Príloha k povoleniu na spoločnú poľovačku: Informácie a legislatíva

Poľovníctvo má na Slovensku dlhú a bohatú históriu, ktorá sa odráža v súčasnej legislatíve a praxi. Tento článok sa zameriava na prílohu k povolenke na spoločnú poľovačku, pričom skúma jej právne aspekty, historický vývoj a súčasné požiadavky.

Legislatívny rámec poľovníctva na Slovensku

Súčasný zákon o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej tiež „zákon o poľovníctve“) nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva charakterizujúceho poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej, zameraného na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva.

Poľovníctvo sa už v minulosti stalo súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia, činnosťou nenarúšajúcou racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy. Ambície súčasne platného zákona (vyjadrené v dôvodovej správe) sa zameriavajú na voľne žijúcu zver, na jej trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie, považujúc ju za obnoviteľný prírodný zdroj i za súčasť prírodných ekosystémov. Cieľom je natrvalo vytvoriť stav tak, aby v prírode boli zachované všetky druhy voľne žijúcej zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave.

Z právneho hľadiska je voľne žijúca zver - res nulius (vec nikoho) a teda vec každého. V tomto základnom právno-filozofickom poňatí je zver vecou verejnou, čo v demokratickom právnom systéme znamená, že každému ma byť dovolené ovplyvňovať jej osud (participovať na jej spravovaní) a nikto nesmie byť tohto vplyvu zbavený bez rozumných zákonných dôvodov.

§ 2 písm. z) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje zver, ako populáciu voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1.

Právom a výkonom (realizáciou) poľovníctva sa rozumie súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.

Spoločná poľovačka: Legislatíva a obmedzenia

Spoločná poľovačka je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov aspoň jedného poľovne upotrebiteľného psa a honca, pri ktorej strelci lovia zver vyhnanú z úkrytov honcami a psami. Z dôvodu bezpečnosti sa takýto spôsob lovu uskutočňuje len v termínoch stanovených v pláne spoločných poľovačiek schválených príslušným obvodným lesným úradom.

Spoločnú poľovačku riadi vedúci spoločnej poľovačky. Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu lovu a skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri, aby nedošlo k nežiaducemu zníženiu stavov. Z bezpečnostných dôvodov spoločnú poľovačku nemožno organizovať v lokalitách a v čase, v ktorom sa na nich zároveň vykonávajú poľnohospodárske alebo lesné práce.

V prípade plánovaných spoločných poľovačiek vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je zoznam účastníkov spoločnej poľovačky a zoznam poľovne upotrebiteľných psov zúčastnených na spoločnej poľovačke. Povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár.

Dôležité upozornenie týkajúce sa organizácie spoločných poľovačiek v období lockdownu: Na základe sprísnených protiepidemických opatrení schválených Vládou Slovenskej republiky (SR), kedy od soboty 19. decembra 2020 do 10. januára 2021 platil tzv. „lockdown“ a zákaz vychádzania, Slovenská poľovnícka komora (SPK) zverejnila stanovisko k organizovaniu spoločných poľovačiek. Vláda SR v uznesení č. 804 uviedla, že výnimku má pobyt v prírode, kde sa dá zahrnúť aj individuálna poľovačka. Avšak, pri spoločných poľovačkách môže dôjsť k blízkemu kontaktu osôb, pre ktorý nebola v uznesení vlády vidieť žiadna možnosť výnimky. Preto SPK rozhodne neodporúčala organizovať v tomto období spoločné poľovačky vzhľadom na vážnosť situácie. Existovala možnosť individuálneho lovu, ako aj pokračovanie poľovačiek do 28.2.2021 na základe mimoriadneho povolenia lovu v čase ochrany pre diviačiu a inú raticovú zver.

Vydané stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR k možnosti organizovania spoločných poľovačiek zo dňa 16.10.2020 bolo len stanoviskom, nie nariadením, a preto nemalo legislatívnu oporu v kritickom čase lockdownu.

Obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania platilo od 19. decembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa.

V roku 2021, napriek vážnej situácii so šírením koronavírusu, bolo možné organizovať spoločné poľovačky a skúšky PUP na základe výnimiek v uznesení vlády č. 695 a stanoviska ÚVZ SR, ktoré zaraďovali tieto aktivity do kategórie zasadnutí a iných podujatí. Preukázanie účelu cesty bolo odporúčané prostredníctvom pozvánky alebo povolenia na lov zveri. Bolo nevyhnutné rešpektovať aj nariadenia Regionálnych veterinárnych a potravinových správ SR.

