Situácia, keď dvadsaťsedem mesačné dieťa odmieta po obede spať, je bežnou výzvou, ktorej čelia mnohí rodičia. Toto obdobie môže byť pre deti aj rodičov náročné, keďže sa mení potreba denného spánku. Je dôležité pochopiť, prečo k tomu dochádza a ako na túto situáciu najlepšie reagovať.
Potreba spánku je individuálna a líši sa dieťa od dieťaťa. Hoci existujú orientačné tabuľky o tom, koľko by dieťa malo spať, každé dieťa je iné. U batoliat vo veku 15-17 mesiacov sa často stáva, že prechádzajú z dvoch denných spánkov na jeden popoludňajší. Okolo dvoch rokov niektoré deti začnú náhle odmietať poobedňajší spánok, aj keď predtým spávali pokojne. Môže sa stať, že dieťa v postieľke bdie, hrá sa, spieva si, rozpráva alebo kričí namiesto toho, aby zaspalo.
Potreba či mýtus: Kedy dieťa prestáva potrebovať popoludňajší spánok?
V batoľacom veku (1-3 roky) dieťa zvyčajne stále potrebuje popoludňajší spánok. Dieťa v tomto veku by malo denne spať približne 13 hodín, z toho 11 v noci, čo znamená, že dve hodiny spánku sú určené na oddych cez deň. Niektoré deti s obedňajším spánkom skončia v dvoch rokoch, iné si radi schrupnú aj počas prvého ročníka školy. Bežne sa argumentuje, že obedňajší spánok pomáha rastu a vývoju dieťaťa. Niektorí rodičia však nevidia priamy dôvod na spánok cez obed a často to narúša chod rodiny a plánované aktivity.
Mnohí rodičia sa domnievajú, že ak dieťa nebude spať cez obed, večer zaspí rýchlejšie. Toto je však omyl. Vyčerpané dieťa po celodenných aktivitách bez odpočinku zaspáva oveľa dlhšie, nepokojnejšie a ani ťažko vybojovaný spánok nie je pokojný. Nedostatok oddychu cez obed sa kumuluje a je viditeľný aj na dieťati nasledujúci deň.
Prečo je popoludňajší spánok dôležitý aj po dvoch rokoch?
Potrebu spánku a jedinečnosť dieťaťa by sme mali rešpektovať. Minimálne do dvoch rokov dieťaťa by sme sa mali o obedňajší spánok snažiť. Podľa výskumov neurologičky Rebeccy Spencerovej z Univerzity v Masachussetse majú deti, ktoré spia cez obed aj vo veku 4-5 rokov, výhodu oproti svojim rovesníkom, ktorí spať nechcú alebo ich rodičia nedávajú.
Podľa jej výskumu majú deti, ktoré spia cez obed, lepšie posilnenú pamäť a ľahšie si zapamätajú nové informácie, čo im uľahčuje učenie. Deti, ktoré nespávali cez obed, nedokázali tento deficit dohnať počas nočného spánku. Navyše, deti, ktoré nespia cez obed, sú v porovnaní s oddýchnutými deťmi oveľa hyperaktívnejšie, úzkostnejšie a majú vyšší sklon k depresii.
Vedci z Colorada dokonca zistili, že deti v batoľacom veku bez obedňajšieho spánku boli viac podráždené, mali menej radosti zo života, znížil sa ich záujem o svet okolo a ťažšie riešili problémy. Deti vyrastajúce bez obedňajšieho spánku majú ako škôlkari odlišné vyjadrovanie pocitov a dlhé obdobie „nespavého obdobia“ cez obed im môže privodiť celoživotné problémy s náladovosťou.
Jednoducho povedané, popoludňajší spánok patrí k povinnej výbave dieťaťa predškolského veku rovnako ako jedlo, pitie, hygiena a hry. Prináša viac výhod, ako je fakt, že rodič nemusí vysedávať pri posteli a prosiť dieťa, aby spalo. Námaha a určitá rodičovská dôslednosť v tomto smere stoja za to: jedna až dve hodiny spánku cez obed prinášajú regeneráciu celého organizmu, dieťa sa zbaví únavy a načerpá energiu, zlepší sa jeho imunita a dieťa lepšie zvláda stresové situácie.
Spánková regresia u dvojročných detí
Spánková regresia je obdobie, keď sa dobrý spáč zrazu začne často budiť alebo odmieta spánok úplne. U dvojročných detí môže byť spánková regresia spôsobená rôznymi faktormi:
- Separačná úzkosť
- Odmietanie poobedňajšieho spánku
- Sťahovanie sa do veľkej postele
- Učenie na nočník
- Nový súrodenec
- Strach
Ak sa separačná úzkosť objaví hneď, ako rodič prejde cez dvere detskej izby pred spaním, môže to narušiť spánok dieťaťa. Podobne ako pri separačnej úzkosti, náhle odmietanie spánku sa deje preto, lebo dieťa nechce nič zmeškať a čoraz viac si začína uvedomovať, čo chce.
Odmietanie poobedňajšieho spánku môžeme vnímať ako regresiu, pretože veľa detí sa nechce vzdať spánku až do 3-4 rokov. Najlepším riešením je pokračovať v zaužívanom režime a spánok ešte nerušiť. Veľmi malé percento detí v tomto veku prestane úplne cez deň spať.
Pre dieťa môže byť ťažšie spinkať počas noci a cez deň nerušene, ak je v novej, neznámej posteli. Postupne môžu začať nekontrolovateľne vyliezať z postele pri zaspávaní alebo v noci, čo podporuje odmietanie spánkov a veľmi dlhé zaspávanie.
