Ako striekať uhorky v kvete proti plesni

Pleseň uhorková (Perenoplasmopara cubensis) je jednou z najobávanejších hubových chorôb, ktoré postihujú uhorky a inú tekvicovú zeleninu. Táto choroba môže spôsobiť značné škody na úrode, ak sa proti nej včas nezakročí. V tomto článku sa zameriame na to, ako použiť Kuprikol a ďalšie metódy na ochranu uhoriek pred touto chorobou.

Príznaky plesne uhorkovej

Príznaky plesne uhorkovej sú ľahko rozpoznateľné. Medzi hlavné znaky patria:

• Žlté, hranaté škvrny na hornej strane listov, ohraničené žilkami.
• Šedofialový porast plesne na spodnej strane listov v miestach škvŕn.
• Hnednutie a odumieranie napadnutých listov.

Pri skorom napadnutí a bez chemickej ochrany môžu byť porasty úplne zničené.

Príčina vzniku

Výskyt plesne uhorkovej podporuje daždivé počasie a časté ovlhčovanie rastlín pri zavlažovaní. Dôvodom môže byť aj nevhodné stanovište, ktoré zatieňujú vysoké stromy alebo ploty. Pleseň uhorková sa šíri predovšetkým vodou a vlhkým prostredím. Optimálne podmienky na jej šírenie sú teploty okolo 20-25 °C a vlhkosť vzduchu nad 75 %.

Prevencia a ochrana

Účinná ochrana proti plesni uhorkovej zahŕňa preventívne opatrenia a včasnú aplikáciu vhodných prípravkov. Dôležité je:

• Vybrať odolné odrody uhoriek.
• Zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie porastu.
• Vyhnúť sa ovlhčovaniu listov pri zavlažovaní.
• Používať vhodné fungicídy pri prvých príznakoch napadnutia.

Kuprikol 50

Kuprikol 50 je záhradkárom dobre známy meďnatý prípravok na ochranu rôznych poľnohospodárskych plodín proti hubovým chorobám. Je povolený aj na bakteriálnu škvrnitosť. Pri prvých príznakoch ošetrujte prípravkom Kuprikol 50. Ak sú na šaláte aj vošky, pridajte Pirimor 50 WG.

Dávkovanie Kuprikolu 50 na uhorky:

• Pleseň uhorková: 25-50 g na 10 l vody na 100 m2.
• Čakacia lehota: 3 dni.

Je dôležité dodržiavať signalizáciu a v prípade potreby kombinovať Kuprikol s inými prípravkami, ako napríklad Previcur 607 SL.

Alternatívne fungicídy

Okrem Kuprikolu 50 existuje niekoľko ďalších fungicídov, ktoré sú povolené na ochranu uhoriek pred plesňou uhorkovou:

• Aliette 80 WG
• Mikal M
• Dithane M 45
• Novozir MN 80
• Dithane DG Neotec
• Tanos 50 WG
• Acrobat MZ WG
• Champion 50 WP
• Ridomil Gold MZ 68 WG
• Ridomil Gold Plus 42,5 WP
• Previcur 607 SL
• Funguran
• Bravo 500 (na uhorky nakladačky a šalátové)

Fungicídy je možné miešať s insekticídmi proti roztočcovi chmeľovému a strapkám, a to Vertimec 018 EC, Spintor (len strapky) alebo voškám Bi 58 EC-Nové a Pirimor 50 WG, proti strapke západnej Dursban 480 EC a proti molici skleníkovej Karate Zeon 5 CS, Sanmite 20 WP a Calypso 480 SC (aj vošky).

Domáce postreky

Okrem chemických prípravkov existujú aj domáce postreky, ktoré môžu pomôcť v boji proti plesni uhorkovej:

Mliečny postrek

Mlieko sa zmieša s vodou v pomere 1:1 a postrek sa aplikuje na rastlinu. Odporúča sa opakovať ho 1x za týždeň. Je dôležité, aby mlieko bolo čerstvé, pretože pasterizácia v ňom likviduje látky, ktoré dokážu účinne likvidovať pleseň uhorkovú.

