Pôda je pre každého záhradkára či pestovateľa azda najcennejšia surovina, o ktorú sa oplatí starať s náležitou pozornosťou. Ak túžite po zdravo rastúcich rastlinách a bohatej úrode, určite by ste mali poznať jej kvalitu a najmä kyslosť (pH). Zistiť, o aký druh pôdy ide, môžete pritom úplne jednoducho - stačí sa pozrieť, aké rastliny na vašom pozemku prirodzene rastú. Takáto „burinová diagnostika“ vám dokáže veľa prezradiť nielen o kyslosti pôdy, ale aj o obsahu živín a ďalších faktoroch, ktoré ovplyvňujú rast vašich obľúbených kvetov či zeleniny.
Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy. Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku. PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy.
To, aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu, akým na pôde hospodárime. Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH. Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH. Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.
Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola. Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív. Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca. 2-3 týždne).
Čo je pseudoglej a ako vzniká?
Pseudoglej, známy aj ako oglejená pôda, je pôdny typ, ktorý vzniká na ťažších, málo priepustných uloženinách. Je charakteristický pre slovenské podmienky, najmä v rovinatých alebo mierne svahovitých oblastiach s nižšími polohami a v terénnych zníženinách. Tento typ pôdy vzniká v hydromorfnom prostredí, kde dochádza k sezónnemu premokreniu.
Proces vzniku pseudogleja je spojený s redukčnými procesmi v pôde. V období prebytočného prevlhčenia sa pôdna voda obohacuje o organické látky a pôsobí na zlúčeniny železa a hliníka. Dochádza k odkysličovaniu (redukcii) zlúčenín železa a k „odfarbovaniu“ pôdnej hmoty, najmä v horizonte A2g, čo vedie k vzniku svetlosivého sfarbenia. Voda preniká z vrchnej časti pôdy hlbšie cez chodby vytvorené koreňmi a cez pukliny, ktoré vznikli zmrašťovaním pôdnej hmoty v predchádzajúcom suchom období, a odfarbuje ich steny. Tak vzniklo svetlosivé pruhovanie horizontu g.
Oglejená pôda sa mohla vytvoriť priamo z málo priepustnej horniny alebo z illimerizovanej pôdy oglejenej zosilňovaním procesu oglejenia. Oglejená pôda bahnistá je väčšiu časť roka prebytočne prevlhčená.
Charakteristika pôdneho profilu pseudogleja
Pôdny profil pseudogleja je typicky vrstvený a vykazuje špecifické horizonty:
- Ag (Humusový horizont / Ornica): Tento horizont je sivý a často býva hrdzavoškvrnitý. Obsahuje 3-5 % humusu horšej kvality.
- A2g (Prechodný horizont): Nachádza sa pod ornicou a má hrúbku niekoľko centimetrov až decimetrov. Je bielosivej až zelenkavosvetlosivej farby s rôzne veľkými čiernohnedými guľôčkovitými útvarmi (konkréciami).
- g (Oglejený horizont): Tento horizont je charakteristický pestrým (fľakatým) sfarbením - svetlosivé fľaky a pásy sa striedajú s hnedou farbou.
- Cg (Substrát): V hĺbke asi 1,5 m i viac tento horizont postupne zaniká a začína sa substrát, ktorý takisto býva viac-menej oglejený, a preto fľakatý.
Vlastnosti a správanie pseudoglejnej pôdy
Pseudoglejná pôda má špecifické vodné pomery: na jar býva vrchná časť prebytočne prevlhčená (zamokrená), určitý čas má normálnu vlhkosť, v lete často dochádza k úplnému preschnutiu - vtedy silno stvrdne a popraská.
Reakcia a nasýtenosť sorpčného komplexu sú rôzne - podľa charakteru substrátu a veku pôdy. V hornej časti býva oglejená pôda najčastejšie kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom.
Kde sa pseudogleje vyskytujú na Slovensku?
Tento typ pôdy sa nachádza najmä v rovinných alebo len málo sklonených elementoch reliéfu i v miernych terénnych zníženinách. Pôvodné porasty tvorili dubovo-hrabové lesy až bučiny.
Oglejené pôdy sa sústreďujú v najvlhších, okrajových častiach nížin, okrajových častiach nízko položených kotlín a v stredne a vysoko položených kotlinách, kde pôvodný vegetačný kryt tvorili dubovo-hrabové až bukové lesy. V spomenutých oblastiach vidíme väčšie-menšie ostrovčeky všade tam, kde na plochých, málo sklonených častiach reliéfu ležia hlboké, málo priepustné uloženiny, ktoré v tamojších klimatických podmienkach spôsobujú výraznejšie sezónne prebytočné prevlhčenie povrchovou vodou.
