Gemerské osvetové stredisko v Rožňave sa dlhodobo venuje zachovávaniu a šíreniu poznatkov o živote a zvykoch minulých generácií. V rámci tejto činnosti sa uskutočnilo stretnutie s folklórnou skupinou Bučina z Pače, ktoré sa konalo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Obec Pača je v regióne výnimočná vďaka svojmu jedinečnému nárečiu a ďalším tradíciám, ktoré si jej obyvatelia zachovali z čias svojich predkov. Jednou z takýchto tradícií bolo aj spracovanie kapusty, ktorá v minulosti tvorila základ jedálnička.
„Kapusta bola v minulosti hlavnou zeleninou, v našej obci mala aj vyhradené miesto - pole - kde sa pestovala. Jedla sa počas celého roka, pripravovali sa z nej rôzne jedlá. Na jej listoch sa piekli placky a chlieb, plnili sa koláče - kapustníky, konzumovala sa i ako príloha a na jeseň sa nakladala do sudov, aby jej bolo dostatok na celú zimu i jar,“ opísala význam kapusty Dana Sústriková, vedúca folklórnej skupiny.
Jesenné obdobie bolo v minulosti neoddeliteľne spojené s prípravami na zimu, ktoré mali zabezpečiť dostatok potravy pre rodinu a gazdovstvo. „Tlačenie-nakladanie kapusty, po našom toptaňa, bola v každej rodine udalosť, na ktorú sa tešili nielen deti, ale aj dospelí. Deti sa tešili hlavne na rozprávky - pripovjidky, ale aj na pesničky a v neposlednom rade sa prebrali tiež všetky dedinské novoty - pletky. Keď boli v rodine iba dcéry, bolo samozrejmosťou, že kapusta sa "toptala" pri mame, aj keď už boli vydaté. Potomok mužského rodu musel s manželkou ku jej rodičom. A keď nebolo v chalupe dievok, museli veru chodiť po susedoch, aby im kapustu natoptať. A keď bola rodina pokope, aké by to bolo stretnutie bez pohostenia. Dobrý gazdiná si vždy nechala z „kvasnej kapusty“ z ktorej zapravila na posúchy - kapujscaniky a nechala z nej aj na kapustovú polievku, s krúpami a zemiakmi. No a z novej - sladkej kapusty, ktorá sa práve nakladala „udymstovali na cebuľci a napekli bugačiky“.
Podobné tradície sa zachovali aj v slovenskej komunite v Maďarsku, napríklad v M. Slovenskom Komlóši. Mestečko s 5800 obyvateľmi leží v Békešskej župe a k slovenskej národnosti sa hlási 27 % jeho obyvateľov.
Prvý písomný údaj o obci pochádza z roku 1219. Názov Komlóš sa spomína v listinách z rokov 1464-69 a v maďarčine znamená chmeľ. Osada bola v roku 1596 zničená počas tureckých výpadov a v nasledujúcom období pustla. Územie neskôr osídlil barón Juraj Rudňanský, ktorý sem v roku 1746 priviedol prvých 45 slovenských rodín hľadajúcich náboženskú slobodu a pôdu na obrábanie. Títo osadníci položili základy novej osade, ktorú pomenovali Slovenský Komlóš.
Po druhej svetovej vojne sa časť Slovákov zo Slovenského Komlóša presťahovala do Československa v rámci dohody o výmene obyvateľstva. V rokoch 1947-48 sa 939 rodín (3254 obyvateľov) usadilo v rôznych lokalitách na Slovensku.
Dnešný život Slovákov v M. Slovenskom Komlóši je aktívny. Stretávajú sa v najstaršej budove postavenej Slovákmi - v modlitebni, ktorá slúži ako centrum spoločenského života. Riaditeľka slovenskej základnej školy Zuzana Lauková opisuje život miestnej komunity a aktivity detí.
Kulinárskou zaujímavosťou dolnozemských Slovákov je „cigánka“, špecialita pripravená z mletej bravčovej pečene, korenenej klobásovej plnky, slaniny, cibule a vajca. Táto hmota sa obaľuje do sadlovej blany a pečie. Jedlo je výdatné a podáva sa spolu s klobásou či jaternicou.
V súvislosti s kultúrnymi tradíciami a literárnym dedičstvom sa spomína aj dielo Martina Kukučína „Rysavá jalovica“. Táto poviedka je charakteristická dynamickým, groteskno-humoristickým dejom a postavy s komickými menami ako Adam Krt a Adam Trnka.
Dej sa odohráva krátko pred Vianocami, keď sa Adam Krt chystá na jarmok predať kapce a nakúpiť potrebné veci do domácnosti. Adam sa teší na cestu bez prísnej ženy, aby si mohol kúpiť pálenku. Jeho žena mu však prikáže kúpiť kravu a dá mu na to aj našetrenú päťdesiatku.
