Minerálne látky sú anorganické látky, ktoré v tele hrajú veľmi dôležitú úlohu pri stavbe tkaniva, hlavne kostí a zubov. Ako súčasť mnohých hormónov a enzýmov sa taktiež účastnia fyziologických pochodov v celom organizme. Telo si nedokáže žiadnu z týchto látok samé vytvoriť, preto ich musí prijímať v potrave. Vstrebávanie a využiteľnosť z potravy sa pohybujú od jednotiek do desiatok percent. Všeobecne platí, že z rastlinných zdrojov je nižší.
Delenie minerálnych látok nie je jednotné, preto sa v rôznych zdrojoch môžete stretnúť s rôznymi deleniami. Podľa množstva potrebného pre organizmus sa niekedy delia na makroprvky (minerálne látky v užšom slova zmysle), vyskytujúce sa v tele v gramových až kilogramových množstvách, a prvky stopové, ktoré telo potrebuje v minimálnych dávkach, napríklad iba v mikrogramoch. Medzi minerálne látky patria sodík, draslík, vápnik, fosfor, horčík, chlór a síra. Medzi stopové prvky patria železo, zinok, jód, selén, fluór, meď, chróm, mangán, molybdén a kobalt.
Potreba minerálnych látok
Potreba minerálnych látok sa pri nádorovom ochorení výrazne nelíši od potreby pacientov s nenádorovými ochoreniami. Referenčné hodnoty pre príjem minerálnych látok zodpovedajúcich dennej potrebe zdravých jedincov uvádza nasledujúca tabuľka.
| Látka | Označenie | Jednotky | Muži | Ženy |
|---|---|---|---|---|
| Sodík | Na | mg/deň | 1500 | 1500 |
| Draslík | K | mg/deň | 4000 | 4000 |
| Vápnik | Ca | mg/deň | 1000 | 1000 |
| Horčík | Mg | mg/deň | 350 | 300 |
| Fosfor | P | mg/deň | 700 | 700 |
Stopové prvky v strave onkologického pacienta
Dlhotrvajúci nedostatočný príjem stopových prvkov vo výžive pacientov vedie k rozvoju ich deficitu, poruchám metabolizmu a v pokročilej fáze k vzniku klinických príznakov. Deficit stopových prvkov, a to predovšetkým železa, zinku a selénu, sa môže podieľať na celkovom klinickom obraze.
| Prvok | Označenie | Jednotky | Muži | Ženy |
|---|---|---|---|---|
| Zinok | Zn | mg/deň | 10 | 7 |
| Selén | Se | mg/deň | 70 | 60 |
| Železo | Fe | mg/deň | 10 | 10 |
| Fluór | F | mg/deň | 3,8 | 3,1 |
| Jód | I | mg/deň | 180 | 180 |
| Meď | Cu | mg/deň | 1,0 - 1,5 | 1,0 - 1,5 |
| Mangán | Mn | mg/deň | 2-5 | 2-5 |
| Chróm | Cr | mg/deň | 30-100 | 30-100 |
| Molybdén | Mo | mg/deň | 50-100 | 50-100 |
Vzhľadom k zvýšenému nutričnému riziku mnohých onkologických pacientov, je základom pre dostatočný príjem mikronutrientov (vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov) nutrične adekvátna a pestrá strava, ktorá je základom pre zabezpečenie dostatočnej výživy pacienta.
Prítomnosť podvýživy pacienta so sebou nesie značné riziko deficitu mikronutrientov, čo vo zvýšenej miere platí pre vitamíny rozpustné vo vode, nakoľko sú ich zásoby v organizme obmedzené (vitamín C a vitamíny skupiny B) a preto sa ich deficit môže prejaviť pomerne rýchlo v priebehu niekoľkých dní.
Suplementácia vitamínov a minerálnych látok
Mikronutrienty - vitamíny, minerálne látky a stopové prvky - by mali pacienti čerpať v prvom rade z pestrej a plnohodnotnej stravy. U onkologických pacientov sa však často stretávame prechodne aj s obmedzeným príjmom stravy alebo tráviacimi ťažkosťami, ktoré môžu sprevádzať aj obmedzené vstrebávanie a zvýšené straty vitamínov a minerálnych látok.
Potreba vitamínov a minerálnych látok sa navyšuje v prípade nežiaducich účinkov chemoterapie a rádioterapie (tráviace ťažkosti, zmeny vnímania chuti, zápalové procesy). Navyše celkovo znížený príjem stravy naďalej prispieva k prehlbovaniu nedostatku niektorých vitamínov a minerálnych látok.
