Pestovanie mrkvy: Od histórie po súčasnosť a tajomstvá úspešnej úrody

Mrkva, obľúbená a široko rozšírená koreňová zelenina, je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Vďaka vysokému obsahu betakaroténu, vitamínov a minerálov, je mrkva cenným prínosom pre náš organizmus. Deň je biely, noc je čierna a mrkva je oranžová, ale vždy taká nebola. Pôvodne bola fialová, neskôr žltá, potom červená a plané druhy rastúce v Stredomorí sú biele. Časy sa však menia a farebná mrkva sa opäť derie do popredia. Až v 17. storočí sa v Holandsku objavila oranžová mrkva, odkiaľ sa rozšírila do celého sveta. Oranžové odrody vďaka obsahu betakaroténu a výbornej chuti veľmi rýchlo vytlačili ostatné formy. V Európe a v Amerike sa iná ako oranžová mrkva nepestovala. Čína a Japonsko si stále udržujú obľubu žltých a červených mrkiev, na trhoch na Strednom východe nájdete bežne mrkvu fialovú.

Zdravie sa ukrýva vo farbách

Oranžová mrkva sa stala jednou z najbežnejších, ale aj najpopulárnejších zelenín v západnom svete. Je cenená hlavne pre obsah betakaroténu a provitamínu A. Okrem toho je bohatým zdrojom vitamínu B, C a E, ľahko prijateľného vápnika, pektínov a vlákniny. Farebné odrody, ktoré sa začínajú znova rozširovať, sa od oranžovej líšia hlavne obsahom rastlinných pigmentov. Väčšina týchto látok, rovnako ako betakarotén, sú antioxidanty, ktoré pomáhajú kontrolovať a odstraňovať voľné radikály z nášho organizmu.

• Žltá mrkva obsahuje xantofyly, farbivá blízke karotenoidom. Zlepšujú funkciu zraku a znižujú riziko niektorých foriem rakoviny.
• Červená mrkva obsahuje lykopén, farbivo prítomné v rajčiakoch alebo dyni červenej. Prispieva k prevencii srdcových chorôb a niektorých nádorov.
• Fialová mrkva vďačí za svoju farbu antokyánom, silným antioxidantom, lapačom voľných radikálov v krvi, ktoré bránia zanášaniu ciev, čím pomáhajú v prevencii infarktu.
• Biela mrkva je na farbivá najchudobnejšia, ale je sladká a chutná!

Mrkva je jednou z mála zelenín, ktorá je výživnejšia varená ako surová. Silné bunkové steny koreňov totiž neumožnia telu využiť zo surovej viac ako 25 % dostupného betakaroténu. Po uvarení a servírovaní s jedlom, ktoré obsahuje tuk, je naše telo schopné premeniť až 50 % betakaroténu na vitamín A. Aj obsah antioxidantov v tepelne upravenej mrkve je stabilizovaný a nedochádza k ich rozkladu. Prijateľnú formu betakaroténu ponúka telu aj mrkvový džús.

Pestovanie mrkvy: Od semienka po úrodu

Plánovanie záhrady je prvým krokom k úspešnému pestovaniu. Každá zeleninová záhrada by mala mať na svojom území mrkvu ako základnú zeleninu. Mrkva je zelenina, ktorá má relatívne nenáročné nároky na pôdu, teplotu a podmienky pestovania. Pôda by mala byť humózna, priepustná, mierne kyslá alebo neutrálna (pH 6,0-7,0). Táto zelenina najlepšie rastie pri teplote 16 až 18 °C, ale je schopná znášať aj nižšie teploty. Semená mrkvy sa vysievajú do pôdy na jar, keď teplota prekročí 7-10 ° C, čo pripadá na obdobie od apríla do mája.

Výber odrody a príprava pôdy

Pri výbere odrody zvážte, či preferujete skorú mrkvu na rýchlenie, alebo neskoršiu odrodu na uskladnenie. Skorá ekologická mrkva, ideálna na rýchlenie, ponúka výbornú sladkú chuť, vysoký obsah betakaroténu, a je ľahko pestovateľná aj pre začiatočníkov v záhonoch či kvetináčoch. Mrkva karotka Amsterdam Bio je esenciálnym doplnkom každej záhrady, vďaka svojmu výnimočnému zloženiu a vlastnostiam. Pôda by mala byť hlinito-piesočnatá, pri optimálnej závlahe môže byť aj piesočnatá. Dôležité je, aby bola pôda dobre nakyprená, čím sa zlepší schopnosť zadržiavania vlahy a živín.

Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka.

Sadenie mrkvy

Sadenie mrkvy nie je náročná činnosť. Osivo sa seje priamo do pôdy a nepotrebujete skleník alebo predpestované priesady. Voľte hriadky v záhrade, kde ste aspoň štyri roky nepestovali koreňovú zeleninu, ale hlúboviny ako kapusta, kel, brokolica. Mrkva sa zaraďuje do takzvanej druhej trate a potrebuje pôdu v starej sile, čo znamená druhý až tretí rok po hnojení organickým hnojivom.

Sadenie mrkvy môžete realizovať na jar alebo na jeseň. Všeobecne je lepšie mrkvu sadiť na jar, vtedy môžete vysadiť akúkoľvek odrodu. Najskorší termín prvého výsevu je marec až apríl. Vtedy sa sadí skorá mrkva. Ak čakáte s výsadbou mrkvy na jeseň, je potrebné vybrať vhodnú odrodu a počkať na optimálne podmienky. Kľúčové je počasie, teploty či premočenosť pôdy. Semená sa vysievajú priamo do pôdy v riadkoch vzdialených 20-30 cm, do hĺbky približne 1 cm. Ideálny čas na výsev je skoro na jar, v marci, keď pôda dosiahne stabilnú teplotu 7-10 stupňov Celzia. Pri jarnom výseve sa úroda zbiera v lete (3-4 mesiace po výsadbe). Čiernej mrkve sa najlepšie darí na slnečnom mieste, v ľahkej a priepustnej pôde. Dôležité je, aby bola pôda dobre nakyprená. Sadenie mrkvy prebieha do rovných radov s rozostupmi.

Keď vaša mrkvička ukáže prvé listy, je čas ju preriediť, ak vyrástla príliš nahusto. Záhradkári majú na to výraz jednotenie, prípadne pretrhávanie. Jednotením zabezpečíte, že každá rastlina bude mať dosť priestoru na rast a koreň porastie do optimálnych rozmerov.

Semená na pestovanie mrkvy sa musia najprv namočiť do teplej vody na 12-24 hodín. Semená, ktoré sú vhodne pripravené, sa usadia na dne a prázdne vyplávajú na hladinu. Na pestovanie mrkvy je dôležité si uvedomiť, že rastlina má rada slnečné a otvorené miesta. Dodržiavajte priemernú vzdialenosť medzi riadkami 15-20 cm a hĺbku 1,5-2 cm. Po výseve, pravidelnom zavlažovaní a vzídení listov je dôležitou fázou starostlivosti o rastliny ich prerezávanie. Prvýkrát sa vykonáva, keď výhonok dosiahne výšku 3-4 cm, a druhýkrát - po 2-3 týždňoch.

Čo treba urobiť, aby mrkva za tri dni vyklíčila? Semená vložte do husto tkaného textilného vrecka alebo handričky. Je dôležité, aby bol voľný priestor, neprepchávajte vrecko. Do zeme vykopte 25-30 cm jamu, vrece vložte do zeme a zasypte zeminou. Po 10-12 dňoch ho vykopte a uvidíte, že semená už všetky vyklíčili. Semená presypte do misky, posypte trochou kukuričného škrobu, aby sa vám všetky neprilepili na ruky. Semená môžeme takto jednoducho vysádzať jedno po druhom, keďže klíčením sa zväčšili a ľahšie sa držia.

