Slovenské jedlá: Čo jedia Slováci a čo im nechutí

Slovenská kuchyňa je známa svojou bohatosťou tradičných jedál, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou kultúry a spomienok na detstvo mnohých. Avšak, nie všetko, čo je pre jedného lahôdkou, musí chutiť aj druhému. Rebríčky popularity jedál sú vždy subjektívne a závisia od individuálnych preferencií. Je dôležité si uvedomiť, že rebríček TasteAtlas je len jedným z mnohých pohľadov na slovenskú kuchyňu, a existujú aj iné hodnotenia a názory, ktoré vyzdvihujú kvality a jedinečnosť slovenských jedál.

Portál TasteAtlas, známy pre svoje hodnotenia jedál z celého sveta, zostavil rebríček najhoršie hodnotených slovenských jedál a nápojov na základe hodnotení používateľov. Tento zoznam môže prekvapiť, ale zároveň otvára zaujímavú diskusiu o rôznorodosti chutí a vnímaní tradičných pokrmov.

Kontroverzné slovenské jedlá

Používatelia servera TasteAtlas vybrali najhoršie slovenské jedlá z mäsa. Medzi nimi sa objavili aj také, ktoré prenikli aj do tradičnej slovenskej kuchyne. Žiaľ, zahraniční turisti majú na slovenskú kuchyňu úplne iný názor a zrejme aj iné chute.

Mäsové jedlá

• Údené: S hodnotením 3,9 hviezdičky sa umiestnilo na popredných miestach. Turisti a turistky nemajú radi údené a bodka.
• Karbonátky: Oškvarky sa vyrábajú zo zvyškových nakrájaných tukových častí mäsa, ktoré sa smaží, z čoho sa následne začnú formovať malé a mastné kúsky. Tieto kúsky mäsa môžu byť použité ako prísada do placiek, pagáčov alebo iných slaných koláčov, alebo sa môžu konzumovať ako samostatné jedlo. Netreba zabudnúť ani na výrobok z oškvarkov, a to nátierku. Len o niečo horšie dopadli karbonátky.

Syrové výrobky

• Zázrivské vojky: Ide naozaj o veľmi chutnú a jemnú záležitosť. Tieto „syrové nitky“ sú druhom syra, ktorý sa vyrába parou z pasterizovaného alebo nepasterizovaného kravského mlieka. Tento syrový výrobok môže byť údený alebo neúdený a vyrába sa v oblasti okolo Zázrivej. Syr sa formuje do tenkých šnúrok s dĺžkou od 10 do 70 cm, pričom výrobný proces spočíva v parení syra v horúcej vode a ručnom ťahaní šnúrok, ktorým sa miestne hovorí „vojky“.
• Žinčica: Žinčica je tradičný slovenský nápoj, ktorý sa vyrába z kysnutého mlieka. Má kyslú a výraznú chuť a pripomína niektoré druhy jogurtov. Žinčica sa konzumuje najmä v oblastiach s tradičným poľnohospodárskym spôsobom života a jej pôvod sa datuje až do 13. storočia. Niektorí ľudia nemajú radi žinčicu pre jej intenzívnu chuť a vôňu. Pre mnohých je ťažké sa s ňou stotožniť kvôli jej nezvyčajnému zloženiu a textúre. Okrem toho niektorí ľudia môžu mať problémy s trávením kyslého mlieka a môže to viesť k nepríjemným vedľajším účinkom.

Alkoholické nápoje

• Borovička: Borovička je tradičný slovenský alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába destiláciou jalovcových bobúľ. Má silnú a trpkú chuť s vôňou borovicových ihličiek a patrí medzi najobľúbenejšie domáce nápoje na Slovensku. Je súčasťou mnohých miestnych tradícií a osláv, ako napríklad zabíjačiek, svadieb, ale dokonca aj pohrebov. Niektorí ľudia však nemajú radi borovičku pre jej silnú chuť a vôňu. Pre mnohých môže byť ťažká na trávenie a vyvolať nevoľnosť.

