Význam rezu a starostlivosti o rany
Rez drevín je významnou pestovateľskou činnosťou.Správne strihanie a rez stromov je kľúčom k zdravým ovocným drevinám a bohatej úrode.
Každý typ rezu - zimný, letný či výchovný - má svoj význam aj správny čas.Starostlivé prerezávanie je zárukou lepšieho rastu drevín, ktorým možno dosiahnuť vyššiu úrodnosť.
Orezávanie ovocných stromov patrí medzi základné záhradkárske práce, ktoré ovplyvňujú zdravie stromu, jeho rast aj kvalitu a množstvo úrody.
Orezávanie pomáha stromom udržať si správny tvar a veľkosť, čo zjednodušuje ďalšiu starostlivosť a zber plodov.
Okrem toho umožňuje stromu lepšie presvetlenie koruny, čím sa znižuje riziko hubových chorôb a podporuje sa tvorba kvalitnejších plodov.
Cieľom správneho rezu drevín je dosiahnuť hladký rez a neublížiť drevine.
Na ošetrenie stromu po reze aplikujte stromový balzam, ktorý chráni čerstvý rez pred infekciou a drevokaznou hubou, ktoré by mohli spôsobiť nepriaznivý vplyv na hojenie rany stromu.
Medzi pestovateľskými radami od skúsených pestovateľov sa neraz objavujú aj rôzne domáce recepty.
Ošetrenie rany po reze konára, prípadne mrazovej praskliny, ohryzu po zveri alebo inej, mechanicky vzniknutej rany na kmeni stromu je nevyhnutné hlavne z dôvodu možnej infekcie spórami drevokazných húb.
Rezom či iným poškodením narušené rastlinné pletivo im dáva možnosť preniknúť hlbšie a spôsobiť problémy.
Ide o voľným okom neviditeľné organizmy, ktoré môžu byť rozptýlené v ovzduší alebo doslova čakať na svoju príležitosť v latentnej fáze kdekoľvek na rastline.
V minulosti sa k ošetreniu používalo jílovité kaše smíchané s kravinci, ve které je součástí auxin.
Nátěry se obtížně aplikují z hygienických podmínek.
Je třeba také pečovat o starší rány po řezu, které potřebují ke zhojení i několik let.
Zkontrolujte je, zda josu čisté bez nákazy houbamy a obnovte na nich nátěr z vosku či balzámu.
Pri zanedbání péče se může dřevokazná houba rozšířit dovnitř stromu a tím ho pomalu a trvale poškodit.
Dobre a čisto vedený rez zaistí slnečným lúčom a vzduchu prístup do koruny.
Príliš husté stromy totiž ľahšie podliehajú chorobám a škodcom, ovocie je menej kvalitné a horšie sa skladuje.
Rozstrapkané rany sa hoja pomalšie a ťažšie ako začistené (zrezané) ostrým záhradníckym nožom, tzv. žabkou.
Hojenie každej rany závisí od jej veľkosti a miesta rezu.
Vhodnú veľkosť má tzv. rez na vetvový krúžok.
Čistú ranu (najlepšie ešte začistenú ostrým nožom) ihneď po skončení rezu zatrite špeciálnym stromovým balzamom alebo štepárskym voskom.
O veľké rezné rany sa treba starať až dovtedy, kým sa úplne nezatvoria.
V ideálnych podmienkach sa za sezónu rana zmenší o 1 cm z každej strany.
Rez s priemerom 10 cm sa teda vo vhodných podmienkach úplne zacelí za 5 rokov.
Na starých stromoch sa rany nemusia zaceliť.
Žiaduci je preto včasný rez, aby rezné rany boli čo najmenšie.
Medzi odbornou veřejností stále probíhají diskuze, zda rány po řezu ošetřit nebo nikoliv a příp. jakým přípravkem.
Přípravky omezují, ale nezabraňují zcela, před napadením dřevokaznými houbami.
Některé přípravky zpomalují zacelení rány.
Některé špatně snáší povětrnostní vlivy, jiné UV záření.
I zde jde výzkum stále dopředu a byli vyvinuty nové stromové balzámy.
Akrylátové disperze odolávají dobře povětrnostním vlivům.