Chrenový postrek

Pripravte si 50 g čerstvého strúhaného chrenu, ktorý zalejete piatimi litrami vody a necháte 24 hodín lúhovať. Následne roztok sceďte, prelejte do fľaše s rozprašovačom a postriekajte rastliny.

Postrek z modrej skalice

Modrá skalica má rovnaké účinky ako Kuprikol alebo Champion. Aplikuje sa v kombinácii s jedlou sódou alebo haseným vápnom, čím sa vytvorí výťažok. Postrek je lepšie aplikovať v ranných alebo podvečerných hodinách. Za plného slnka totiž hrozí popálenie listov. Tzv. Burgundský roztok 1%: asi 100 g modrej skalice sa rozpustí v 5 litroch vody. V druhej nádobe rozpustite 140 g kryštalickej sódy aj v 5 litroch vody. Oba roztoky sa tesne pred použitím zmiešajú tak, že sa roztok skalice prilieva do roztoku so sódou, nikdy naopak.

Použitie organických hnojív

Najlepším spôsobom, ako sa zbaviť plesní, je používať organické hnojivo po celú dobu vegetácie. Hnojík obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Repelentný účinok proti škodcom a chorobám má na svedomí chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch.

Uhorky pestujeme nielen na voľných záhonoch, ale veľmi často i v skleníkoch a fóliovníkoch. Keďže väčšinou je pre ich rozvoj optimálne skleníkové prostredie, tak aj my musíme byť pozornejší najmä v preventívnych, predovšetkým hygienických opatreniach práve v týchto krytých pestovateľských priestoroch, aby sme, ako sa hovorí, „nenahrávali škodcom do karát“. Prejavuje sa najprv svetlozelenými až žltozelenými škvrnami ohraničenými žilkami na vrchnej strane plne vyvinutých, starších listov. Po daždi a za vlhkého počasia je väčšinou ráno možné pozorovať na spodnej strane listov tmavosivý až čierny povlak reprodukčných orgánov plesne. Počet škvŕn sa postupne zväčšuje, rozrastajú sa a splývajú až nakoniec zasychajú a nekrotické pletivo vypadáva. Silne napadnuté rastliny usychajú a hynú.

Ak sú v druhej polovici mája výdatné zrážky, tak na začiatku júna môžeme urobiť preventívny postrek, ktorý opakujeme v 5- až 10-dňových intervaloch; použiť môžeme kontaktné meďnaté prípravky s čakacou dobou 3 dni (pri šalátových uhorkách) a 7 dní povolené v ekologickom pestovaní, ako sú Champion 50 VG v koncentrácii 0,2 % alebo Kuprikol 50 v koncentrácii 0,4 %; buď preventívne, alebo pri prvých príznakoch choroby môžeme použiť aj klasické systémové prípravky s 3-dňovou čakacou dobou, ako sú Previcur Energy v koncentrácii 0,25 % alebo Infinito SC v koncentrácii 0,12 - 0,16 %.

Obe choroby patria medzi najčastejšie uhorkové choroby; u poľných uhoriek sa vyskytujú až v druhej polovici júla, rýchlené uhorky v skleníkoch však ohrozujú celý rok. Prezimujú vo forme podhubia či plodničiek na rastlinných zvyškoch a napádajú všetky nadzemné časti uhoriek, najčastejšie listy, kde vytvárajú najprv biele múčnaté škvrny, ktoré potom splývajú v biele povlaky. Šírenie choroby umožňujú málo odolné odrody a podporuje ju nízka alebo kolísavá vlhkosť vzduchu, vyššie teploty nad 22 °C, rýchly rast spôsobený nadbytkom dusíku v pôde, nedostatok svetla pri pestovaní v tieni či v prehustených porastoch a zlá hygiena v sade. V skleníkoch, pareniskách je dôležitá likvidácia rastlinných zvyškov a dezinfekcia priestorov i preparenie pôdy a striedanie s netekvicovitými plodinami. Porasty poľných uhoriek ošetríme pri zistení prvých príznakov choroby, inak začíname uhorky preventívne ošetrovať v druhej polovici júla a potom v 7- až 10-dňových intervaloch podľa potreby. V rýchliarňach ošetrujeme uhorky od vytvorenia ich desiateho pravého listu.

