Kto by nepoznal dulu? Kedysi bola dula súčasťou mnohých záhrad, vyrábalo sa z nej napríklad lahodné želé alebo sa jej aromatické plody umiestňovali do šatníkov, kde zároveň pôsobili ako odpudzovač molí.
Dula (Cydonia oblonga) je opadavý strom alebo ker z čeľade ružovitých (Rosaceae). Pochádza z regiónov juhozápadnej Ázie a Kaukazu, konkrétne z oblastí Iránu, Turecka a Zakaukazska. Strom dorastá do výšky 4 až 6 metrov s hustou a širokou korunou s rozložitými vetvami. Kvety sa objavujú až po prvých mrazoch v apríli až máji a sú pekne veľké (priemer 4-5 cm) a voňavé bielej až svetloružovej farby. Plody duly majú buď jablkovitý alebo hruškovitý tvar s jemne plstnatým povrchom a dozrievajú na jeseň. Zberajú sa, keď sú už plne zrelé a žlté.
Dula je inak jedným z najstarších kultivovaných plodov a bola pestovaná už v starovekom Grécku a Ríme, pričom v mnohých kultúrach sa dula považovala za symbol lásky a plodnosti. Na Slovensku bola dula známa už v minulosti a pestovala sa v záhradách našich starých mám. Bola obľúbená pre svoju odolnosť a všestranné využitie v kuchyni. V minulosti sa dula často využívala na prípravu kompótov, džemov a sladkých dezertov, a bola považovaná za cenný zdroj vitamínov počas zimných mesiacov.
Dula patrí medzi menej tradičné, ale vďačné druhy ovocia. Dula pochádza zo Zakaukazska, odkiaľ sa šírila do Malej Ázie a Perzie. V súčasnosti sa väčšie výsadby nachádzajú v krajinách južnej Európy ako je Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Taliansko. Kultúrne odrody dule patria do formy jablkovitej (sorty Pezská cukrová, Angerská) alebo hruškovitej (sorty Champion, Bereckého, Leskovačská). Rastlina vytvára ker až nižší strom do výšky až 7 m. Plody sú malvice nepravidelného tvaru, spočiatku hnedé s jemnými chĺpkami, neskôr pri dozrievaní zožltnú s výraznou arómou. Zberajú sa koncom októbra, po zožltnutí plodov.
Dula je menší opadavý strom a pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie. Dule sa bežne pestujú najmä v teplých oblastiach strednej a južnej Európy, kde sú letá dostatočne dlhé a horúce, aby plody mohli dozrieť. U nás je ich pestovanie rozšírené predovšetkým v južnejších okresoch Slovenska. Môžete ich nájsť zasadené v starých záhradách alebo vinohradoch. Možno ich poznáte skôr pod ľudovými názvami ako gdula, guňa alebo bižalma. Dule ľudia pestovali zrejme ešte pred jabloňami a u starovekých Grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, ako symbol zdravia a plodnosti.
Dula je starobylé ovocie, ktoré si postupne znovu nachádza cestu do našich záhrad. Toto voňavé a ale aj pomerne tvrdé ovocie, ktoré je inak čerstvé v podstate nejedlé, je často zbytočne prehliadané. No je však skutočným pokladom s bohatou históriou a výnimočnými vlastnosťami.
Ako na pestovanie duly
Pre pestovanie duly sú ideálne teplé lokality, teda také, ktoré vyhovujú aj marhuliam a broskyniam. Vyžaduje lokality, s dostatočne dlhým vegetačným obdobím, na ktorých teploty nepoklesnú pod -15°C.
Dula vyžaduje mierne podnebie a je pomerne odolná voči mrazu. Ideálna pôda pre pestovanie duly je humózna a dobre priepustná a s mierne kyslým až neutrálnym pH. Vhodné je slnečné stanovište, ktoré poskytne dostatok slnka aby sa plody duly dobre vyvinuli a dozreli.
Osvedčené je jej pestovanie na slnečnom mieste s bežnou, dostatočne výživnou priepustnou a skôr ľahšou pôdou. Miesto by malo byť viac chránené a vhodná je aj hrubšia nástielka v oblasti koreňov. Drevina totiž korení veľmi plytko. Nástielka pomôže udržať v pôde dlhšie vlahu a zároveň ochráni korene tejto dreviny pred pôsobením mrazu. Duliam sa nedarí v príliš piesočnatých pôdach ani v takých, ktoré sa vyznačujú vysokým obsahom vápnika. Najideálnejšie sú ľahšie až stredne ťažké pôdy. Dule môžete vysadiť aj do ílovitej pôdy.