Rady, ako získať lepšiu úrodu

• Sýtejšiu farbu mrkvy podporí, ak ju budete pestovať v ľahkých piesočnatých pôdach s vyšším obsahom humusu. Ťažké a vápenaté pôdy a nadbytok vlahy znižujú intenzitu vyfarbenia.
• Mrkva zo skorej sejby má v posledných rokoch problém s vŕtavkou mrkvovou (Psila rosae). Je to „mucha“ dlhá okolo 5 mm. Má hnedú hlavu a žlté nohy, hruď a zadoček sú čierne. Larvy vyhlodávajú v koreňoch nepravidelné chodbičky. Ak vysejete karotky koncom mája, nebudete mať problém s červivosťou koreňov. Dospelé jedince tohto škodcu totiž lietajú a kladú vajíčka najneskôr do polovice mája.
• V ťažších pôdach býva problém s nežiaducim rozkonárovaním a deformovaním koreňov mrkvy. Stačí, keď sa koreňová špička dostane na nepriepustné podložie alebo do pôdnej vrstvy s nedostatkom kyslíka.
• Na získanie kvalitných koreňov v takýchto podmienkach sa odporúča pestovanie na hrobliach. Pripravte si ich široké 50 - 60 cm, s rovnou hornou časťou. Vysejte do nich dva alebo tri riadky mrkvy vo vzdialenosti 2,5 - 3 cm. Mrkva bude mať krajšie a vyrovnané korene a výrazne ľahšie sa bude zberať.

Starostlivosť o mrkvu

Následná údržba potom nie je zložitá. Mrkva nemá rada premočenú pôdu, takže stačí len primerane a pravidelne polievať, aby nedochádzalo k pukaniu koreňov. Nezabudnite vytrhávať burinu, ktorá dusí každú rastlinu a chrániť ju proti škodcom, väčšinou však s pomocou chémie. Ak chémiu vo vašej záhrade používať nechcete, zvážte takzvané partnerské pestovanie zeleniny. Mrkva sa znáša so všetkými druhmi a je vhodné do jej blízkosti sadiť cibuľu, pór alebo kapucínku, ktoré účinne odpudzujú jej škodcov.

Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť petržlenu, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením.

Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie, že na záhon chodíme každý deň s troškou vody. Zvlášť v prípade hrobčekov je dôležité, aby sme zaliali celý profil a nie len vrchnú časť. Lepšie, ak raz dva až tri dni poskytneme rastlinám dostatok vody, samozrejme, v závislosti od počasia. Pri pestovaní v hrobliach odporúčam po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu. Pri zálievke petržlenu by som ešte rád spomenul, že v auguste alebo v druhej polovici augusta sa už príliš neodporúča zalievať. Dochádza potom k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde. Riziko hrdze je menšie v ľahších pôdach.

Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka. Burinu odstraňujeme tradičnou okopávkou.

Všeobecne odporúčam, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť. Čo by sa však nemalo robiť - mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky. Rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné.

Zber a uskladnenie

Najlepšie je mrkvu vyberať počas suchého a slnečného dňa. Použite rycie vidly, aby ste korene nepolámali. Po vytiahnutí ich jemne očistite od hliny a odstráňte vňať. Nikdy ich však neumývajte vodou - vlhkosť by spôsobila rýchlejšie hnitie. Mrkvu následne uložte do chladu a sucha, ideálne do pivnice alebo špajze.

Signály, že je mrkva pripravená na zber:

• Vädnúca vňať: Ak začne žltnúť a postupne vädnúť, znamená to, že koreň je už plne vyzretý.
• Doba rastu: Správny čas závisí od odrody. Na sáčku so semienkami býva uvedený približný čas dozrievania. Orientačne platí, že skoré odrody dozrievajú asi za 8 týždňov, zatiaľ čo neskoré potrebujú 11 až 12 týždňov.
• Test koreňa: Ak si nie ste istí, vykopte jednu či dve mrkvy na skúšku. Zrelý koreň je sýto oranžový a na jeho povrchu sú drobné korienky. Ak by začal blednúť do béžovej farby, nečakajte - je prezretý, stráca chuť a nie je vhodný na skladovanie.