Je charakteristická hranatými škvrnami až dierami na listoch a na ich spodku sa vyskytujú kvapky bakteriálneho slizu, ktoré za sucha vytvárajú biely povlak. Choroba deformuje aj plody.

Je to drobný, 0,5 mm „pavúčik“ s červenými očami, na spodnej strane listov zanecháva čierne guľôčky trusu a jemné pavučinky, pod ktorými sú drobné vajíčka. Starší jedinci majú na chrbte dve tmavé škvrny. Na vrchnej strane listov sa tvoria medzi zelenými žilkami žltkasté škvrny, ktoré sa postupne zlievajú, listy žltnú a usychajú. Rastliny poškodzujú všetky fázy vývoja roztočov cicaním štiav a poruchy rastu sú zasa spôsobené ich toxickými slinami.

Je to veľmi nebezpečný škodca s rýchlym vývojom, ktorý má za rok 6 - 8 i viac generácií, najmä v teplých skleníkoch, ale za dlhšieho suchého a teplého počasia napáda aj poľné rastliny. Samice roztočov prezimujú v škárach skleníkovej konštrukcie, v opadanom lístí na povrchu pôdy alebo priamo na hostiteľských rastlinách. Vo vykurovanom skleníku však ich neprerušený vývoj prebieha po celý rok. Pre kalamitný vývoj roztočov sú rozhodujúce teploty nad 22 °C a vzdušná vlhkosť pod 70 %. Kladenie vajíčok prestáva pod teplotou 8 °C. Množenie podporuje nadbytok dusíka a nedostatok draslíka a vápnika v rastlinách, čo je dobré si uvedomiť pri prevencii týchto škodcov. Nepriama je, keď sa v skleníkoch zvyšuje vlhkosť závlahou a rosením (pozor na podporu chorôb) a znižovaním teploty vetraním a vyrovnanou výživou bez prehnojovania dusíkom, výberom odolnejších odrôd, postrekom stimulátormi odolnosti a podporou užitočných predátorských organizmov. V skleníku je možné použiť komerčne dostupné dravé roztoče ako Phytoseiulus persimilis alebo Amblyseius californicus, prípadne parazitickú osičku Feltiella acarisuga. Pri dezinfekcii skleníkov je účinné vydymiť ich zapálením sírnych knôtov.

Je to drobný biely, asi 2 mm veľký lietavý hmyz, ktorého krídla sú pokryté voskovými šupinami. Zhromažďuje sa na spodnej strane listov a vo vrcholovej časti rastliny. Pri dotyku rastlín z nich prudko vyletujú roje molíc. Vajíčka kladie na spodnej strane listov do kruhových zoskupení. Tie sú spočiatku biele, potom hnedé a nakoniec čierne. Silne napadnuté listy sú znečistené medovicou, ktorá zakrátko sčernie hubami. U nás molica prezimuje len v uzavretých priestoroch, lebo teplotu -3 °C jej vajíčka vydržia len 15 dní, teplotu -6 °C však už len 5 dní. Optimálna vlhkosť pre vývoj molíc je 75 - 80 %, ale ešte podstatnejší vplyv na ich vývoj má teplota. Pri teplote 20 °C trvá ich vývoj 32 dní, pri 30 °C len 26 dní. Je to predovšetkým hygiena a dezinfekcia pestovateľského priestoru, kontrola čistoty sadby pri jej nákupe, prípadne karanténa, ak je to realizovateľné. Veľmi jednoduchým opatrením na zdecimovanie populácie molíc je časté obmývanie listov prúdom vody, ale len za podmienok, že potom listy dokážu rýchlo uschnúť, lebo inak by sme podporovali rozvoj chorôb. Vhodné a dosť účinné je využitie žltých lepových tabuliek na signalizáciu, ale aj na odchyt molíc, v južných krajinách používajú prekrytie porastu proti náletu molíc zasa husté izolačné siete.

