Pestovanie fazule: Všetko, čo potrebujete vedieť od semienka po zber

Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú možno pestovať v záhrade. Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Fazuľa je nenáročná a výživná zelenina, ktorá môže priniesť bohatú úrodu pri dodržaní správnych pestovateľských postupov. Fazuľa je jednoročná rastlina, ktorú môžete pestovať v dvoch formách - ako kríčkovú a tyčovú. Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá neznesie chlad. S výsevom preto nezačínajte skôr, ako sa pôda ohreje aspoň na 10-12 °C, čo v nížinách býva okolo začiatku mája. V chladnej pôde hrozí hniloba semien. Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Fazuľa obsahuje veľa výživných zložiek a rôzne zdraviu prospešné živiny. Nutričné zloženie tejto strukoviny je naozaj výnimočné, samozrejme, sčasti sa môže meniť pri konkrétnych druhoch a odrodách. Až približne 20 % hmotnosti tvoria práve proteíny. Spomenúť môžeme, samozrejme, aj vitamíny a minerály, a to hlavne viaceré vitamíny skupiny B, vitamín C, železo, draslík, horčík alebo zinok.

Druhy fazule

Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania.

• Kríčková fazuľa - Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Kríčková fazuľa je nenáročná na oporu, tým popínavých variantom je potrebné zabezpečiť oporu. Rýchlejší nástup do plodnosti majú kríčkové fazule, poskytnú vyššiu koncentrovanú úrodu v kratšom časovom období.
• Popínavá fazuľa - Popínavá fazuľa potrebuje oporu, ako napríklad mreže alebo kolíky. Rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Na malých záhradkách umožňujú kolíkové fazule využiť "tretí rozmer", čiže výšku, pretože sa pnú po opore nahor.
• Fazuľa červená - Červená fazuľa má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky.
• Fazuľa biela - Biela fazuľa má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky.
• Fazuľa mungo - Táto fazuľa je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.
• Fazuľa šarlátová - Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.

Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Odborne sa nazýva fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris). V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Fazuľa Leonarda je veľmi skorá slovenská odroda veľmi úrodnej kríčkovej žltostrukovej fazule, určená na pestovanie nezrelých strukov. Fazuľa Leonarda je skorá kríčková žltostruková fazuľa určená na zber mladých, nezrelých strukov. Rastliny dorastajú približne do výšky 30-40 cm a majú kompaktný, vzpriamený vzrast, takže nepotrebujú oporu. Struky sú dlhé asi 12-13 cm, jasne žlté, bez vlákien a veľmi jemné, čo ju odlišuje od starších, hrubších odrôd. Patrí medzi odrody s vysokou úrodnosťou a dobrou toleranciou voči chorobám. Je ideálna pre záhradkárov, ktorí chcú skorú a spoľahlivú úrodu žltých strukov bez náročnej starostlivosti.

Výsev a výsadba

Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa zohreje aspoň na 10-12 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne v máji. Sadenie fazule prebieha jednoducho - semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Dôležité je vybrať slnečné miesto s priepustnou pôdou. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Fazuľu Leonarda je teplomilná plodina, preto sa vysieva až vtedy, keď teplota pôdy neklesá pod 10 °C. Najvhodnejší termín výsevu je od prvej dekády mája do polovice júna, podľa podmienok vo vašej oblasti. Semená vysievame priamo na záhon do hĺbky 4-7 cm, do riadkov vzdialených približne 40-50 cm. V riadku nechávame medzi semenami rozostup 5-7 cm, aby mali rastliny dosť miesta na tvorbu strukov. Fazuľu vysievajte na jar, keď pominú posledné mrazy a pôda sa dostatočne zohreje, ideálne na teplotu okolo 15 °C. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Predpestované sadenice sa vysádzajú od polovice mája, vtedy môžete tiež siať semená priamo do zeme, pretože už je dostatočne teplá. Môžete zasiať zelené fazuľky v júli? Struky môžete úspešne vysievať až do konca júla.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj do hĺbky približne 2-3 cm a do riadkov vzdialených 30-40 cm. Popínavé odrody fazule vysievaj blízko opory, aby mali možnosť šplhať. Fazuľu Leonarda vysievame od mája do júla do hĺbky 4 cm s odporúčaným sponom 5 x 40 cm. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.

Stanovište a pôda

Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5. Fazuľa obľubuje slnečné, teplé miesto chránené pred vetrom. Najlepšie rastie v priepustnej, mierne vlhkej pôde s neutrálnym až mierne kyslým pH. Fazuľa Leonarda najlepšie rastie v hlinitých až hlinitopiesčitých humóznych pôdach, ktoré sú dobre spracované a priepustné. Nemá rada ťažké, premokrené pôdy, kde môže dochádzať k zahnívaniu koreňov a slabému rastu. Stanovište by malo byť plne slnečné, keďže fazuľa neznáša polotieň a v tieni tvorí menej kvetov aj strukov. Veľmi dôležité je aj miesto chránené pred silným vetrom, ktorý môže mladé rastliny polámať alebo vysušovať. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre rozložený hnoj, aby mala rastlina dostatok živín na začiatok. Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. Pri výseve je dôležitá teplota pôdy 15 - 20 °C. Rastlina preferuje teplejšie preslnené polohy chránené pred silnými vetrami. Dobre sa jej darí v hlinitých až hlinitopiesčitých humóznych pôdach.