Rány se obecně samy zacelí, i u člověka, ale používáme náplasti a desinfekci, abychom předešli možnému proniknutí infekce.
Kedy je vhodný rez
Rez možno vykonávať počas vegetačného pokoja - tzv. zimný rez, a to skoro na jar ešte pred tým, ako sa začnú preberať púčiky, alebo v období vegetácie - tzv. letný rez.
- Mladý strom si vyžaduje rez, ktorým sa tvaruje jeho vyvážená kostra, ktorá bude v dospelosti niesť plody.
- Pri výbere obdobia záleží aj na druhu stromu.
- Jablone a hrušky dobre znášajú zimný rez.
- Vzťahuje sa na stromčeky, ktoré ešte nerodia alebo rodia minimálne.
- V tomto období pokračujeme v rezaní kostrových konárov, ktoré rýchlo rastú.
- Pri tvarovaní kostry myslíme na to, že konáre budú neskôr zaťažované plodmi, preto musí byť koruna vyvážená.
- V čase, keď strom bohato rodí, je potrebné dbať na to, aby sa neprehusťovala koruna.
- Na správne zrezanom strome stačí odstraňovať jednoročné kolmé výhonky, ktoré spôsobujú zahusťovanie.
- Keď strom starne, vývin nových prírastkov sa spomaľuje a konáre začínajú odumierať.
- V tomto období je potrebný zmladzovací rez - skracovanie viacročného dreva.
- Cieľom je zabrániť úplnému zastaveniu rastu a podporiť tvorbu nových výhonkov.
- Používa sa aj presvetľovací rez, pri ktorom sa odstraňuje celý konár alebo sa redukujú menšie konáriky.
- Pre mladý ovocný strom nie je vhodný intenzívny rez, pretože strom sa po ňom pomalšie vyvíja a neskôr začne rodiť.
- Niektoré druhy sú citlivejšie na nesprávny rez, napríklad broskyne a marhule.
- Vyžadujú osobitný prístup - rezať ich je lepšie v období vegetácie a nie počas zimného pokoja.
Pri veľkých konároch je častou chybou rez bez odľahčenia, ktorý spôsobí rozštiepenie.
Odporúča sa tzv. odťažujúci rez - konár sa postupne odrezáva po častiach, aby sa znížila jeho váha a rana ostala hladká.
Chybou je aj priveľký zásah naraz, nesprávny sklon rezu alebo ponechanie dlhých čapíkov, ktoré sa zle hoja.
Tvarovací, udržiavací, presvetľovací a zmladzovací rez sa vykonávajú viac-menej súčasne.
V každom životnom období stromu vyniká iný typ rezu.
Niektoré dreviny sú tak chúlostivé, že si vyžadujú osobitné študovanie rezov danej dreviny.
Jesenný rez je vhodný najmä pri okrasných stromoch a kríkoch, ktoré sa tvarujú po odkvitnutí a zhadzovaní listov.
Predjarný rez (február - marec) podporuje silný rast nových výhonkov a vhodný je najmä na tvarovanie mladých stromov.
Letný rez (jún - august) má skôr regulačný charakter - korunu presvetlí a obmedzí rast príliš bujných konárov.
Pri ovocných stromoch je cieľom nielen tvar a vzhľad, ale aj úroda - preto sa dbá na presvetlenie koruny a podporu rodivých konárov.
Na jar sa stromy režú ešte pred rašením púčikov.
Tento rez je vhodný na omladenie starších stromov a na tvarovanie mladých stromčekov.
Odborný rez znamená zohľadniť druh stromu, jeho vek a zdravotný stav.
Správna technika zahŕňa odstraňovanie poškodených, suchých alebo krížiacich sa konárov a zároveň tvarovanie koruny tak, aby bola vzdušná a svetlá.
Na jar sa režú najmä jablone a hrušky, ktoré dobre znášajú rez počas vegetačného pokoja.
Ideálne je obdobie od februára do marca, keď pominú silné mrazy, no stromy ešte nezačali pučať.
Predjarný rez podporuje rast silných výhonkov, čo je dôležité pri mladých stromoch.
Letný rez
Rany vzniknuté pri letnom reze nevyžadujú spravidla žiadne ošetrenie.
Po letnom reze si drevina plná miazgy rýchlo vytvorí nové pletivo a rany ním uzavrie.