Je to jedna z najčastejších vošiek škodiacich na uhorkách, i keď všetky druhy pri ich premnožení cicaním dokážu nielen silne oslabiť, ale aj zničiť napadnuté rastliny, a okrem toho roznášajú aj významne škodiace vírusy. Tieto vošky sú tmavo sfarbené, rýchlo sa množia, sú veľké 1 - 4 mm, ich kolónie cicajú na spodnej strane listov a na vegetačných vrcholoch. Napadnuté listy sú zdeformované, skaderené, žltnú v dôsledku napadnutia i v dôsledku prenesených viróz. Vošky majú podľa svojho druhu rôznych letných a zimných hostiteľov a ich vývoj je charakteristický aj striedaním rôznych foriem jedincov. To im umožňuje ich až explozívny vývoj, takže to vyzerá tak, že jeden deň sú rastliny bez vošiek a na druhý deň sú ich plné. Ich masový výskyt podporuje teplé a suché počasie, ale horúce leto naopak vošky redukuje. Vošky sú aj súčasťou tzv. Pri menšom výskyte na vonkajších záhonoch ich stačia zdecimovať ich prirodzení prírodní predátori, alebo ich môžeme spláchnuť silným prúdom vody (len ak majú listy uhoriek možnosť rýchlo obschnúť), pomáhajú aj domáce rastlinné prípravky, prípadne i postrek vodou s prídavkom zmáčadla alebo mydla, v skleníku môžeme na signalizáciu i odchyt použiť aj žlté lepové doštičky.

Objavuje sa začiatkom júna a napáda listy uhoriek. Reč je o plesni uhorkovej, ktorá je pre každého záhradkára nočnou morou. Jej výskyt podporuje daždivé počasie, ale aj časté ovlhčenie rastlín pri zavlažovaní. S preventívnymi postrekmi treba začať okamžite. Na infikovaných listoch sa vytvárajú drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny. Postihnuté listy neskôr zhnednú a celá vňať usychá. Huba sa rýchlo šíri hlave v podmienkach s dennou teplotou vyššou ako 20 °C a nočnou okolo 15 °C.

Plesni uhorkovej (Pseudoperonospora cubensis) vieme predchádzať výberom dostatočne odolnej odrody, skorým výsevom, správnou výživou, používaním netkaných textílií na pôdu a zásadne zálievkou ku koreňom. Škody spôsobené touto chorobou môžete minimalizovať, ak použijete rôzne opory a budete pestovať uhorky ako popínavé rastliny. Použite napríklad rôzne siete, ktoré sú bežne dostupné v záhradkárstvach. Nezabudnite na pravidelné namotávanie rastlinky na oporu, pretože nemajú schopnosť samonavíjania, ako napríklad hrach.

Budete potrebovať: čerstvé nepasterizované mliekovodu a nádobu s rozprašovačom. Postup: mlieko zmiešajte s vodou v pomere 1:1 (500 ml mlieka: 500 ml vody), postrek môžete hneď aplikovať na listy rastlín.

Koreňový krčok uhoriek je na spočiatku vodnatý, neskoršie sčernie a oslabne. V mieste napadnutia pletivá odumierajú a rastlina padá. Niekedy choroba pôsobí už na klíčiace semená, ktoré vplyvom infekcie vôbec nevzídu. Padanie klíčnych rastlín sa šíri infikovanou pôdou, zo zvyškov napadnutých rastlín, ktoré sú nositeľmi choroby. Pôvodcom sú spóry parazitujúcich húb v pôde. Jednou z možností prevencie je vysievanie do kvalitných substrátov a v druhej fáze aplikovanie biologického prípravku Filder, ktorý neobsahuje žiadnu chemickú zložku. Účinná je Trichoderma asperellum - žije v symbióze s našimi plodinami a využíva energiu zo škodlivých pôdnych húb. Okrem toho huba vyvoláva v rastlinách obranné reakcie proti napadnutiu hubovými chorobami, ale hlavne pôsobí stimulačne na rast koreňov i nadzemných častí. Podporuje tiež kvitnutie, predlžuje vegetačné obdobie, a tým zvyšuje úrodu. Biologický prípravok je určený na preventívnu aplikáciu, teda ešte pred objavením sa patogénnych húb. Môže nám pomôcť pri morení osiva suchou cestou.

