Faldíky v okolí ženského brucha nie sú zrovna najpríťažlivejšie, no po dovŕšení istého veku sa ich zbavujeme čoraz ťažšie, ako tomu bolo v mladosti. Aj mierne tukové vankúše sa ukladajú extrémne rýchlo, no budovanie plochého bruška si vyžaduje dlhší čas. Či ste štíhla alebo viac bacuľka, nárast tukov v oblasti brucha z času na čas neminie ani jednu z nás. Túžbu mať krásne telo dokážu naplniť len poriadne cviky na brucho.
My v redakcii sme sa rozhodli oddať sa skúsenému fitness trénerovi a vyskúšať cviky priamo ušité na mieru bežnej ženy. Tréner Michael Achberger z Body Energy Clubu si pre nás pripravil šesť cvikov po štyri série, aby sme precvičili celé brušné svalstvo. Pokiaľ, hoci aj trochu flákate doťahovanie alebo správne dýchanie, verte, že efekt nebude taký, aký by mal byť. Môžeme naozaj odporučiť, robiť cviky s maximálnou precíznosťou a nasadenosťou.
Azda každá žena po pôrode spozoruje zmenu na svojom brušku. Pevnosť a pružnosť je čiastočne minulosťou a cesta späť vedie jedine cez cviky. S mojím osobným trénerom sa pravidelne zameriavame na brucho a jeho posilnenie.
"Nie som typ, ktorý by sa prinútil cvičiť doma, hoci to vyzerá veľmi jednoducho. Chodievam preto do fitness centra, kde využívam ale len spinning alebo stepper. Nikdy som si totiž nevedela predstaviť, aké cviky mám robiť vo fitness centre, aby boli efektívne. Po zhliadnutí tohto videa som zakomponovala aj cvičenia na doma do priestorov posilňovne a zobrala to naozaj vážne."
V mojom prípade sa osvedčilo takéto jednoduché cvičenie ako potlačenie hladu a to najmä vo večerných hodinách. Keď človek necvičí, nie je mu ľúto zhrešiť kalorickým jedlom kedykoľvek. Akonáhle však zbúrate bariéru lenivosti a zvyknete si na cvičenie, ste zodpovednejší aj voči svojmu telu a stravovaniu. Nedarí sa vám schudnúť?
Kontext "Dreveného chleba"
Pojem "drevený chlieb" pochádza z poviedky Adama Žuka, ktorá zobrazuje ťažký život drevorubačov a ich sociálne problémy. Adam Žuk, hlavná postava, pracuje v lese do úmoru, no napriek tomu si nemôže dovoliť ani základné veci. "Robil v lese do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič. Keď koncom týždňa dostal peniaze, vošiel do najbližšej krčmy, sadol si za stôl a prepil ich obyčajne do posledného haliera."
Dej sa odohráva pred Vianocami, Adam prepije výplatu a po ceste domov si k nemu sadne Ježiško. Pýta sa ho, prečo pije. Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába, chce zabudnúť na realitu - aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb. Tvrdý len čo je pravda.... Dobre padne zabudnúť na jeho tvrdosť aspoň na chvíľu.“ Autor zobrazuje ťažký život drevorubačov, ich ťažké životné pomery a kritizuje ich alkoholizmus.
Bystrická dolina a drevorubačstvo
Ťažba dreva bola jedným z najstrategickejších odvetví v Bystrickej doline. A bolo tomu tak už od čias príchodu valašského elementu. Valasi totiž získavali od panstva územia poväčšine v odľahlejších častiach Bystrickej doliny. Boli to pritom často zalesnené územia, ktoré bolo treba zbaviť lesného porastu. Ak použijem dobový jazyk, les bolo treba najskôr „vyrobiť“ (zrúbať) a „vyklčovať“ (odstrániť kmene) čím vzniklo tzv. Takto vyrobené miesta i celé kopce boli pomenovávané ako „čerchľa“ alebo podľa charakteristických čŕt danej lokality, prípadne mena jej majiteľa.