Dezerty

• Bratislavské rožky: Bratislavské rožky sú sladkou tradičnou pochúťkou z Bratislavy, ktorá má svoj pôvod až v Rakúsko-Uhorsku. Táto sladkosť je plnená výnimočnou orechovou alebo makovou náplňou a posypaná cukrom a škoricou. Od svojho vzniku sa Bratislavské rožky stali jednou z najznámejších slovenských cukroviniek, ktorá sa tým najlepším spôsobom prezentuje na národnej aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti sa stali súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu a sú obľúbenou pochúťkou nielen v Bratislave, ale v celej krajine. Okrem toho sa stali aj populárnym suvenírom, ktorý si turisti radi kupujú ako pamiatku na svoju návštevu Slovenska.
• Kokosové ježe: Koláčiky, ktoré sa pripravujú namáčaním piškótového cesta do čokoládovej polevy a obalením v kokose. Sú jemné, voňavé a obalené v práškovom cukre. Napriek tomu nie sú pre každého - niektorí ľudia preferujú menej hutné a sladké dezerty.
• Makovník: Obľúbený koláč Slovákov, ktorý sa pripravuje z kysnutého cesta plneného bohatou makovou plnkou.
• Ryžový nákyp: Sladké jedlo, ktoré sa pripravuje pečením ryže zmiešanej s vajcami, cukrom a mliekom. Obvykle sa pridávajú aj jablká, hrozienka alebo slivkový lekvár. Jeho konzistencia môže byť pre niektorých ľudí problémom, a preto nepatrí medzi najobľúbenejšie dezerty.

Ostatné

• Veka: Biele pečivo podobné bagete, ktoré je základom pre obložené chlebíčky, jednohubky či chrumkavé toasty. Napriek širokému využitiu sa často kritizuje pre svoju suchosť, nízku nutričnú hodnotu a rýchlu stratu čerstvosti.
• Treska: Legendárny slovenský rybací šalát pripravený z tresky, majonézy, horčice a nakladanej zeleniny. Hoci mnohí ju milujú a nevedia si ju predstaviť bez rožka, pre iných je jej špecifická vôňa a konzistencia dôvodom na odmietnutie.
• Žemľovka: Pečený dezert z vrstiev žemlí (rožkov) namočených v mlieku s vajcami, cukrom a jablkami, často doplnený o škoricu alebo tvaroh. Má mäkkú, niekedy až kašovitú konzistenciu, čo môže byť pre niektorých neatraktívne.

Polievky a hlavné jedlá, ktoré rozdeľujú spoločnosť

Medzi polievkami a hlavnými jedlami sa objavili také, ktoré sú pre niekoho symbolom domácej kuchyne, no pre iných predstavujú menej obľúbenú kategóriu.

• Demikát: Tradičná slovenská bryndzová polievka, ktorá sa pripravuje zo smotany, bryndze, sladkej papriky a cibuľky. Má výraznú chuť a vôňu, ktorá nemusí byť pre každého lákavá. Napriek tomu patrí medzi klasické jedlá slovenskej kuchyne.
• Fliačky s kapustou: Jednoduché jedlo z drobných štvorcových cestovín (fliačkov) a dusenej kapusty, často doplnené o opraženú slaninu. Chuť závisí od kvality kapusty a spôsobu prípravy - pre niekoho lahôdka, pre iného suché a nevýrazné jedlo.
• Strapačky: Variant bryndzových halušiek, pri ktorom sa namiesto bryndze používa kyslá kapusta. Majú výrazne kyslastú chuť a sú dochutené slaninou. Nie každý ich však obľubuje, najmä ak nie je fanúšikom kyslej kapusty.

Nátierky s výraznou chuťou, ktoré nemusia sadnúť každému

Medzi nátierkami sa našli také, ktoré majú výraznú chuť a vôňu, čo nemusí vyhovovať každému.

• Bryndzová nátierka: Nátierka z bryndze, masla a smotany, často dochutená cibuľkou a pažítkou. Jej intenzívna bryndzová chuť je pre milovníkov tradičných slovenských jedál neodolateľná, no niektorí ju považujú za príliš aromatickú.
• Smotanová nátierka: Jemná a krémová nátierka, ktorá sa pripravuje z kyslej smotany, tvarohu alebo syra, doplnená o cesnak, bylinky či korenie. Často sa podáva na chlieb alebo pečivo ako rýchla desiata či raňajky. Hoci je chutná a jednoduchá, niektorí ľudia ju považujú za nudnú a fádnu.

