Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch. Poďme si to teda vyjasniť.
Rozlišovacie znaky
Chutí sladko a väčšinou rastie na stromoch a kríčkoch. Áno, ale mnohé z týchto znakov predsa môže mať aj zelenina. Aj tá vie byť sladká a môže rásť z rastliny, teda nemusí ísť vždy o jedlý koreň a podobne. Jedlé plody alebo semená rastlín by mali byť ovocím. Môže to byť plod dreviny či plod kvitnúcich rastlín. Ovocie má po správnosti semienka či jadierka, čo ale tiež môže mať a väčšinou aj má každá zelenina. Napríklad mrkva má semienka na povrchu, akurát sa tento proces deje po viac ako roku odrastenia, je to dvojročná zelenina. Zelenina je zas opradená indíciou šupky (často hrubej) či celkovej pevnej konzistencie, väčšina zeleniny je oveľa tvrdšia ako mnohé druhy ovocia.
Ovocie aj zelenina majú poddruhy, a to ovocné kôstkoviny, jadroviny, bobuľoviny a škrupinoviny. Spomedzi zeleniny sú to strukoviny, cibuľová zelenina, koreňová, listová, plodová a hlúbová zelenina.
Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.
Ovocie sú jedlé plody alebo semená viacročných semenných rastlín, kríkov alebo stromov. Ovocie obvykle rozdeľujeme na: ovocie mierneho pásma, tropické a subtropické ovocie. jadrové ovocie (jablko, hruška, duly, mišpule.. kôstkové ovocie (čerešňa, višňa, sliva, slivka, marhuľa, broskyňa.. bobuľové ovocie (jahoda, malina, čučoriedky, ríbezľa, egreš, hrozno.. škrupinové (vlašské orechy, mandle, gaštany.. citrusové plody (citróny, pomaranče, mandarínky.. exotické ovocie (karambola, hurmikaki, liči..
Zelenina sú jedlé časti kultúrnych jednoročných alebo dvojročných rastlín, v niektorých prípadoch aj časti viacročných rastlín. V potrave je dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov a vlákniny. hlúbová zelenina (kapusta, kel, karfiol, kaleráb.. koreňová zelenina (mrkva, petržlen, paštrnák, zeler.. listová zelenina (šalát, špenát.. cibuľová zelenina (cibuľa, pažítka, cesnak.. plodová zelenina (paprika, tekvica, baklažán.. strukoviny (fazuľa, hrach, šošovica.. lahôdková zelenina (artičoky, špargľa..
Ďalšou pomôckou je, že ovocie obsahuje jadierka či semená, prípadne kôstku. Preto aj olivy, avokádo, paprika, uhorka či tekvica patria k plodom ovocia. „Najjednoduchší spôsob ako rozlíšiť ovocie od zeleniny je, že ovocie má semienka. V uhorke idú stredom rastliny. V avokáde či olive je semenom kôstka uprostred. Ak si toto zapamätáte, nemôžete sa pomýliť,“ povedal hovorca GardeningExpress.co.uk.
ZeleninaZa zeleninu považujú plodiny, ktoré získavame z iných častí rastliny. Môžu to byť korene ako napríklad petržlen, listy ako špenát či šalát, stonka akou je aj zeler či kvetné lupene ako sú brokolica alebo karfiol. Keďže rebarbora je stonka rastliny, napriek svojej sladkej chuti patrí technicky k zelenine.
Ovocinár Marián Komžík má iný názor: „Určite nie. Každý plod má semienka, dokonca aj mrkva. Len nie sú priamo v dužine, ale na povrchu.“ Paradajky, uhorka, paprika či tekvica podľa neho jednoznačne patria k zelenine, konkrétne sa radia k plodovej zelenine.
Najtajomnejšie druhy ovocia a zeleniny
Pristavíme sa pri plodovej zelenine. Práve to je jedna zo silných zelenových skupín, ktoré nemajú jasné miesto. Tieto druhy sú najtajomnejšie.
Paradajky
Paradajky - sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť. Tu sú však také druhy zeleniny, ktoré majú jednoznačne pevnejší obal. Paradajka je preto najdiskutovanejšou zeleninou (či ovocím).
Papriky
Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
Tekvica
Tekvica - je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
Cuketa
Cuketa - tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
Melón
Melón - patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva.
„Najčastejšie zamieňané sú melóny. Patria k plodovej zelenine, no kvôli sladkej chuti sa mylne považujú za ovocie,“ vysvetlil. Aj tu sa však rozchádza odborná verejnosť. Kým v učebniciach je melón označený ako zelenina, legislatíva ho považuje za ovocie.
