Opisný slohový postup sa zameriava na zachytenie vlastností a znakov prostredia, osôb, predmetov a javov. Opis - základný útvar opisného slohového postupu - zachytáva znaky a vlastnosti, ktorými sa predmet odlišuje od podobných predmetov. Pri opise sa využíva logický postup a následnosť činností. Autor si vyberie podstatné znaky a zvolí si určitú logickú osnovu, ktorú pri opise dodržiava, aby jeho výpoveď bola zmysluplná.
Opisný slohový postup má veľmi široké uplatnenie - využíva sa vo všetkých jazykových štýloch. V hovorovom štýle môže byť súčasťou bežnej komunikácie (napr. jednoduchý, stručný opis osoby, predmetu, pracovný postup pri rôznych činnostiach - napr. príprava jedál). V administratívnom štýle sa využíva napríklad v životopise, motivačnom liste, pracovnom posudku ap. Opis v náučnom štýle je charakteristický prítomnosťou odborných termínov, nocionálnych slov, enumerácie, trpného rodu; súčasťou výkladu sú rôzne schémy, nákresy, tabuľky, grafy ap. (napr. odborný opis postupu, návod pri určitej činnosti, opis pri výklade, napr. opis štruktúr tela v anatómii ap.
Všetky útvary opisného slohového postupu majú úvod, jadro a záver. Úvod: informácie o mieste, kde sa objekt nachádza, materiál, z ktorého je vyrobený. Jadro: pohľad do vnútra objektu - objekt môžeme opisovať zhora nadol i zdola nahor.
Statický verzus dynamický opis
V slovenčine, podobne ako v iných jazykoch, rozlišujeme rôzne typy opisov, pričom dva z najzákladnejších sú statický a dynamický opis. Tieto dva typy sa líšia predovšetkým zameraním a použitými jazykovými prostriedkami.
Statický opis
Statický opis sa zameriava na opis predmetov, osôb alebo javov v danom momente, bez ohľadu na zmeny v čase. Ide o zachytenie statických prvkov, neživých vecí, ktoré akoby "stoja" v čase a priestore. Cieľom je čo najvernejšie vystihnúť podstatné a príznačné znaky opisovaného objektu.
Pre statický opis je typické používanie podstatných a prídavných mien, ktoré pomenúvajú znaky a vlastnosti predmetu. Slovesá sa používajú menej často, pričom sa uprednostňuje menné vyjadrovanie, napríklad použitie pomocného slovesa "byť" v spojení s trpným príčastím. Vety bývajú jednoduché, často s viacnásobnými vetnými členmi, a používajú sa priraďovacie a podraďovacie súvetia s prívlastkovou vedľajšou vetou.
V statickom opise prevládajú jednoduché vety s viacnásobným vetným členom, priraďovacie súvetia, podraďovacie súvetia s prívlastkovou vedľajšou vetou. Typickým statický opis je náučný opis - je presný, niekedy sa jeho názornosť zvyšuje ilustráciou alebo nákresom opisovaného predmetu.
Príklad statického opisu:
„Túto jar sa vyskytuje v hojnom počte fialka voňavá. Je to jedna z najstarších liečivých rastlín. Ide o trvácu rastlinu s nápadnými vždy príjemne voňavými kvetmi. Rastie v kroviskách, na medziach a vo svetlých lesoch. Fialka je iba 5-10 cm vysoká rastlina. Z krátkeho podzemka vyrastajú zakoreňujúce poplazy. Listy utvárajú prízemnú ružicu, sú obličkovito okrúhle až široko vajcovité, na báze srdcovité, vpredu slabo končisté až zaokrúhlené, na okrajoch husto vrúbkované, roztrúsené chlpaté až lysé. Prílistky sú široko vajcovité, končisté, celistvokrajové alebo na vrchu žľaznato brvité. Kvety vyrastajú na dlhých stopkách (v strede stopky s dvoma listeňmi), sú obojpohlavné, súmerné, voňavé. Kališné lístky sú vajcovité s odstávajúcimi príveskami. Korunné lupienky sú tmavofialové, na báze biele s fialovou ostrohou. Plod je krátko a husto chlpatá tobolka. Kvitne v marci až apríli. Predmetom liečebného použitia je celá rastlina. Fialka sa používa na uľavenie pri kašli a riedenie hlienu pri čiernom kašli a silnom zahlienení dýchacích ciest. reumatických bolestiach. U nás rastie asi 30 druhov fialiek a na celom svete asi 400 druhov.“
Dynamický opis
Dynamický opis sa zameriava na opis deja, procesu alebo činnosti, ktorá sa vyvíja v čase. Ide o zachytenie pohybu, zmien a sledu udalostí. Typickým príkladom dynamického opisu je opis pracovného postupu alebo návod na činnosť.
