Konzumácia mlieka môže u niektorých osôb spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa s konzumáciou mlieka a produktov z neho spájajú, patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy. Často sa zvyknú zamieňať, pretože niektoré ich prejavy sú podobné. Poďme sa pozrieť na rozdiel medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na bielkovinu kravského mlieka a možno tak lepšie pochopiť ako interpretovať svoj problém a nemiasť okolie.
Intolerancia na laktózu
Laktózová intolerancia je reakcia organizmu na jednu zložku mlieka - mliečny cukor - laktózu, ktorú nevie enzymaticky rozložiť. Príčinou je chýbanie enzýmu laktáza, ktorý sa tvorí v tenkom čreve. Mliečny cukor, aby mohol byť vstrebaný cez črevo do tela, musí byť rozložený enzýmom laktáza. Ak tento enzým chýba, cukor laktóza sa hromadí v hrubom čreve a tak sa vytvára prostredie vhodné pre pomnoženie určitých typov črevných baktérii. Tie potom produkujú plyny a ďalšie látky, ktoré dráždia hrubé črevo, zhoršuje sa aj spätná absorbcia vody z hrubého čreva. Toto všetko sa klinicky prejavuje nafukovaním brucha, bolesťami a pocitmi diskomfortu v bruchu až hnačkami a zvracaním. Príznaky sa môžu prejaviť ojedinele aj mimo tráviaceho traktu napríklad vyrážkami a ekzémom na koži.
Rozoznávame vrodenú, primárnu a sekundárnu intoleranciu laktózy.
Primárna (adultná) intolerancia laktózy
Primárna intolerancia alebo adultná (adult je dospelý) znamená, že väčšina dospelých jedincov celosvetovej populácie stráca schopnosť v dospelosti tvoriť laktázu. Ale táto vlastnosť je na Zemi nerovnomerne rozšírená. Zachovanou schopnosťou produkovať laktázu aj v dospelosti sa vyznačuje kaukazská (biela) rasa a obyvatelia Blízkeho Východu. Uvádza sa, že belosi majú laktózovú intoleranciu v 18 % až 25 % prípadov, aziati a černosi až 75 % - 95 % prípadov.
Schopnosť rozkladať laktózu aj v dospelom veku sa vysvetľuje viac ako 10 000 ročnou poľnohospodárskou produkciou potravín z mlieka v oblasti Európy a Stredomoria zvýšením tolerancie na laktózu. Tolerancia laktózy v Európe tiež stúpa v populácii smerom na sever Európy. Vieme, že laktóza sa významne podieľa na prenose vápnika z čreva do organizmu. Okrem laktózy toto „dokáže“ len vitamín D, ktorého hlavným zdrojom je slnečné žiarenie. Takže severanom na získanie životu nevyhnutého kalcia nezostávalo nič iné, len začať tolerovať laktózu, keďže mali málo D vitamínu tvoreného slnečným žiarením. Preto je medzi Európanmi veľa ľudí, ktorí tolerujú mlieko a preto jogurty vymysleli stredomorské národy, aby im jogurtové baktérie, ktoré natrávia mliečny cukor laktózu umožnili konzumovať mlieko.
Sekundárna (získaná) intolerancia laktózy
Sekundárna- získaná intolerancia laktózy môže vzniknúť u dospelých a dospievajúcich, ktorí laktózu pôvodne tolerovali. Intolerancia u nich nastala z dôvodu choroby ako celiakia, Crohnova choroba alebo iné zápalové ochorenie čriev alebo funkčných porúch tráviaceho traktu. Prechodne môže nastať pri narušení črevnej mikroflóry, napr. po prekonanom infekčnom ochorení, ktoré ohrozí trávenie, či po užívaní antibiotík. Obvykle trvá 1-3 týždne, kým sa črevá zregenerujú a zahoja.
Ako sa majú stravovať ľudia s intoleranciou laktózy?
Ľudia s intoleranciou na laktózu to majú pomerne jednoduché, keď sa chcú stravovať bez problémov. Stačí si vybrať mliečny výrobok s menším alebo žiadnym množstvom laktózy a ťažkosti zmiznú. Ľudia s intoleranciou laktózy obyčajne dobre tolerujú jogurty a syry, kde je prirodzene menej laktózy, lebo kyslomliečne baktérie ju zmetabolizovali. Preto prísna, úplne nemliečna strava nie je nutná. Dostupné sú tiež tablety, či kvapky s obsahom enzýmu laktáza, ktoré sa užívajú pred jedlom a pomáhajú predchádzať nepriaznivej reakcii organizmu na laktózu.
