Cukrová repa: Všetko o pestovaní, význame a produkcii cukru

Cukrová repa (lat. Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima) je dôležitá plodina, ktorá je základom pre produkciu cukru na Slovensku. Hoci sa v poslednom období jej pestovanie mierne zmenšilo, stále si udržiava svoje kľúčové postavenie v agropotravinárskom sektore. Pestovanie cukrovej repy je pomerne jednoduché a podobá sa na pestovanie cvikly, čo ju robí dostupnou aj pre záhradkárov.

História a súčasnosť pestovania cukrovej repy

Hoci sa to nemusí zdať, pestovanie cukrovej repy a výroba cukru z nej majú pomerne krátku históriu. Prvé pokusy o získanie cukru z repy sa uskutočnili len pred približne 250 rokmi a komerčná výroba sa rozbehla až začiatkom 19. storočia. Dovtedy sa cukor získaval výlučne z cukrovej trstiny.

Pred tridsiatimi rokmi, v čase najväčšieho rozmachu slovenského cukrovarníctva, boli polia s cukrovou repou bežným javom. Ľudia ju využívali aj v kuchyni, napríklad ako prírodné sladidlo pri sterilizácii cvikly, alebo na výrobu repáku. Dnes sa rozsiahle polia repy z krajiny takmer vytratili a od jej veľkovýrobného pestovania sa v mnohých regiónoch upustilo. Avšak aj medzi záhradkármi je pestovanie cukrovej repy skôr raritou.

Vedecká klasifikácia a názvy

Cukrová repa je taxón (obyčajne hodnotený ako Skupina, (kon)varieta či poddruh) z druhu repa obyčajná (Beta vulgaris). V minulosti sa občas zaraďoval ako samostatný druh. Slovenské názvy tohto taxónu sú: cukrová repa, repa cukrová, cukrovka, repa obyčajná cukrová, repa obyčajná pravá cukrová, repa obyčajná pravá krmná cukrová, zriedkavo biela repa, zastarano burgundská repa. Slovenské ľudové názvy tohto taxónu sú: cukrová cvikla, cukrová burgyňa, cukrovica, repa cukrovica, bumbur(ic)a, biela burguľa.

Výber odrody a predplodiny

Pre záhradkárov je aktuálne dostupná odroda ‘Hanibal’ s vysokou cukornatosťou. Jediné, čo od vás budú rastliny počas vegetácie vyžadovať, je odburiňovanie. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.

Medzi nevhodné predplodiny repy cukrovej patrí kukurica, samotná repa cukrová, ale aj ďatelina. Vyvážené striedanie plodín je základom dlhodobej produktivity nielen pre CONVISO® SMART, ale pre všetky plodiny. Pri rôznych plodinách je jednoduchšie prepínať medzi rôznymi spôsobmi účinku herbicídov a zavádzať do striedania plodín viac aktívnych látok bez ALS. Po cukrovej repe SMART je možné pestovať celý rad rôznych plodín, ale je dôležité vybrať si tú správnu. Vždy dodržiavajte odporúčania v príručke pre pestovateľov alebo na etikete herbicídu! Následné plodiny, ktoré sa neodporúčajú, môžu byť citlivé na herbicídy ALS, ako je CONVISO® ONE.

Agrotechnika pestovania

Pestovanie repy cukrovej je jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc.

Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré sú náročné na dostatok organickej hmoty v pôde. Z toho dôvodu je potrebné pri jej pestovaní zabezpečiť jej pravidelný prísun. Podniky, ktoré nemajú možnosť použiť hospodárske hnojivá môžu využiť organický granulát AlgaSoil, ktorý vďaka vysokému podielu organických látok (45% OL) obohacuje pôdu o organickú hmotu, ktorá priaznivo ovplyvňuje biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Dodaním organických látok do pôdy podporujeme aj činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré svojou aktivitou vytvárajú drobnohrudkovitú štruktúru a do značnej miery prevzdušňujú pôdu.

Hneď po sejbe je obsah vzduchu v pôde pre mladé rastlinky významným faktorom, ktorý zamedzuje vývoju repnej spály. Tá môže už v začiatočných fázach rastu spôsobiť veľký výpadok mladých rastlín. Hnojivo AlgaSoil stimuluje rastliny od zasiatia a prispieva k vyššiemu využitiu živín z pôdy a dodávaných hnojív.