Baklažán
Baklažán - je plod ľuľka baklažánového a považuje sa za ovocie. Tiež ho však v kuchyni spracovávame skôr ako zeleninu. Domovom baklažánu nie je Európa, ale juhovýchodná Ázia, hlavne Barma a India, kde sa pestuje od nepamäti. Do Európy sa dostal cez Španielsko v období maurských nájazdov.
Olivy
Olivy - plody olivy európskej sú ovocím, keďže rastú na strome, ktorému sa častejšie hovorí olivovník. Patria k tomu ovociu, ktorému sú bližšie slané jedlá.
Avokádo
Avokádo - je plod rastliny s názvom hruškovec americký. Ide o ovocie, ktorého využitie v kuchyni je celkom všestranné, avokádo totiž zvládne kombináciu so zeleninou aj ovocím a rôznymi príchuťami.
Fazuľa
Fazuľa - pre niektorých ovocie, pre iných zelenina. V Ázií sú tradičné sladké pokrmy z fazule, napríklad obľúbené mrazené nanuky. Takže platí, že je sladká a aj kulinársky využívaná ako ovocie. Patrí však medzi strukoviny.
Hrášok
Hrášok - hrachové struky majú veľmi blízko k zelenine. Hrášok sa nasladko takmer vôbec nespracováva. Je však plodom rastliny. Tu prichádza k ďalšej polemickej skupine - strukovinám, teda k zelenine ako mnohé iné strukoviny. V ich prieskume hrášok ako ovocie označilo len 5 zo 480 Angličanov.
Rebarbora
Rebarbora - trvácna zelenina. Mohutnejšia rastlina, ktorá sa ale v kuchyni často používa na sladko. Rebarborové koláče sú naozaj pochúťkou.
Orechy - ovocie alebo niečo iné?
Orechy - všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín. Kto by si bol pomyslel, že sú napríklad také lieskovcové (orechovo-čokoládové) nátierky vlastne ovocné, však?
Orechy môžeme vo svojej podstate klasifikovať ako semienka, najmä stromov alebo strukovín, ako je tomu napríklad pri arašidoch. Mnohé, vrátane kešu alebo vlašských orechov, rastú ako semená plodov v kožovitých obaloch, a tie zvyšné botanici zaraďujú do skupiny známej ako „pravé oriešky“ - tie sú tvrdé, suché a rastú priamo na svojej rastline či kríku. Do tejto skupiny patria napríklad lieskovce alebo gaštany (áno, gaštany tiež botanicky zaraďujeme medzi oriešky!).
Botanický orech je definovaný ako jednosemenný suchý nepukavý plod a patria sem napríklad lieskové či vlašské orechy. Na rozdiel od arašidov známych ako búrske oriešky, ktoré sa radia do strukovín, pretože sa pri dozrievaní sami otvárajú. Ďalšou výnimkou sú mandle a kešu.
Prehľad vybraných druhov orechov
| Druh orecha | Bielkoviny (na 100g) | Sacharidy (na 100g) | Výživové zaujímavosti |
|---|---|---|---|
| Vlašské orechy | 15,23 g | 13,71 g | Omega-3 a 6, vitamín E, B9 |
| Mandle | 21,15 g | 21,55 g | Bielkoviny, nenasýtené mastné kyseliny, železo, fosfor, draslík |
| Kešu | 18,22 g | 30,19 g | Sacharidy, bielkoviny, železo |
| Lieskové orechy | 14,95 g | 16,7 g | Omega-3 a 6, vitamíny A a E |
| Pekanové orechy | 9 g | 14 g | Omega-3 a 6, vitamíny A a E, nízky obsah sacharidov |
| Arašidy | 25,8 g | 16,13 g | Najvyšší obsah bielkovín, polyfenoly, antioxidanty, flavonoidy, aminokyseliny |
| Para orechy | 14 g | 12 g | Omega-3 a 6, selén |
| Pistácie | 20,16 g | 27,17 g | Nenasýtené mastné kyseliny, druhý najvyšší obsah sacharidov |
| Makadamové orechy | 8 g | 14 g | Nenasýtené tuky, vitamín B1, horčík, mangán, meď, najmenej bielkovín |
| Píniové orechy | 14 g | cca 13 g | Vápnik, vitamíny E a K |
Výživové benefity orechov
Orechy sú obľúbenou pochúťkou nielen pre svoju chrumkavú konzistenciu a lákavú chuť, ale aj pre obsah dobrých tukov - omega-3 a 6 mastných kyselín. Orechy sa pýšia aj obsahom vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov.