Horúce suché slnečné dni sú ideálne na premnoženie roztočcov. V skleníku a vo fóliovníku dokážu uhorky zničiť veľmi rýchlo. Preto je nevyhnutné neustále sledovať porasty, aby sme škodcu včas spozorovali. Malé roztočce si nevšimneme, až kým nespôsobia nápadnejšie poškodenie rastlín. Najprv sú to malé žlté škvrny na listoch, neskoršie akoby hrubou múkou posypané listy, v kritickom štádiu sú už celé rastliny potiahnuté pavučinou a vidieť aj pohybujúce sa roztočce. Ako preventívna ochrana proti roztočcom pôsobí dravý roztoč SPICAL Neoseiulus californicus. Po napadnutí je najefektívnejšou ochranou SPIDEX Phytoseiulus persimilis (meria asi 0,5 mm). Dokáže udržať kontrolu nad roztočcami aj nad 70 % relatívnej vlhkosti.

Ďalším vážnym škodcom na uhorkách je molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum). V prípade molice musíme bezpodmienečne sledovať jej prvý výskyt, preto včas - už pri vysadení priesad - vyvesíme nad rastliny žlté lepiace dosky. Hneď ako sa objavia prvé molice prilepené na doskách, nasadíme moličiara skleníkového ENSTRIP Encarsia formosa (asi 0,6 mm veľký), ktorý parazituje na larvách molice. Na 1 m2 treba nasadiť 9 kusov moličiara. Pri moličiarovi je veľmi dôležité opakovanie, preto jeho nasadenie opakujeme 3- až 5-krát v týždňových intervaloch podľa výskytu molíc. Asi 14 dní po nasadení parazitovaná larva molice (pupárium) stmavne. Po ďalších 10 dňoch sa liahnu dospelé jedince moličiara. Jedna samička moličiara nakladie až 300 vajíčok. Mladé larvy molíc slúžia moličiarom aj ako potrava. Ako korekciu môžeme použiť dravé roztoče SWIRSKI-MITE Amblyseius swirskii - ich aplikáciu odporúčame na začiatku výskytu molíc, prípadne strapiek. Tieto dravé roztoče kolonizujú listy a nepustia tam škodce.

Na uhorkách sa často objavujú aj zelené alebo čierne vošky. Prítomnosť vošiek sa zisťuje žltými lepovými doskami. Bezpečnú ochranu pred voškami môžeme zveriť do rúk voškárika APHIPAR Aphidius colemani. Proti voškám zemiakovým (s dlhšími tykadlami a nohami) používame ERVIPAR Aphidius ervi. Voškáriky dosahujú dĺžku 2 mm, samičky kladú svoje vajíčka jednotlivo do vošiek. Vo vnútri vošky, ktorá je parazitáciou znehybnená, prebieha celý vývoj larvy a kukly osičky. Parazitované vošky sú typicky mumifikované, ich farba sa mení na béžovú.

V poslednom období sú najvážnejším problémom strapky, ktoré veľmi rýchlo získali rezistenciu proti chemickým postrekom. Ich výskyt zistíme pomocou modrých lepových dosiek, ktoré sa vyvesujú včas - teda hneď nad práve zasadené planty. Nemusíme čakať, kým zistíme prítomnosť strapiek, v krytých priestoroch na klíčiace planty okamžite nasadíme predátora SWIRSKI-MITE Amblyseius swirskii. Tento dravý roztoč meria 0,5 mm a má mliečnobielu farbu. Vyciciava larvy strapiek a molíc, ale napáda aj roztoče. Je schopný živiť sa aj peľom, čo je dôležité v období nedostatku potravy. Používať ho môžeme teda aj preventívne - oveľa skôr, ako sa objavia prvé strapky. Vývoj jednej generácie trvá v závislosti od teploty a potravy 6 až 10 dní. Dbajme na to, aby sme predátory nasadili hneď na začiatku sezóny, keď sa strapky neobjavujú masovo. Na 1 m2 nasadíme 100 kusov Amblyseius swirskii.