Vplyv vonkajších faktorov na rast a vývoj

Výška úrody odzrkadľuje kondičný a zdravotný stav porastov repy počas príslušného vegetačného obdobia a zároveň aj jeho charakteristický priebeh. Dvomi základnými piliermi v reakcii rastlín na vonkajšie podmienky prostredia sú rast a odpoveď na biotické a abiotické stresy.

Abiotické faktory

Základné abiotické faktory, ktoré počas vegetačného obdobia môžu na rastliny pôsobiť, súvisia najmä s teplotou vzduchu, vodným režimom a výživou rastlín.

Teplota

Pri absencii extrémnych podmienok počas vegetačného obdobia je rast repy výrazne ovplyvnený teplotou vzduchu a prírastky biomasy a sušiny, resp. cukru majú pravidelný charakter. Pôsobenie teplotného stresu cestou nízkych teplôt na cukrovú repu je bežné v prvých a posledných dekádach vegetačného obdobia. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na úrovni prírastkov celkovej biomasy sa prejavuje radikálne spomalenie.

Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok a spomalenie rastu nie je až také prudké. Navyše, repa je dvojročná plodina, v prvom roku pestovania nekvitne. V porovnaní s jednoročnými plodinami nedochádza k redukcii úrody cestou asynchronizácie kvitnutia, zníženej životaschopnosti peľu alebo zlyhania vývinu zrna krátko po oplodnení v dôsledku extrémnych teplôt.

Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve. Vplyv teploty vzduchu na vývoj porastov sa dobre kvantifikuje pomocou denných prírastkov teplotnej sumy (GDD z angl. Growing Degree Days). Je to pomocný indikátor pre hodnotenie rastu a vývinu rastlín. Je založený na teplotných pomeroch konkrétnej pestovateľskej lokality a udáva akumuláciu tepla (príkon dostupnej energie) agroekosystémom. Pomocou neho je možné predikovať kritické obdobia výskytu škodcov, ktorých vývoj tiež veľmi úzko súvisí s teplotou prostredia. Umožňuje porovnávať aktuálnu sezónu napríklad s dlhodobým priemerom alebo ideálnou sezónou a zhodnotiť progres alebo momentálnu stagnáciu. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy. Intenzita fotosyntézy a asimilácia látok klesá a skôr prevažujú procesy, pri ktorých rastliny začnú spotrebovávať cukor z buliev. Skorý nástup nízkych teplôt radikálne obmedzuje prírastky biomasy.

Voda

Vodný stres, resp. deficit vody v prostredí narúša vodnú bilanciu rastlín a je zdrojom nerovnosti medzi príjmom vody a požiadavkami rastlín počas vegetácie. Prudko limituje fyziologické procesy, čo sa prejaví opäť spomalenou tvorbou biomasy. Prejavy deficitu vody v koreňovej zóne program diferencuje do troch kategórií. V prvej polovici vegetačného obdobia, keď intenzívne pribúdajú nové listy, sa prvý deficit vody prejaví krátkodobým spomalením rozvoja listovej plochy. Výpočty sa opierajú o zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti v aktívnej koreňovej zóne. Čím hlbšia je koreňová sústava, tým hrubšia vrstva pôdy je pre rastliny k dispozícii. Sucho v povrchových vrstvách pôdy sa kompenzuje dostupnou vodou z hlbších vrstiev. Postupom vegetačného obdobia dosiahne koreňová sústava maximálnu hĺbku a „kompenzačná schopnosť“ prostredia zaniká.

Pokiaľ je v pôde dostatočná zásoba vody, nie je čo riešiť. Ak však chýba, v rámci obranných mechanizmov dochádza k zatváraniu prieduchov v snahe obmedziť výpar a nastoliť úsporný režim. Keď sa deficit natoľko prehĺbi, že hodnoty pôdnej vlhkosti sa blížia až k bodu vädnutia, potom sú v poraste prítomné symptómy ako napr. pokles turgoru buniek, vädnutie, žltnutie až odumieranie listovej plochy. Čím dlhšie trvá priaznivé a teplé obdobie, tým väčší je potenciál pre dobrú úrodu.

Keďže každý z nás chce predať čo najlepšie, v nasledujúcich riadkoch prinášame niekoľko osvedčených rád, ktoré v praxi fungujú a vďaka ktorým vás úroda ani cukornatosť nesklamú. Hoci hneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že na cukornatosť má vplyv celý rad faktorov. A pokiaľ za pomoci niektorých vieme tvorbu cukrov podporiť, na iné vplyv nemáme - napríklad počasie.