Drevo sa stiahlo k najbližšiemu potoku, odkiaľ sa potom pri búrke a jarnom topení snehu zvážalo do nižších oblastí doliny. Tu hneď nutno dodať, sa začali vyvíjať hneď dve tradičné povolania Bystrickej doliny, a to drevorubačstvo a pltníctvo. Na Bystriciach sa vyvinula špecifická forma tohto remesla. Príčinou, ako som už čiastočne naznačil, bola nízka hladina riečnych prítokov, ale i samotnej Bystrice. Nízka hĺbka a široké koryto neumožňovali zvážanie dreva dolu prúdom tak, ako to bolo bežné napríklad na Váhu. Na Bystriciach bolo nutné čakať na zdvihnutie hladiny riek zrážkovou činnosťou a jarným topením snehu, kým bolo technicky možné drevo zvážať dole Bystricou.
Vzniklo tu teda akési „divoké“ pltníctvo, pri ktorom mali pltníci dlhšiu dobu na brehu potokov nachystané zviazané drevné plte, ktoré potom strhávali na rozbúrenú vodu a takto nebezpečne zvážali dolu k tzv. O tom, že to bolo z tohto pohľadu životu nebezpečné povolanie asi netreba s nikým polemizovať, navyše to viedlo k tomu, že napríklad sa pri odchode s plťami na Bystriciach nevyvinul, tzv. rituál lúčenia pri odchode pltníkov (ako aj ďalšie špecifiká). Pltníctvo bolo v tunajšej doline rozšírené až do začiatku 20. storočia, kedy plte nahradila železnička, ktorá umožnila jednoduchšiu a hlavne menej nebezpečnú prepravu dreva. Pltníctvo bolo teda jedným z najstarších a najnebezpečnejších povolaní na Bystriciach, nehovoriac o tom, že za stáročia mu určite padlo za obeť mnoho ľudských životov.
Druhým tradičným povolaním, ako som už spomenul tu bolo drevorubačstvo. I keď skutočným povolaním sa stalo až po zrušením poddanstva. Vysvetlíme si v skratke prečo. Už v druhej polovici 17. storočia, teda v časoch kopaničiarskeho dosídľovania koncových oblastí doliny, sa v záznamoch panstva stretávame s menami hájnych, ktorí mali na starosti záležitosti okolo lesných pozemkov. V tomto smere tu, ale ešte aj v prvej polovici 18. Drevo bolo životne dôležitým artiklom pre život a celkové prežitie tunajšieho obyvateľstva už od počiatku. Bez dreva si človek nebol schopný vystavať „bydlo“ a nahromadiť potrebné „okuriwo“, ktoré mu zabezpečilo prežitie počas ťažkých zimných mesiacov.
Panstvo navyše príliš obyvateľstvo Bystríc nešetrilo. Vyžadovalo stále viac práce za čo najmenšie ústupky poddaným. Zmenu mal priniesť už urbár Márie Terézie, ktorý bol pre obce Bystrickej doliny vydaný v roku 1772. Tu sa stanovili povinnosti poddaných voči panstvu, ale i povinnosti panstva voči poddaným. Takže napríklad panstvo bolo povinné poddaným dávať drevo potrebné na kúrenie. Toto však panstvo samozrejme nedodržiavalo a pod prísnymi trestami, kde sa často využívalo až palicovanie, všemožne zakazovalo obyvateľstvu takúto ťažbu dreva. Naopak pre svoju vlastnú potrebu nútilo miestne obyvateľstvo v čo najväčšej miere odrábať poddanské povinnosti, i napriek tomu, že už dávno odrobené boli. Často sa potom stávalo, že niektorý poddaný mal nadrobené i 2-3 roky svojich povinností dopredu a panstvo neprestávalo žiadať o ďalšiu prácu, inak by proste nemal kto pracovať.
V oblasti Bystrickej doliny bola i podľa spomínaného urbára z roku 1772 väčšina pozemkov kategorizovaná do 4 najneúrodnejšej kategórie. V niekoľkých majeroch, ktoré tu panstvo malo nebolo využitie pre rozsiahly pracovný potenciál obyvateľstva. Jeho využitie preto bolo uplatnené aj v ťažobnej práci v lesoch, ale i prácach na cestách, hatiach a mostoch po celom území panstva i mimo neho (v rámci Trenčianskou stolicou zadaných prác). Takto sa toto remeslo v područí poddanských povinností plnilo až do roku 1848, kedy bolo poddanstvo definitívne zrušené. Vieme o tom hlavne vďaka naozaj rozsiahlej záplave tzv. kontraktov, teda pracovných zmlúv, ktoré od spomínaného zrušenia poddanstva panstvo začalo uzatvárať s celými spoločnosťami pôvodných poddaných, ktorí teraz už za finančnú odmenu pre panstvo drevo v lesoch rúbali a následne plťami zvážali k „Vážnym brehom“.