Podľa vyhlášky ÚVZ SR č. 261 zo dňa 24.11.2021 a vyhlášky č. 262 sa pre výkon hromadných podujatí vyžadovalo riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora alebo inej preventívnej ochrannej pomôcky.

Stanovisko ÚVZ SR zo dňa 30.9.2021 s j. č. OLP/8975/43473 zaraďovalo spoločnú poľovačku a skúšky PUP do kategórie zasadnutí a iných podujatí, ktoré sa uskutočňujú podľa zákona, t. j. na jej uskutočnenie sa vzťahuje výnimka zo zákazu usporiadania hromadných podujatí aj v čase núdzového stavu.

Individuálny lov inej raticovej zveri ako diviačej, s nutnosťou vycestovať mimo okres trvalého pobytu, bol v danom období považovaný za zakázaný. Rovnako tak nebolo možné vykonávať iné činnosti mimo okres pobytu spojené s výkonom práva poľovníctva.

Povinnosti vedúceho spoločnej poľovačky a jej účastníkov

V § 59 zákona o poľovníctve č.274/2009 sa v odst.2 uvádza, že vedúci spoločnej poľovačky zodpovedá za jej organizáciu a bezpečný priebeh. Pred začatím je povinný skontrolovať osobám, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej poľovačke so zbraňou, doklady oprávňujúce na držbu, používanie poľov. zbrane a platnosť poľovného lístka. Zabezpečiť počas alebo po skončení spoločnej poľovačky, najneskôr nasledujúci deň za pomoci poľovne upotrebiteľného psa dohľadávku postrelenej zveri. Na dohľadávku sa môžu zúčastniť len osoby určené užívateľom poľov. revíru. Pre dohľadávku, ak sa uskutoční nasledujúci deň sa vystaví povolenie ako na spoločnú poľovačku.

Pozvanie na spoločnú poľovačku alebo individuálnu poľovačku je prejavom dôvery, preto je povinnosťou poľovníka, aby túto dôveru nezneužil. Bolo by nevhodné, keby si pozvaný hosť bez súhlasu štatutárnych zástupcov užívateľov poľovného revíru a bez súhlasu poľovného hospodára priviedol na poľovačku ďalšieho hosťa, hoci aj nepoľovníka.

Každá poľovačka je pre poľovníka sviatkom, a preto na ňu vždy chodíme primerane poľovnícky upravený. Na dohovorené miesto prídeme vždy presne a hneď sa prihlásime vedúcemu poľovačky. Poľovné zbrane musíme mať v bezchybnom stave a dodržiavame všetky bezpečnostné predpisy pri zaobchádzaní s nimi. Na miesto stretnutia ani na nástup pred začiatkom poľovačky nikdy neprichádzame s nabitou zbraňou.

Pri spoločných poľovačkách zvyšujú slávnostnú atmosféru spoločné nástupy účastníkov poľovačky, prípadne trúbenie poľovníckych fanfár a signálov. Poľovnícki hostia a domáci poľovníci pred začiatkom spoločnej poľovačky zvyčajne nastupujú do jedného, prípadne aj do dvoch radov. V prvom rade na pravom krídle stoja zástupcovia hostiteľskej organizácie a poľovný hospodár. Naproti nim vo vzdialenosti 10 až 12 krokov čelom k poľovníkom stojí vedúci poľovačky a po jeho pravej ruke stoja ostatní účastníci poľovačky, teda zamestnanci, hájnici, honci, psovodi, nabíjači atď. Ak sú prítomný aj trubači, nastúpia v radoch poľovníkov a pomocníkov na konci vľavo.

Po nástupe vystúpia na pokyn súčasne z radu poľovníkov a z radu pomocníkov proti sebe vedúci poľovačky a poľovný hospodár (alebo zástupca hostiteľskej organizácie), po štyroch krokoch sa zastavia, pozdravia a vedúci poľovačky hlási poľovnému hospodárovi, že poľovníci a pomocníci nastúpili na spoločnú poľovačku v určitom počte, zahlási počet prítomných, počet poľovne upotrebiteľných psov ap. Po vypočutí hlásenia poľovný hospodár poďakuje vedúcemu poľovačky podaním ruky, obaja pozdravia, poľovný hospodár urobí obrat vľavo vbok, predstaví vedúceho poľovačky a požiada prítomných, aby sa na poľovačke správali podľa jeho pokynov a dodržiavali bezpečnostné predpisy a pokyny pri streľbe a zaobchádzaní so strelnými zbraňami.

