Co znamená vyhadzovanie jedla u chorých

Vyhadzovanie jedla je komplexný problém s mnohými príčinami, ktoré sa môžu týkať aj chorých ľudí. Pochopenie týchto príčin je kľúčové pre hľadanie efektívnych riešení a minimalizáciu plytvania potravinami.

Príčiny vyhadzovania jedla u detí a dospelých

Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že deti a dospelí vyhadzujú jedlo. Niektoré z nich súvisia s ich psychickým a emocionálnym stavom, iné s prostredím, v ktorom sa stravujú, a ďalšie s ich stravovacími návykmi.

Nedostatočné povedomie a výchova

Deti si často neuvedomujú hodnotu jedla a jeho dopad na životné prostredie. Nedostatok informácií o tom, koľko úsilia a zdrojov je potrebných na produkciu jedla, vedie k jeho ľahkému vyhadzovaniu. Výsledky prieskumov ukazujú, že tretina detí a mladistvých vyhadzuje zvyšky jedál do záchodu, čo poukazuje na nedostatočné povedomie o správnom nakladaní s potravinovým odpadom.

Vplyv rodinných návykov

Rodinné stravovacie návyky majú významný vplyv na správanie detí. Ak rodičia sami plytvajú jedlom, deti ich správanie napodobňujú.

Psychologické faktory

Výber jedla: Deti majú často silné preferencie ohľadom jedla a môžu odmietať nové alebo neznáme potraviny.Kontrola a autonómia: Odmietanie jedla môže byť pre deti spôsob, ako získať kontrolu nad svojím životom, najmä v obdobiach, keď sa cítia bezmocné.Emočné stravovanie: Niektoré deti môžu jesť alebo odmietať jedlo v závislosti od svojich emócií, ako je stres, smútok alebo nuda.

Vonkajšie vplyvy

Reklamy: Reklamy na nezdravé potraviny a sladkosti môžu ovplyvniť chute detí a viesť k odmietaniu zdravších alternatív.Vplyv rovesníkov: Deti môžu byť ovplyvnené stravovacími návykmi svojich rovesníkov, najmä v školskom prostredí.Dostupnosť: Nadmerná dostupnosť jedla, najmä v domácnostiach s prebytkom potravín, môže viesť k jeho plytvaniu.

Problémy so stravovaním

Niektoré vážnejšie problémy so stravovaním, ako sú poruchy príjmu potravy (napr. anorexia, bulímia, záchvatové prejedanie), môžu viesť k extrémnej neistote ohľadom jedla a jeho množstva, čo sa môže prejaviť aj vyhadzovaním jedla.

Problémy v rodine: Hyperprotektívni rodičia, absentujúca rola jedného z rodičov, šikana môžu prispievať k vzniku porúch príjmu potravy.

Falošný svet sociálnych sietí a naoko nevinné poznámky blízkych môžu viesť k poruchám príjmu potravy.

Špecifické situácie a rady

Niektoré situácie si vyžadujú osobitnú pozornosť pri nakladaní s potravinami, aby sa predišlo ich vyhadzovaniu a možným zdravotným rizikám.

Potraviny po záplavách

V prípade záplav je dôležité pristupovať k potravinám s maximálnou opatrnosťou. Nie všetky potraviny sú po záplave automaticky nebezpečné, zatiaľ čo niektoré musíte okamžite vyhodiť, iné sa dajú zachrániť, ak sa s nimi správne naloží.

• Konzervy: Ak sú plechovky neporušené, môžu byť zachránené, ale musíte ich dôkladne vyčistiť. Očistite ich teplou vodou a saponátom, potom dezinfikujte roztokom bielidla (1 lyžica bielidla na 4 litre vody). Vyduté, poškodené alebo hrdzavé konzervy rovno vyhoďte. Vydutie môže znamenať prítomnosť botulotoxínu (takzvaný klobásový jed).
• Balené potraviny v kartónoch alebo papierových obaloch: Ak sú fľaše alebo tetrapaky deformované, popraskané alebo znečistené, vyhoďte ich.
• Nebalené potraviny: Vyhoďte všetko, čo nebolo balené, aj keď vyzerá v poriadku. To platí aj pre koreňovú zeleninu (napr. zemiaky, mrkvu, cibuľu), pretože je ťažké odstrániť kontamináciu z jej povrchu.
• Chlieb, pečivo, cereálie: Vyhoďte všetky potraviny v otvorených alebo kartónových obaloch. Chlieb a pečivo sa môžu rýchlo kontaminovať plesňami a baktériami.
• Potraviny v skle: Ak sú sklenené nádoby neporušené, viečka bezpečne uzavreté a záplavová voda sa nedostala dovnútra, môžu byť zachránené. Vyhoďte všetky nádoby, ktoré majú praskliny, netesné viečka alebo viditeľné známky kontaminácie.
• Mliečne výrobky, mäso, vajcia: Ak boli v kontakte so záplavovou vodou, vyhoďte ich. Tieto potraviny sú veľmi náchylné na kontamináciu a môžu sa veľmi rýchlo pokaziť.
• Nápoje v PET fľašiach: Vyhoďte všetky fľaše, ktoré sú deformované, poškodené alebo majú známky netesnosti.
• Alkoholické nápoje: Sklenené fľaše alkoholu môžu byť bezpečné, ak sú nepoškodené. Vyhoďte všetky fľaše s poškodenými uzávermi alebo prasklinami.