Záhradkári zvyknú pestovať uhorky dvojakým spôsobom: priamo v záhone alebo pod fóliou či sklom. Od roku 1984 vo všetkých pestovateľských oblastiach bojujeme s nebezpečnou a niekedy až kalamitnou hubovou chorobou plesňou uhorkovou (Perenoplazmopara cubensis). Okrem tejto huby sa na uhorkách vyskytujú aj ďalšie škodlivé plesne, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť efekt pestovania. Ak ide o pleseň, doterajšie skúsenosti ukazujú, že treba mať rozličný prístup k ochrane poľných a skleníkových (fóliovníkových) kultúr. Ochrana uhoriek proti tejto plesni je jednoduchšia v krytých priestoroch, keďže tam možno cielenými pestovateľskými opatreniami takmer vylúčiť nebezpečenstvo infekcie spôsobenej touto hubou. Výtrusy plesne sú schopné napadnúť porast iba vtedy, ak sú listy určitý čas navlhčené. Suchý list sa nemôže nakaziť, ani keby na ňom bolo napadaných množstvo výtrusov. Práve z tohto dôvodu je preventívna ochrana založená na výlučnom spodnom polievaní rastlín a takej regulácii teploty v skleníku či fóliovníku, ktorá nedovolí (najmä nad ránom) vyzrážanie rosy na povrchu uhorkových listov. Oveľa zložitejšia je ochrana poľných uhoriek, ktoré sú bežne zvlhčované dažďom alebo rosou. Stupeň ohrozenia plesňou závisí od frekvencie dažďov, ako aj od ich výdatnosti. V suchších rokoch prichádza pleseň neskoro a často v bezvýznamnej miere, zatiaľ čo v rokoch s výdatnými zrážkami (predovšetkým v júni a júli) treba rátať so silným až kalamitným výskytom tejto huby. S týmito podmienkami súvisí aj možnosť ochrany. Prvoradým a hlavným spôsobom je preventívna ochrana založená na polievaní rastlín zhora - akoby umývanie listov skoro ráno okolo 5. hodiny, aby sme odstránili spóry húb z listov. V ranných hodinách letných mesiacov sa listy rýchlo usušia, takže zárodky nemajú priestor vyklíčiť. Základným postrekom je CuproTonic, ktorý obsahuje najmenej meďnatých častíc a zároveň sa najrýchlejšie dostane práve do chorých buniek rastlín. Pri výbere prípravku treba pamätať aj na silu infekčného tlaku. Ak je veľmi silný, treba použiť Chitopron 30 g/10 l s CuproTonikom 0,4 %, prípadne sa oplatí miešať s BorOil 0,4 %. Keď je menší tlak, použijeme Imunofol 0,3 % s CuproTonikom 0,4 % a aj v tomto prípade sa oplatí miešať s BorOil 0,4 %.