Oriešky vo všeobecnosti patria medzi potraviny s vysokým obsahom tých správnych - nenasýtených mastných kyselín, z ktorých nás budú pri orieškoch zaujímať najmä omega-3 a 6. Keďže oriešky sú bohaté na tuky, získavame z nich aj vyššie množstvo kalórií, preto by sme ich mali konzumovať vždy v rozumných množstvách. V našom jedálničku by však rozhodne nemali chýbať, keďže príjem omega-3 a 6 mastných kyselín pozitívne vplýva na naše zdravie.
Tento zdroj dobrých tukov znižuje hladiny LDL cholesterolu a naopak zvyšuje hladiny HDL cholesterolu, ktorý má pre naše telo ochranný význam. Ukázalo sa, že chráni naše cievy pred rozvojom aterosklerózy a nepriamo tak znižuje kardiovaskulárne riziko. Tuky v našom tele majú však aj ďalšie pozitívne účinky, keďže slúžia napríklad ako rozpúšťadlo pre v tukoch rozpustné vitamíny - vitamíny A, D, E a K. Slúžia okrem iného aj ako „suroviny“ pre tvorbu hormónov!
Orechy a semienka sú obľúbenou chuťovkou, vhodnou na maškrtenie, ale aj na zasýtenie.
Tým, že namočíte orechy cez noc do vlažnej vody, zlepšíte ich výživové hodnoty.
Nejezte Tyto 4 Ořechy! Pro Seniory Jsou Jako Jed. Zde Jsou 4 | Které Jsou Opravdovým Pokladem.
Vlašské orechy sú v našich končinách najbežnejším druhom - dajú sa pohodlne kúpiť aj dopestovať a sú vhodné na široké použitie. Vlašské orechy obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, nájdeme v nich však aj vitamín E, B9, ale aj nejaké to množstvo bielkovín.
Mandle sú obľúbenou pochúťkou, ale aj súčasťou sladkostí či dezertov. Pre botanikov predstavujú zvláštnu skupinu, keďže niektorí autori mandle radia k ovociu, bežne ich však zaraďujeme medzi orechy. Mandle sa môžu pýšiť vysokým obsahom bielkovín - 21,15 g bielkovín na 100 g, ale aj obsahom nenasýtených mastných kyselín a minerálov ako železo, fosfor a draslík.
Kešu sa vďaka svojej jemnej konzistencii stali, okrem obľúbeného snacku, aj zložkou vegánskych dezertov (keďže po namočení krásne zmäknú a dobre držia spolu). Kešu sú orechy s najvyšším obsahom sacharidov - nájdeme v nich 30,19 g sacharidov na 100 g. Okrem toho obsahujú aj 18,22 g bielkovín na 100 g a dostatok železa.
Lieskové orechy obsahujú okrem omega-3 a 6 mastných kyselín aj vysoké množstvo vitamínov A a E.
Pekanové orechy patria k tým novším a modernejším druhom. Majú výbornú chuť a sú akousi „jemnejšou“ verziou klasických vlašských orechov. Obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, ale aj vitamíny - konkrétne A a E. Na 100 g obsahujú pekanové orechy len 9 g bielkovín a 14 g sacharidov, čo z nich robí jedny z orieškov s celkovo najnižším obsahom sacharidov.
Arašidy hoci arašidy patria technicky skôr k strukovinám ako k orechom, pýšia sa najvyšším obsahom bielkovín zo všetkých orechov - na 100 g poskytujú až 25,8 g bielkovín. Nájdeme v nich aj 16,13 g sacharidov na 100 g, ale aj bohatú dávku polyfenolov, antioxidantov, flavonoidov a aminokyselín.
Para orechy sú známe aj ako brazílske orechy a patria k tým najchutnejším. Majú veľké plody, takže ich stačí zjesť naozaj zopár. Okrem omega-3 a 6 mastných kyselín obsahujú aj selén. Na 100 g para orechov pripadá 14 g bielkovín a 12 g sacharidov.
Pistácie obsahujú dobrý pomer nenasýtených mastných kyselín a vedci ich pravidelne odporúčajú ako zložku racionálnej výživy. Na 100 g pistácií pripadá 20,16 g bielkovín a 27,17 g sacharidov, čo z nich robí po kešu orechoch oriešky s druhým najvyšším obsahom sacharidov.