Jarný rez
Ak robíte rez na jar pred začiatkom vegetačného obdobia, môžu začať rany na citlivých drevinách, ako je javor, breza, čerešňa alebo slivka, nadmerne vysýchať.
Zabránite tomu tak, že rany náležite ošetríte.
Práca pri prerezávaní si uľahčíme, ak uchopíme odstraňovanú vetvu ľavou rukou a budeme ju lámať smerom od seba.
Zároveň pravačkou striháme.
Pri práci s pílkou vetvy odrezávame na vetvový krúžok, v korune nenechávame tzv. vešiaky, ktoré sa obvykle nezahoja a po čase začnú zahnívať.
Väčšie rezné rany (najmä po zásahu pílkou) orežeme ostrým záhradníckym nožom.
Hladká rana sa totiž hojí o čosi rýchlejšie ako rozstrapkaná.
Všetky čerstvé rany zatrieme balzamom alebo štepárskym voskom.
Inak sa stanú vstupnou bránou pre najrôznejšie drevokazné huby.
Odstrániť z koruny hrubý konár si vyžaduje väčšiu námahu.
Odrezok strhne aj pruh kôry.
Preto ju najskôr narežeme zospodu do tretiny hrúbky.
Potom pílime zhora, približne o 5 cm bližšie ku kmeňu či kostrovej vetve.
Vetvu potom úplne odrežeme a nemusíme ju pritom ani držať.
Vytvorený vešiak odrežeme čistým rezom.
Pridržíme ho, aby sa kôra na vetve nevytrhla.
Je to menej namáhavé, ako držať celú vetvu.
Potrebujú na zhojenie i niekoľko rokov.
Každý rok ich kontrolujeme a obnovíme na nich viečko z vosku či balzamu.
Ak zanedbáme starostlivosť o staré rezné rany, rýchlo do nich preniknú drevokazné huby a začnú strom ničiť nenápadne zvnútra.
Po čase drevokazná huba dokoná dielo skazy a strom sa začne postupne rozpadať.
Pritom by mohol rodiť kvalitné ovocie ešte dlhé roky.
Takto by správne mala vyzerať dokonale zahojená rezná rana na staršom strome.
Čím je väčšia, tým dlhšie trvá jej úplné zrastenie.
Pri kôstkoviciach (najmä na marhuliach) sa veľké množstvo kvetov zakladá aj na rovných jednoročných (vlaňajších) prútoch.
Tie musíme niekedy v korune ponechať.
Po jarných mrazíkoch môže byť kvetov málo, radšej treba zachovať aj vetvy, ktoré by inak korunu prehusťovali.
Tieto vetvy môžeme odstrániť hneď, ako prinesú ovocie.
Robí sa skoro na jar.
Najčastejšie sa robí hneď po zbere úrody.
Podporí násadu kvetov v ďalšej sezóne.
Do polovice júna sa letným rezom skracujú nové výhony.
Poškodené, dolámané a uschýnajúce vetvy, choré - napadnuté hubami.
Plodonosný obrast - výhony s kvetnými pukmi.
Robte ho len na novovysadených a mladých ovocných stromčekoch.
Robí sa na vyššiu plodnosť počas života stromu.
Robte ho pri prejavoch starnutia (príliš husté koruny, usychajúce vetvy).
Jeho poslaním je tvorba nových výhonov s tzv.
Vždy dodržiavame termíny zimného rezu pri jednotlivých druhoch.
Jadroviny možno prerezávať už od januára, často až do apríla, v prípade kôstkovíc radšej počkajme, až prejdú posledné mrazíky.
Pri teplomilných druhoch (marhuľa) môžeme s rezom počkať až do času po odkvitnutí.
Vetvový krúžok (vyznačený červenou farbou) je výraz pre prstenec okolo miesta, z ktorého vyrastá vetva.
Práve toto miesto je ideálne na odstránenie prebytočnej hlavnej či bočnej vetvy.
Objavíme ho presne uprostred medzi osami A a B.
Neskoré letné prerezanie kôstkovíc rozhodne nie je vhodné - okraje rezných rán sa totiž nestačia do príchodu zimy pokryť tzv.
Rany treba ošetriť a my vieme ako.