Biotické faktory

Biotické faktory sú spôsobené tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy. Repa cukrová je pomerne citlivá na zvýšený tlak listových chorôb, čo sa môže prejaviť na konečnej úrode. Ochrana rastlín chemickými prípravkami bola vhodne načasovaná a účinná.

Cukornatosť cukrovej repy

Cukor sa tvorí v listoch cukrovej repy a ukladá sa v buľve. Tieto procesy prebiehajú za pomoci biochemickej reakcie nazývanej fotosyntéza. Na jej rýchlosť a priebeh vplývajú okrem teploty vzduchu a pôdy aj ďalšie vonkajšie a vnútorné činitele, ako sú vlhkosť pôdy a ovzdušia, dostupnosť a množstvo minerálnych živín, svetlo, vlastnosti chlorofylu, rýchlosť ukladania cukrov, odrodové vlastnosti, choroby a podobne.

Podpora fotosyntézy

Ako sme už spomenuli, percento cukornatosti závisí aj od priebehu fotosyntézy. Tento proces podporíme, ak vytvorenú listovú plochu budeme udržiavať čo najdlhšie zdravú, ale aj aplikáciou správnych mikro- a makroživín. Významnú úlohu zohráva v tomto prípade meď - Cu. Jej dôležitosť potvrdzuje skutočnosť, že 75 % všetkej medi v listoch sa nachádza práve v chloroplastoch. Meď urýchľuje tvorbu rastových hormónov (auxínov), je súčasťou chlorofylu a zabraňuje jeho predčasnému rozpadu, zohráva dôležitú úlohu pri nitrifikácii, posilňuje bunkové steny, pozitívne vplýva na zdravotný stav rastlín. Aby vyššie spomenuté procesy prebehli správne, potrebujeme tento mikroprvok dodať aj počas vegetácie aplikáciou na list. Dôvodom je jeho nízka pohyblivosť v rastline. V prípade potreby doplnenia medi je vhodné siahnuť po prípravku, ako je napríklad UNI Cu s obsahom medi 9,2 % a 11,5 % síry. Obidva prvky navyše priaznivo vplývajú aj na dobrý zdravotný stav rastliny. Ak chceme riešiť predovšetkým zdravotný stav repy, je vhodnejšie siahnúť po prípravku Beta Cu, pretože obsahuje meď (18,9 %) vo forme oxychloridu. Aplikácia Beta Cu výrazne podporuje tvorbu fenolov, čím sa rastlina stáva odolnejšou. Oba prípravky sa môžu aplikovať súčasne s fungicídnym ošetrením porastov.

Prvenstvo pre draslík

Spomedzi makroživín stojí (nielen) v tejto fáze vegetácie na piedestáli draslík - K. Práve za jeho prítomnosti dochádza k tvorbe cukrov. A hoci otázka hnojenia cukrovej repy draslíkom je dobre prebádanou oblasťou, jeho aplikácia, správne načasovanie a voľba vhodného hnojiva v praxi až taká jednoduchá nie je. V súčasnosti musíme myslieť aj na to, že extrémne počasie ovplyvňuje metabolizmus repy. Rastliny trpiace suchom nedokážu prijímať živiny do takej miery, ako by to robili za optimálnych poveternostných podmienok. Aby sme docielili očakávaný efekt z hnojenia, rastliny sužované počasím je potrebné primerane stimulovať. Pomocnú ruku im podáme v podobe prírodných prípravkov z radu Humofolátov, ktoré sú výborným pomocníkom pestovateľov v boji s extrémnymi vplyvmi počasia.

V radoch pestovateľov sa osvedčil prípravok z radu Humofolátov KALIUM Plus s vysokým obsahom draslíka (až 30 % K2O a mikroelementov v chelátovej väzbe). Ide o bioaktívne hnojivo, ktoré v suchom období napomáha prekonávať stresové podmienky rastu rastlín, kedy je veľakrát zhoršený príjem živín z pôdy. KALIUM Plus pozitívne ovplyvňuje vyzrievanie pletív, pevnosť bunkových stien, ovplyvňuje hospodárenie s vodou, a ako už bolo spomenuté, zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní cukornatosti. Hlavnou zložkou prípravku je zložka Humofolátu, ktorá vďaka supramolekulárnej štruktúre s nízkou molekulárnou hmotnosťou zabezpečuje efektivitu a vysokú biologickú aktivitu prípravku.

