V dnešnej dobe sa často stretávame s nostalgickými spomienkami na "staré dobré časy" socializmu, kedy mali byť potraviny kvalitnejšie a chutnejšie. Tento názor je však často spojený s nostalgiou a obmedzeným prístupom k informáciám. Zatiaľ čo v minulosti sa o škodlivých látkach v potravinách často mlčalo, dnes sú kontroly prísnejšie a verejnosť je lepšie informovaná.
Počas socializmu sa do potravín pridávali aj látky, ktorých škodlivosť nebola vtedy známa alebo sa o nej nehovorilo. Medzi ne patril napríklad benzén, ktorý sa používal ako konzervant, napríklad v horčici. Dnes už vieme, že jeho použitie nie je bez rizika.
Ďalšími problematickými látkami boli polychlórované bifenyly (PCB). Tieto látky sa mohli dostať do organizmov dobytka, a následne do mlieka a vajec. Ich stopy sa našli aj v rybách. Hoci sa neskôr začal ich obsah v potravinách monitorovať a ich používanie sa obmedzilo, ich vplyv pretrváva dodnes. Chronické vystavenie sa PCB mohlo viesť k rakovine pečene či pankreasu a poruchám vnímania. V roku 1983 sa na problém s vysokými hodnotami PCB v potravinách upozornilo, keď USA vrátilo do východného bloku zásielku šunky.
Podobne aj insekticíd DDT, kedysi ospevovaný pre svoju účinnosť, sa neskôr ukázal ako škodlivý. Ukladal sa v pôde a rastlinách, odkiaľ sa dostával do zvierat a následne do ľudského organizmu. Okrem rakovinotvorných účinkov mohol znižovať plodnosť a narúšať hormonálny systém.
Inovatívny prístup: Energetická čokoláda študentov
V kontraste s týmito historickými poznatkami sa objavujú aj moderné a inovatívne projekty. Štyria gymnazisti z Gymnázia na Poštovej ulici v Košiciach vymysleli a uviedli na trh nový druh čokolády - energetickú čokoládu. Týmto krokom sa stali najmladšími podnikateľmi na Slovensku a pripravujú sa na účasť na európskom finále veľtrhu študentských spoločností v Bukurešti.
Nápad na energetickú čokoládu vznikol počas diskusie o rôznych podnikateľských nápadoch. Pôvodne zvažovali aj predaj darčekov podľa typológie človeka, no nakoniec sa rozhodli pre čokoládu. Tento nápad sa zrodil z rozhovoru Terezy Spišákovej s jej otcom, ktorý je vedeckým pracovníkom. Uvažovali o výrobe špeciálnych druhov čokolády, ktoré by pôsobili ako "liek na dušu" - napríklad pre zamilovaných, na posilnenie zdravia, či na zaháňanie neúspechu a depresií. Po zdieľaní tejto myšlienky s ostatnými členmi tímu sa zrodil nápad na čokoládovú cestu k úspechu, konkrétne s energetickou čokoládou.
Prvá energetická čokoláda má svoje korene už v minulosti. V roku 1936 sa na olympijských hrách v Berlíne predávala pod názvom "Športová čokoláda", ktorá obsahovala 58% kakaa, praženú kávu a kolové orechy. Energetická čokoláda študentov z Košíc sa však od nej líši použitím kvalitných belgických, švajčiarskych a talianskych čokolád, obohatených o ovocie goji a acai. Tieto superpotraviny sú známe vysokým obsahom vitamínov, antioxidantov a stopových prvkov, čím čokoláda podporuje výkonnosť a koncentráciu.
Tento inovatívny produkt si už našiel svoje miesto aj na zahraničných trhoch, predáva sa v Belgicku, Anglicku a USA. Študenti čelili aj odmietnutiu od veľkých spoločností ako Nestlé, no napokon našli spoluprácu u domácich výrobcov čokolády v Bratislave, Košiciach, českom Tábore a Maďarsku. Vďaka tomu sa ich energetická čokoláda dostala na pulty obchodov aj do New Yorku.
Názory na život pred a po roku 1989
Diskusie o kvalite potravín a celkovom životnom štandarde často vedú k porovnávaniu života pred a po roku 1989. Prieskumy verejnej mienky ukazujú rozdelené názory. Zatiaľ čo časť populácie sa domnieva, že sa pred rokom 1989 žilo lepšie, iná časť preferuje súčasnosť.
Faktory ako prázdne regály, dlhé rady na základné potraviny, či nutnosť nakupovať v Tuzexe za bony, sú často spomínané v súvislosti so socializmom. Na druhej strane, niektorí si pamätajú istotu zamestnania, bezplatné zdravotníctvo a školstvo, a priateľskejšie medziľudské vzťahy.
Ekonomické zmeny po roku 1989 priniesli vyššie zárobky, no aj rastúce rozdiely v príjmoch, nezamestnanosť a spoplatnenie niektorých služieb. Analytici tvrdia, že na nákup mnohých potravín dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi, napriek nedávnemu zdražovaniu. Výnimkou je napríklad chlieb, na ktorý treba odpracovať dvojnásobne dlhší čas. Naopak, za bývanie si dnes priplatíme výrazne viac.
Nostalgia za socializmom sa zvyšuje s vekom respondentov, pričom voliči niektorých politických strán inklinujú k životu pred rokom 1989 viac ako iní.
Značky s nostalgiou
Niektoré značky, ktoré vznikli počas socializmu, prežili dodnes a tešia sa popularite. Medzi ne patria napríklad Vinea, čokoládové tyčinky Deva a Rumba, oblátky Kávenky a Horalky, BB puding, saláma Nitran či pivo Zlatý Bažant.
Legendárne majonézové šaláty (1987)
Tieto značky pripomínajú minulosť a evokujú nostalgické spomienky na časy, kedy boli súčasťou každodenného života mnohých ľudí.