Oglejené pôdy pokrývajú spolu s illimerizovanými oglejenými pôdami značné plochy vo Východoslovenskej nížine pod Slanskými vrchmi, Vihorlatom a Popričným. Na Podunajskej nížine sú lokálne oglejené pôdy s illimerizovanými oglejenými pôdami a hnedými lesnými pôdami v pruhoch pod Malými Karpatmi, medzi Považským Inovcom a Strážovskými vrchmi, pod Tríbečom, Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi. V podobnom súbore ležia na Krupinskej planine, pod Slovenským rudohorím v Lučensko-rimavskej i v Košickej kotline a vo všetkých stredne a vysoko položených kotlinách.
Kyslá pôda a jej vplyv na rastliny
Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.
Rastliny, ktoré vyžadujú kyslú pôdu
Niektoré rastliny sú prispôsobené na rast v kyslej pôde a vyžadujú ju pre optimálny vývoj. Medzi typické kyslomilné rastliny patria rododendrony, azalky, čučoriedky, brusnice, vresy, hortenzie s modrými kvetmi a ihličnany ako smrekovec či jedľa. Za dôležitý ukazovateľ kyslej pôdy sa považuje praslička roľná. Jej prítomnosť môže naznačovať prebytok železa a nedostatok mangánu či fosforu a vápnika. Ak zistíte, že máte na pozemku práve takúto pôdu, nezúfajte - je výborná pre pestovanie napríklad červeného ríbezlia, čučoriedok, azaliek alebo jahôd. Mnohé okrasné a ovocné rastliny uprednostňujú mierne kyslé prostredie, takže sa mu dokážu lepšie prispôsobiť a odmeniť vás bohatým kvitnutím alebo chutnými plodmi.
Ako upraviť kyslosť pôdy?
Ak je pôda príliš kyslá a je potrebné ju upraviť, najčastejšie sa používa vápnenie. Pridanie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca pomáha neutralizovať kyslosť a dopĺňa pôde vápnik a horčík. Úprava pH je postupný proces a vyžaduje pravidelné meranie pôdneho pH.
Pri príliš nízkom pH (pod 5,5) možno pôdu vápniť (vápencovou múčkou či dolomitickým vápencom) a pridať humus (napríklad kvalitný kompost). Ak však chcete sadiť rastliny milujúce kyslé prostredie (azalky, čučoriedky a pod.), nechajte pôdu takú, aká je.
Naopak, ak je pôda príliš zásaditá a potrebujeme zvýšiť jej kyslosť, používajú sa rašelina, síran železnatý alebo síra. Tieto látky postupne okysľujú pôdu a vytvárajú priaznivé prostredie pre kyslomilné rastliny.
Čo všetko napovie burina o vašej pôde?
Okrem „valčekového testu“ môže byť ďalším skvelým ukazovateľom kvality a zloženia pôdy práve burina. Znie to možno zvláštne, no aj nechcené rastliny na záhone tam nerastú len tak náhodou. Každý druh buriny preferuje určitý typ živín, pH či prostredie, ktoré dokáže využiť vo svoj prospech.
- Púpava sa často vyskytuje v pôde bohatej na dusík a draslík, no s relatívne menším množstvom vápnika či fosforu.
- Žihľava, netýkavka, rozrazil, prýštec alebo ptačinec indikujú skôr neutrálnu, humóznu pôdu, ktorá je ideálna na pestovanie mnohých druhov zeleniny.
Existujú aj univerzálnejšie druhy buriny, ktoré sú prispôsobivé a môžu rásť takmer všade, preto sa pri „burinovej diagnostike“ zamerajte najmä na tie rastliny, ktoré sa vyskytujú vo väčšom množstve. Vďaka tomu dokážete aspoň orientačne posúdiť, či máte kyslú, neutrálnu alebo zásaditú pôdu, a následne sa rozhodnúť, čo s ňou robiť ďalej.
Pozor na „všelijakých zmätočníkov“ v zelenej
Pravdou je, že niektoré divoko rastúce rastliny nie sú veľmi náročné na kvalitu pôdy a dokážu vyrásť takmer kdekoľvek. Takým zmätočníkom môže byť napríklad ptačinec, ktorý môže klamať aj skúseného záhradkára, pretože sa mu darí v rozmanitých podmienkach. Ak sa chcete spoľahnúť na diagnostiku burinou, je dôležité sledovať výskyt rastlín vo väčších skupinách - čím viac jedného druhu buriny sa na vašom pozemku objavuje, tým silnejší signál o type pôdy vám dáva. Jednotlivé ojedinelé rastlinky môžu byť skôr náhoda, ale ak sa im darí vo veľkom, je to jasný ukazovateľ.
Prečo je pH pôdy rozhodujúce pre zdravie rastlín a jednoduchý test pH metrom
tags: #charakteristika #pseudoglej #nasytena #kysla