Makadamové orechy pochádzajú z Austrálie a pýšia sa špecifickou chuťou. Okrem nenasýtených tukov obsahujú aj mnoho vitamínov a minerálov - najmä vitamín B1, horčík, mangán a meď. Na 100 g makadamových orieškov pripadá len 8 g bielkovín (čo je najmenej zo všetkých) a 14 g sacharidov.
Píniové orechy sú nedocenené a pritom sa ideálne hodia na prípravu pesta a šalátov. Obsahujú vápnik, vitamíny E a K, a na 100 g píniových orieškov pripadá 14 g bielkovín a cca 13 g sacharidov.
Zaujímavosti o orechoch
Para orechy sú semená juvie obyčajný, vysokého stromu, ktorý rastie divoko v dažďových pralesoch Južnej Ameriky. Domorodí zberači vyberajú semená zo opadaných drevnatých kapsúl. Najväčší kešu strom na svete je staršie ako 100 rokov a nachádza sa na pláži Pirangi do Norte v Brazílii a rozkladá sa na neuveriteľné ploche 8500 m2. Pistacia pistáciový vyplodí za sezónu až 200 kilogramov pistácií. Oriešky dozrievajú v takzvaných latách, ktoré pripomínajú strapec hrozna. Vnútri tvrdé schránky sa nachádza typicky nazelenalý oriešok. Svoju zelenú farbu získava z rovnakého pigmentu ako špenát. Guinessův rekord v konzumácii arašidového "masla" drží Andre Ortolf z Nemecka, ktorý 17. novembra 2017 dokázal zjesť 378 g za 1 minútu.
Nie je však orech ako orech, a keďže dnes už vieme pohodlne zohnať nielen bežné - vlašské orechy, ale aj rôzne ďalšie exotickejšie varianty, bolo by dobré vedieť, v čom sa odlišujú, čo obsahujú a ako si vybrať tie, ktoré sú pre naše telo najvhodnejšie. Pozrime sa teda spolu na túto obľúbenú pochúťku!
Všimli ste si ale niekedy tvar toho, čo jete? Vlašský orech podobný mozgu, rozrezaná mrkva pripomínajúca oko, či banán evokujúci penis. Všimnite si, že, keď odstránite škrupinku a prepolíte vlašský orech, má tvar presne ako ľudský mozog. Nie je to náhoda, tieto orechy sú veľmi bohaté na zdravé tuky, proteíny a vitamíny E, B1 a B6, či minerály a stopové prvky. Tento druh orieškov pripomína mužské semenníky. Sú bohaté na aminokyselinu s názvom arginín, ktorý u mužov zabezpečuje potenciu. Ich pravidelnou konzumáciou dokážete nahradiť tabletky na zvýšenie potencie.
Mnohé zelenino-ovocia stále nechávajú vo vzduchu otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Takže je dilema ovocia a zeleniny napokon podobná, ako to, či bola skôr sliepka, alebo vajce. Ešteže si môžeme chutnú či už zeleninu, alebo ovocie pripraviť na obed aj bez toho, aby sme vedeli, o aké zaradenie presne ide. Hlavne, že sú jedlé.
Ovocie aj zeleninu môžeme konzumovať surovú, či tepelne upravenú, najlepšie je ju konzumovať čerstvú a surovú. Prijmete tak z nej všetky enzýmy, vitamíny a minerály ktoré obsahuje! Je dôležité ju vopred poriadne umyť pod tečúcou vodou, hlavne citrusové ovocie, ktoré sa postrekuje. Pri tepelnej úprave zeleninu vkladáme do vriacej vody, skôr dusíme ako varíme a podľa možností použijeme zeleninový vývar. Najchutnejšie ovocie a zelenina je z vlastnej záhrady, prípadne BIO. Keďže ovocie ako aj zelenina podliehajú skaze, musíme ich starostlivo preberať a skladovať. Skladujeme ich v tmavých chladnejších priestoroch, pri vyššej vlhkosti. Je potrebné, aby miestnosť bolo možné vetrať. Okrem uskladnenia je možné aj inak ich zakonzervovať. Ovocie môžeme sušiť, zmrazovať, sterilizovať, pripravovať z nich kompóty či džemy. Dajú sa z nich robiť sirupy, šťavy, či pretlaky. Zeleninu väčšinou sterilizujeme, alebo ju zmrazujeme. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania úžitkovej hodnoty tovaru jedným z najvhodnejších spôsobov konzervovania ovocia aj zeleniny.