Dynamický opis opisuje dynamický predmet či jav - objekt sa opisuje v pohybe alebo sa opisuje následnosť činností. Najčastejšie sa uplatňuje ako opis pracovného postupu. Vymenúvajú sa v logickej, časovej a príčinnej následnosti jednotlivé úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii cieľa. V 1. os. alebo 3. os. pre opis pracovného postupu sa zvyčajne používajú slovesá v 1. alebo 2. osobe množného čísla, prípadne v rozkazovacom spôsobe.
Pre dynamický opis je typické používanie plnovýznamových činnostných slovies, ktoré vyjadrujú pohyb a činnosť. Vety sú zvyčajne jednoduché a priamočiare, aby sa zabezpečila jasnosť a zrozumiteľnosť opisu.
Dynamický opis môžeme nazvať aj meniaci sa opis, vyvíjajúci sa opis. Je to opis dejov, procesov či činností, ktoré sa opakujú. Typickým dynamickým opisom je opis pracovnej činnosti.
Ako uvariť dokonalé cestoviny | Gordon Ramsay
Opis pracovného postupu
Opis pracovného postupu je typickým dynamickým opisom. Vymenúva v logickej, časovej a príčinnej následnosti jednotlivé úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii istého cieľa. Sú pomenované plnovýznamovými činnostnými slovesami. V centre opisu je činnosť, ktorá sa má najpresnejšie vystihnúť tak, aby ju adresát vedel vykonať. Sú to návody na činnosť, návody na obsluhu (práčka, umývačka). Má nulovú subjektívnosť.
Opis pracovného postupu sa zvyčajne skladá z dvoch hlavných častí:
- a) vymenovanie materiálu a nástrojov potrebných pri práci
- b) opis postupu (využíva sa 1. os. pl. oznamovacieho spôsobu - skrutku zatočíme podľa postupu na obrázku 3c…alebo 2. os. pl. rozkazovacieho spôsobu - roztočte každé koleso…)
Príklad dynamického opisu (recept na pečiatku zo zemiaka):
Pekný väčší umytý zemiak rozkrojte po šírke na polovicu. Jemné kvapôčky utrite čistou handričkou. Na plôšku zemiaka fixkou načrtnite obrys tvaru pečiatky. Ostrým nožom vyrežte pečiatku podľa nakresleného obrysu. Pred pečiatkovaním ceruzkou načrtnite na výkres jemné vodiace čiary alebo jemnú sieť.
Príklad dynamického opisu (šitím gombíka):
Najprv vyznačíme miesto, kde chceme mať gombík. Ihlou zachytíme niť o látku, navlečieme do dierky gombíka a pretiahneme do druhej dierky. Potom striedavo zapichujeme ihlu do látky a do dierok gombíka. Dbáme na správne držanie ihly. Kolmo napichujeme aj vypichujeme.
Objektívny a subjektívny opis
Okrem rozdelenia na statický a dynamický opis môžeme opisy deliť aj podľa miery subjektivity autora.
Objektívny opis: Autor sa snaží čo najvernejšie zachytiť znaky a vlastnosti opisovaného predmetu bez vlastného hodnotiaceho stanoviska. Objektívnosť je dôležitá v náučnom štýle, vedeckých prácach a návodoch.
Subjektívny opis: Autor opisuje predmet zo svojho hľadiska a prináša vlastné hodnotenie. Autor si vyberie podstatné znaky a zvolí si určitú logickú osnovu, ktorú pri opise dodržiava, aby jeho výpoveď bola zmysluplná.
V dynamickom opise sa uplatňujú slovesá, ktoré sú spolu s metaforami a personifikáciami nositeľmi dynamiky. Nositeľom dynamiky nemusia byť len slovesá, môžu sa využiť aj krátke jednočlenné vety.
Dynamický opis sa uplatňuje najmä v umeleckom a publicistickom štýle.
| Typ opisu | Zameranie | Typické jazykové prostriedky | Príklady použitia |
|---|---|---|---|
| Statický | Opis predmetov, osôb, javov v pokoji, bez zmeny v čase | Podstatné a prídavné mená, menné vyjadrovanie, pomocné sloveso "byť" | Náučný opis (napr. opis rastliny), odborný opis |
| Dynamický | Opis deja, procesu, činnosti, pohybu | Plnovýznamové činnostné slovesá, slovesá v 1. alebo 2. os. mn. č. | Opis pracovného postupu (recepty, návody), opis pohybu |