Konkrétne, osoby s intoleranciou laktózy majú dve možnosti - konzumáciu špeciálnych bezlaktózových produktov, ktoré sú dnes v ponuke mnohých potravinových reťazcov. Oproti bežným potravinám sú však drahšie. Druhým riešením je užívanie špeciálneho výživového doplnku vo forme kvapiek alebo tabletiek, ktorý obsahuje enzým laktáza a konzumuje sa pred užívaním potravín s laktózou. Tento doplnok laktózu v organizme rozloží a zmierni prejavy, ktoré po jej užívaní vznikajú.
Na rozdiel od alergie na mliečnu bielkovinu, pri intolerancii laktózy nie je nutná až taká striktná diéta s úplným vylúčením mlieka a výrobkov z neho. Osoby s intoleranciou laktózy zvyčajne znesú malé množstvá niektorých mliečnych produktov. Navyše, niektoré mliečne výrobky obsahujú iba malé množstvo laktózy, napr. Každá osoba s intoleranciou laktózy má pritom iný prah znesiteľnosti laktózy, a tak to, čo môže jednému spôsobiť tráviace ťažkosti, inému nespôsobí žiadne.
Keďže intolerancia laktózy sa týka stáleho väčšieho počtu ľudí, aj výrobcovia potravín na to reagujú a hľadajú si k tejto špecifickej skupine zákazníkov cestu. Na druhej strane, množstvo výrobkov laktózu obsahuje. Preto sa treba vyhýbať produktom s obsahom srvátky, sušeného mlieka a „light“ mliečnym výrobkom. Pravidlo pri výbere potravín je v podstate jednoduché - keďže laktóza je rozpustná vo vode, najviac sa vyskytuje vo výrobkoch z odtučneného mlieka. Naopak, najmenej laktózy je v tučných výrobkoch. Ďalej baktérie mliečneho kvasenia (napr. jogurtové kultúry) pomáhajú rozkladať laktózu.
POZOR! Osoby s intoleranciou laktózy si musia dávať pozor nielen na skryté mlieko v potravinách, ale aj na užívanie liekov. Vápnik je dôležitým prvkom pre zdravie človeka, osoby s alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy by nemali na jeho konzumáciu zabúdať. Sú to napr. A keďže vápnik sa v tele lepšie absorbuje spolu s vitamínom D a kyselinou listovou, netreba zabúdať ani ich konzumáciu.
Ak máte podozrenie, že po konzumácii mliečnych výrobkov trpíte hore uvedenými príznakmi, laktózovú intoleraciu vám potvrdí dychový laktózo-tolerančný test.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Mlieko môže spôsobovať ďalší problém a to na alergiu na mliečne bielkoviny. Alergia na mlieko je definovaná ako hypersenzitivita na bielkovinu kravského mlieka, ako nežiaduca reakcia imunitného systému na uvedený alergén. Mlieko predstavuje 3. najčastejšiu potravinu (po 1. arašidoch a 2. orechoch) schopnú vyvolať anafylaxiu.
ABKM sa vyskytuje u 2 % dojčiat a 0,5 % dospelých. U dojčiat a s vekom klesá (ale môže pretrvávať aj celoživotne). Do 2. roku sa u 28 % detí tolerancia na kazeín obnoví, do 4. roku sa obnoví u 56 % detí a do 6. roku až u 70 % detí.
Prejavuje sa žihľavkou, opuchom pier, jazyka a hrdla, kašľom, vracaním, kŕčmi v bruchu, hnačkami, krvou v stolici, či bezfarebným výtokom z nosa. Môže spôsobiť aj najzávažnejšiu anafylaktickú reakciu ohrozujúcu život zúžením dýchacích ciest a poklesom krvného tlaku.
Pod skratkou ABKM sa skrýva najčastejšia potravinová alergia u detí do 3 rokov veku. Ide o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, ktorá postihuje 2 - 5% dojčiat. V drvivej väčšine prípadov sa táto alergia prejaví v prvom roku života dieťaťa. Naopak, len výnimočne sa objaví až po uplynutí prvých 12 mesiacov od narodenia.
Príčinou alergie na mlieko je imunitná odozva organizmu na mliečnu bielkovinu. Táto odozva sa tiež označuje ako hypersenzitivita. Alergia je závažnejším problémom ako intolerancia laktózy. Z tohto dôvodu je pri nej zakázané mlieko a mliečne výrobky úplne konzumovať. Bielkoviny (proteíny) je potrebné v takom prípade prijímať z iných zdrojov. Napríklad z rýb, mäsa či vajec.