Zabezpečenie dostatočného príjmu niektorých typov mikronutrientov (vitamín D a selén) a predovšetkým vitamínu B1, vitamínu C a vitamínu K s malou rezervnou kapacitou, sú u onkologických pacientov najkritickejšie. Výsledky početných štúdií poukazujú na dôležitosť mikronutrientov ako súčasť nutričnej terapie, pričom dôkazy uvádzajú, že užívanie multivitamínových/multiminerálnych preparátov môže prispieť nielen k zlepšeniu kvality života, ale taktiež k zlepšeniu prognózy ochorenia.
Priaznivý účinok suplementácie vitamínov možno očakávať u pacientov s preukázaným alebo pravdepodobným deficitom. Deficit vitamínov je pravdepodobný najmä u pacientov s dlhotrvajúcim obmedzeným príjmom stravy, s obmedzeným príjmom ovocia a zeleniny, pri výraznej nežiaducej redukcii telesnej hmotnosti a podvýžive. Riziko nedostatku mikronutrientov nastáva aj pri infekčných komplikáciách a po chirurgických výkonoch. Pri pretrvávajúcich hnačkách a zvracaní sa významne znižuje vstrebávanie mikronutrientov a zvyšuje sa ich deficit. Rizikovou skupinou sú najmä seniori a pacienti podstupujúci liečbu chemoterapiou.
V ideálnom prípade sa odporúča cielene dopĺňať vitamíny a minerálne látky, ktoré sú u pacienta aktuálne v nedostatku, a to stanovením z krvných odberov. V rámci prevencie nedostatku môžu pacienti užívať vitamín C, vitamín D (najmä v zimných mesiacoch a počas obdobia, kedy sa musia vyhýbať slnečnému žiareniu počas liečby), selén, zinok a prípadne aj omega-3 mastné kyseliny alebo kvalitné probiotiká.
V prípade pravdepodobného nedostatku niektorých vitamínov sa odporúča suplementácia multivitamínových preparátov vo fyziologických dávkach zodpovedajúcich dennej potrebe. Takáto suplementácia sa považuje za prospešnú a bezpečnú. Súčasne však treba varovať pred paušálnym podávaním vysokých dávok mikronutrientov, pokiaľ nebol preukázaný klinický deficit vitamínov.
Napriek tomu American Institute of Cancer Research (AICR) odporúča pacientom podstupujúcim chemoterapiu a/alebo rádioterapiu, aby neužívali doplnky stravy obsahujúce multivitamínové/multiminerálne látky prevyšujúce odporúčanú dennú dávku mikronutrientov. Približne 30 - 90% onkologických pacientov suplementuje (dopĺňa) bežnú stravu doplnkami stravy s antioxidačným účinkom alebo podporujúcimi imunitu. Z onkologického hľadiska však existujú obavy, že isté typy doplnkov stravy môžu počas liečby znižovať účinnosť chemoterapie a rádioterapie. Nedávne štúdie však potvrdzujú zlepšenie tolerancie protinádorovej liečby a zníženie rizika odkladania cyklov terapie pri suplementácii niektorých typov doplnkov stravy, ako napríklad vitamínu D alebo selénu.
Neodporúča sa však užívať vyššie dávky než je uvedené na obale doplnku stravy a ošetrujúci onkológ by mal byť oboznámený s užívaním akéhokoľvek doplnku stravy, aby nedochádzalo k interakcii alebo znižovaniu účinnosti podávanej liečby.
V každom prípade by mal byť ošetrujúci lekár informovaný o suplementácii mikronutrientov pacienta počas protinádorovej terapie a užívanie jednotlivých mikronutrientov by nemalo byť v kontraindikácii s nastavenou liečbou.
Z vyššie uvedeného vyplýva odporúčanie pre suplementáciu preparátov obsahujúcich vitamíny a minerálne látky vo fyziologickom rozmedzí podľa odporúčaného denného dávkovania (DACH, 2016), pričom za najviac prínosné v onkológii sa považuje suplementácia vitamínom D, vitamínom C a selénom. Okrem vitamínov a minerálnych látok je na zvážení doplnenie suplementácie o omega-3 mastné kyseliny a karnitín. Čo sa týka kombinácie a dávkovania, v každom prípade je nevyhnutné sa poradiť s farmaceutom a onkológom.
tags: #denne #referencne #hodnoty #mineralnych #latok