Dobšinská ľadová jaskyňa: Prírodný unikát zapísaný na zozname UNESCO

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najväčšie prírodné unikáty a krásy Slovenska. Svojou dĺžkou (1 232 m) a hĺbkou (112 m) patrí k najväčším ľadovým jaskyniam na svete. Nachádza sa na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj, v Spišsko-gemerskom krase. Od roku 2000 je zapísaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

História objavu a sprístupnenia

Otvár do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy oddávna. Do podzemia však zostúpil až kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi s pomocou svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júla 1870. Už o rok neskôr, v roku 1871, bola jaskyňa sprístupnená verejnosti zásluhou mesta Dobšiná. V roku 1887 bola jaskyňa aj elektricky osvetlená, a tak patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. V roku 1882 ju osvetľovali Bunsenove horáky.

Jaskyňu objavil v roku 1870 E. Ruffíny. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. V minulosti bolo v jaskyni verejné korčuľovanie a až do roku 1946 bolo v jaskyni povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roka. V roku 1995 bola zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Prírodné pomery a unikátne zaľadnenie

Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach.

V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho koridor, Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého severozápadný okraj zasahuje pod neďaleké prepadlisko Duča. Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami.

Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Tým sa vytvoril klesajúci vrecovitý priestor so stagnáciou studeného vzduchu, ktorý do podzemia prenikal cez horný otvor vytvorený zrútením časti stropu (terajší vchod do jaskyne). Zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd sa podzemný priestor zaľadnil. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok).

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti (podzemný ľad je vo výške iba 920 až 950 m n. m.). Táto jaskyňa je stále iná. Tie kusy ľadu a kvaple sa menia podľa teploty.

Teplotné podmienky a návšteva

Teplota v jaskyni dosahuje -3,9 až +0,2 °C, a tak si v lete pripravte teplejšie oblečenie. Priemerná ročná teplota vzduchu v zaľadenej Veľkej sieni dosahuje -0,4 až -1,0 °C (vo februári -2,7 až -3,9 °C, v auguste okolo +0,2 °C). Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. V nezaľadnených častiach je o čosi teplejšie, tesne nad bodom mrazu, od 0,8°C do 3,5°C. Rozdiely teplôt medzi vonkajším prostredím a interiérom jaskyne predstavujú, najmä v lete, záťaž na ľudský organizmus. Preto je dobré si pred vstupom do jaskyne oddýchnuť, aby sa naše telo bez problémov aklimatizovalo.

Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 515 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút. K jaskyni je prístup z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji medzi Popradom a Rožňavou. Na výstupovej trase, ktorej dĺžka je asi 1 km, sú umiestnené tabule náučného chodníka. Medzi parkoviskom v osade a vchodom do jaskyne je potrebné prekonať výškový rozdiel 130 m. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40° na juhovýchod do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom.

Fauna a význam pre netopiere

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Doposiaľ tu bolo zistených 12 druhov netopierov. Je najvýznamnejším zimoviskom netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Z ďalších druhov sa každoročne vyskytujú vo vyššom počte večernica severská (Eptesicus nilssonii), netopier obyčajný (Myotis myotis) a ucháč svetlý (Plecotus auritus).

Dominantnými skupinami bezstavovcov sú chvostoskoky (Collembola), dvojkrídlovce (Diptera), roztoče (Acarina) a chrobáky (Coleoptera). V inverznej vegetácii vo vstupnej časti jaskyne sa vyskytuje vzácny chvostoskok Hypogastrura crassaegranulata dobsinensis, ktorý je glaciálnym reliktom. Priamo v jaskyni žijú troglobiontné chvostoskoky Arrhopalites aggtelekiensis, Deuteraphorura kratochvili a Protaphorura janosik a troglofilná mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx.

Zaujímavosti a filmové využitie

Dobšinská ľadová jaskyňa poskytla kulisy natáčaniu rozprávky Popolvár najväčší na svete. Vznikla v slovensko-nemeckej koprodukcii, v roku 1982 ju režíroval Martin Ťapák na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského.

Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť. Táto jaskyňa patrí vďaka charakteru svojho zaľadnenia medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete.

tags: #dobsinska #ladova #jaskyna #pizza