Každý z nás má jedlo, ktoré do úst jednoducho nedá a dôvody prečo, sa rôznia. Buď nám to len nechutí alebo sa k tomuto pokrmu viaže nejaká tragikomická historka, na ktorú by sme radšej zabudli.

Naše telo sa mení každých sedem rokov a s ním aj naše chute. Nečudo, že počas života prejdeme viacerými fázami, keď nám niečo chutí, potom nechutí a znova chutí. Sú jedlá a nápoje, ktoré nám ako deťom vôbec nechutili, no hovorí sa, že na ne musíme dospieť. Nad mnohými z nich sme ako malí ohŕňali nosom, a teraz ich milujeme.

Pravdepodobne si v tomto zozname nájdeš aj ty niekoľko vecí, ktoré ti v minulosti nechutili a teraz ich možno aj miluješ:

• Olivy

• Ryby

• Pivo

• Pikantné veci

• Mäso

• Držky

• Špenát

• Cibuľa

• Káva

• Olomoucké syrečky

• Polievky

Slováci si sami pália pálenku, ktorá je veľmi dobrá a tuhá. Obľubujú aj pivo. V zime pálenka hreje a v lete chladí. Je to asi tak ako s maďarskými ovčími kožuchmi, tzv. „bunda“, ktoré vraj tiež v lete chladia a v zime hrejú. Obľubujú aj nápoj, ktorý sa podobá anglickému punču. Namiesto holandského čaju používajú pálenku a namiesto cukru med. Nepridávajú žiadne korenie.

Pohostinnosť je národná vlastnosť Slovákov. Keď príde hosť, vezme chlieb, nakrojí ho a podá spolu s nožom hosťovi. Hovorí sa tomu „ponúknuť“. Tým sa však pohostinstvo nekončí. Domáca pani dá na tanier bryndzu alebo niečo iné, podľa toho, čo má poruke. Od hosťa sa očakáva, že bude jesť veľmi do jedenia a ukázať, že je hladný ako vlk.

Stolovanie

Veľmi zaujímavé je sledovať slovenskú rodinu pri jedení. Muži si sadnú za stôl so svojimi ženami obsadia dve lavice. Ostatné ženy jedia postojačky, s rukou podopretou vbok. Jedia veľmi hanblivo, siahajú akoby ukradomky do misy a pri každom hlte sa odvrátia od stola. Príbory odložia skôr ako sediaci a je ozaj záhada, ako sa môžu dosýta najesť. Muži jedia celkom ľahostajne a veru som nevidel ani veľmi hladného sedliaka jesť pažravo. So zakrytou hlavou by ani jeden Slovák nejedol, aj keď má toho len málo. Je to prejav úcty stvoriteľovi. Stále si myslia, že jeho dary neužívajú s dostatočnou úctou. Chlieb majú vo veľkej úcte a každý si dáva pozor, aby mu ani kúsok nepadol na zem. Vystríhajú stúpiť čo len na omrvinku. Riad umývajú vždy dievčatá.

Obľúbené jedlá

Slováci majú radi všetky múčne a mliečne jedlá. Obľubujú aj zaprávané kurčatá. Radi jedia kapustu, kapustné listy a kapustnú polievku s klobásou.

Sviatky a tradície v jedle

Slováci využijú každú príležitosť na pohostenie. Medzi takéto príležitosti počítajú aj fašiangy, vysviacku kostola, meniny, narodeniny a podobne. Bez jedla by sa ten-ktorý sviatok nemohol ani poriadne osláviť. Slováci zasa jedia na Štedrý večer vynikajúcu kapustnicu s klobásou a hubami. Po nej nasleduje plná misa múčneho jedla s makom, ktorému vravia „opekance s makom“. Opekance sa pripravujú tak, že sa uvaria v horúcej vode. Posypú sa tlčeným makom a polejú rozpusteným maslom a medom. Po takejto večeri človek nevládze ani sedieť ani ležať, len sa gúľať. Večera sa končí orechami, jablkami, hruškami, oblátkami a vareným hrachom. Priliehavo vravia tomuto večeru „štedrý večer“. Na Prvý vianočný sviatok na obed jedia zasa opekance. Opekance nesmú chýbať na stole ani na Nový rok ráno, keď ich jedia pred odchodom do kostola. Od Troch kráľov až po Popolcovú stredu sú fašiangy. Počas fašiangov sa konajú zábavy s pečeným mäsom s hlávkovým a kapustným šalátom a pálenkou z medu. Fašiangy patria medzi najväčšie sviatky. Fašiangy sa oslavujú veľmi veselo.