Aby vám mrkva vydržala čo najdlhšie, je potrebné ju správne uskladniť. Na skladovanie sa hodí iba neskorá alebo poloskorá mrkva, teda tá, ktorá bola vysievaná v priebehu apríla. Mrkvu zbierame pomocou rýľa alebo rýcich vidlí, ktoré zapichujeme s väčším odstupom od koreňov, aby sme ich nepoškodili. Pôdu len jemne nakypríme a mrkvu opatrne vyberieme. V piesčitých pôdach niekedy stačí mrkvu vytrhnúť rukou, ale ak nejde ľahko, radšej si pomôžte vidlami - ak by sa koreň odtrhol, nevydržal by skladovanie. Mrkvu po zbere neumývame, iba ju zhruba očistíme od zeme. Umýva sa až tesne pred použitím. Mrkvu skladujeme buď v vzdušných debničkách v pivnici, alebo v menšom množstve v chladničke. Kto má skleník, môže si vytvoriť tzv. krecht - v skleníku sa vykopáva jama, do ktorej sa mrkva postaví koreňom nadol, zasype sa zeminou a prikryje napríklad čečinou.

Čierna mrkva: Zabudnutá vitamínová bomba

Už vás omrzela bežná oranžová mrkva? Objavte čiernu mrkvu, zabudnutú vitamínovú bombu, ktorá sa kedysi tešila veľkej obľube aj v našich končinách. Hoci bola v 17. storočí vytlačená oranžovou odrodou, dnes sa opäť dostáva do popredia vďaka svojim výnimočným vlastnostiam. Predtým sa čierna mrkva pestovala len v niektorých európskych krajinách. V rôznych krajinách sa kultúra nazývala inak a používala sa na jedlo aj na liečebné účely. Kultúra je pomerne nenáročná. Preto sa dá pestovať takmer všade.

Iným spôsobom sa čierna mrkva nazýva scorzonera alebo španielska koza. Rastlina je koreňová zelenina a samozrejme vyzerá ako mrkva, ale líši sa od nej farbou. Zmienky o tom, že sa zelenina používala na jedlo, možno nájsť v prácach historikov zo 16. storočia. Najmä čierna mrkva bola v tom čase populárna medzi národmi Stredomoria. Ako už bolo spomenuté, hlavným viditeľným rozdielom od bežnej mrkvy je koreň tmavej (čierno-bordovej) farby. Kultúra sa tiež nazýva sladký koreň. Môže dorásť až do výšky 150 cm a má tmavozelené listy. Samotné listy sú mierne vajcovité. Scorchonera kvitne zvyčajne v máji veľkými žltými kvetmi voňajúcimi po vanilke. Vo vnútri je čierna mrkva biela, zatiaľ čo dužina je hustá a zvyčajne šťavnatá. Vôňa dužiny môže matne pripomínať vôňu vanilky. Koreňová plodina je valcovitá a zvyčajne dosahuje 15 cm na dĺžku a 5 cm v priemere. Priemerná čierna mrkva môže vážiť 150 až 200 gramov.

Čierna mrkva sú zvedavosťou našich zemepisných šírok. Málo našich krajanov pozná čiernu odrodu takej veľmi užitočnej koreňovej zeleniny, ako je mrkva. Všetci poznáme výhody a výhody jasne oranžovej mrkvy. Je vítaným hosťom stolov našich krajanov kedykoľvek počas roka. Mladé korene tejto zeleniny sú obzvlášť oceňované na jar, v období nedostatku vitamínu. Napokon jej saturácia vitamínmi a užitočnými mikroelementmi je taká, že môže s istotou súťažiť s akýmkoľvek zámorským zázračným ovocím.

Čierna mrkva sa však na regáloch našich obchodov a trhov so zeleninou často nevidí. Čierna mrkva však napriek tomu skutočne existuje, ale či je to nižšie ako u nášho pomaranča krajana v hodnotnom zložení vitamínu alebo nad ňou lepšie, poďme na to. Čierna mrkva s modrastým nádychom rastie hlavne na východe av Ázii. Takáto odroda sa nazýva rýchla. Táto odroda je veľmi obľúbená aj v krajinách Severnej a Južnej Ameriky, Pakistanu, Indie, Turecka, Egypta.

Výživové hodnoty čiernej mrkvy

Čierna mrkva je skutočným pokladom pre vaše zdravie. Obsahuje široké spektrum vitamínov, vrátane A, C a K, a minerálov ako draslík, vápnik, železo, fosfor, horčík a selén. Okrem toho je bohatá na vlákninu a fenolové kyseliny. V porovnaní s tradičnou červenou mrkvou vyniká vyšším obsahom betakaroténu a antioxidantov.