Ošetrovať reznú plochu alebo ju nechať tak?
Veľa mladých začínajúcich záhradkárov má v tom zmätok.
Všetko záleží na drevine a období rezu.
V prvom rade platí pravidlo, že by ste pri reze nemali spôsobiť zbytočne veľké rany.
Tie zarastajú pomaly.
Ako ošetriť ranu po reze
Rozstrapkané okraje rany sú vstupnou bránou pre škodce a choroby.
Upravte ich vždy čistým, ostrým a dezinfikovaným ovocinárskym nožom.
Čím je okraj rany hladší, tým rýchlejšie ju dokáže strom uzavrieť.
Okraje rán zatierajte hlavne na citlivých drevinách stromovým balzamom, ktorý dostanete kúpiť v záhradníckych potrebách.
Vnútorné jadrové drevo by malo ostať voľné, aby dokázalo dýchať a pomaly osýchať.
Tak zabránite možnému napadnutiu hnilobou.
Ošetrené okraje stromov treba stále sledovať a podľa potreby aj čistiť.
Voľné kúsky zoškrabte drevenou špachtľou.
Nové ošetrenie balzamom urobte len v prípade, keď sa ani po niekoľkých týždňoch neprejavili žiadne známky zavaľovania rany.
Možno by vás mohlo zaujímať
Potrebujete poradiť pri pestovaní ovocných stromčekov?
Neviete, prečo rodia málo alebo vôbec, prípadne riešite iné dilemy?
Prípravky na ošetrenie rán
Medzi najobľúbenejšie domáce prostriedky na ošetrenie rezných rán patrí nepochybne mletá škorica.
Škorica obsahuje látky, ktoré potláčajú hnilobné procesy, dokonca sa neraz uvádza, že stimuluje rastliny k tvorbe nových koreňov.
Škoricu aplikujeme priamo na miesta - plôšky, kde chceme, aby pôsobila.
Odrezok môžeme teda navlhčiť a obaliť práškovou škoricou.
Na ošetrenie rán po reze môžeme použiť aj prášok z dreveného uhlia.
Použiť sa dá to isté drevené uhlie, ktoré používame bežne pri grilovaní.
Má skvelú schopnosť potlačiť hnilobné procesy.
Hliníkový prášok pomaly upadá do zabudnutia, no v minulosti sa využíval viac.
Ide o jemný prach z hliníka, ktorého používanie bolo v minulosti veľmi rozšírené najmä medzi kaktusármi.
Medzi hobby pestovateľmi sa zvykne odporúčať aj použitie detského púdra.
Jeho zloženie účinkuje proti hnilobe rovnako ako proti zápalom u ľudí a zvierat.
Aplikujeme na rezné plochy.
Na ošetrenie rezných rán môžeme použiť aj dezinfekčný lieh, ktorý je vhodný aj pre vyšší obsah alkoholu.
V rámci zakoreňovania je veľmi časté a osvedčené používania práškového stimulátoru, ktorý obsahuje látky potláčajúce hnilobné tendencie.
Po prvotnom namočení do čistej vody sa prášok prilepí na mokrý povrch.
Ako tekutý prostriedok proti hnilobe sa osvedčil peroxid vodíka, ktorý je účinný proti hnilobe a použiť sa dá aj na ošetrenie už infikovaných rastlín.
Podobne sa dá použiť aj tekuté koloidné striebro, ktoré veľmi účinne ničí tzv. nižšie organizmy, ako sú baktérie, plesne a podobne.
Nie je náter ako náter.
Dnes sú už málo používané, no princíp je taký, že na rane vytvoria gumovitý alebo sklovitý vodotesný film.
Ich súčasťou môže byť prípravok proti hubovým chorobám.
Náter treba aplikovať ihneď a za suchého počasia, inak pod ním vzniknú vhodné podmienky na klíčenie spór.
Ochranné prostriedky na rezné rany sú dostupné aj vo forme spreju, hoci zatiaľ prevažne na zahraničných weboch.
Najčastejšie je to zmes včelieho vosku (bráni rozvoju hubových chorôb) a prírodných živíc (robia náter priľnavým).
Výhodou štepárskych voskov je, že po nanesení vplyvom výkyvov teplôt nepraskajú, rastlinné pletivá pod nimi nevysychajú, ale pekne sa hoja.