Pôdu pred výsadbou je potrebné zlepšiť! Napr. Aby sme si mohli zúrodňovanie ílovitých pôd trochu zjednodušiť, veľmi dobrým riešením je zapravenie organických hnojív do pôdy. Za vhodné na tento účel považujeme maštaľný hnoj, zelené hnojenie a veľmi dobrým riešením je kompost, ktorý je vhodný aj na zušľachtenie a zúrodnenie piesočnatých pôd.
Dulu je vhodné pestovať vo voľnom pestovateľskom tvare, kedy má možnosť vyniknúť jej harmonicky pôsobiaci habitus. Listy sú tmavozelené, pekne tvarované, pričom kvety majú pre naše záhrady skutočný estetický prínos. Sú jemne ružovkasté a veľké až 5 cm.
Dula je plytko koreniaci strom, ktorému je vzhľadom na jeho citlivosť na chlad vhodné nastielanie pôdy aspoň v období zimy. Pre úspešné pestovanie zabezpečíme dule humózne, teplé pôdy bohaté na živiny. Vyhýbame sa pestovaniu vo vápenatom prostredí, ktoré by mohlo byť príčinou listovej chlorózy. Ak však nemáme na výber, je nutné ju pravidelne v takýchto podmienkach prihnojovať železitým a dusíkatým hnojivom.
Dulu sadíme najlepšie na jar, na slnečné a teplé stanovisko. Keďže je plytko koreniaca, mladé stromy sú náchylné na vyvrátenie.
Na vlahu je dula nenáročná, dobre znáša aj sucho. V mesiacoch intenzívneho sucha je však vhodné ju zavlažovať.
Už druhý rok po výsadbe je schopný mladý stromček zakvitnúť. Výhodou je, že kvitne pomerne neskoro, zhruba v polovici mája.
Na škodcov či choroby je dula vysoko odolná, na jej pestovanie vo všeobecnosti nepotrebujeme takmer žiadnu chemickú ochranu.
Dula veľmi dobre znáša rez, takže je vhodná aj na pestovanie v zahustených výsadbách a intenzívnych pestovateľských tvaroch, ako napríklad štíhle vreteno. V záhradách je najbežnejšie pestovanie vo voľnom pestovateľskom tvare. Bez rezu dula vytvorí riedku, kríkovito pôsobiacu korunu. Ak chceme podporiť rozkonárenie koruny, môžeme tak učiniť skrátením silnejších výhonov.
Na čo všetko sa dá dula využiť
Plody sú sírovožlté, výrazne aromatické. Plody sú vhodné na výrobu želé, džemov, vína alebo muštov.
Dula obsahuje vysoké množstvo pektínu, čo z nej robí ideálnu surovinu na výrobu džemov a želé. Dula má tvrdé a kyslé plody, ktoré sa surové konzumujú len zriedkavo. Bežne sa používajú v kuchyni na prípravu rôznych jedál. V španielskej a portugalskej kuchyni je populárny napríklad aj dulový syr, alias „dulce de membrillo“.
Plody duly môžeme aj piecť, čím sa ich chuť zjemní a získa príjemnú sladkokyslú arómu.
Okrem toho sa dá využiť v mnohých ďalších oblastiach mimo kuchyne. Napríklad z listov a semien dule sa pripravujú čaje a odvary, ktoré sa tradične používajú na liečenie tráviacich problémov, kašľa, bolesti hrdla a zápalov. Kaša z dule sa môže použiť ako obklad na kožné zápaly, popáleniny a iné kožné problémy. Dula sa tiež používa v kozmetike na výrobu pleťových masiek a tonikov, ktoré pomáhajú zjemniť a vyživiť pleť, a zlepšujú jej pružnosť. Podobne aj olej zo semien.
Ako som už spomínal v úvode, plody duly sú veľmi aromatické, takže sa uplatnia aj ako súčasť voňavých vrecúšok do šatníkov alebo miestností. Sušené plody zase môžete použiť na vytvorenie ozdobných vencov a prírodných aranžmánov. No a nakoniec - extrakty z dule sa dajú použiť ako prírodné farbivo na textílie, pričom vo výsledku očakávajte jemné odtiene žltej farby.
Čo všetko obsahuje
Dula je bohatá na vitamíny a minerály, najmä vitamín C, vlákninu a antioxidanty. Vďaka vysokému obsahu vlákniny pomáha pri trávení a predchádza zápche. Niektoré štúdie zase naznačujú, že dula má tiež protizápalové vlastnosti.