Dlhý čas sa teda obyvatelia Bystrickej doliny zdokonaľovali v remesle, ktoré ani nebolo takto kategorizované a nikým im nebolo ani zaplatené. Treba si uvedomiť, že ťažba dreva sa pôvodne uskutočňovala hlavne prostredníctvom sekier, ktoré boli málokedy zhotovené z kvalitného materiálu a až v neskoršom období si našli svoje uplatnenie ručné píly. Drevo sa v obciach rezalo na niektorej zo súkromných, prípadne panských píl. Život s drevom, jeho ťažba a spracovanie bolo odjakživa akoby krvou v žilách obyvateľov Bystrickej doliny. Drevorubačstvo patrí jednoznačne k najstarším Bystrickým povolaniam, bez ohľadu na to, či ho občania vykonávali bez finančnej odmeny v časoch poddanstva alebo za peniaze v období po roku 1848.
Skladovanie a starostlivosť o chlieb a drevené dosky
Čerstvý chlieb, chrumkavé žemle a voňavé bagety premenia obyčajné raňajky na malú hostinu. Mnohí si nevedia predstaviť raňajky či desiatu bez chleba, ktorý je jednou z najzákladnejších potravín.
Ako udržať chlieb čerstvý dlhšie
Kľúčom k predĺženiu trvanlivosti chleba je minimalizovať jeho vystavenie vzduchu, ktorý ho vysušuje a spúšťa proces kazenia. Vo vlhkom prostredí sa navyše môže rýchlo objaviť pleseň. Preto je dôležité chlieb správne zabaliť a skladovať.
Ideálne miesto na skladovanie
Najvhodnejším miestom na skladovanie chleba je špajza, ktorá poskytuje chladné a suché prostredie. Ak používate chlebník, uistite sa, že ho neumiestňujete v blízkosti sporáka alebo iných zdrojov tepla. Vyhnite sa tiež priamemu slnečnému žiareniu, ktoré môže spôsobiť prehriatie a znehodnotenie chleba, najmä ak je zabalený v obale.
Rôzne typy balenia a ich vplyv na čerstvosť
- Papierové vrecká: Sú vhodné na krátkodobé uchovanie čerstvého pečiva, ale chlieb v nich rýchlo vysychá. Preto je vhodné papierové vrecko vložiť do chlebníka alebo špajze, aby bol chlieb chránený pred svetlom a vzduchom.
- Utierky: Skladovanie chleba v utierke, najmä ak je vyrobená z príliš vzdušného materiálu ako ľan, môže viesť k jeho rýchlemu vysychaniu. Ak používate utierku, uistite sa, že je vyrobená z kvalitného materiálu a kombinujte ju so skladovaním v tmavom prostredí.
- Voskované vrecká: Sú v súčasnosti veľmi populárne, pretože zabraňujú prístupu vzduchu k chlebu, čím predlžujú jeho trvanlivosť. Sú dostupné ako vrecká aj utierky, pričom vrecká sú vhodnejšie, pretože sa dajú lepšie uzavrieť. Používajte ich len na chlieb, ktorý nie je horúci, inak by mohol spľasnúť.
Chladnička vs. mraznička
Hoci niektorí ľudia skladujú chlieb v chladničke, mraznička je oveľa lepšia voľba. V mrazničke môžete chlieb uchovávať dlhšie, pričom si zachováva svoju kvalitu. Pred zmrazením nakrájajte chlieb na menšie porcie, aby ste si mohli vybrať len toľko, koľko potrebujete. Krátke zapečenie v rúre mu môže vrátiť chrumkavosť, hoci mrazenie môže mierne ovplyvniť chuť a štruktúru chleba.
Tipy na správne skladovanie chleba
- Utierku alebo vrecko z ľanu či konope meňte obdeň, inak môže vlhnúť a spôsobiť rozvoj plesní.
- Na zabalenie chleba môžete použiť aj bavlnenú utierku, ideálne dve vrstvy, aby lepšie nahradili vlastnosti ľanu a konope.
- Upečený a vychladnutý chlieb prekrojte na polovicu. Jednu časť dajte do vrecka na dennú spotrebu a druhú do igelitového vrecka a do mrazničky.
