Koreňová zelenina predstavuje mimoriadne cennú skupinu rastlín, ktorá je pre naše zdravie a kuchyňu neoceniteľná. Tieto podzemné časti rastlín slúžia ako prírodné zásobárne živín, poskytujú nám vitamíny, minerálne látky a vlákninu. Ich všestranné využitie siaha od poľnohospodárstva až po tradičnú medicínu.
Čaro koreňovej zeleniny
Koreňová zelenina sa dá veľmi ľahko odlíšiť od ostatných zeleniniek. Hlavnú časť rastliny, ktorú konzumujeme, totiž vždy nájdeme pod zemou. Väčšinou je to koreň (mrkva, petržlen), čo nám hovorí už samotný názov. Niekedy to však sú aj koreňové hľuzy (zázvor) či bulvy (zeler, repa), podľa toho ich aj ďalej rozdeľujeme.
Pestovanie takýchto zelenín má v strednej Európe pravdepodobne dlhú tradíciu, ak nie najdlhšiu. Typickí zástupcovia koreňovej zeleniny sú cvikla, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, repa, chren, zázvor či reďkovka.
Čo sa týka samotného pestovania druhov koreňovej zeleniny, majú nízku náročnosť na potrebu živín a starostlivosti. Stačí ich raz za čas trochu okopať a polievať pri naozaj veľkých suchách. Okrem toho mnohé z nich možno jesť už v skorom štádiu, teda sa im nestáva, že by boli nedozreté.
Na čo si treba dať pozor však je, k akým susedom sa koreňová zelenina vysádza. Napríklad mrkva a zeler sa vôbec nemajú radi, petržlen zas nemá rád šalát a kaleráb. Reďkovka by nemala ísť vedľa uhoriek a tekvíc, cvikla k zemiakom a kukurici.
Nutričná hodnota a zdravotné prínosy
Koreňové zeleniny majú vysokú nutričnú hodnotu, obsahujú množstvo vitamínov (najmä A, B, C, E), minerálnych látok, vlákniny a olejov. V neposlednom rade sa z nich robia vynikajúce zdravé pokrmy, ktoré vedia aj zahriať.
Mrkva je známa vysokým obsahom vitamínu A, ktorý je dôležitý pre zrak. Obsahuje tiež vitamíny D, E, K a lecitín, draslík, jód či horčík. Pomáha pri trávení, problémoch s močovými kameňmi, črevnej kolike a dokonca aj pri problémoch s menštruáciou.
Petržlen a paštrnák, hoci vyzerajú podobne, majú odlišnú chuť. Paštrnák chutí viac ako mrkva a jeho účinky sú podobné petržlenu, čiže pomáha pri trávení. Oba druhy majú vysoký obsah minerálnych látok, najmä draslíku a kremíku, a obsahujú vitamín C a B.
Zeler sa v staroveku využíval ako afrodiziakum a dodnes sa používa na mužskú potenciu. Je braný nielen ako koreňina alebo zelenina, ale aj ako liek. Obsahuje vysoké množstvo vitamínov A, B, E a K, ale aj dostatok minerálnych látok ako napríklad sodík, draslík, železo, chróm alebo horčík. Éterické oleje obsiahnuté v zeleri nás chránia pred baktériami a plesňami, dokonca dezinfikujú zažívacie ústrojenstvo. Je prospešný pri problémoch s obličkami, močovým ústrojenstvom, dnou, reumatizmom, artritídou alebo vysokým cukrom.
Repa (cvikla) sa v staroveku využívala iba na liečenie. Dnes si na nej môžeme pochutnať v rôznych úpravách. Má omladzujúce účinky, prospieva vlasom aj pokožke, spevňuje tkanivo, kosti aj cievy. Je vynikajúca pri nádorových ochoreniach a ich predchádzaní, keďže zamedzuje bujneniu buniek. Má vysoký obsah draslíku, obsahuje kyselinu listovú potrebnú najmä v tehotenstve a dostatok kremíka. Posilňuje imunitu, znižuje cholesterol a zaháňa únavu.
Zázvor sa nazýva aj elixírom zdravia. Obsahuje antibiotické látky, vitamíny B, C a E, minerálne látky ako vápnik, draslík, železo, zinok, fosfor, horčík a selén. Zlepšuje prietok krvi, zvyšuje imunitu, zlepšuje trávenie, detoxikuje organizmus, zlepšuje dýchanie a vykašliavanie pri chrípke alebo zápaloch dýchacích ciest. Taktiež zabraňuje rastu rakovinových buniek a pomáha pri chudnutí. Na zázvor si však treba dať pozor v tehotenstve, počas dojčenia alebo pri problémoch so žalúdkom.