Na pokyn vedúceho poľovačky zatrúbia trubači signál „Pozor!“. Vedúci poľovačky alebo poľovný hospodár zaželá všetkým účastníkom úspešný lov a vyhlási poľovačku za otvorenú. Na jeho pokyn zatrúbia trubači signál „Začiatok poľovačky!“ a po odznení tohto signálu zatrúbia v pozore stojacim poľovníkom signál „Pohov!“.

Na poľovačke (po zaujatí určeného stanovišťa, nabití zbrane a nadviazaní kontaktu so susednými strelcami) nikdy nestrieľame na zver, ktorá je príliš ďaleko, ani na zver ktorá prišla na lepší dostrel susedovi. Je to nepoľovnícke, práve tak ako prisvojovať si zver, ktorú po spoločných výstreloch zasiahne náš sused. Veľmi neslušné je hádať sa o strelenú zver, ktorú si náš sused či už právom alebo neprávom prisvojuje. Na určenom stanovišti sa správame ticho a pokojne, suseda nevyrušujeme zbytočným krikom a nevyčítame mu chybné výstrely.

Vedúci poľovačky oznamuje koniec nadhánky dohovoreným znamením.

Historický vývoj poľovníctva na Slovensku

Už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Vhodné prírodné podmienky našej krajiny boli dôvodom, že na Slovensku boli už v rannom období v rokoch panovania Štefana I. (1000 - 1038) vytvorené poľovné revíry uhorských panovníkov (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, na Orave ale aj na Spiši) i zvernice.

Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb. Ďalšiu úpravu o love na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. z roku 1157. V nej spomínaný dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky.

V rokoch 1265 - 1270 zakazuje panovník poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver. Začiatkom 18. storočia verejne poľujú mešťania a aj cudzinci, čo prekáža feudálom. Šľachta si v roku 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve. Dekrét Karola III. nariaďoval prvýkrát ochranu zveri (napr. Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 sprísňujú ochranu práva poľovníctva.

Pytliactvo sa považovalo za krádež veci. František II. v roku 1802 zavádza čas ochrany pre niektoré druhy zveri, zakazuje sa lov samičej zveri v čase párenia i v čase odchovu mláďat. Ucelená úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. V 19. storočí začínajú byť ohrozené stavy veľkej zveri nadmerným lovom, preto sa začína s budovaním zverníc, do ktorých sa dovážajú aj cudzie druhy zveri (daniel a muflón). Zakladajú sa aj bažantnice.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti. V roku 1920 vzniká celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol MUDr. Ján Červíček. V roku 1923 vznikla v Brne Československá myslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie.

V roku 1935 dochádza k spojeniu sa ČSMJ a LOSu. V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve. V rokoch 1961 - 1968 dochádza k vzniku spoločnej poľovníckej organizácie vytvorením Československého poľovníckeho zväzu, ktorá v roku 1968 zaniká a následne na Slovensku vzniká Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) a v Čechách a na Morave sa opäť zakladá Českomoravská myslivecká jednota (ČMMJ).

Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23. apríla 2004.

Dekrét kráľa Vladislava II. v roku 1729 doplnil spomínaný dekrét cisár a kráľ uhorský Karol VI. po zrušení nevoľníctva v roku 1785, boli vydané ďalšie zákonné úpravy: dekrét Františka II z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný Ferdinandom V. v roku 1836, ktoré potvrdili právo šľachty na poľovanie ale tiež pripúšťali možnosť ochrany pozemkov sedliakov pred zverou.

Za vlády cisára Františka Jozefa I., boli v roku 1872 v Uhorsku zrušené všetky predchádzajúce zákony, výkon poľovníctva prešiel na vlastníkov pozemkov. V zákonnom článku VI/1872 bolo stanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorý má aspoň 100 súvislých katastrálnych jutier (57,5 ha). Poľovné právo na takomto pozemku patrilo jeho vlastníkovi, ten rozhodoval o jeho využití.