- Po vytiahnutí z mrazničky nechajte chlieb voľne rozmraziť na kuchynskej linke a potom ho zabaľte do vrecka alebo utierky.
- Tip: Chlieb môžete nakrájať na krajce ešte pred zmrazením a vyberať si len toľko, koľko potrebujete.
Čomu sa vyhnúť
- Skladovanie v igelitových vreckách pri izbovej teplote.
- Skladovanie v chladničke.
- Nadmerné zásoby pečiva bez plánovania spotreby.
- Ukladanie teplého pečiva do chlebníka.
Ako zabrániť plesniveniu pečiva
- Vetrajte skladovací priestor, aby ste znížili vlhkosť.
- Skladujte pečivo oddelene od ovocia a zeleniny, ktoré uvoľňujú vlhkosť.
- Pravidelne čistite chlebník.
Čo so starším pečivom?
- Aj stvrdnuté pečivo sa dá využiť: Nastúhajte tvrdé pečivo na strúhanku a uchovávajte v uzatvárateľnej dóze.
- Nakrájajte na kocky, okoreňte a opečte na panvici alebo v rúre na krutóny.
- Staršie pečivo je skvelý základ pre chutné domáce recepty ako žemľovka, chlebová polievka, guláš alebo knedle.
Správny chlebník
Chlebníky výrazne predlžujú čerstvosť pečiva. Najčastejšie sú v kuchyni umiestnené niekde na očiach, najmä z praktických dôvodov. Vystavené na kuchynskej linke alebo stole dopĺňajú štýl zariadenia.
Druhy chlebníkov
- Drevený chlebník: Hodí sa do kuchýň v škandinávskom a rustikálnom štýle.
- Moderné chlebníky: Vynikajúci spôsob, ako zdôrazniť netradičný charakter kuchynského interiéru. Plastové, kovové a oceľové chlebníky nedovolia, aby sa do našej kuchyne vkradla nuda!
- Retro chlebníky: Potešia milovníkov staršieho dizajnu, ktorí obdivujú štýl 50., 60. a 70. rokov minulého storočia.
Starostlivosť o drevenú dosku na krájanie
Drevená doska na krájanie je nenahraditeľným pomocníkom v kuchyni. Aby vám slúžila dlho a hygienicky, je potrebné sa o ňu správne starať.
Ako udržiavať drevenú dosku na krájanie
Na čistenie drevenej dosky je najlepšia jedlá sóda a ocot. Ak ich použijete zvlášť, potom voľte jedlú sódu na mastnotu a odstránenie zápachu, ocot potom na väčšie nečistoty. Najväčšieho „kúzla“ ale dosiahnete ich spojením, pri ktorom vzniká chemická reakcia, tzv. neutralizácia. Posypeme ju jedlou sódou a necháme 15 minút pôsobiť. Následne dosku dôkladne postriekame octom. Dosku opláchneme pod tečúcou vodou a očistíme ešte citrónovou šťavou alebo kyselinou citrónovou. Citrón má výrazne antibakteriálne vlastnosti a krásne na doske oživí farbu a neutralizuje pachy.
Ošetrenie pred a po použití
Ak sa chystáte krájať mäso, tak je najlepšia dosku vopred namočiť. Doska tak vsiakne vodu a nie šťavu z mäsa. Podobne je to aj u vysoko farbiacej zeleniny a ovocia (napríklad červená repa, kapusta, granátové jablko). Umývame ihneď po ukončení práce, a to tak, že ho opláchneme vodou a vyčistíme nezávadným saponátom. Nikdy nedávame špinavú dosku do drezu.
Dezinfekcia drevenej dosky
Drevo patrí k vysoko poréznym materiálom, ktoré ľahko absorbujú vlhkosť aj organické látky z potravín. Dezinfekcia spoľahlivo ničí všetky baktérie vrátane tých nebezpečných (E.coli, Salmonella, Listeria).
Oprava prasklín a rýh
Praskliny vznikajú najmä v prípade nešetrného zaobchádzania. Z toho dôvodu sa neodporúča na drevenej doske určenej na krájanie napríklad búrať alebo vykosťovať mäso. V prípade väčších rýh či trhlín budeme musieť dosku správne zbrúsiť jemným brúsnym papierom.
