Hrach siaty (latinsky Pisum sativum) je veľmi významná hospodárska plodina, ktorú radíme medzi strukoviny. Struky skrývajú semená s širokým využitím v potravinárskom priemysle. Hrach je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, pestovaná ako zelenina, obilnina alebo krmovina. Nazýva sa rôzne, ale ide o tú istú strukovinu, pričom rozdiel spočíva v stupni zrelosti a druhu, ktorý pestujete na konkrétny účel - do kuchyne, na poľnohospodárske kŕmenie alebo na zlepšenie pôdy.
Hrach siaty fixuje dusík v pôde vďaka symbióze s baktériami. Je to jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie. Po obratí plodov sa odporúča odstrihnúť rastlinu pri zemi a koreňový systém ponechať v pôde, aby ju naďalej vyživoval.
Hrach, typická jarná zelenina, má vegetačné obdobie 65 - 90 dní. Patrí do čeľade bôbovitých, pre ktorú je typické, že na korienkoch sa nachádzajú malé hrčky, v ktorých sú sústredené baktérie schopné pútať vzdušný dusík.
Druhy hrachu
Odrodu hrachu vyberajte podľa toho, na aký účel ho pestujete.
- Zelený mladý hrášok: Zberá sa v nezrelom stave, keď sú semená šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Ideálny na konzumáciu v čerstvom surovom stave alebo v jedlách, kde vynikne jeho jemná chuť, napríklad v polievkach či rizote.
- Suchý hrach: Nechá sa dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie a často sa používa na prípravu polievok, kaší či pyré.
- Hrach dreňový: Má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú, pretože sú tvrdé a vláknité. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie. Ak si radi pochutíte na nezrelých strukoch pridávaných do rôznych jedál, vysejte hrach dreňový. Hrach dreňový možno nechať tiež dozrieť a konzumovať jeho semená.
- Hrach cukrový: Má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Tento hrášok je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie. Najchutnejším druhom na priamu konzumáciu je hrach cukrový. Semienka má guľaté so sladkou chuťou. Hrach cukrový (Pisum sativum var. saccharatum) vytvára široké dužinaté struky, ktoré neobsahujú tvrdú vrstvu šupky. Zberajú sa celé struky, kým sú semená vnútri ešte malé.
- Krmný hrášok: Hrášok pestovaný na krmné účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.
Táto chutná strukovina obsahuje vitamíny C, B, E, A a kyselinu listovú.
Výber odrody
Pred samotným nákupom osiva je dôležité zvážiť, ktorú odrodu dreňového hrachu si vyberiete. Osivo dreňového hrachu má zvráskavený povrch, na rozdiel od hladkého. Pre úspešné klíčenie potrebuje absorbovať veľké množstvo vody, konkrétne 150 až 155 % svojej hmotnosti. Samozrejme, prvým krokom k úrode sladkého hrášku je výber odrody. Osivo by nemalo byť staršie ako tri roky.
Odrody vhodné na pestovanie:
- Odroda OSKAR: Patrí medzi skoré, veľkozrnné odrody so stredným vzrastom. Rastlina dorastá do výšky 60-80 cm, preto je vhodné vysádzať odrodu ku oporám. Struky sú mierne prehnuté, dlhé približne 10 cm, obsahujú 10-12 zelených zŕn.
- Odroda GLORIOSA: Výška hrachu je približne 50-60 cm, preto nie je potrebná výsadba ku oporám. Dozrieva veľmi rýchlo a preto je vhodný postupný výsev. Struky sú rovné, veľké približne 7 cm, zelenej až tmavozelenej farby. Každý struk obsahuje 6-7 stredne veľkých až veľkých zelených zŕn. Odroda je vhodná na priamy konzum, konzervovanie a mrazenie.