Starostlivosť počas vegetácie

Fazuľa potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržuj mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Po vzídení rastlín je dôležité udržiavať pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Pravidelná zálievka je dôležitá najmä v období kvitnutia a tvorby strukov, keď rastlina potrebuje viac vody. Záhon je vhodné priebežne okopávať a zbavovať buriny, aby korene mali dostatok vzduchu a živín. Výbornou pomôckou je aj mulčovanie, ktoré pomáha udržiavať vlhkosť a obmedzuje rast burín. Fazuľa Leonarda väčšinou nevyžaduje dodatočné prihnojovanie, stačí dobrá základná výživa z pôdy a kompostu. Pri pestovaní je vhodné vyhnúť sa zásahom do porastu počas kvitnutia, pretože silné mechanické narušenie môže spôsobiť opadávanie kvetov. Okopávanie: Robte ho len zľahka a v raných fázach rastu.

Hnojenie: Dusíkaté hnojivá nie sú potrebné: Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Podpora rastu: Ak chceš, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžeš raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte. Pri výseve je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre rozložený hnoj, aby mala rastlina dostatok živín na začiatok. Nadmerné hnojenie dusíkom nie je potrebné, keďže fazuľa si dokáže časť dusíka viazať sama. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.

Opory: Opory pre popínavé fazule: Popínavé odrody fazule potrebujú pevnú oporu na fazuľu, po ktorej sa môžu šplhať. Môžeš použiť kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Popínavé fazule dorastajú do výšky 2,5 až 3 metrov, preto potrebujú spoľahlivú oporu. Môže ísť o drevené palice, kovové tyče, konštrukcie v tvare teepee, ale aj o plot či sieť. Materiál by mal byť dostatočne hrubý (2-5 cm), aby sa po ňom rastlina dobre šplhala. Vhodnou pomôckou je aj „indiánske teepee“ - kruh z palíc zapichnutých do zeme a zviazaných navrchu. Ak ste zasiali popínavú odrodu, musíte pripraviť opory.

Škodcovia a choroby

Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov, ako sú vošky, strapky a slimáky. Vošky a strapky môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín, zatiaľ čo slimáky môžu zožierať mladé sadenice. Fazuľu môžu napadnúť vošky, strapky, slimáky, ale aj plesne (napr. antraknóza). Pri pestovaní v daždivom roku je riziko chorôb vyššie. Pomáha dostatočný odstup medzi rastlinami a vetranie porastu. Choroby: Fazuľa môže byť náchylná na plesňové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu. Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia. Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Zber a spracovanie

Kríčkovú fazuľu začni zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Zber popínavej fazule môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánuješ sušiť. Ak pestuješ fazuľu na sušenie, nechaj struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Kríčkovú fazuľu môžete začať zbierať, keď sú struky mladé a jemné, čo je zvyčajne 50-60 dní po výseve. Struky fazule Leonarda dozrievajú pomerne skoro, zvyčajne 60-70 dní po výseve, v závislosti od počasia. Zbierať ich treba vtedy, keď sú úplne vyfarbené, jasne žlté, ale ešte bez plne vyvinutých, tvrdých semien vo vnútri. Pravidelný zber je veľmi dôležitý, pretože podporuje vytváranie nových kvetov a predlžuje obdobie úrody. Čerstvé struky sú výborné na varenie, dusenie, šaláty alebo ako príloha. Vďaka jemnej dužine a štruktúre sú vhodné aj na mrazenie a konzervovanie, pričom si dobre udržia farbu aj chuť. Pri spracovaní je dobré struky najprv krátko predvariť a následne rýchlo schladiť, aby zostali chrumkavé. Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov. Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zbierať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.

Ak chcete fazuľu na suché semená, nechajte struky na rastline úplne dozrieť a presušte ich. Obvykle sa fazuľa podľa odrody a doby vysadenia zberá koncom leta a začiatkom jesene. Plody by mali na rastlinách čiastočne uschnúť. Ak spozorujete, že listy a struky postupne žltnú a chradnú, je čas zberu. Pozbierané struky je následne potrebné otvoriť a povyberať semená. Dobre presušené semená fazule môžeme uskladniť na zimu. Vhodné je skladovanie na suchom, tmavom a chladnom mieste, napr. v suchej komore.

V kuchyni sa najčastejšie využívajú vysušené semená fazule. Pri ich príprave v prvom rade dodržiavajte postup uvedený na obale. Semená namočíme do čistej vody, a to ideálne na 8 až 12 hodín. Vodu zo semien po namáčaní vylejeme. Pri varení fazule možno do vody pridať bylinky na zlepšenie stráviteľnosti strukovín, ako je bobkový list, tymian, saturejka. Takto uvarená fazuľa patrí medzi najuniverzálnejšie potraviny.

Ako sme spomenuli vyššie, žltá alebo zelená fazuľka predstavuje mladé nedozreté struky fazule. Takáto fazuľa sa pripravuje iným spôsobom. Nie je potrebné namáčanie aj zdĺhavé varenie. Čerstvým fazuľovým strukom zrežte konce a povarte ich vo vriacej vode asi 10 minút. Sú mäkké raz-dva a vy ich môžete pridať do rôznych pokrmov alebo sú tiež skvelé ako zdravá príloha. Aj mrazené struky možno krátko povariť alebo pripraviť na pare.

Nutričné hodnoty

Zelené fazuľky sú zdravé pre srdce - neobsahujú cholesterol. Sú dobrým zdrojom vlákniny. Majú prirodzene nízky obsah sodíka. Obsahujú bielkoviny, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé kosti, vlasy, svaly, vnútorné orgány a imunitný systém. Zelené fazuľky obsahujú veľa základných vitamínov, vrátane kyseliny listovej a vitamínu C. Okrem toho sa v zelených fazuľkách nachádzajú vitamín K, tiamín, niacín, vitamín B6, vitamín E.

tags: #fazula #skoro #s #pekla #semena