Fazuľa obyčajná: Pestovanie, zber a využitie

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) je jednoročná kultúrna bylina, ktorá sa môže pestovať ako popínavá alebo kríčkovitá rastlina. Je to veľmi obľúbená plodina, najmä pre svoje nezrelé zelené alebo žlté struky, ktoré sú bohaté na bielkoviny, cukry a vitamíny skupiny B. Nezrelé struky sa upravujú v kuchyni na priamu spotrebu alebo sa konzervujú. Fazuľové struky pôsobia močopudne a výrazne znižujú hladinu cukru v krvi.

Fazuľa obyčajná je nenáročná rastlina, ktorá dokáže rýchlo vytvoriť bohatú zelenú hmotu a zároveň pomáha zlepšovať pôdu prirodzeným viazaním dusíka. Poskytuje vysoko výživné struky, ktoré sú vhodné do rôznych jedál. Má relatívne krátku vegetačnú dobu, takže ju možno pestovať aj v menších záhradkách alebo na balkóne. Je tiež odolná voči bežným chorobám, čo zjednodušuje starostlivosť. Záhradkári ocenia aj jej schopnosť prispôsobiť sa rôznym typom pôdy. Vďaka týmto vlastnostiam je fazuľa ideálnou plodinou aj pre začiatočníkov.

Výsev fazule obyčajnej

Najlepší čas na výsev fazule obyčajnej je v období, keď je pôda dostatočne zohriata a nehrozia už jarné mrazy. Obvykle je to od polovice mája do konca júna, v teplejších oblastiach aj skôr. Semená potrebujú na klíčenie teplotu okolo 12-15 °C, aby sa rýchlo ujali. Skorší výsev do studenej pôdy môže spôsobiť ich hnitie. Ideálna teplota pre klíčenie je okolo 20 °C. Kríčkové odrody sa vysievajú do hĺbky 3 cm a do sponu 40 x 40 cm.

Semená sa vysádzajú priamo na stanovište najskôr v druhej polovici mája a najneskôr do konca júna. Všetko závisí od aktuálnej teploty. Teplota vzduchu by nemala klesnúť pod 15 ºC a teplota pôdy pod 10 ºC.

Stanovište a pôda

Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá vyžaduje teplejšie a preslnené polohy chránené pred silnými vetrami. Neznáša polotieň. Stanovište by malo byť slnečné alebo polotienisté, s dostatočnou vzdušnou vlhkosťou. Pôda by mala byť ľahšia až stredne ťažká, vlhká a s neutrálnym pH. Nevhodné sú ťažké ílovité pôdy, kde voda dlho stojí a korene trpia nedostatkom vzduchu.

Starostlivosť o rastliny

Fazuľa obyčajná si vyžaduje počas rastu pravidelnú zálievku, najmä v období kvitnutia a tvorby strukov. Pôda by mala zostať mierne vlhká, no nikdy premokrená. Je dôležité ju pestovať na slnečnom stanovišti, ktoré podporuje zdravý rast. Odporúča sa aj pravidelné okopávanie, aby sa korene lepšie prevzdušnili. Fazuľa nepotrebuje veľa hnojenia, pretože sama fixuje dusík v pôde. Starostlivosť zahŕňa aj odstránenie buriny, ktorá by jej odoberala živiny. V období sucha môže byť prínosné mulčovanie pôdy.

Rastliny je možné prihnojovať organickými hnojivami v čase rastu. Akonáhle dôjde k tvoreniu kvetov, už rastliny nehnojte. Pokiaľ pestujete fazuľu v prvej trati, potom prihnojovať nemusíte vôbec.

Najčastejšie chyby pri pestovaní:

• Výsev do studeného alebo premokreného záhona
• Príliš hustý výsev
• Zanedbávanie pravidelnej zálievky
• Nadmerné hnojenie dusíkom
• Pestovanie na rovnakom mieste viac rokov
• Neskorý zber

Najčastejší škodcovia a choroby

Najčastejšími problémami pri pestovaní fazule sú vošky, roztoče a slimáky, ktoré môžu poškodzovať mladé rastliny. Medzi choroby patrí najmä múčnatka, hrdza alebo fuzarióza, ktoré vznikajú pri nadmernej vlhkosti. Prevenciou je správny spon, ktorý zabezpečí dostatočné prevzdušnenie porastu. Pomáha aj striedanie plodín na záhone, aby sa predišlo hromadeniu patogénov v pôde. Prírodné prostriedky, ako sú výluhy zo žihľavy alebo cesnaku, môžu účinne znížiť tlak škodcov. Napadnuté listy je vhodné včas odstrániť, aby sa choroba nešírila. Zdravá pôda a vyvážená zálievka výrazne znižujú riziko infekcií.

Zber úrody

Zber fazule závisí od toho, či pestujete fazuľu na zelené struky alebo na suché semená. Zelené struky sa zbierajú priebežne, keď sú mladé, šťavnaté a ešte nevidno vyvinuté zrná. Pravidelný zber podporuje ďalšiu tvorbu strukov.