Fašiangový sprievod

Počas fašiangov chodí po dedine sprievod. Na čele sprievodu je slamený panák, ktorému vravia „kučma“. Aj nohy má zakrútené do slamy. Nech hocijako padne na zem, neudrie sa, len sa váľa po snehu. Tvár má natretú sadzami. Za kučmom nasleduje medvediar so svojou skupinou a muzikou. Jeden z hudobníkov nesie dlhý ražeň. Pri tom všetkom je mnoho smiechu. Takejto zábave hovoria „s ražňom chodiť“.

Pôst a Veľká noc

Na Veľký piatok sa Slováci postia a nesmú jesť nijaké mäso ani klobásky. Na Veľkú noc sa zasa jedia posvätenú veľkonočnú šunku a „makovníky“.

Koláče a hostiny

Slováci majú radi koláče. Najmä tie so slivkovým lekvárom, ktorému hovoria „povidl“. Kráľom všetkých koláčov, ktoré nechýbajú na nijakej hostine, sú „zahibáky“. Zahibáky sú posýpané hrozienkami a hroznom. Medzi domáce sviatky sa ráta aj zabíjačka, ktorá sa neminie bez malej hostiny. Hostine volajú „saltanz“. Je to vlastne akýsi druh karu.

Sociálno-ekonomické aspekty stravovania na Slovensku

Dostupnosť kvalitných potravín je na Slovensku čoraz väčším problémom, ktorý ovplyvňuje najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Nedostupnosť plnohodnotného jedla

Státisíce Slovákov si nemôžu dovoliť plnohodnotné jedlo. Mäso, ryby či ich vegetariánske alternatívy sú pre nich príliš drahé. Podľa údajov Eurostatu je Slovensko v tomto ukazovateli na chvoste Európskej únie (EÚ). Európsky štatistický úrad uvádza, že kvalitné suroviny si v minulom roku nemohlo každý druhý deň dovoliť kúpiť 8,5 percenta obyvateľov EÚ. Slováci sú na tom oveľa horšie ako priemerný Európan. V prípade skupiny, ktorá je ohrozená chudobou, ide dokonca o takmer 40 percent. Podľa Štatistického úradu sa u nás na hranici chudoby v roku 2024 nachádzalo približne 980-tisíc ľudí.

Porovnanie s ostatnými krajinami

Nelichotivá štatistika ukazuje, že Slovensko v cenovej dostupnosti kvalitných potravín predbehli aj krajiny V4 - Česi, Maďari a s výrazným náskokom Poliaci. U našich severných susedov má problém s nákupom mäsa či rýb iba 6,8 percenta ľudí ohrozených chudobou a 2,8 percenta celkovej populácie. O čosi horšie ako v Poľsku je to v Českej republike - tam má problém s kúpou plnohodnotného jedla takmer 21 percent ľudí žijúcich na hranici chudoby a šesť percent celkovej populácie (približne 654-tisíc ľudí).

Dôsledky a riešenia

Strava sa stáva dôležitým indikátorom sociálnej nerovnosti. Pre rodiny a jednotlivcov s nízkymi príjmami často nie je problém len to, že jedlo stojí viac, ale aj to, že ceny zdravších potravín rastú rýchlejšie ako ceny vysoko spracovaných lacných výrobkov. Otázka, prečo je Slovensko v tomto ukazovateli najhoršie v celej EÚ, má viac vrstiev. V prvom rade ide o nízke príjmy domácností - hoci priemerná mzda na Slovensku v posledných rokoch rástla, stále výrazne zaostáva za platmi vo vyspelejších členských krajinách, pričom ceny potravín sa približujú západnej Európe. Za problémami stojí aj rýchly rast cien potravín.