- Odroda Progress 9: Veľmi skorá odroda hrachu záhradného, vynikajúca pre samozásobenie. Porast dosahuje výšku 60 - 80 cm, rastliny sú silné, bohato olistené, so svetlo zelenými listami. Struk je dlhý asi 10 cm, ostro ukončený, prehnutý, s 10 - 12 zrnami v struku. Zrno je veľké, tmavo zelené. Dosahuje nadpriemerné výnosy zeleného zrna.
- Odroda Alderman: Neskorý, tyčkový. Veľkozrnný. Záhradný hrach Alderman je neskorá odroda hrachu vysokého vzrastu určená predovšetkým na pestovanie s oporou. Ako oporu môžete použiť drôt, tyč alebo nechať voľne popínať. Rastlina dosahuje výšku 140 - 160 cm. Tvorí struky veľkosti 10 - 12 cm s obsahom 9 - 10 zŕn svetlo zelenej farby. Túto odrodu možno pestovať tiež bez opory, vtedy sú rastliny voľne poliehavé.
- Odroda ZÁZRAK Z KELVEDONU: Patrí medzi vyššie, stredne skoré, nenáročné odrody. Rastlina dosahuje výšku približne 70-75 cm. Dozrieva veľmi rýchlo a preto je vhodný postupný výsev. Struky sú stredne veľké, zelenej až tmavozelenej farby. Každý struk obsahuje 6-8 stredne veľkých až veľkých zelených zŕn.
Klíčenie a výsev
Sadenie hrachu na jar je obľúbenou činnosťou netrpezlivých záhradkárov, ktorí sa práci v záhrade po zime nevedia dočkať. Hrach je plodina, ktorú môžete na to isté miesto vysiať až 4 roky po sebe. Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Hrach môžete vysievať, keď teplota pôdy dosiahne 4,5 °C a nočné teploty by nemali klesať pod - 2 °C. Pri týchto teplotách dokáže hrach vyklíčiť a odolajú mu aj mladé rastlinky.
Minimálna teplota pre klíčenie a rast hrachu je približne 4,5 °C. Osivo je možné vysievať aj skôr, no pri nižších teplotách nebude klíčiť ani rásť, iba nabobtná. Dlhodobé pôsobenie nízkej teploty na nabobtnané osivo môže zhoršiť klíčivosť a spôsobiť jeho vyhnívanie. Pri klíčení absorbuje semeno hrachu až 100 - 105 % vody oproti vlastnej hmotnosti.
Hrach je možné siať postupne až do júna a neskoré odrody až do júla, čím sa zabezpečí dlhodobý zber až do jesenných mesiacov. Medzi záhradkármi sa termíny na výsev hrachu rôznia. Začiatkom leta sa často v záhonoch uvoľní miesto po niektorých plodinách, napríklad po šalátoch, reďkovkách a podobne. Voľná pôda sa priamo ponúka na letný výsev hrachu, ktorý robíme počas celého júla.
Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahších pôdach semienka vysievajte hlbšie. Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť pri skorších odrodách 30 cm. Neskorším odrodám s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm. Sejte vo vzdialenosti 2 - 3 cm. Veľkozrnné odrody vyžadujú vzdialenosť 5 - 6 cm. Vysievanie do jamiek po niekoľkých semienkach by malo za následok nižšiu úrodu, prípadne tiež ich vyhnívanie. Brázdu zahrňte a jemne pritlačte dlaňou.
Môžete, ale nemusíte namočiť hrach pred sadením. Ak chcete urýchliť proces klíčenia, môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrach primerane zavlažili. So závlahou to však nepreháňajte.
Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Niektorí záhradkári vysádzajú na husto, iní preferujú redší porast a vzdialenosť medzi riadkami tak môže byť aj viac ako 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien.
Stanovisko a pôda
Najlepšie sa hrášku darí v stredne teplých oblastiach, kde dosahuje najlepšie výnosy. Stanovisko by malo byť slnečné, dobre chránené pred vetrom. Odporúča sa pestovať hrach s oporou. Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná. Pôda hrachu vyhovuje mierne zásaditá, priepustná, humózna, s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Príliš sa mu nedarí v ílovitých a veľmi kamenistých či zmáčaných pôdach.