Dule sú výborným zdrojom vitamínu C a tiež ďalších nášmu zdraviu osožných látok (obsahujú sacharidy, najmä fruktózu, tiež ovocné kyseliny, pektíny, triesloviny, aromatické silice a minerálne látky ako draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Významný je najmä obsah pektínu, vďaka ktorému sa dule pridávajú aj do džemov z iných druhov ovocia, ktoré obsahujú málo pektínu. Dula sa tiež odjakživa používala aj v ľudovej medicíne. Sušené plody sú výborné pri žalúdočných problémoch a tiež proti hnačke. Tepelne spracované plody sú vhodné na zlepšenie trávenia a upokojenie žalúdka. Majú mierne laxatívne účinky a obsahujú vlákninu, ktorá je prospešná pre črevá.
Plody sú najskôr zelené, až neskôr pri dozrievaní sa ich farba zmení na výrazne žltú. Dozreté plody sú pekné veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú.
Dule oberáme na jeseň čo najneskôr, ale ešte pred príchodom prvých mrazov, aby nenamrzli. Kto by nepoznal dulu? Kedysi bola dula súčasťou mnohých záhrad, vyrábalo sa z nej napríklad lahodné želé alebo sa jej aromatické plody umiestňovali do šatníkov, kde zároveň pôsobili ako odpudzovač molí. Dulu je vhodné pestovať vo voľnom pestovateľskom tvare, kedy má možnosť vyniknúť jej harmonicky pôsobiaci habitus. Listy sú tmavozelené, pekne tvarované, pričom kvety majú pre naše záhrady skutočný estetický prínos. Sú jemne ružovkasté a veľké až 5 cm. Plody sú sírovožlté, výrazne aromatické. Plody sú vhodné na výrobu želé, džemov, vína alebo muštov.
Recepty z duly
Ako som sľúbil, tak na záver mám pre vás ešte pár receptov z duly, ktoré musíte vyskúšať. Tá chuť a vôňa dulového džemu či kompótu je niečo úplne iné ako ste sa doteraz stretli - špecifická a ťažko opísateľná.
Domáci dulový džem
Ingrediencie:
- 1 kg dule
- 800 g cukru
- 1 citrón (šťava)
- 1 liter vody
Postup:
- Dule umyte, ošúpte a nakrájajte na malé kúsky.
- Dajte ich do veľkého hrnca, pridajte vodu a priveďte k varu.
- Varíme, kým dule nezmäknú.
- Pridajte cukor a citrónovú šťavu, zamiešajte a varte na miernom ohni, kým sa džem nezahustí.
- Horúci džem nakoniec nalejte do sterilizovaných pohárov, uzavrite a otočte hore dnom, aby sa vytvorilo vákuum.
Dulový syr
Ingrediencie:
- 1 kg dule
- 1 kg cukru
- voda na varenie
Postup:
- Dule umyte, ošúpte a nakrájajte na kúsky.
- Vložte ich do hrnca, zalejte vodou a varte, kým sú mäkké.
- Sceďte a rozmixujte na hladkú kašu.
- Zmerajte množstvo kaše a pridajte rovnaké množstvo cukru.
- Varte na miernom ohni, stále miešajte, kým zmes nezhustne a neoddeľuje sa od stien hrnca.
- Vylejte do formy vystlanej pergamenovým papierom a nechajte stuhnúť na chladnom mieste.
- Po stuhnutí nakrájajte na kúsky a skladujte v chlade.
Pečené dule s medom a orechmi
Ingrediencie:
- 4 dule
- 4 lyžice medu
- 100 g vlašských orechov
- 1 čajová lyžička škorice
- 1 citrón (šťava)
Postup:
- Dule umyte, rozkrojte na polovice a odstráňte jadrovníky.
- Položte polovice dule do pekáča, pokvapkajte citrónovou šťavou.
- Na každú polovicu pridajte lyžicu medu a posypte nasekanými orechmi a škoricou.
- Pečte v predhriatej rúre na 180 °C asi 40-50 minút, kým dule nezmäknú a nezískajú zlatohnedú farbu.
- Podávajte teplé, napríklad s jogurtom alebo zmrzlinou.
Kompót z duly
Ingrediencie:
- 1 kg dule
- 500 g cukru
- 1 citrón (šťava)
- 2 litre vody
- 1 vanilkový struk (voliteľné)
Postup:
- Nakrájanú dulu dajte do hrnca, pridajte vodu, cukor a vanilkový struk.
- Priveďte k varu a potom varte na miernom ohni, kým dule nezmäknú.
- Pridajte citrónovú šťavu a ešte krátko povarte.
- Kompót nalejte do sterilizovaných pohárov, uzavrite a otočte hore dnom, aby sa vytvorilo vákuum.
Recept na kdouľový džem
tags: #dula #ovocie #pestovanie