Špecifickou vlastnosťou čiernej mrkvy je vysoký obsah antokyanov, silných antioxidantov s protizápalovými účinkami. Tieto látky majú pozitívny vplyv na činnosť čriev, znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, hypertenzie a cukrovky. Navyše, antokyány spomaľujú procesy starnutia organizmu.

Vlasťou tejto zeleniny je India, Pakistan, Egypt a dokonca aj Turecko, ale teraz je, samozrejme, všadeprítomná mrkva. Pestuje sa tak v celej Ázii, ako aj v Európe a Amerike. Zvlášť aktívne sa pestuje v Amerike a Číne. Na domácom území je považovaná za exotickú zeleninu a pestuje sa vo veľmi malých množstvách. Divokú kultúru možno často nájsť pozdĺž ciest. V súčasnosti je známych asi 200 odrôd čiernej mrkvy.

* Hodnota inulínu nebola špecifikovaná v poskytnutých dátach.

Pestovanie čiernej mrkvy

Čierna mrkva je zvedavosťou našich zemepisných šírok. Málo našich krajanov pozná čiernu odrodu takej veľmi užitočnej koreňovej zeleniny, ako je mrkva. Všetci poznáme výhody a výhody jasne oranžovej mrkvy. Je vítaným hosťom stolov našich krajanov kedykoľvek počas roka. Mladé korene tejto zeleniny sú obzvlášť oceňované na jar, v období nedostatku vitamínu. Napokon jej saturácia vitamínmi a užitočnými mikroelementmi je taká, že môže s istotou súťažiť s akýmkoľvek zámorským zázračným ovocím.

Čierna mrkva sa však na regáloch našich obchodov a trhov so zeleninou často nevidí. Čierna mrkva však napriek tomu skutočne existuje, ale či je to nižšie ako u nášho pomaranča krajana v hodnotnom zložení vitamínu alebo nad ňou lepšie, poďme na to. Čierna mrkva s modrastým nádychom rastie hlavne na východe av Ázii. Takáto odroda sa nazýva rýchla. Táto odroda je veľmi obľúbená aj v krajinách Severnej a Južnej Ameriky, Pakistanu, Indie, Turecka, Egypta.

Vzhľad koreňovej plodiny je presne rovnaký ako obvyklý oranžový plod, iba inej farby. Tento druh mrkvy je trvalka. V praxi sa však pestuje dva roky. Na rozdiel od nás, v krajinách, kde sa pestuje čierna mrkva, sú zvyknutí jesť nielen samotnú koreňovú plodinu, ale aj „vershok“, z ktorého sa vyrábajú všetky druhy šalátov.

Rastie zo semien, v prvom roku sa zozbiera iba časť sladkých užitočných koreňových plodín, ktoré sa úspešne zjedia, druhá časť sa ponechá na semená. V druhom roku je mrkva s hrdým menom Scorcier pokrytá jasne žltými a voňavými kvetmi. Také kúzlo slúži ako ozdoba každej záhrady. S nástupom jesene dozrievajú semená z kvetov, ktoré sa zbierajú a zasievajú na ďalšiu sezónu.

Existujú tiež divoké odrody takejto užitočnej rastliny, ale z hľadiska chuti a zloženia vitamínov sú výrazne nižšie ako ich kultúrne príbuzní.

Videorekordér môže dosiahnuť celkom pôsobivé rozmery: v dĺžke - 30 cm a šírke - do 40 mm. Jadro nie je husté, vo vnútri môže byť svetlo žlté (v závislosti od odrody). Vôňa je veľmi príjemná so vzdialenými tónmi vanilky.

Čierna mrkva má o niečo ostrejšiu chuť ako jej červená príbuzná, čo ju robí ideálnou pre rôzne kulinárske experimenty. Možno ju konzumovať surovú, varenú, pečenú alebo vyprážanú. Hodí sa do polievok, dusených pokrmov a ázijských jedál. Dostupná je aj vo forme prášku, ktorý sa používa ako prírodné farbivo do pečiva, nápojov a smoothies.