Na jarmoku Adam Krt kúpi od suseda Adama Trnku jalovicu. Kým si v krčme popíjajú, Trnkova žena si bez toho, aby vedela o predaji, odvedie jalovicu domov. Adam, mysliac si, že sa jalovica stratila, ju ide hľadať. Domov sa vráti až o polnoci, podnapitý a bez zvieraťa. Po prebudení ho žena posiela jalovicu hľadať. Adam odíde s tým, že sa nevráti. Medzitým sa vysvetlí „strata“ jalovice, ktorú Trnkovci ráno privedú späť. Adam sa napokon zamestná na píle a zarobenými peniazmi vráti žene dlh a sľúbi, že už nebude piť.
Autor v diele poukazuje na problém alkoholizmu, pričom prejavuje lásku k dedinskému človeku napriek jeho slabostiam. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu.
Baštrng - Rysavá jalovica - Michal Kubovčík
Ďalšou zaujímavou kultúrnou pamiatkou je Oravský hlinený Betlehem, unikátne dielo vytvorené z vypálenej keramickej hliny. Betlehem pozostáva z 365 figurálnych diel s viac ako 500 postavami, vrátane miniatúr Oravského hradu a 14 sakrálnych objektov z Oravy. Pozadie tvorí plastický keramický reliéf.
Autormi diela sú bratia Ľubomír a Ján Hoľmovci, pričom tvorba Betlehemu trvala približne 7 rokov. Od decembra 2021 je Betlehem dlhodobo zapožičaný mestu Trstená a jeho trvalá expozícia sa nachádza vo Vilčekovej kúrii.
Betlehem je vystavený na ploche približne 15 metrov štvorcových a zobrazuje biblický výjav Narodenia Pána, svätú rodinu, anjelov, svätcov, ale aj život oravského ľudu, kresťanské sviatky, ľudové zvyky a remeslá. V hornej časti sú miniatúry Oravského hradu a významných sakrálnych stavieb z Oravy.
Medzi stovkami postáv v Betleheme sú aj svätci, ktorí pôsobili na Slovensku a v okolitých krajinách, ako aj svätci z čias Veľkej Moravy, napríklad svätý Rastislav, svätý Cyril a Metod, svätý Gorazd. Z celosvetovo známych svätcov sú zastúpení napríklad svätý Valentín, svätá Apolónia, svätá Lucia či svätý Hubert.
V súvislosti s ľudovými zvykmi spojenými so spracovaním kapusty sa spomína aj tradičné slovenské príslovie: „Od kapusty chlapi hustí“. Koncom októbra a začiatkom novembra bol čas na nakladanie kapusty do sudov, aby vydržala až do jari. Pri sadení kapusty sa obradne pila pálenka, aby kapusta dobre rástla a mala tuhé listy. Po zbere sa hlávky kapusty uskladňovali v pivniciach. Pred nakladaním bolo potrebné sudy vyčistiť a pripraviť. Kapusta sa strúhala a vrstvila do suda spolu s kôprom, chrenom, kyslými jabĺčkami, soľou, rascou, čiernym korením a bobkovým listom. Dôkladné natlačenie kapusty do suda bolo zväčša úlohou žien. Po kvasiacom procese sa kapusta preniesla na chladné miesto.
Strúhanie kapusty bývalo spoločenskou udalosťou, pričom na Horehroní ju chodili vykonávať tzv. drobáči od domu do domu v rámci susedskej či rodinnej výpomoci. Kvalitná nakladaná kapusta je populárna aj na Záhorí, kde sa konajú Dni zelá v Stupave.
Z čerstvej hlávkovej kapusty sa varievali prívarky, dusila sa a používala ako plnka do kapustníkov. Vonkajšie listy a hlúbiky slúžili ako krmivo pre zvieratá. Kapustové polievky, strapačky a jedlá s dusenou kyslou kapustou boli bežnou súčasťou jedálnička. Kapusta sa konzumovala aj surová, ako bohatý zdroj vitamínu C.
V rámci tradícií sa spomína aj Ečerská svadba, ktorej znovu natočená verzia mala premiéru 13. novembra. Film o Ečerčanoch sa zrodil v znamení živých miestnych slovenských tradícií a účinkovali v ňom Folklórny súbor Zelený veniec a Harťánski trubači.
V súvislosti s kultúrnym dedičstvom sa objavila aj diskusia okolo pamätníka Ľudovíta Štúra v Štúrove. Jeho plánované umiestnenie rozdelilo obyvateľov mesta, pričom došlo aj k vandalizmu.
V Budapešti sa 18. decembra 2015 uskutočnila literárno-hudobná kompozícia venovaná 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra s názvom „Vzlietli orli vysoko…“. Program zahŕňal prejavy Štúra a jeho súčasníkov, ako aj národné piesne.