Ďalšou z hubových chorôb uhoriek je múčnatka (Erysiphe polyphaga) a biela sklerocíniová hniloba, ktorú vyvoláva huba Sclerotinia sclerotiorum. S múčnatkou sa stretávame aj pri poľných uhorkách, väčšinou až v maximálnej rodivosti porastu, pri fóliovníkových často už pri začiatku zberu. Zo začiatku sa objavia na hornej strane listov okrúhle biele pavučinové škvrny. Škvrny rýchlo pribúdajú, čo vedie k brzdeniu normálneho rastu a vývoja listov a často aj stoniek. Nedostatočný vývoj a znížená funkcia listov bývajú potom príčinou zlého vývoja plodov a rapídneho zníženia úrody. Múčnatka obyčajne napáda jednotlivé mimoriadne náchylne rastliny a až neskôr sa rozširuje do ďalšieho porastu. Jej výskyt býva podporovaný nedostatkom pôdnej a vzdušnej vlhkosti, preto jedným z dôležitých preventívnych opatrení (podľa možnosti) hlavne v záhone je pravidelné výdatné ranné zalievanie rastlín. Pri ochrane posilnením imunity s listovými hnojivami sú osvedčené postreky PowrOf-K 0,8 % vždy miešané s BorOil 0,4 % alebo sírnatými fungicídmi, ako je napr. 0,5 % Sulikol. Nezabúdajme ale, že porast musí byť pred postrekom dobre poliaty a neošetrovať vtedy, keď svieti slnko, alebo ak sú teploty vzduchu vyššie ako 25°C.

Čo sa týka bielej hniloby, väčší problém spôsobuje v skleníkoch a vo fóliovníkoch ako vonku. Je schopná nakaziť stonky uhoriek alebo aj končeky plodov v hociktorej fáze vývoja. Pri infekcii stoniek dochádza k zvädnutiu a odumretiu celej rastliny. Huba sa objavuje vo forme čiernych tvrdých hľúzok čiže sklerócií, ktoré sú v skutočnosti trvácim podhubím, z ktorého za priaznivých podmienok vyrastajú mikroskopické lievikovité plodničky, vytvárajúce v sebe výtrusy schopné infekcie. Tie sú roznášané vzdušnými prúdmi a sú schopné nakaziť najmä mechanicky poškodené tkanivá rastlín. Výskyt bielej hniloby býva podporovaný nadmernou vlhkosťou a nesprávnym osevným postupom.

Úspešnému pestovaniu uhoriek často zabraňuje aj nepríjemná choroba - baktériová škvrnitosť. Pôvodcom choroby je baktéria Pseudomonas lachrymans. Na svoj vývoj táto baktéria potrebuje vlhko a teplo. Optimálne životné podmienky sú pri vysokej vlhkosti vzduchu a teplote okolo 24 - 28 °C. Malé percento zrážok pri vysokých teplotách obmedzuje jej vývoj a rozšírenie. Príznaky vzniknutej choroby vidíme na listoch v podobe priesvitných hranatých škvŕn medzi listovou žilnatinou. Napadnuté pletivo škvŕn rýchlo zasychá a vypadáva. Na škvrnách najmä pri vysokej vzdušnej vlhkosti (ráno, po daždi či po závlahe) sa tvoria kvapôčky (akoby slzičky) belavej tekutiny - slizu -, ktoré sú plné baktérií. Kvapôčky rýchlo zasychajú a zanechávajú biely povlak. Najviac sú napádané mladé listy. Zriedkavejšie sa tieto škvrny tvoria na stonkách alebo listových stopkách, ktoré sa potom lámu. Postihnuté môžu byť i kvety, ktoré opadávajú. Choroba na plodoch vyvoláva drobné okrúhle mäkké škvrny vodnatého vzhľadu. I na plodoch sa vytvárajú typické slzičky s baktériami. Po zaschnutí ostáva stred škvŕn kriedovobiely. Často sa na takýchto plodoch usadí hnilobná mikroflóra, ktorá dopomôže k ich zahnívaniu. Semeno z chorých plodov je napadnuté baktériami nielen na povrchu, ale i vo vnútri. Proti bakterióze sa počas vegetácie používa CuproTonic miešaný Chitopron. Pozor, kultivary rýchlených uhoriek sú citlivé na meďnaté prípravky a zároveň porasty uhoriek nakladačiek sa majú ošetrovať len do začiatku tvorby plodov.