Hrach nepotrebuje hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí. Pred výsevom pôdu dobre a do hĺbky prekypríme, môžeme pridať preosiaty kompost a hrabličkami povrch dobre spracujeme.
Starostlivosť o porast
Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu okolo 15 °C. Hrach neznáša horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto ho v teplejších oblastiach Slovenska treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili. Krátke dni s chladnejším počasím sú ideálne pre rast stonky a listov. Po oteplení, keď má hrach k dispozícii viac svetla, sa začnú tvoriť kvety.
Hrach sa zberá postupne podľa požadovaného stupňa zrelosti. Počas dozrievania semien zálievku znížte. Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Po skončení vegetačného obdobia nevytrhávajte celé rastliny aj s koreňom.
Pred výsadbou je dôležité uvoľniť pôdu a odstrániť trávu, kamene a iné nečistoty. Hrach potrebuje veľa slnka, takže si vyberte miesto na záhrade, kde bude mať prístup k slnečnému svetlu aspoň 6 hodín denne.
Závlaha
Dostatok vody pre hrach je kľúčový počas klíčenia a kvitnutia. Nedostatok vody môže spôsobiť ploché struky bez zŕn. Zavlažovanie bude hrach potrebovať počas klíčenia, kvitnutia a zakladania strukov a pri piesočnatej pôde. Pravidelne zavlažujte, najmä v čase klíčenia a pri piesočnatých pôdach.
Hrach potrebuje dostatok vody, aby sa správne rozvíjal. Zalejte rastliny pravidelne a sledujte, aby pôda nebola príliš suchá alebo mokrá.
Opora
Treba však myslieť na to, že rastlina hrachu je veľmi krehká, hrášok sa potrebuje o niečo opierať a uchytávať sa pritom svojimi úponkami (fúzami). Väčšina odrôd hrachu vyžaduje oporu vysokú približne 1 meter, ktorú je vhodné pripraviť až po vzídení hrachu. Ako oporu je možné použiť siete, drevené alebo kovové latky so špagátmi, prípadne odrezky z husto rozvetvených stromov. Aby sa rastlina mala kam rozrastať, poskytnite jej oporu. Keď sa hrach nebude musieť ťahať popri zemi, budete mať väčšiu úrodu.
Spôsob výsadby hrachu závisí od druhu opornej konštrukcie, ktorú mu dáte. Semená hrachu môžete vysádzať v počte 4 - 5 ks do hniezd vzdialených od seba 30 cm. Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať.
Tip: ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.
Ochrana pred škodcami
Pestovanie hrachu môže sprevádzať boj so škodcami. Hrach napádajú skočky, vošky, roztoče a molice. Na boj proti nim používajte hlavne bioprípravky. Ak sa ich potrebujete zbaviť, používajte menej agresívne alebo doma vyrobené bioprípravky z rôznych rastlín. Výsev je potrebné chrániť pred vtáctvom.
Prevencia je kľúčová, vrátane striedania plodín a používania sietí proti hmyzu. V prípade výskytu škodcov alebo chorôb je vhodné využiť biologické prípravky.
Toto mi mohlo zničiť úrodu! | postrek hrachu
Hrach ako microgreens
Sladký hrášok je tiež vynikajúci ako microgreens. Semená sa namočia na 8-12 hodín a potom sa rovnomerne rozsypú na pôdu a jemne zatlačia do substrátu. Pôda sa udržiava vlhká, ale nie mokrá, a zabezpečí sa dostatok svetla. Sladký hrach ako mikrobylinka je plný vitamínu C, K a folátu, ktoré podporujú imunitný systém, zlepšujú trávenie a posilňujú kosti. Mikrobylinky sa stávajú čoraz obľúbenejšou súčasťou zdravého životného štýlu. Jednou z najlahodnejších a najvýživnejších mikrobyliniek je sladký cukrový hrášok. Tento hrášok chutí presne tak, ako ho poznáte v jeho prvej várke hráškových lúskov na jar. Čerstvý a sladučký hrášok je extra chrumkavý a veľmi šťavnatý. Je to najobľúbenejší druh mikrobylinky vôbec. Semená si starostlivo vyberáme pre vysokú kvalitu a klíčivosť bez pesticídov a GMO free, nemorené, neošetrované proti škodcom a teda sú konzumovateľné aj ako klíčky.