Cesnak, hoci nie je primárne koreňovou zeleninou, sa často spája s touto kategóriou vďaka svojim silným zdravotným účinkom a využitiu v kuchyni. Cesnak je známy svojimi antibakteriálnymi a antivírusovými vlastnosťami. Pomáha pri regulácii krvného tlaku, znižovaní hladiny cholesterolu a posilňovaní imunitného systému. Jeho využitie ako prírodného lieku siaha do dávnych čias.
Využitie vňatí
Okrem využitia a konzumovania spodnej časti rastliny sa pri mnohých druhoch koreňovej zeleniny využívajú aj listy, teda vňate. Napríklad petržlenová vňať či zelerová sú ideálnym dochucovadlom viacerých jedál. Používa sa aj mrkvová vňať, lístky reďkovky alebo repy.
Kalerábová vňať obsahuje dokonca viac vitamínu C ako hľuza, takisto vápnik a vlákninu. Nasekajte na drobné kúsky a za čerstva nimi posypte desiatový chlebík.
Listy z reďkovky sa v ľudovom liečiteľstve odporúčajú proti infekciám zažívacieho traktu. Sú bohaté na céčko, áčko, éčko i béčka. Pokrájajte do šalátu alebo mierne poduste s ryžou, kuskusom či pohánkou.
Listy červenej repy možno rýchlo oblanšírovať podobne ako špenát. Neprídete tak o zásobu vápnika, železa a takmer všetkých vitamínov.
Mrkvová vňať, rovnako ako petržlenová, je výborná na čistenie obličiek, čriev a pôsobí proti zápalom a prospieva pokožke. Pre vysoký obsah draslíka pomáha strážiť tlak, zrážať krv a regulovať vápnik v tele.
Podobným spôsobom môžete využiť aj vňate zeleru, kôpru, karfiolu či brokolice.
Skladovanie a spracovanie
Všetky tieto zeleniny sa vyznačujú dlhým vegetačným obdobím a dlhou trvanlivosťou, veľmi dobre sa totiž skladujú. Niektoré koreňové zeleniny zberáme ešte aj v novembri, čo naznačuje ich odolnosť voči nepriaznivým podmienkam. Napríklad paštrnák dokáže prečkať zimu dokonca bez skladovania.
Pri skladovaní je základom, aby jedinci, ktorých vyberieme, boli nepoškodení a prinajlepšom dostatočne veľkí. Koreňovej zelenine sa neodrezávajú listy a treba ju nasucho utrieť od mokrej zeme. Ideálne miesto na skladovanie je s teplotou do 4 stupňov Celzia, tmavé a priedušné, nemalo by tam byť totiž vlhko. Aj preto sa často volí úložisko v piesku. Možno využiť aj skleníky a pareniská, podstatné je, aby sa k zelenine nedostal mráz.
Najkratšie vydržia uskladnené cvikle a reďkovky, a to asi štvrťroka, ostatné koreňové zeleniny by mali neohrozene prečkať aj pol roka, chren dokonca celý rok. Ak sa však skladované zeleninky kontrolujú, dá sa v prípade zistenia zlého uskladnenia najsilnejšie jedince zachrániť.
Ďalším spôsobom, ako si vychutnať koreňovú zeleninu aj mimo sezóny, je jej spracovanie, či už zavarenie, fermentácia alebo sušenie.
4 cooking tips to make Perfect Roasted Vegetables
Spoločné pestovanie a logická výsadba
Niektoré druhy zeleniny si v záhrade rozumejú lepšie a podporujú sa v raste, zatiaľ čo iné si môžu navzájom škodiť. Logická výsadba rastlín založená na princípoch spoločného pestovania predstavuje ideálny spôsob, ako maximalizovať úrodu.
Zásady spoločného pestovania:
- Výber rastlín s rovnakými nárokmi na pôdu, živiny, vodu, svetlo a rovnaký termín výsadby.
- Zelenina, ktorú chcete vedľa seba zasadiť, sa musí dobre dariť za rovnakých podmienok.