Pri ABKM je potrebná úplná eliminačná diéta, čiže vylúčenie mlieka a všetkých potravín s obsahom mlieka (áno, aj pekárenské výrobky s obsahom mlieka). Ak máte podozrenie, že vy alebo vaše dieťa máte po požití mliečnych výrobkov niektoré z uvedených symptómov a môže to byť ABKM, túto diagnózu potvrdí imunologické vyšetrenia u gastroenetrológa.
Keďže ABKM je najčastejšia u dojčiat, môže dojčené dieťa reagovať aj na konzumácia mlieka jeho matkou.
Neliečená alergia na mlieko spôsobí narušenie rovnováhy imunitného systému dieťaťa a môže zapríčiniť vyššiu náchylnosť k infekciám a iným alergiám v budúcnosti. Deti s alergiou sú nižšieho vzrastu ako ich rovesníci bez alergie.
Ako sa prejavuje alergia na mlieko u bábätka?
Respiračné problémy sú vzácne, ale objavujú sa ako kašeľ, piskot alebo dýchavičnosť. Pokiaľ máte podozrenie, že by vaše dieťa mohlo trpieť alergiou na bielkovinu kravského mlieka, objednajte sa k lekárovi. Ten vás prevedie jednotlivými krokmi na konečnú diagnózu. ABKM je možné ľahko zvládnuť pomocou správne zvolenej diéty, získanie diagnózy včas je teda nesmierne dôležité. Príznaky a následnú návštevu lekára nepodceňujte.
Diagnostika alergie na bielkovinu kravského mlieka
Na základe symptómov a rodinnej anamnézy sa predpokladaná diagnóza môže potvrdiť rôznymi metódami. Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší. Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko, respektíve na bielkovinu kravského mlieka. Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou. Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami.
Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní/týždňov vysadí zo stravy mlieko a všetky výrobky z neho (i tie, v ktorých je mlieko skryté - napr. sladkosti, dochucovadlá, zmrzlina, instantné výrobky, pečivo, údeniny, energetické tyčinky pre športovcov ap.) a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú, napr. Podľa toho, či sa na túto alergiu nabaľujú aj ďalšie, alergiológ zvažuje ďalšiu liečbu, napr. antihistaminiká, kortikosteroidy ap.
Stravovanie pri alergii na bielkovinu kravského mlieka
Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka sa pristupuje k striktnej diéte. Vysadí sa mlieko aj mliečne výrobky, je nutné sa vyvarovať všetkých zdrojov kravských bielkovín. U dojčených detí je zvyčajne možné s dojčením pokračovať, v niektorých prípadoch sa dojčiacim matkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu.
Odporúča sa vylúčiť kravské mlieko a všetky produkty z neho zo stravy. Eliminačná diéta zlepší príznaky pacienta a po určitej dobe (6 - 12 mesiacov) sa môže skúsiť opäť zaviesť mlieko do stravy (pod dohľadom lekára).
Bola vášmu dieťaťu diagnostikovaná alergia na mlieko? Trpíte ňou aj vy v dospelosti? Dôležitým krokom je vyradiť všetko kravské mlieko (a produkty z neho) z vašej stravy. Ak dojčíte, vyhnite sa konzumácii kravského mlieka, nakoľko cez materské mlieko sa vie kravská bielkovina dostať k dojčiatku.
Vysokorizikoví pacienti by mali mať vždy poruke tzv. Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy. Napr. Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali.
Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.
Ak nemôže byť vaše bábätko dojčené a vo vašej rodine sa vyskytuje IgE sprostredkované alergické ochorenie (napr. Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care), napr. Sunar Allergy Care, Nutrilon Allergy Care, Nutrilon Allergy Digestive Care. U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.
Intolerancia laktózy verzus alergia na mliečnu bielkovinu - Dr. Elaine Barfield a Shara Wagowski, RD
Stravovanie s alergiou na bielkovinu kravského mlieka, ako aj intoleranciou laktózy, nie je jednoduché, ale dospelí, ktorých sa tieto diagnózy týkajú, potvrdia, že je to len vec zvyku.
Ak by vás zaujímalo, ktorá zo spomínaných diagnóz má horšiu prognózu, tak vedzte, že ak sa alergia na bielkovinu kravského mlieka objaví v ranom detstve, najneskôr do puberty zvykne ustúpiť. Ak sa objaví u dospelých, môže byť spúšťačom ďalších potravinových, ale i tzv.