Príprava semienok:
Semienka pripravte na klíčenie a namočte ich do vody na 8-12 hodín.
Sadenie:
Semená hrachu rozsypte rovnomerne na pôdu a môžete ich jemne zatlačiť do substrátu.
Starostlivosť:
Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú, a zabezpečte dostatok svetla.
Ďalšie vhodné semená na microgreens:
- Reďkovka ružová: Posilňuje imunitný systém a má krásnu ružovú stonku a zelené lístky.
- Brokolica: Odkysľuje organizmus, pôsobí protizápalovo a obsahuje sulforafan.
- Kaleráb fialový: Zabezpečuje energiu a vitalitu, podporuje krvotvorbu a udržuje zdravú pokožku, vlasy a nechty.
- Kapusta červená: Pomáha udržiavať imunitu v skvelej forme vďaka vysokému obsahu selénu.
- Rukola: Má výraznejšiu a prenikavejšiu chuť ako dospelá rukola.
Pestovanie v nádobách
Hrášok možno ľahko pestovať aj v kvetináči. Hrach cukrový je možné pestovať aj v nádobách. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov.
5 krokov k sladkej úrode:
- Výsev: V chladných oblastiach začnite s výsevom na jar, v teplých už v januári alebo septembri. Hrach najlepšie klíči pri 10-15 °C a mladé rastlinky dobre odolávajú chladu. Semená saďte do hĺbky 2,5 cm a v riadku od seba 5 cm.
- Zálievka: Počas klíčenia vyžaduje hrach rovnomernú zálievku, ale nie premokrenú pôdu. Pôdny profil by mal byť vlhký do hĺbky približne 1 cm.
- Nastielanie: Keď sú rastliny vysoké 10-12 cm, pridajte do nádoby nastielací organický materiál (0,5-1 cm).
- Zber: So zberom začnite, keď sú struky mierne napuchnuté a obsahujú malé semená (zvyčajne 5-7 dní po odkvitnutí). Čím častejšie struky zberáte, tým viac povzbudzujete rastlinu, aby rodila ďalšie.
Vďaka nenáročnému pestovaniu je hrášok obľúbený aj u menej skúsených pestovateľov.
Hrach siaty dreňový (Pisum sativum) pestujeme najmä kvôli krehkým, sladkastým semenám, ktoré v mladom čerstvom stave konzumujeme priamo zo strukov. Semená neskôr tvrdnú a strácajú sladkosť. Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú. Struky potom oberáme suché, semená vylúpeme. Po vyčistení, vysušení a približne 24 až 48 hodinách v mrazničke ho skladujeme vo vreckách alebo v sklenených pohároch v tmavej špajze. Kým čerstvo zozbieraný hrášok obsahuje veľa vody a vitamínov, po usušení klesá nielen obsah vody, ale aj vitamínov. Na druhej strane sa zvyšuje obsah minerálov. Čerstvý hrášok je bohatý na vitamíny C, A, K a vitamíny skupiny B. Obsahuje množstvo bielkovín, kyselinu listovú, železo, draslík a vápnik.
Hrach vysievame do skleníka, ako aj voľne na záhon do hĺbky okolo piatich centimetrov. Semená môžeme vopred naklíčiť na vlhkej vate alebo gáze, čím výrazne urýchlime rast vňate. U nás sa najčastejšie pestuje hrach dreňový a cukrový. Dreňový sa pestuje na zber čerstvého zeleného semena, pri cukrovom hrášku nás zaujímajú mladé struky.