Pre batoľatá v tomto veku nie je neobvyklé, že sa zobudia skoro ráno kvôli plnému močovému mechúru alebo potrebujú použiť nočník. Od dvoch rokov si väčšina detí oveľa viac uvedomuje nepríjemný pocit, ktorý spôsobuje mokrá alebo plná plienka.
Pre batoľatá je to obrovská zmena, ktorá im môže spôsobiť úzkosť. Možno začínajú mať v noci strach - v tomto veku začína mať dieťa aj väčšiu predstavivosť. Deti si oveľa viac uvedomujú svet a veci, ktoré im môžu ublížiť. Tento nový strach môže viesť k nočným morám, niekedy dokonca k nočným hrôzam.
Ako zvládnuť odmietanie popoludňajšieho spánku
Pri každej regresii je najlepšie byť dôsledný a neustále si pripomínať, že nič netrvá večne. Nedovoľte, aby si dieťa vytvorilo zlé návyky počas obdobia spánkovej regresie. Ak aj dieťa nezaspí, doprajte mu každý deň pokojnú aktivitu v prítmí.
Dávajte pozor na to, aby dieťa nezaspalo o 15:00-16:00 na hodinu, pretože by to mohlo spôsobiť večierku po 22:00 a dostať vás do začarovaného kruhu posunutého režimu. Toto je obdobie, kedy sa dieťa môže tváriť, že už postieľku nechce. Spací vak je jednou z pomôcok, ktorá pomáha deťom v postieľke zostať. Odporúča sa vyčkať a postieľku naďalej ponúkať a nerušiť.
Podporte spánok dieťaťa v postieľke. Ak aj plače a bojkotuje ju, vyberte ho, pohrajte sa a vráťte sa tam opäť spať. Ak je to potrebné, zostaňte jeden dva večery pri dieťati, aby zaspalo. Základom je nepýtať sa dieťaťa, či chce ísť spať, ale oznámiť mu to.
Ak si dieťa začne vyžadovať vašu prítomnosť pri zaspávaní, je v poriadku mu ju poskytnúť. Z dôvodu úzkosti alebo separačnej úzkosti sa môže dieťa nejaký čas v noci častejšie budiť.
Skráťte denný spánok, ak je príliš dlhý, pretože to narúša homeostázu a teda spánkový dlh.
Časté chyby pri rozkolísanom spánkovom režime
Pri riešení problémov so spánkom u detí sa rodičia často dopúšťajú chýb:
- Spánková rutina nie v rovnakom čase: Dôležité je dodržiavať konzistentný čas večerného spánku, ideálne okolo 18:00-19:00, s toleranciou pol hodiny až hodiny podľa únavy dieťaťa.
- Rituály pred spaním: Je dôležité mať konzistentné rituály pred spaním, ktoré dieťaťu signalizujú blížiacu sa noc. Začnite aspoň hodinu pred uložením, napríklad teplým kúpeľom, relaxačnou hudbou, čítaním. Vyhnite sa aktívnym hrám tesne pred spaním.
- Nerozpoznávanie signálov únavy: Rodičia by mali sledovať signály únavy dieťaťa, ako je žmolenie očí, zívanie, spomalená aktivita. Premeškané signály môžu viesť k hyperaktivite a problémom so zaspávaním.
- Spánkové „barličky“: Nadmerné používanie pomôcok ako kolísanie, nosenie či prechádzanie sa s dieťaťom môže brániť samostatnému zaspávaniu. Je lepšie zostať pri dieťati v postieľke, hladkať ho a poskytnúť mu pocit bezpečia.
- Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Dieťa potrebuje dostatok stimulov a aktivít počas dňa, aby sa večer dobre unavilo. Nedostatok aktivít môže viesť k tomu, že dieťa chce dobehnúť čas vtedy, keď by malo spať.
- Nevhodné prostredie na spánok: Prostredie by malo byť tmavé, tiché, s primeranou teplotou a dobre vetrané. Odstráňte rušivé elementy ako televízia či tablety.
- Príliš dlhý denný spánok alebo neskorý večerný spánok: Príliš dlhý denný spánok môže viesť k problémom s večerným zaspávaním. Rovnako aj príliš neskoré ukladanie na večerný spánok nevedie k dlhšiemu spánku ráno, skôr naopak.
- Obrazovky a modré svetlo: Modré svetlo z obrazoviek potláča produkciu melatonínu, hormónu podporujúceho ospalosť. Odporúča sa vypnúť obrazovky aspoň hodinu pred spaním.
- Priskoré presedlanie na veľkú posteľ: Prechod na veľkú posteľ by mal byť postupný. Dieťa môže najprv spať cez deň v novej posteli alebo tráviť v nej čas s rodičom.
- Nerealistické očakávania: Každé dieťa je individualita a je dôležité prispôsobiť sa jeho potrebám, nie sa striktne riadiť radami.
Pravidlá pre bezpečný spánok zahŕňajú ukladanie dieťaťa na chrbát na pevnú podložku, bez mäkkých predmetov v postieľke, bez prekrytia tváre, nakŕmené, prebalené a v čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou.
Ak je dieťa neustále v pohybe a večer ide spať skôr, ale stále má potrebu aktivity, je možné, že sa zmenila jeho potreba spánku. V takom prípade je dôležité prispôsobiť sa a zabezpečiť dostatok aktivít počas dňa, ale aj čas na pokojný oddych.
Stratégie spánku: Pre dieťa vo veku 18 až 36 mesiacov | NorthBay Health
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a jeho potreby sa môžu meniť. Ak dieťa odmieta popoludňajší spánok, ale počas dňa je spokojné a vyspaté, pravdepodobne už tento spánok nepotrebuje. Ak je však podráždené, mrzuté alebo má problémy so spánkom večer, pravdepodobne ešte popoludňajší spánok potrebuje.