- Čerstvé larvy priadky morušovej
- Sójová omáčka
- Olej na vyprážanie
- Postup:
- Larvy umyte a osušte.
- Na panvici rozohrejte olej.
- Larvy krátko osmažte, kým nebudú chrumkavé.
- Podávajte so sójovou omáčkou.
Nutričné výhody jedlého hmyzu
Jedlý hmyz, vrátane lariev priadky morušovej, predstavuje potenciálny zdroj bielkovín s dobrým aminokyselinovým zložením a tiež tukov, predovšetkým nenasýtených mastných kyselín. Obsahuje tiež minerálne látky a vitamíny.
Hmyz má vysoký obsah bielkovín a kvalitné zastúpenie esenciálnych aminokyselín, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť. Napríklad kobylky sú bohaté na vápnik v organickej forme, čo ich robí vhodnými pre ľudí s osteoporózou.
Bezpečnosť a legislatíva
Pri konzumácii hmyzu je dôležité poznať podmienky jeho chovu. Zbieranie "divého" hmyzu sa neodporúča kvôli možnej kontaminácii mikróbmi, zvyškami postrekov či ťažkými kovmi.
Pred konzumáciou by sa hmyz mal nechať tri dni hladovať a následne tepelne upraviť - variť a potom smažiť. Konzumácia surového hmyzu sa neodporúča kvôli riziku plesní, parazitov a baktérií.
Hmyz sa rýchlo kazí, preto sa odporúča skonzumovať ho do dvoch hodín po príprave. Skladovanie v chladničke sa neodporúča, lepšie je hmyz usušiť.
Ľudia s alergiou na morské plody by mali byť pri konzumácii hmyzu opatrní, pretože hmyz obsahuje chitín, ktorý môže vyvolať alergickú reakciu.
Na Slovensku hmyz zatiaľ nie je oficiálne uznaný ako potravina, no v krajinách ako Holandsko, Francúzsko, Švédsko a Fínsko je jeho konzumácia povolená. V Českej republike by múčny červ mal byť uznaný ako potravina už v blízkej budúcnosti.
Hmyz ako udržateľný zdroj potravy
Chov hmyzu je vnímaný ako udržateľnejší voči životnému prostrediu v porovnaní s tradičnou živočíšnou výrobou, ktorá je zodpovedná za značné množstvo skleníkových plynov.
Hmyz má potenciál obohatiť náš jedálny lístok a znížiť environmentálny dopad produkcie potravín. Hoci v Európe nemá konzumácia hmyzu hlbokú tradíciu, v Afrike, Ázii a Južnej Amerike je bežná už po stáročia.