Hrach neznáša organické hnojenie, ide o plodinu druhej a tretej trate, ktorá sa pestuje po zemiakoch alebo inej zelenine. Pri dlhodobom suchu je nutné zalievať. Zberať ho môžeme aj po úplnom dozretí. Scvrknuté a chuťovo horkasté semienka však slúžia skôr na výsev v ďalšom roku. Zber hrášku si môžete predĺžiť až o jeden mesiac. Čerstvý hrášok sa dá uchovať približne desať dní v igelitovom vrecku v chladničke, vyžaduje vlhkosť okolo 90 %. Dá sa tiež zamraziť alebo sterilizovať.
Sadenie hrachu je jednoduché a zábavné, a môže byť skvelou aktivitou pre tých, ktorí sa radi venujú záhrade a zberu vlastných plodov. Hrach je veľmi užitočná zelenina, ktorá obsahuje mnoho živín, ako sú bielkoviny, vláknina a vitamíny. Okrem toho, hrach je tiež cenným zdrojom dusíka pre pôdu, čo robí z neho dobrého spoločníka pre mnoho rastlín.
Hrach sa zvyčajne sadí v zime alebo na jar, keď sa pôda dostatočne zohreje. Ak vysadíte hrach príliš skoro, môže byť náchylný na mrazy a choroby. Hrach je rastlina, ktorá je schopná prežiť mierny mráz, no príliš nízke teploty môžu poškodiť jeho rast a úrodu. Ak chcete vypestovať hrach v oblasti, kde sú zimy prísne a teploty klesajú pod bod mrazu, odporúča sa vysádzať ho v čase, keď sa pôda dostatočne zohreje, obvykle v polovici jari. Ak sa však počas rastu hrachu objaví neočakávaný mraz, môžete rastliny chrániť niekoľkými spôsobmi. Môžete ich zakryť fóliou alebo agrotextíliou, ktoré pomôžu udržiavať teplo a minimalizovať škody spôsobené mrazom. Okrem toho, aby ste chránili hrach pred mrazom, môžete tiež zvoliť odrody, ktoré sú odolnejšie voči mrazu.
Semená hrachu sa zvyčajne sadia do hĺbky 2,5 až 5 cm a vzdialenosti 5 až 10 cm od seba.
Hrach je náchylný na niekoľko škodcov a chorôb, ako sú napríklad slimáky, vošky, múčnatka a hrdza.
Hrach by mal byť zozbieraný, keď sú struky plne vyvinuté, ale ešte nie úplne zrelé. To zabezpečí, že hrach bude mať správnu chuť a textúru.
Sadenie hrachu je pomerne jednoduché a môže priniesť vynikajúcu úrodu zeleniny s vysokým obsahom živín. Hrach môže byť náchylný na rôzne choroby, ktoré môžu ovplyvniť rast, výnos a kvalitu plodov.
- Plesňové ochorenia hrachu: Sú spôsobené hubami a môžu sa prejaviť ako hnedé alebo čierne škvrny na listoch alebo stonkách.
- Vírusové ochorenia: Spôsobujú zmeny farby, deformácie listov a rastové problémy.
- Bakteriálne ochorenia: Spôsobujú žlté škvrny na listoch, hnilobu koreňov a iné problémy.
- Plži: Môžu zničiť mladé rastliny a poškodiť listy.
Je dôležité si udržiavať zdravé a silné rastliny, aby sa minimalizovalo riziko chorôb. Môžete to dosiahnuť pravidelným odstraňovaním plevelov a udržiavaním primeranej vlhkosti pôdy. Ak sa choroba objaví, je dôležité ju identifikovať a začať s liečbou čo najskôr.
Hrach je skvelou rastlinou, ktorú môžete pestovať v záhrade, na záhradnej pôde alebo dokonca na balkóne. Správne kombinácie rastlín môžu pomôcť zvýšiť výnos a zdravie vašich hrachových rastlín.