Cukrová repa odoberá zo všetkých živín najviac draslíka a tento preberá na seba v rastline významné funkcie pri tvorbe, transporte a ukladaní asimilátov (aktivizuje premenu látok : fotosyntézu, tvorbu cukrov, bielkovín a pod.). Draslík je jeden z rozhodujúcich faktorov pri tvorbe kvalitnej úrody cukrovej repy, pričom netreba zabúdať na fakt, že pri nižšom obsahu draslíka v pôde je pokles obsahu cukru výraznejší, ako pri dostatočnej zásoba tejto živiny. So stúpajúcimi dávkami draselných hnojív sa zvyšuje aj obsah cukru v koreňoch repy, pričom tento efekt sa zosilňuje, ak celá dávka draslíka potrebná pre osevný postup je aplikovaný práve pod cukrovú repu. Draslík sa v pôde nachádza v rôznych väzbách ako nevýmenný a výmenný a len malá časť z celkového obsahu sa nachádza vo forme vodorozpustného draslíka v pôdnom roztoku, z ktorého je rastlinami prijímaný. Preto sa pri odporúčaní hnojenia cukrovej repy draslíkom musí brať ohľad na druh pôdy. Stredne ťažké pôdy selektívne viažu draslík a obyčajne vykazujú jeho vysoké zásoby, ale práve vplyvom selektívnej sorpcie môže dôjsť k jeho nedostatočnému príjmu. Jeho vysoká koncentrácia pôsobí na repu toxicky nielen v dôsledku antagonistických vzťahov k vápniku a horčíku, čím potláča ich príjem. Základné hnojenie draslíkom k cukrovej repe sa robí v jeseni. K hnojeniu sa používa draselná soľ.

Dusík cukornatosť znižuje!

Pri hnojení dusíkom - N buďme opatrní! U cukrovej repy sa potvrdilo, že zvyšovanie dávky dusíka síce napomáha vyššej úrode buliev, no cukornatosť repy klesá. Pri nadmernom hnojení, ako aj nevyrovnanom pomere medzi dusíkom a draslíkom sa znižuje technologická kvalita cukrovej repy. Je to preto, lebo každá zvýšená dávka N podporuje v rastlinách cukrovej repy dusíkatý metabolizmus na úkor glycidového. Spôsobuje intenzívny nárast listov, čím dochádza k presunu asimilátov do nadzemných orgánov rastliny. A to má negatívny dopad na pokles cukornatosti v buľve cukrovej repy. To, že cukrová repa začína vytvárať nové listy na úkor sacharózy, sa prejavuje zníženou cukornatosťou až o 1,2 - 1,6 %.

Mangán (Mn) a meď (Cu) v listovej výžive: malé prvky, veľký rozdiel vo výnose

V rastlinnej výrobe často rozhodujú „veľké“ živiny ako dusík, fosfor, draslík. No v praxi s dobre nastaveným základom býva rozdiel medzi priemerným a veľmi dobrým porastom ukrytý práve v mikroelementoch. Mangán (Mn) a meď (Cu) patria medzi živiny, ktoré rastlina potrebuje v malých množstvách, ale v kľúčových momentoch vegetácie majú zásadný vplyv na fotosyntézu, metabolizmus dusíka, pevnosť pletív, zdravotný stav aj tvorbu úrody. Pri ich nedostatku porast často „nejde naplno“ aj keď má dostatok základných živín (NPK). Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré sú náročné na živiny, pričom by sa mala veľká pozornosť venovať aj mikroelementom. Tieto prvky plnia významnú úlohu v zabezpečovaní biochemických a fyziologických procesov prebiehajúcich v buľve. Najcitlivejšie reaguje na nedostatok bóru, mangánu, zinku a medi. Fyziologické poruchy, ktoré sú zapríčinené deficitným stavom bóru súvisia so zmenšovaním listovej plochy, čo ma priamy dopad na výšku úrody ale aj cukornatosť buliev. Aplikáciou bóru (140 g/l) prípravkom ProBoron (0,7 l/ha), môžeme už v začiatočných fázach rastu predchádzať týmto poruchám a rovnako zabránime vzniku srdiečkovej hnilobe.