Čierny koreň sa pestuje ako koreňová zelenina a má veľké, široké listy nad zemou a dlhý, valcovitý, čierny koreň, niekedy až meter dlhý. Táto zelenina je pôvodom z južnej Európy a Blízkeho východu, ale jej skutočný pôvod je v Španielsku. Zriedka vidíte túto zeleninu mimo Európy alebo dokonca v Spojenom kráľovstve, pretože podmienky na pestovanie tam nie sú ideálne.

Voľte hriadky v záhrade, kde ste aspoň štyri roky nepestovali koreňovú zeleninu, ale hlúboviny ako kapusta, kel, brokolica. Mrkva sa zaraďuje do takzvanej druhej trate a potrebuje pôdu v starej sile, čo znamená druhý až tretí rok po hnojení organickým hnojivom.

Čierna mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie. Pestujú ju v zásade rovnakým spôsobom ako obyčajná oranžová krása. Dôležité mať na pamäti. Neskladujte semená po dlhú dobu. Semená dávajú dobrú klíčivosť až nasledujúci rok po dozretí. Pôda na kultiváciu musí byť piesočnatá ílovitá alebo hlinitá. Pred výsadbou semien je potrebné dôkladne vyčistiť pôdu od buriny a podľa možnosti ju oplodniť humusom.

Takáto odroda zvýšila odolnosť proti suchu: nemala by sa zalievať často a hojne, ale vyžaduje včasné riedenie lôžok. V opačnom prípade bude škorica porastie zle a plody budú menšie.

Od výsadby semien po zber je zvyčajne 3-4 mesiace. Vykopajte čiernu mrkvu v suchom počasí. Po zbere musí byť plodina dôkladne vysušená, vždy v tieni, aby sa zabránilo jasnému slnečnému žiareniu, ktoré môže pokaziť ovocie: dajte im nevzhľadnú zelenú farbu, ktorá naznačuje výskyt veľmi toxických látok. Po sušení by sa ovocie malo skladovať na chladnom, dobre vetranom mieste. Môže sa skladovať v škatuliach s pieskom, v polyetylénových vreckách, v textilných vreckách.

Užitočné vlastnosti čiernej mrkvy

Takáto odroda môže byť pre nás v estetickom vzhľade veľmi nezvyčajná a nevzhľadná, ale pokiaľ ide o chuť, je veľmi vynikajúca ako naša obvyklá pomarančová krása. Faktom je, že scorcier obsahuje 12-krát viac antioxidantov ako naše bežné mrkvy. To z nej robí skutočného domáceho lekára.

Jeho nutričná hodnota je obrovská a ďaleko presahuje hodnotu našej zdravej pomarančovej mrkvy. Obsahuje tiež veľké množstvo vitamínov skupiny B a C, makro a mikroelementy, ktoré obsahujú látky potrebné pre naše telo, ako je železo, vápnik a fosfor.

Použitie takejto koreňovej zeleniny poskytne pre zdravie nenahraditeľnú službu s týmito ochoreniami:

• Anémia z nedostatku železa, nedostatok vitamínu na jar.
• Na rôzne poruchy pečene a obličiek.
• Obezita v rôznych fázach.
• Ochorenia gastrointestinálneho traktu.
• Rôzne prechladnutia.
• Diabetes.

Je zahrnutá v diétnom menu pre všetky choroby. Vitamín A v zložení koreňovej zeleniny je schopný dokonale posilniť videnie. Veľké množstvo vlákniny zlepšuje trávenie, čistí telo toxíny a toxíny a slúži ako vynikajúca prevencia proti zápche. A veľké množstvo vitamínu C v zložení koreňovej plodiny dokonale posilňuje imunitný systém, pomáha telu vyrovnať sa s prechladnutím a chrípkou v období jar / zima.

Táto koreňová zelenina sa konzumuje surová, varená a dusená. Veľmi užitočné sú čerstvo vylisované šťavy z bodkovača, ktoré sa môžu konzumovať v čistej forme aj vo vzťahu k iným šťavám, ako je napríklad jablková šťava. Z toho sa vyrábajú šaláty, dusené mäso, polievky, boršč. Je to vynikajúca príloha k jedlám z mäsa a húb.

V Číne a Tibete sa čierna mrkva nielen konzumuje, ale tiež aktívne používa pri výrobe liekov. Z toho sú pripravené všetky druhy liekov na cukrovku a anémiu.