Kombinácie s inými rastlinami:
- Cibuľa: Sadiť hrach a cibuľu vedľa seba môže byť výhodné pre rast a úrodu oboch rastlín. Hrach je tzv. „hnojivovou rastlinou“, ktorá dokáže pridávať dusík do pôdy pomocou koreňových baktérií. Ak vysadíte cibuľu vedľa hrachu, môže pomôcť minimalizovať napadnutie hmyzom, ktorý by inak mohol poškodiť rastliny hrachu. Pri výsadbe hrachu a cibule vedľa seba by ste mali venovať pozornosť vzdialenosti medzi rastlinami. Hrach potrebuje dostatok priestoru na rast a rozvoj, takže by sa mal vysádzať vo vzdialenosti približne 5-7 cm od cibule. V kombinácii s cibuľou môže byť hrach prospešný nielen pre svoje vlastné rastlinné potreby, ale aj pre úrodu cibule.
- Mrkva: Sadenie hrachu s mrkvou môže byť skvelou kombináciou v záhrade alebo na záhradnej pôde. Hrach môže pomôcť pri udržiavaní pôdy v dobrej kondícii, pretože jeho korene produkujú dusík, ktorý je pre rast rastlín nevyhnutný. Mrkva na druhej strane má plytké korene, ktoré neprenikajú príliš hlboko do pôdy a tak nemôžu absorbovať hlbšie uložené živiny. Okrem toho môže byť hrach a mrkva spoločne pestovaná aj pre ich obohatenie o vitamíny a minerály. Pri výsadbe hrachu a mrkvy môžete postupovať tak, že najprv zasaďte hrach a následne po niekoľkých týždňoch do okolia hrachu posaďte mrkvu. Mrkva môže pomôcť udržiavať vlhkosť pôdy a chrániť ju pred vysychaním, čo je pre rast hrachu veľmi dôležité. Vzhľadom na to, že hrach rýchlo rastie a zvyčajne sa dozrieva pred mrkvou, môžete použiť taktiku nazývanú „výsadba pod dvojplod“ a na mieste, kde bol hrach, zasadiť inú zeleninu, ako napríklad zeler alebo kel.
- Uhorky: Sadenie hrachu s uhorkami môže byť zaujímavou kombináciou, ktorá môže priniesť mnoho výhod pre záhradkárov a pestovateľov. Hrach zlepšuje kvalitu pôdy, pretože jeho korene produkujú dusík, ktorý je pre rast rastlín nevyhnutný. Uhorky na druhej strane môžu byť náchylné na plesne a hnilobu, ktoré môžu byť spôsobené nadmernou vlhkosťou. Pri sadení hrachu s uhorkami by ste mali venovať pozornosť tomu, aby ste zasadili rastliny do dostatočne vzdialených riadkov, aby mali priestor na rast a vyvinuli sa v zdravé rastliny.
- Kukurica: Sadenie hrachu s kukuricou môže byť zaujímavou kombináciou, ktorá môže priniesť mnoho výhod. Hrach a kukurica sa totiž dopĺňajú v niekoľkých oblastiach a môžu sa vzájomne ovplyvňovať, čo môže viesť k zvýšeniu úrody a zlepšeniu kvality plodov. Hrach dokáže v pôde viazať dusík, ktorý je pre kukuricu dôležitý a kukurica poskytuje hrachu oporu a tieň.
- Zemiaky: Hrach a zemiaky sú dve rastliny, ktoré sa môžu dopĺňať v niekoľkých oblastiach a ich spoločné sadenie môže priniesť viaceré výhody. Hrach obohacuje pôdu, no a zemiaky môžu poskytnúť hrachu oporu a zatienenie.
Výsadba hrachu s paradajkami nemusí byť ideálnym riešením. Je potrebné si uvedomiť, že tieto dve rastliny si nevyhovujú vo všetkých ohľadoch. Hrach môže byť pre paradajky užitočný, pretože dokáže viazať dusík v pôde a tak poskytnúť paradajkám potrebné živiny.