Zákon XX/1883 v dôsledku recepčnej normy č. 18 z roku 1918 prevzala aj Československá republika. Malý poľovnícky zákon č. 98/1929 Sb. Z významnejších úprav a výnosov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (od r. 1918) možno spomenúť najmä niekoľko ochranársky motivovaných úprav ako napr. v roku 1923 nariadenie o zákaze lovu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, v roku 1926 nariadenie o ochrane dropov na Žitnom ostrove, v roku 1932 o celoročnej ochrane medveďa hnedého.

Po ukončení druhej svetovej vojny v Československej republike Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorým sa sprístupnilo poľovníctvo širokej spoločnosti, poľovníctvo bolo spájané s vlastníctvom poľovného pozemku avšak o jeho výkon sa v spoločných, zlúčených a štátnych poľovných revíroch mohli uchádzať iba poľovnícke spoločnosti, ktorých stanovy schvaľovali štátne orgány. Poľovníctvo bolo považované za kultúrnu hodnotu, zaradené do odvetvia lesníctva a poľnohospodárstva, zabezpečujúce riadny chov, ochranu, lov a zužitkovanie ulovenej zveri.

V roku 1962 bol prijatý zákon o poľovníctve č. Novela zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. V roku 2009 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z., ktoré preferujú moderný environmentálny pohľad poľovníctva ako činnosti spájanej s tvorbou, ochranou a využívaním životného prostredia s cieľom optimálneho využívania prírodného bohatstva (voľne žijúcej zveri).

Samospráva a zodpovednosť v poľovníctve

Významný verejnoprávny aspekt má aj poľovnícka samospráva v konštituovaní Slovenskej poľovníckej komory (§ 41 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pretože sa v nej združujú všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revíroch; ide teda o spoločnú platformu zastrešujúcu všetky subjekty, ktoré vznikli za účelom praktickej realizácie poľovníckej činnosti.

Verejnoprávny rozmer Slovenskej poľovníckej komory je zvýraznený ďalej tým, že jej zákonom vymedzená pôsobnosť (vrátane preneseného výkonu štátnej správy) má za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu a je spojená i s dohľadom nad dodržiavaním poľovníckej disciplíny.

O uznanie poľovného revíru môže požiadať vlastník poľovného pozemku príslušný obvodný lesný úrad. Na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas kvalifikovanej (dvojtretinovej) väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.

O využití práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru tak, že ho môžu užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

Užívanie poľovného revíru môže jeho vlastník (resp. vlastníci) postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru fyzickej, či právnickej osobe, alebo poľovníckej organizácii. Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ho ďalej postúpiť.

Starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Pokiaľ sa tak nestane obvodný lesný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods.

Poľovníckym hospodárením je odborná činnosť realizovaná v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách (ich súčasťou je poľovný revír, ako základná jednotka) takým spôsobom, aby sa zabezpečil dobrý zdravotný stav zveri, optimálna početnosť, kvalita a správna veková a pohlavná štruktúra jej populácií, ako aj ostatných živočíchov ako súčasti ekosystémov.

Príloha k povoleniu na spoločnú poľovačku: Obsah a význam

Podľa § 53 ods. (6) zákona č.274/2009 z.z. v z.n.p. pri plánovaných spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je zoznam účastníkov spoločnej poľovačky a zoznam poľovne upotrebiteľných psov zúčastnených na spoločnej poľovačke.

Povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru.

V prípade, ak nebol ku dňu 12.12.2015 vymenovaný nový poľovnícky hospodár, spoločná poľovačka bola uskutočnená a podľa § 53 ods. 2 podpisuje povolenie na lov zveri poľovnícky hospodár. Ak poľovnícky hospodár bol odvolaný a jeho mandát zanikol pred uskutočnením poľovačky, povolenie na lov zveri by malo byť podpísané štatutárnym zástupcom užívateľa poľovného revíru. Skutočnosť, že mu výkon funkcie zanikol, nemá vplyv na platnosť povolení na lov zveri dovtedy vydaných užívateľom poľovného revíru.

Medializované odstrely psov a hospodárskych zvierat členmi SPK v roku 2021 výrazne poškodili dobré meno poľovníckej komunity. SPK vyzvala na monitorovanie a eliminovanie aktivít tých, ktorí svojimi činmi poškodzujú serióznych poľovníkov. Prezídium a ostatné volené orgány SPK sú pripravené chrániť práva a právom chránené záujmy svojich členov, ale netolerujú sa závažné osobné zlyhania jednotlivcov.

tags: #priloha #k #povolenke #na #spolocnu #polovacku