Aktuálna situácia v sektore cukru na Slovensku

Sektor cukru na Slovensku tvoria dva cukrovary - Slovenské cukrovary s.r.o. v Seredi a Považský cukor a.s. v Trenčianskej Teplej spolu s vyše 200 pestovateľmi cukrovej repy, ktorá sa pestuje na výmere 22 500 hektárov. Cukrová repa je kľúčom k produkcii cukru, keďže cukor vzniká v jej tele procesom fotosyntézy. Sektor cukru na Slovensku plní veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe zamestnanosti hlavne na vidieku, pretože priamo aj nepriamo vytvára vyše 3 000 pracovných miest. Ide o jedinú kompletnú a plne funkčnú vertikálu v rámci agropotravinárskeho sektora, ktorá zabezpečuje produkciu suroviny a jej spracovanie až po finalizáciu práve na Slovensku. Slovensko je v produkcii cukru sebestačné na úrovni 120 %, čo významne prispieva k znižovaniu záporného salda zahraničného obchodu v rámci agropotravinárskeho sektora. Cukrovary na Slovensku ročne vyprodukujú približne 200 tisíc ton cukru a to všetko zo slovenskej repy.

Podľa vyjadrení predstaviteľov sektoru, po minulom roku, ktorý bol iba pod úrovňou dlhodobého priemeru, sa v aktuálnej sezóne očakáva len o niečo lepšia úroda, ktorá bude vyššia hlavne vďaka rovnomerným zrážkam na začiatku vegetácie. Avšak august bol pre repu menej priaznivý, keďže málo pršalo. Nedostatok zrážok v kombinácii s dlhotrvajúcimi vysokými teplotami dali cukrovej repe poriadne zabrať. Očakáva sa úroda buliev približne 60 ton z hektára s priemernou cukornatosťou 16 %.

Sucho nie je jediný problém, ktorý sektor sužuje. Zástupcovia rezortného ministerstva, pestovatelia a producenti cukru sa zhodli v tom, že pri súčasných podmienkach musí Slovensko zachovať zodpovedný a pozitívny prístup k udržaniu vlastnej produkcie cukru na úrovni približne 200 tis. ton a k pestovaniu cukrovej repy minimálne na súčasnej úrovni rozlohy v priemere ročne 22 tis. ha. Dôvodom je potravinová bezpečnosť Slovenska, využitie existujúcich spracovateľských kapacít, diverzifikácia pestovania plodín a v neposlednom rade aj zachovanie cca. Spoločná poľnohospodárska politika umožňuje poskytovanie viazaných platieb na citlivé komodity, medzi ktoré patrí aj cukrová repa. Nerovnomerné podmienky sa však medzi jednotlivými členskými krajinami vyhrocujú aj v dôsledku rôznych foriem podpôr.

Odvetvie bolo obzvlášť tvrdo postihnuté zákazom neonikotinoidných účinných látok clothianidin, imidacloprid a thiamethoxam v roku 2018. Za ne však neexistuje adekvátna náhrada. Alternatívne prostriedky sú menej efektívne, nákladné a môžu sa použiť iba plošne postrekom. Okrem toho sa už u vošiek preukázala rezistencia na veľkú časť týchto insekticídov. „Toto rozhodnutie má pre nemeckých poľnohospodárov dvojnásobnú váhu. O zákaze týchto látok sa nerozhodovalo na základe vedeckých poznatkov. K dispozícii je v súčasnosti šesť účinných látok s tromi mechanizmami účinku pre foliárne fungicídy vrátane dvoch menej účinných biologických látok. V prípade fungicídneho ošetrenia osiva existujú minimálne tri mechanizmy. Na prvý pohľad vyzerá situácia v herbicídoch o niečo lepšie. Na kontrolu buriny v repe cukrovej je k dispozícii celkom 16 účinných látok so siedmimi rôznymi mechanizmami účinku. To znie ako dostatočné množstvo účinných látok. „Nakoniec sa v tejto oblasti rozhodne, či nemecký cukrovarnícky priemysel môže naďalej existovať. Pre nás poľnohospodárov je otázkou to, ako môžeme prežiť v európskej a medzinárodnej konkurencii. O úspechu pestovateľa cukrovej repy rozhodne v závere sezóny obsah cukru v repe, resp. percento cukornatosti. Tá sa má pohybovať na úrovni minimálne 16 %. Na túto hodnotu je stanovená výkupná cena. Ak pestovateľ požadovaných 16 % nedosiahne, je postihovaný nižšou cenou. A naopak, za vyššiu cukornatosť dostáva zaplatené viac.

tags: #charakteristika #cukrovej #repy