Chladené a mrazené potraviny

Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza:

• Nekonzumujte chladené či mrazené potraviny, najmä vtedy, ak v dôsledku znefunkčnenia chladiaceho alebo mraziaceho zariadenia javia také zmeny vlastností vnímané zmyslami, ktoré vylučujú ich ďalšie použitie na účely ľudskej výživy (zápach, zmeny konzistencie/skupenstva, farby a podobne).
• Pri znefunkčnení chladiaceho alebo mraziaceho zariadenia (ďalej „znefunkčnenie“) je potrebné neotvárať ho, aby sa v ňom udržala čo najnižšia teplota, a postupovať podľa nasledujúcich bodov:
• ak znefunkčnenie trvá menej ako 3 hodiny - potraviny (chladené, mrazené) možno považovať za neškodné, ak ich teplota nepresiahla 5 °C;
• ak znefunkčnenie trvá viac ako 3 hodiny - chladené potraviny musia byť laboratórne vyšetrené a rozhodnutie o konzumovateľnosti sa vykoná na základe výsledkov uvedeného vyšetrenia; v prípade, že nie sú laboratórne vyšetrené, je potrebné ich vyhodiť;
• ak znefunkčnenie trvá viac ako 12 hodín - mrazené potraviny, pokiaľ ich teplota nepresiahla 5 °C, treba okamžite použiť na ďalšie spracovanie, nie je prípustné ich opätovné zmrazenie.

Problémy s prehĺtaním (Dysfágia)

Problémy s prehĺtaním sú často následkom nervových ochorení (napr. cievna mozgová príhoda, roztrúsená skleróza). Narušenie jemnej koordinácie svalov vedie k tomu, že potrava „zaskočí“ alebo zateká do dýchacích ciest (aspirácia). Následkom je nepríjemný kašeľ a pocit dusenia. Zabehnutie potravy môže byť i príčinou zápalu pľúc. Dysfágia je väčšinou prechodným stavom, niekedy sa však môže stať i trvalou poruchou. Pacient s dysfágiou často odmieta jesť alebo piť, poprípade je málo alebo znižuje príjem tekutín. Správna výživa a hydratácia pacienta, hlavne po cievnej mozgovej príhode, však môže prispieť k lepšiemu zvládaniu zotavovania.

• Je potrebné, aby pacienta s poruchou prehĺtania vyšetril kvalifikovaný lekár alebo logopéd a v prípade potreby stanovil vhodný výživový plán.
• U ťažkých foriem dysfágie môže lekár rozhodnúť o zavedení výživy pomocou sondy (nasogastrickej alebo perkutánnej endoskopickej gastrostómie, tzv. PEG-u). Výživa a tekutiny sú tak pacientovi podávané priamo do žalúdka.
• Liečbou dysfágie je rehabilitácia prehĺtania, ktorú vedie logopéd. Rehabilitáciu uľahčuje vhodná úprava stravy (vylúčenie malých kúskov potravy) a používanie zahusťovadiel, ktoré menia konzistenciu a textúru jedla a tekutín. Kvalitné moderné zahusťovadlá zachovávajú chuť a vôňu jedla, pričom môžu zlepšiť život pacientov.

Kompulzívne hromadenie (Hoarding)

Kompulzívne hromadenie, nazývané aj hoarding, je psychická porucha charakteristická pretrvávajúcimi ťažkosťami s vyhadzovaním vecí alebo zhromažďovaním spotrebiteľských produktov bez ohľadu na ich skutočnú hodnotu. Prejavuje sa úzkostnou potrebou tieto veci chrániť a zväčšovať ich množstvo. Osoba postihnutá týmto ochorením prežíva intenzívne pocity strachu pri myšlienke zbavovania sa takto nadobudnutých predmetov. Postihnutý si takéto správanie neuvedomuje a považuje ho za prirodzené. V skutočnosti tento stav pôsobí na emočnú aj fyzickú, sociálnu a finančnú stránku života postihnutého a jeho príbuzných.