V čase karantény, kedy sú reštaurácie zatvorené a my nemôžeme cestovať často spomíname na jedlá, ktoré sme ochutnali vo svete. Náš prvý spoločný výlet do Istanbulu bol veľkým gastro zážitkom, pretože Matej chcel ochutnať všetko čo mohol.

• Balik- Ekmek v Turecku
• Platanos v Kolumbii
• Burek v Srbsku
• Donuty v New Yorku
• Pita na Korfu
• Rybie prsty na Zanzibare
• Musaka na Cypre
• Zapiekanka v Poľsku

Počas toho ako sme žili v Poľsku, sme ochutnali veľa poľských aj zahraničných jedál, pretože Krakov je plný rôznych reštaurácií. Zapiekanka je najznámejší street food v Poľsku. Je to bageta alebo iné dlhé pečivo prekrojená na polovicu. Základ každej zapiekanky tvoria biele šampiňóny a syr. Podľa vlastného výberu si môžete potom na ňu pridať čo máte radi - slaninu, syr, salámu, zeleninu a mnoho ďalších kombinácií.

Prieskum ukázal, že sedem percent Slovákov vyhadzuje potraviny denne, 39 percent vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa. Bratislava 24. októbra (TASR) - Slováci neplytvajú jedlom viac ako pred pandémiou, takmer polovica ľudí dokonca potraviny vyhadzuje menej. Najčastejšie preto, že sa jedlo pokazilo. Vyplýva to z prieskumu, ktorý iniciovala organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) Envi-Pak. „Domácnosti neprodukujú viac potravinového odpadu, ako tomu bolo pred pandémiou. Prieskum ukázal, že sedem percent Slovákov vyhadzuje potraviny denne, 39 percent vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa. Len štvrtina z opýtaných jedlom vôbec neplytvá a potraviny do koša nevyhadzuje. Jedlo vyhadzujú najmä mladší ľudia, od 18 do 39 rokov. „Najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla - tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 percent). V koši však často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 percent) a čerstvé ovocie či zelenina (20 percent),“ priblížila Kretter. Ľudia vyhadzujú potraviny hlavne preto, že sa pokazili. Ďalšími dôvodmi sú exspirácia dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, či nadmerné množstvá jedla, ktoré následne nevládali zjesť. V tejto súvislosti Kretter podotkla, že ľudia často vyhadzujú aj potraviny, ktoré sú ešte dobré, pretože nerozumejú informáciám uvedeným na obaloch. Organizácia preto pripomína, že dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby nie je to isté.

Odborníci na výživu preto upozorňujú na potraviny, ktoré by si mal konzumovať len výnimočne alebo ich z jedálnička výrazne obmedziť. Na prvom mieste zoznamu sa nachádza spracované mäso. Ide napríklad o slaninu, párky, klobásy alebo rôzne druhy údenín. Tieto potraviny prechádzajú technologickými úpravami. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny pri Svetovej zdravotníckej organizácii zaradila spracované mäso medzi karcinogény skupiny 1. Štúdie zároveň naznačujú, že konzumácia približne 50 gramov spracovaného mäsa denne môže zvýšiť riziko kolorektálneho karcinómu približne o 18 percent. Vedci upozorňujú najmä na prítomnosť nitrátov a nitritov. Druhou kategóriou potravín, ktorým sa mnohí odborníci snažia vyhýbať, sú nápoje sladené cukrom. Tieto produkty obsahujú veľké množstvo pridaného cukru, no zároveň poskytujú len minimum živín. Pravidelná konzumácia preto môže podľa výskumov súvisieť s priberaním, cukrovkou 2. Jedným z dôvodov je spôsob, akým telo spracúva tekutý cukor. Organizmus ho vstrebáva veľmi rýchlo a zároveň nevyvoláva taký silný pocit sýtosti ako pevná strava. Odborníci zároveň upozorňujú na potraviny, ktoré prechádzajú intenzívnym priemyselným spracovaním. Tieto produkty často obsahujú vysoký podiel rafinovaných sacharidov, soli či nezdravých tukov. Zároveň majú nízky obsah vlákniny a ďalších dôležitých živín. Na podobné závery upozorňuje aj veľká analýza publikovaná v odbornom časopise BMJ. Vedci zistili, že vyššia konzumácia ultraspracovaných potravín súvisí s vyšším rizikom viacerých zdravotných problémov. Ide napríklad o kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku 2. typu, obezitu či niektoré psychické poruchy. Odborníci upozorňujú aj na spôsob prípravy jedla. Problém môže predstavovať najmä mäso pripravované pri veľmi vysokých teplotách. Laboratórne štúdie ukázali, že tieto látky môžu poškodzovať DNA. Pri častej konzumácii tak môžu potenciálne zvyšovať riziko vzniku rakoviny. Napriek týmto zisteniam odborníci upozorňujú, že kľúčovú úlohu zohráva celkový spôsob stravovania. Úplné vyradenie niektorých potravín nemusí byť pre každého nevyhnutné. Zdravotnícke organizácie preto odporúčajú obmedziť spracované mäso, znížiť konzumáciu sladených nápojov a uprednostňovať prirodzenejšie potraviny. Aj malé každodenné rozhodnutia totiž dokážu časom výrazne ovplyvniť zdravie.