Príklady vhodných kombinácií:
- Cibuľa a mrkva: Riadky cibule vysaďte striedavo medzi mrkvu, petržlen alebo paštrnák. Pôdne hlístovce sa k nim ani nepriblížia a zožnete úrodu, ktorá nebude prevŕtaná škodcami. Cibuľa je v dobrom súznení aj s červenou repou (cviklou). Okrem odpudenia škodcov chráni cibuľa cviklu aj pred nádorovitosťou.
- Tekvica, fazuľa a kukurica: Dobre spolu funguje kombinácia tekvica + fazuľa + kukurica. Kukurica poskytuje tekvici ochranu listov pred spálením, na oplátku jej tekvica udržuje dosť vlahy pri koreňoch.
- Paradajky a bazalka: Pre krásne paradajky s bohatou úrodou vyskúšajte v ich blízkosti vysadiť bazalku.
- Jahody, šalát a špenát: K jahodám sa hodí šalát a špenát.
Nevhodné kombinácie:
- Hlávkový šalát a aromatická koreňová zelenina: Hlávkový šalát je rizikovým susedom pre aromatickú koreňovú zeleninu.
- Kapusta a reďkovky: Kapustu nesaďte na miesto po vytrhaných jarných reďkovkách, pretože lákajú rovnakých škodcov. Vo všeobecnosti by ste nemali kapustovitú zeleninu sadiť vedľa seba.
- Paradajky a paprika: Hoci sa paradajka a paprika na tanieri pekne dopĺňajú, v záhrade sa k sebe vôbec nehodia.
Praktické tipy pre pestovanie:
- Striedanie plodín: Základnou zásadou je, že rovnaký druh zeleniny, resp. rastliny pochádzajúce z rovnakej botanickej čeľade, nepestujte na rovnom mieste skôr ako o 3-4 roky.
- Výber pôdy: Jednotlivé druhy zeleniny majú rôzne nároky nielen na živiny a závlahu, ale aj na zloženie pôdy.
- Skorá jarná výsadba: Niektoré druhy zeleniny sú viac prispôsobené chladnejšiemu počasiu a znesú aj mierny nočný mráz. Vďaka tomu môžeme niektoré druhy zeleniny sadiť pomerne skoro na jar, ešte pred pominutím hrozby posledných mrazov.
Recepty z koreňovej zeleniny
Koreňová zelenina je v kuchyni naozaj kreatívne využiteľná. Okrem varenia a pečenia sa z nej robia aj tenučké čipsy, pyré či hranolky. Zeleninové vývary sú v jedálničku takmer nenahraditeľné, dokonca ich vieme spraviť aj z "odpadových" častí - šupiek.
Pečená koreňová zelenina s cesnakovým dresingom
Ingrediencie:
- 2 mrkvy, nakrájané na kocky
- 1 veľký zeler, nakrájaný na kocky
- 2 petržleny, nakrájané na kocky
- 1 batát (sladký zemiak), nakrájaný na kocky (voliteľné)
- 3 PL olivového oleja
- Soľ, čierne korenie, čerstvý tymian alebo rozmarín podľa chuti
Na cesnakový dresing:
- 3 strúčiky cesnaku, pretlačené
- 3 PL olivového oleja
- 1 PL citrónovej šťavy
- 1 ČL medu (voliteľné)
- Soľ a mleté čierne korenie podľa chuti
Postup:
- Predhrejte rúru na 200 °C a pripravte plech na pečenie vystlaný papierom na pečenie.
- Pripravte zeleninu: Nakrájanú koreňovú zeleninu vložte do veľkej misy, polejte olivovým olejom, osoľte, okoreňte a posypte čerstvým tymianom alebo rozmarínom. Dobre premiešajte, aby sa zelenina rovnomerne pokryla koreninami.
- Pečenie: Zeleninu rovnomerne rozložte na plech a pečte asi 30-40 minút, kým nezíska zlatistú farbu a nezačne karamelizovať. V polovici pečenia zeleninu premiešajte, aby sa piekla rovnomerne.
- Príprava cesnakového dresingu: Zmiešajte pretlačený cesnak s olivovým olejom, citrónovou šťavou, medom, soľou a čiernym korením. Dobre premiešajte, aby sa chute prepojili.
- Servírovanie: Pečenú zeleninu podávajte preliatu cesnakovým dresingom, ktorý jej dodá aromatický a svieži nádych. Môžete ozdobiť čerstvými bylinkami podľa chuti. Tento pokrm je ideálny ako výdatná príloha alebo ľahký hlavný chod. Príjemne zahreje a obohatí jedálniček o farby a chute sezónnej zeleniny.