• Príznaky: Neschopnosť a neochota zbaviť sa vecí, ktoré prestali plniť svoju funkciu, prípadne ťažké rozhodovanie pri organizovaní hmotných vecí, spojené s prežívaním intenzívneho pocitu úzkosti, rozpačitosti, trápnosti. Tento stav je často sprevádzaný depresiou, ADHD a alkoholizmom. V niektorých prípadoch sa dostavuje paranoidný pocit prenasledovania a odcudzovania nahromadených vecí alebo nutkavá potreba predzásobenia sa, ktorá má nelogický charakter.
• Dôsledky: Postihnutý často kontroluje odpadkové koše a smetiská, čo vedie k izolácii zo strany príbuzných a spoločnosti, k zániku partnerského života, pracovnej morálky, strate zamestnania a vzniku mnohých zdravotných komplikácií (časté infekcie tráviaceho traktu, kožné problémy, problémy s parazitmi). Tento stav má chronický priebeh - neustále sa zhoršuje.
• Liečba: Na liečenie hoardingu sa využíva kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Základom je vytvorenie vzťahu s terapeutom a pocitu bezpečia. V terapii sa snažíme rozkrývať dôvody, prečo sa hromadenie deje. Psychické týranie, násilie v rodine, iná psychická porucha či nízke sebavedomie, neúspech v partnerskom živote. Kompulzívne hromadenie ešte stále skúmajú klinickí psychológovia a aj psychiatri kvôli tomu, ako tento problém riešiť farmakologicky.

Riešenia na minimalizáciu vyhadzovania jedla

Efektívne riešenia si vyžadujú komplexný prístup, ktorý zahŕňa vzdelávanie, zmenu návykov a zapojenie celej rodiny.

Vzdelávanie a osveta

• Vysvetľovanie hodnoty jedla: Učte deti o tom, ako sa jedlo pestuje, spracováva a prepravuje, a aké zdroje sú potrebné na jeho výrobu.
• Diskusie o dopade na životné prostredie: Vysvetlite, ako plytvanie jedlom prispieva k tvorbe skleníkových plynov a znečisťovaniu životného prostredia.
• Praktické aktivity: Zapojte deti do varenia, záhradkárčenia a kompostovania, aby si prakticky osvojili hodnotu jedla.

Zmena rodinných návykov

• Plánovanie nákupov: Spolu s deťmi plánujte nákupy a vytvárajte zoznam potravín, ktoré skutočne potrebujete. Skontrolujte zásoby a určite, čo je potrebné čo najskôr zužitkovať.
• Správne skladovanie potravín: Naučte deti, ako správne skladovať potraviny, aby sa predĺžila ich trvanlivosť. Udržiavajte poriadok v chladničke, mrazničke a špajze. Ak chceme znížiť vo svojej domácnosti mieru plytvania potravinami, je veľmi nápomocné, ak chladničku, mrazničku, špajzu a iné miesta, kde potraviny skladujeme, udržiavame usporiadané.
• Varenie v primeranom množstve: Učte sa odhadnúť, koľko jedla uvariť, aby nezostávali veľké zvyšky.
• Využívanie zvyškov: Hľadajte kreatívne spôsoby, ako využiť zvyšky jedla, napríklad príprava nátierok, polievok alebo zapekaných jedál. Staršie pečivo je skvelé na strúhanku alebo sa dá v rúre zapiecť so šunkou a syrom. Nešúpte zeleninu a ovocie, ak to nie je potrebné. Mrkva, cuketa, uhorky či jablká majú jedlé a veľmi zdravé šupky. Prezreté ovocie sa hodí do smoothie nápojov či múčnikov, zvädnutá zelenina zase do vývaru či zapekaných jedál.
• Podávanie menších porcií: Naberajte deťom menšie porcie a nechajte ich, aby si pridali, ak sú ešte hladné. Je lepšie naložiť na tanier menšiu porciu a v prípade potreby doložiť, ako vyhodiť nedojedené zvyšky do koša.

Podpora zdravého vzťahu k jedlu

• Pozitívny prístup k jedlu: Vytvárajte pozitívne prostredie pri jedle, bez nátlaku a kritiky.
• Zapájanie detí do prípravy jedla: Nechajte deti, aby sa podieľali na výbere surovín a príprave jedál, čo zvyšuje ich záujem o jedlo.
• Ponúkanie rôznych potravín: Pravidelne ponúkajte deťom rôzne druhy potravín, aby si rozšírili svoje chute a preferencie.
• Rešpektovanie pocitov sýtosti: Učte deti, aby rešpektovali svoje pocity sýtosti a nejedli, keď už nie sú hladné.