Raňajky. Prvé jedlo dňa, ktoré máme vo zvyku konzumovať v ranných hodinách. Naprieč svetom sa ich zloženie pochopiteľne mení. A rovnako tak sa rôznia názory odborníkov na to, či sú raňajky skutočne najdôležitejším jedlom dňa. Podľa historických záznamov sa na našom území jedlo v minulosti dvakrát denne. Teplej večeri predchádzali „sýte“ raňajky, často v podobe hustej polievky alebo kaše, ktorá mala ľuďom dodať energiu do ťažkého pracovného dňa. Až do polovice 20-teho storočia si k teplému obedu sadali výhradne bohatí mešťania. Prvé jedlo dňa môže byť podľa gastroenterológa Petra Minárika kalorickejšie, respektíve primerane kalorické. Nie však také kalorické, ako tradičné anglické raňajky. Ich neodmysliteľnou súčasťou je totiž párok, klobása a pravá anglická slanina, na tanieri však nechýbajú ani vajíčka, fazuľky, paradajky či šampiňóny. A hoci hovoríme o britskom kultúrnom dedičstve, jesť takto výdatné raňajky sa z výživového hľadiska neodporúča. Koniec koncov, toto bohaté menu vymysleli anglickí farmári, ktorí ťažko pracovali už pred raňajkami. Nerobíte zle, ale ani dobre. Teória, že raňajkovať ovocie je zdravé, zatiaľ nemá vedecký základ. Zabezpečí nám síce vlákninu a vitamíny, ale ráno potrebuje naše telo aj dostatočný prísun sacharidov, najlepšie v podobe celozrnného pečiva. Vo všeobecnosti by raňajky nemali byť jednostranné (len ovocné alebo len zeleninové), čo znamená, že by sme vďaka nim mali prijať napríklad aj dostatok ľahko stráviteľných bielkovín, ktoré nás zasýtia na dlhší čas. Výbornou voľbou je chudá šunka, menej tučný syr, nízkotučné jogurty alebo mlieko. Na tanieri by rozhodne nemala chýbať ani porcia čerstvej zeleniny. Pečivo si odopierať nemusíte! Podľa gastroenterológa Petra Minárika je základom zdravej výživy striedmosť a vyváženosť, čo znamená, že sa v jedení treba kontrolovať, nie však bezhranične. Týka sa to aj chrumkavého a voňavého pečiva, ktorému je pochopiteľne ťažké odolať. Ako sme spomenuli v úvode tohto blogu, túžba jesť veľké porcie jedál nie je vrodená, ale osvojená, preto si od nej dokážeme odvyknúť. Množstvo zjedeného pečiva treba znížiť o polovicu, zo 120 gramov na 60 (gramov). Odporúča sa siahnuť najmä po celozrnnom a doplniť ho zeleninovou prílohou. Na pochvalu však nie je ani sladké pečivo, najmä nie croissant, vianočka či bábovka. Je vhodné raňajkovať cereálie a začínať deň kávou? A ako vyzerajú raňajky odborníka na zdravý životný štýl? MUDr. Peter Minárik vám to prezradí v príslušnom podcaste. Môžete sa inšpirovať!

tags: #citim #jedlo #ktore #som #nejedol