Napriek tomu treba počítať s tým, že nanesené vrstvy sa krátkom čase môžu začať odlupovať.
Pre dobrú konzistenciu sa k voskom primiešavajú rôzne zmäkčovadlá, no i tak býva nanášanie pri nižších teplotách (pod 15 °C) problematické a po otvorení balenia sa zvyčajne v priebehu dvoch rokov znehodnotí.
Pokiaľ ide o ideálne použitie v praxi, tak štepársky vosk je naozaj skvelý pri vrúbľovaní.
Štepársky vosk je vhodný na ošetrenie rán napríklad pri vrúbľovaní.
Je to gélový alebo práškový prípravok vytvorený na vodnej báze s prímesou fytohormónov alebo fungicídov.
Bez problémov ho nanesiete aj pri nižších teplotách (od 5 °C) a má dobrú kryciu schopnosť.
Po zaschnutí zostáva pružný a vydrží roky.
Jediným obmedzením v praxi je to, že kým po nanesení dokonale zaschne (treba na to niekoľko hodín), nemôže prísť do kontaktu s vodou.
Stromový balzam je určený na ochranu rán ovocných, okrasných a lesných drevín po reze, po poškodení zvěří a jiným poškozením.
Stromový balzám můžeme používat celoročně, snadno se roztírá i při teplotách kolem 0°C.
Na rány nanášíme pomocí štětečku, stěrkou, nebo dřívkem ve vrstvě cca. 1mm.
Balzám zaschne během několika hodin.
Do zaschnutí je třeba nános chránit před deštěm.
Nános můžeme opakovat.
Obvykle zatíráme rány větší než 1x1cm.
Štěpařský vosk může být na bázi včelího vosku a plyskyřic, která má určitou odolnost proti houbovým napadením a plyskyřice usnadní přídržnost na ráne.
Nebo na bázi lanolinu, vosku a plyskyřic a používá se k ochraně řezných ran a ran po mechanickém poškození.
Vosk se nanáší na roubovaná a poraněná místa za studena stěrkou, do teploty do 15°C.
Před ošetřením voskem či balzámem doporučujeme ránu očistit a vyhladit.
Používejte kvalitní, ostré nářadí.
Takto upravené viečko vydrží asi 2 roky, potom ho treba obnoviť.
Vrúblovanie pod kôru
Aby náter po zahriatí slnečnými lúčmi nestekal, nevysychal a nepraskal, pretrite ho hustým bielym latexom s prídavkom preparátu proti hubám (Kuprikol, Fundazol…).
Škorica obsahuje látky, ktoré potláčajú hnilobné procesy, dokonca sa neraz uvádza, že stimuluje rastliny k tvorbe nových koreňov.
Škoricu aplikujeme priamo na miesta - plôšky, kde chceme, aby pôsobila.
Odrezok môžeme teda navlhčiť a obaliť práškovou škoricou.
Na ošetrenie rán po reze môžeme použiť aj prášok z dreveného uhlia.
Použiť sa dá to isté drevené uhlie, ktoré používame bežne pri grilovaní.
Má skvelú schopnosť potlačiť hnilobné procesy.
Medzi hobby pestovateľmi sa zvykne odporúčať aj použitie detského púdra.
Jeho zloženie účinkuje proti hnilobe rovnako ako proti zápalom u ľudí a zvierat.
Aplikujeme na rezné plochy.
Na ošetrenie rezných rán môžeme použiť aj dezinfekčný lieh, ktorý je vhodný aj pre vyšší obsah alkoholu.
V rámci zakoreňovania je veľmi časté a osvedčené používania práškového stimulátoru, ktorý obsahuje látky potláčajúce hnilobné tendencie.
Po prvotnom namočení do čistej vody sa prášok prilepí na mokrý povrch.
Ako tekutý prostriedok proti hnilobe sa osvedčil peroxid vodíka, ktorý je účinný proti hnilobe a použiť sa dá aj na ošetrenie už infikovaných rastlín.
Podobne sa dá použiť aj tekuté koloidné striebro, ktoré veľmi účinne ničí tzv. nižšie organizmy, ako sú baktérie, plesne a podobne.