Praktické tipy pre domácnosť

• Kompostovanie: Zriaďte si kompostér na biologický odpad a zapojte do neho deti.
• Darovanie prebytočného jedla: Ak máte prebytok jedla, darujte ho susedom, priateľom alebo miestnym charitatívnym organizáciám.
• Využívanie mrazničky: Mrazte potraviny, ktoré nestíhate spotrebovať, aby sa predĺžila ich trvanlivosť. Zmrazovaním zase možno predĺžiť životnosť mäsa, masla, chleba, vňatí aj ovocia a zeleniny. Zmrazovať dokonca možno aj hotové jedlá, vrátane polievok, omáčok a múčnikov.
• Konzervovanie a sušenie: Naučte sa konzervovať a sušiť potraviny, aby ste ich mohli využívať dlhšie.

Otrava jedlom a prevencia

Otrava jedlom nastáva, keď požijete pokrm alebo nápoj kontaminovaný škodlivými mikroorganizmami, toxínmi alebo chemikáliami. Môže viesť k nepríjemným príznakom, ktoré sa zvyčajne objavia v priebehu niekoľkých hodín až dní po konzumácii.

Príčiny a príznaky

Väčšinu otráv jedlom možno pripísať jednej z troch hlavných príčin, ktorými sú baktérie, vírusy alebo parazity. Tieto mikroorganizmy možno nájsť takmer vo všetkých potravinách, ktoré obvykle konzumujeme. Tepelná úprava pri varení ich však zlikviduje skôr, ako sa jedlo dostane na náš tanier. Príležitostne sa potrava môže dostať do kontaktu s mikróbmi z výkalov alebo vývratkov. K takémuto prenosu zvykne dôjsť, ak ste chorí a pred prípravou jedla si neumyjete ruky.

Príznaky otravy jedlom sa v závislosti od zdroja infekcie môžu mierne líšiť. Medzi bežné príznaky patria nevoľnosť, vracanie, hnačka a kŕče v bruchu.

Prevencia

• Hygiena: Umývajte si ruky mydlom a teplou vodou vždy po manipulácii so surovým mäsom, ako aj nože, podložky a povrchy, ktoré prišli do kontaktu s mäsom.
• Správna tepelná úprava: Mäso dôkladne tepelne upravte. Kuracie mäso by ste mali variť až do bledej bielej farby, bez náznaku ružovej, a šťava z neho by mala byť číra. Za použitia termometra na varenie zistite teplotu mäsa - najhrubšia časť mäsa by mala mať 75 °C.
• Skladovanie potravín: Surové mäso, hydinu, morské plody a vajcia uchovávajte oddelene od iných potravín, hlavne tých, ktoré sa nebudú tepelne upravovať. Mäso rozmrazujte v uzavretej miske v chladničke mimo iných varených jedál.
• Voda: Počas cestovania sa vyhnite pitiu vody z pochybných zdrojov a ak si nie ste istí, vodu najskôr prevarte alebo použite balenú.
• Dátumy spotreby: Všímajte si dátum spotreby na potravinách, aby ste sa uistili, že ich spotrebujete včas. Najmä pri vopred pripravených jedlách je dôležité dodržiavať odporúčania na obale.

Globálny problém plytvania jedlom

Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý sa dotýka každej domácnosti. Kým sa v najbohatších krajinách sveta s jedlom a potravinami nehorázne plytvá, 805 miliónov ľudí na svete ho nemá dosť a hladuje. To je každý deviaty človek. Hlad zabíja na svete ročne viac ako AIDS, malária a tuberkulóza dohromady.

Extrém v Amerike: Amerika je v tomto smere extrém. Plytvanie potravinami tam dosiahlo rozmer, aký inde vo svete neuvidíte. Zistilo sa, že cena vyhodeného jedla v Štátoch dosahuje ročne asi 240 miliárd dolárov. Na jednu domácnosť to prepočítali na 1866 dolárov ročne. Ľudia tam vyhodia teda približne 30 - 40 % zakúpeného jedla.

Európa a Slovensko: Podľa informácií z Európskej únie končí každoročne v koši 88 miliónov ton úplne dobrého a čerstvého jedla v sume približne 143 miliárd eur. Na Slovensku je to na obyvateľa ročne asi 40 - 60 kilogramov zbytočne vyhodeného jedla. Paradoxom je, že kým u nás žije už približne milión ľudí na hranici chudoby, tak pred šiestimi rokmi vyhodilo 5 obchodných reťazcov približne 15 000 ton (!) potravín, ktoré sa ešte dali zužitkovať a neboli pokazené.

Myslime na to, prosím, keď pôjdeme najbližšie nakupovať. Alebo keď navaríme viac, ako dokážeme zjesť.

tags: #co #znamena #vyhadzovanie #jedla #u #chorych