Ale čierna mrkva je stále o niečo nižšia ako naša oranžová. Neobsahuje karotén vôbec.

Kontraindikácie, ktoré sa majú použiť

Bez ohľadu na to, aké užitočné a liečivé je táto zahraničná koreňová zelenina, stále existujú určité kontraindikácie na jej použitie. Čiernu mrkvu nemôžete použiť pre tých, ktorí majú históriu:

• Gastritídu.
• Vredové choroby žalúdka alebo čriev.

Zdravotné benefity mrkvy

Mrkva je bohatá na vitamíny a minerály, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. "Mrkva je dobrá na oči”, hovorievali naše mamy a staré mamy. A koniec-koncov je to aj čiastočne pravda. Mrkva síce nenapraví chyby zraku, ale zlepšuje stav sietnice a pôsobí preventívne voči vzniku zeleného a šedého zákalu, obsahuje betakarotén, vitamín C, vitamíny B, A, E a K, minerály mangán a draslík. Pomáha v prevencii kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny hrubého čreva. Mrkva je jednou z mála druhov zeleniny, ktorá je výživnejšia po tepelnej príprave.

Vplyv mrkvy na zrak

Mrkva je známa ako "dobrá na oči" vďaka vysokému obsahu betakaroténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Vitamín A je dôležitý pre zdravie očí, najmä pre nočné videnie. Beta karotén sa ukázal ako dobrý bojovník proti makulárnej degenerácii a senilným kataraktom. Výskum ukázal že ľudia, ktorí prijímali najviac karoténu, mali o 40% menšiu šancu makulárnej degenerácie oproti tým, čo beta karotén konzumovali len v malom množstve. Vitamín A je rovnako potrebný aj na tvorbu pigmentu v našich očiach, ktorý je citlivý na svetlo a napomáha vidieť v noci.

Prevencia rakoviny

Viaceré štúdie preukázali, že konzumácia mrkvy zmenšuje pravdepodobnosť rakoviny pečene, rakoviny prsníka a rakoviny hrubého čreva. Falcarinol a falcarindiol, ktoré mrkva obsahuje, majú protirakovinové účinky. Falcarinol je prírodný pesticíd, ktorý chráni korene mrkvy pred hubovými ochoreniami. Mrkva je jediný známy zdroj tejto látky.

Ochrana srdca a ciev

Štúdie ukázali, že diéty s vysokým prísunom karotenoidov sú spojené s nižším rizikom vzniku srdcovo-cievnych chorôb. Karotenoidy znižujú riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení a znižujú hladinu cholesterolu.

Podpora trávenia

Vzhľadom na vysoký obsah vlákniny zohráva mrkva dôležitú úlohu aj pri detoxikácii nášho organizmu: zlepšuje trávenie, prečistí črevný trakt a pomáha vyplaviť nahromadené tekutiny z organizmu. Mrkva má priaznivé účinky aj na žalúdok, vďaka svojim alkalizačným vlastnostiam pomáha pri liečbe žalúdočných vredov.

Ďalšie benefity

• Zdravé zuby a ďasná: Hryzenie mrkvy posilňuje zuby a ďasná, odstraňuje nánosy a podporuje tvorbu slín.
• Ochrana pečene: Vitamín A pomáha pečeni pri vylučovaní toxínov.
• Zdravá pokožka: Vitamín A a antioxidanty chránia pokožku pred slnkom a spomaľujú starnutie.
• Podpora imunity: Selén posilňuje imunitný systém.
• Podpora chudnutia: Vláknina zrýchľuje metabolizmus a dodáva pocit sýtosti.

Mrkva v kozmetike sa využíva aj v kozmetickom priemysle pre svoje priaznivé účinky na pokožku. Extrakt z mrkvy sa pridáva do krémov, pleťových masiek a iných kozmetických prípravkov. Ľanový olej, mangové maslo a extrakt z ibišteka, často kombinované s mrkvou, vyživujú, hydratujú a regenerujú pokožku. Pomáhajú eliminovať drobné sfarbenia a chránia pred nedokonalosťami.

tags: #cierna #mrkva #semena