Kedy zbierať hrach?
Hrach sa zberá postupne podľa požadovaného stupňa zrelosti. Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Častým zberaním zvýšite produktivitu rastu. Naopak, ak necháte na rastline prezretý struk, rastlina nebude mať „chuť“ ďalej rodiť. Ak chcete semená na ďalší rok, na konci sezóny nechajte struky na rastline zoschnúť.
Hrášok na vylúpanie zberajte, keď sú struky okrúhle, plné, jasne zelené a lesklé. Hrach zberajte dvoma rukami: jednou rukou držte pevne výhonok a druhou rukou odtrhnite struk.
Keď rastliny hrachu prestanú tvoriť plody, odrežte ich na úrovni zeme a ak sú bez chorôb a škodcov, pridajte stonky a listy do kompostu.
Hrach je najsladší, keď sa konzumuje čerstvý; cukor v hrášku sa už v priebehu niekoľkých hodín po zbere zmení na škrob. Hrach vydrží až 5 dní v chladničke v papierovom vrecku umiestnenom vo vnútri vrecka na zips.
Radi si pochutnáte na sladkých zrnkách jarného hrášku? Najšťavnatejší a najchutnejší je ten, ktorý si sami dopestujete. Hrášok je obľúbená strukovina nabitá vitamínmi a minerálmi. Významné je množstvo horčíka, draslíka, železa a zinku. Z vitamínov sú to vitamíny A, C, E, B2, B6 a nechýba ani kyselina listová. Môžete ho konzumovať surový a je vhodný aj do varenia. Variť by ste ho však mali len krátko - pri dlhej tepelnej úprave stráca veľké množstvo živín. Surový si ho môžete dopriať len tak samotný alebo ako súčasť rôznych šalátov a smoothie.
Zakúpené semienka môžete začať sadiť už na začiatku marca, nie je potrebné ich predpestovať. Hrach nie je citlivý na nízke teploty a zvládne i drobné mrazíky, do - 2 °C. Teplota zeminy pri klíčení by mala byť približne 4,5 °C. Hoci hrášok pri chladnejších teplotách porastie dobre, najideálnejšie je o niečo teplejšie počasie, okolo 15 až 18 °C. Skoré pestovanie hrachu so sebou prináša jednu výhodu - budú ho menej napádať škodcovia.
Hriadky na sadenie hrachu si pripravte ešte pred výsadbou. Je potrebné odstrániť burinu a pôdu prekypriť. Môžete tiež zapracovať vyzretý kompost. Zemina by mala byť humózna, kyprá a dobre priepustná. Hrachu sa nebude dariť v ťažkých a ílovitých pôdach. Tesne pred vysiatím si pripravte brázdy s hĺbkou približne 3 až 6 cm. Semienka ukladajte aspoň 3 cm od seba a nesaďte na jedno miesto viacero semien naraz. Jednotlivé riadky by mali byť od seba vzdialené od 15 do 60 cm, podľa konkrétnej odrody.
Pre svoj správny rast bude hrášok potrebovať oporu, aby sa nemusel ťahať po zemi. Okrem toho je potrebné udržiavať hriadku odburinenú. Pravidelnú zálievku doprajte hrachu najmä v období klíčenia, kvitnutia a tvorby strukov.
Hrach patrí medzi bôbovité rastliny a na jeho koreňoch nájdete symbiotické hľuzkové baktérie, ktoré pomáhajú viazať vzdušný dusík do pôdy. Časť z neho využije hrach na svoj rast. Zvyšok zostáva v pôde, dostupný pre ostatné pestované rastliny, preto je výbornou predplodinou. Na hriadkach, kde ste ho predtým pestovali, sa bude dariť listovej, koreňovej i hlúbovej zelenine. Nikdy po ňom nepestujte ďalšie strukoviny a hrášok by ste na to isté miesto nemali opätovne zasiať minimálne najbližších 3 až 6 rokov.