Naopak fazuľa pestovaná pre zrno sa zberá v čase, keď struky zaschnú a semená dozrejú a vyfarbia sa. Pri pravidelnom zbere každých pár dní rastlina stále nasadzuje nové struky a úroda sa predlžuje. Ak pestujeme fazuľu na suché zrno, nechávame struky dozrieť na rastline, až kým nezožltnú a nezačnú vysychať. Zber je vhodné robiť za suchého počasia, aby sa predišlo plesniam. Po zozbieraní možno struky nechať dosušiť na vzdušnom mieste.

Správny čas zberu ovplyvňuje chuť aj kvalitu úrody. Fazuľa obyčajná sa obyčajne dozrieva od júla do septembra podľa odrody.

Odrody fazule obyčajnej

Existuje mnoho odrôd fazule obyčajnej, ktoré sa líšia vzrastom (kríčkové a kolíkové), farbou a tvarom strukov, ako aj dobou zrenia. Medzi obľúbené odrody patria:

• Fazuľa kríčková Coco Nain Blanc Précoce: Raná odroda so svetlým až bielym semenom, vhodná na zber ako mladé struky aj ako suché zrno.
• Fazuľa kolíková Neckargold: Výnosná poloskorá odroda, ktorá vyžaduje oporu.
• Fazuľa kolíková modrá Blauhilde: Odroda s modrými strukmi.
• Fazuľa kolíková žltá ANITA: Odroda so žltými strukmi.
• Fazuľa kolíková strakatá Veľkozrnná: Dorastá do výšky 3-4 m, atraktívna veľkosťou a sfarbením semena.
• Fazuľa kríčková žltá Sonesta: Skorá kríčková fazuľa pre zber zelených strukov so štíhlymi, žltými extra jemnými strukmi.
• Fazuľa obyčajná 'Nugetka': Skorá kríčková odroda žltej fazule s hnedobéžovými zrnami dĺžky asi 15 cm. Výška rastliny je 35 až 40 cm. Odroda je vhodná na vylupovanie čerstvého zrna vo voskovej zrelosti aj na zber suchého zrna.
• Fazuľa obyčajná kríčková Gama: Stredne neskorá odroda (vegetačná doba 70 - 75 dní) keříčkového typu, vyššieho vzrastu (40-45 cm). Struk je dlhý 10 - 12 cm, jemný (0,8 cm), stredne zelenej farby, bez vlákna a pergamenu, na priereze kruhovitý. Zrno je biele, menšie, HTS 220 g.
• Fazuľa obyčajná kríčková Cannellino: Poloskorá odroda fazuľa vyššieho kríčkovitého typu, určená predovšetkým pre pestovanie na semeno fazule. Rastlina dosahuje výšku 50 - 60 cm. Stredne dlhé struky nasadené v hornej časti koruny (10 - 20 cm nad zemou) sú 8 - 10 cm dlhé. Zrno po dozretí je veľké.
• Fazuľa obyčajná kríčková Maxidor: Stredne neskorá odroda keříčkového typu, 30- 40 cm vysoká, vzpriameného vzrastu, s vegetačné dobou od siatie do zberu 65 dní. List je tmavo zelený, menšie, špicatý. Lusk je žltý, mierne prehnutý, dlhý 12- 14 cm, bez vlákna, na priereze oválny.
• Fazuľa obyčajná kríčková Aidagold: Stredne skorá odroda krííčkového typu s vegetačnou dobou od siatie do zberu 65 - 70 dní. 30 - 40 cm vysoká, vzpriameného vzrastu. List je tmavo zelený, menšie, špicatý. Lusk je žltý, mierne prehnutý, dlhý 10 - 12 cm, bez vlákna, na priereze oválny s priemerom cca 0,8...
• Fazuľa obyčajná nízka MAMUTINA: Amatérska odroda vhodná na pestovanie pre svoju jemnú chuť a výnimočne dlhé struky. Rastlina je stredne vysoká, kríčkovitá s fialovými kvetmi.
• Fazuľa obyčajná kríčková Gusty: Zelenoluská fazuľa s veľmi tenkými lahôdkovými strukmi bez vnútornej pergamenovej vrstvy. Jedna z najdelikátnejších francúzskych odrôd, chuť týchto strukov najlepšie vynikne, keď je podusíme na masle a jemne osolíme.
• Fazuľa obyčajná Laurina: Skorá odroda francúzskej fazule, ktorá sa vyznačuje žltými strukmi dĺžky 12-15 cm. Struky sú mäsité, chutné a vhodné na priamu konzumáciu aj spracovanie.

Využitie fazule v kuchyni

V kuchyni je fazuľa veľmi univerzálna - hodí sa do polievok, prívarkov, šalátov aj ako príloha k mäsu. Mladé struky sú výborné aj na blanšírovanie a mrazenie, aby sme si mohli fazuľu vychutnať aj mimo sezóny. Suché semená sú vhodné na varenie tradičných fazuľových pokrmov, nátierok či hustých zimných jedál. Jemná chuť a dobrá konzistencia po varení robia z tejto odrody obľúbenú vo viacerých receptoch.

Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris) je popínavá bôbovitá rastlina, ktorá sa pestuje pre svoje krehké zelené struky plné chuti a výživných látok. Struky fazule sú obľúbenou prílohou k mäsovým aj vegetariánskym pokrmom, skvele sa hodia do polievok, šalátov aj stir-fry receptov.

tags: #fazula #obycajna #predaj