Olejovanie drevenej dosky
Aplikácia minerálneho oleja alebo špeciálneho oleja na drevo raz mesačne (alebo podľa potreby) pomáha udržiavať drevo hydratované a chráni ho pred praskaním a deformáciou. Je bezpečný pre styk s potravinami, nepredstavuje žiadne riziko. Oceníte stabilitu. Minerálny olej na rozdiel od potravinárskych tzv nežlkne. Je ľahko a cenovo dostupný. Minerálny olej sa veľmi dobre a rýchlo vstrebáva do dreva.
Skladovanie drevenej dosky
Najlepšie je dosku skladovať vo zvislej polohe, čo umožňuje dobré prúdenie vzduchu okolo celej dosky a zaisťuje, že sa dôkladne vysuší po každom použití. Vyhnúť by sme sa mali skladovaniu blízko drezu alebo pri zdroji tepla (radiátor, doska na varenie).
Životnosť drevenej dosky
Životnosť drevenej dosky môže byť značne variabilná a závisí od viacerých faktorov, vrátane kvality dreva, spôsobu používania a údržby. Pri správnej starostlivosti môže doska vydržať mnoho rokov, niekedy aj desaťročia.
Je lepšia doštička z masívu, jedného kusu dreva alebo naopak zložená?
V tomto prípade musíme dať plusové body dosky vyrobenej metódou end-grain, ktorá je odolnejšia, pevnejšia, trvanlivejšia a takmer netupí nože. Je to dané predovšetkým štruktúrou aj spôsobom výroby. Správna starostlivosť a údržba výrazne predĺži životnosť dreveného lopára.
Kváskový chlieb
Vedieť upiecť domáci kváskový chlieb je nemalá frajerina. Kváskový chlieb je oveľa chutnejší než akýkoľvek kupovaný. Má chrumkavejšiu, krásne sfarbenú a skaramelizovanú kôrku. Má tiež nižší glykemický index a dlhšiu trvanlivosť. Tak prečo to neskúsiť?
Starostlivosť o kvások
Keďže kvások je živý organizmus, je potrebné mu venovať aj patričnú starostlivosť. Starajme sa o kvások vo zvlášť nádobe. V menšom uzatvárateľnom pohári skladujeme aspoň 2-3 polievkové lyžice kvásku.
Ako sa starať o kvások
- Keď ideme piecť: vyberieme kvások z chladničky a bez zohrievania z neho odoberieme. Toľko, koľko je napísané v recepte, zvyčajne 1-2PL. Dáme ho do misy (najlepšie sklenenej), kde pridaním múky a vody zarobíme štartér (druh a množstvo múky a vody zvolíme podľa receptu).
- Do zvyšného kvásku, ktorý sme vybrali z chladničky: pridáme to, čo sme mu zobrali: primiešame 1PL múky (ražnej chlebovej) a 1PL vody (studeno-vlažnej, max. 34C). Zamiešame čistou lyžicou a necháme kvások v nádobe (s voľne položeným viečkom) prekvasiť pri izbovej teplote 9-12 hodín.
- Po 9-12 hodinách: viečko úplne zatvoríme a kvások dáme naspäť do chladničky. Tam na nás počká kľudne aj 7 dní.
Samozrejme, odobrať z neho na ďalšie pečenie môžeme počas týchto siedmich dní kedykoľvek. V prípade, že nestihneme do 7 dní kvások použiť, vytiahneme ho z chladničky a prikŕmime ho 1PL múky a 1PL vody. Po zamiešaní ho necháme „jesť múku“ pri izbovej teplote 9-12 hodín, pričom vrchnák na nádobe je len položený. Potom vrchnákom nádobu uzatvoríme a môže ísť naspäť do chladničky na ďalších 7 dní.
Najčastejšie chyby začiatočníkov kváskovania
Pokiaľ nemáme kvások v 100% kvalite a aktivite, nemôžeme od neho očakávať, že výsledný produkt z neho bude 100%-ný. Nie je kvások ako kvások a nie každý druh kvasu (kvásku) je vhodný na všetky druhy receptov. Napr. ak kvások prikrmujeme ražnou celozrnnou múkou a pečieme z neho pečivo (rohlíky, žemle) či koláče, nebudú také nadýchané a vydarené, ako keď do daných použijeme receptov kvások dokrmovaný ražnou CHLEBOVOU múkou.