Už prvé náznaky tvorby bieleho povlaku na listoch rastlín sú predzvesťou pohromy. Zasahovať proti nej treba preventívne. No kto chce v 5- či 10-dňových intervaloch postrekovať prakticky celú záhradu? Odhadujeme, že nikto. Nie však zarobeným chemickým postrekom, ale mliekom. Áno, je to tak. Kvalitné, dalo by sa povedať, že pravé mlieko obsahuje prirodzené baktérie a látky, ktoré na povrchu listov vytvárajú zásadité prostredie nevhodné pre rozvoj hubových patogénov. Samozrejme, treba použiť mlieko plnotučné, takzvane živé, nie trvanlivé. Ideálne, ak máte prístup k naozaj čerstvému, nepasterizovanému. Zrieďte ho v pomere 1 : 5 s vodou (napríklad 100 ml mlieka a 500 ml vody) a každých desať dní cukety, uhorky, zimné tekvice, ale aj rajčiny a ostatné pestované rastliny, pri ktorých máte zlú skúsenosť s výskytom múčnatky výdatne postriekajte tak, aby ste zmáčali listy aj zo spodnej strany.

Ak sa už múčnatka na rastline objaví, nečakajte na jej rýchle a intenzívne rozšírenie. Už pri prvých práznakoch bieleho povlaku poškodený list či listy, vrcholy výhonkov alebo plody z rastliny hneď odstráňte. Mlieko funguje podobne ako proti múčnatke často odporúčaný hydrogénuhličitan draselný (draselná jedlá sóda/bikarbonát draselný). Tiež zvyšuje hladinu pH. Tak vznikne zásadité prostredie, ktoré nie je ideálne pre rast húb, teda ani múčnatky. Miešajú sa tri lyžice hydrogénuhličitanu draselného, tri lyžice rastlinného oleja a pol lyžičky tekutého mydla (ekologického saponátu) s 3,8 litrami vody.

Formovanie sadeníc uhoriek je dôležitým krokom, ktorý by ste nemali preskočiť. Vďaka tomu sa rastlina rýchlo zakorení na novom mieste, vyrastie mohutný koreňový systém a všetku svoju silu venuje bohatej, nepretržitej úrode. Tieto podivné názvy dostali od záhradkárov v ich žargóne časti rastliny, ktorých sa treba zbavovať počas rastu. Keď uhorke narastie 5 až 6 pravých listov (všetko nad klíčnymi listami), môžete začať s tvarovaním. Všetko do piateho listu by sa malo nemilosrdne odstrániť. Odlomte stonky, vaječníky a úponky uhorky. Tvarovanie sadeníc uhoriek pred ich výsadbou do zeme je potrebné z niekoľkých dôvodov. Prvým je pomôcť uhorke prispôsobiť sa novému miestu. Druhým cieľom je urýchliť rast a mať bohatú úrodu. Spodné výhonky a vaječníky spotrebujú veľa živín, takže z dlhodobého hľadiska, kým uhorka začne rodiť, bude to trvať dlho a úroda v sezóne bude skromná. Po odstránení prvých 5 vaječníkov a výhonkov si samozrejme budete musieť počkať na prvú úrodu. Pretože ďalej, počas celej sezóny, bude liana so svojím silným koreňovým systémom schopná produkovať veľa plodov. Rastlinke, ktorá má dostatok živín z pôdy, sa bude dariť dobre, porastie do výšky alebo dĺžky. No vďaka tomu bude mať nadbytok listov. Veľké množstvo listov je to, na čo by ste sa mali zamerať, pokiaľ chcete zberať peknú zásobu uhoriek. Dôvodov je niekoľko. Aj keď listy vyzerajú na prvý pohľad zdravo a nič im nechýba, rastlinu ich veľký počet zbytočne vysiľuje. Čím viac listov rastlina má, tým viac ich musí uživiť. Potom už ale nezostáva toľko energie na výživu plodov a to nie je žiadúce. Staršie listy sú navyše oveľa náchylnejšie na choroby a tie sa potom môžu rozšíriť na zvyšok rastliny, čo by úrode rozhodne neprospelo. Preto je dobré sa odrastených a starých listov včas zbaviť.

tags: #da #sa #kuprikolom #striekat #uhorky #v