Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú možno pestovať v záhrade. Fazuľa patrí medzi obľúbené strukoviny, nielen pre svoju chuť a využitie, ale aj pre relatívne nenáročné pestovanie. Fazuľa je nenáročná a výživná zelenina, ktorá môže priniesť bohatú úrodu pri dodržaní správnych pestovateľských postupov. Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) zahŕňa obrovské množstvo odrôd strukovej/lúpanej fazule s jedlými strukmi, ale aj suchú fazuľu, pri ktorej sa vnútorné semená odstránia z nejedlých strukov pred ich prípravou a konzumáciou. Fazuľa je jednou z najjednoduchšie pestovateľných druhov zeleniny, ale musí sa uchovávať v interiéri až do posledných mrazov. Tieto veľké, silné rastliny tiež potrebujú dostatok vlahy, aby dobre rástli, preto ich pravidelne zalievajte, najmä v období sucha.
Fazuľa pochádza z Južnej Ameriky. Dlhoročným pestovaním a intenzívnou prácou šľachtiteľov v posledných desaťročiach vznikli stovky kultivarov rozličného vzrastu, farieb, veľkosti i tvaru semena. Široký výber semien fazule si môžete kúpiť v záhradných centrách a od online predajcov.
Druhy fazule
Bežne pestovanú fazuľu možno rozdeliť podľa viacerých kritérií:
- Podľa spôsobu použitia: na struky (fazuľa záhradná), na semeno (fazuľa suchá, poľná).
- Podľa vzrastu: kríčková, ovíjavá (kolíková).
- Podľa farby struku (nezrelého): zelená, žltá.
- Podľa základných znakov semena: veľkosti, tvaru a farby.
Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania.
- Kríčková fazuľa: Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory. Kríčková fazuľa nepotrebuje oporu, pretože rastie kompaktne. Pre túto vlastnosť je vhodná pre záhradky aj pre veľkovýrobu. Pestuje sa bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne.
- Popínavá fazuľa: Popínavá fazuľa potrebuje oporu, ako napríklad mreže alebo kolíky. Popínavé odrody fazule potrebujú pevnú oporu na fazuľu, po ktorej sa môžu šplhať. Môžeš použiť kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Popínavé odrody sa v zeleninových záhonoch alebo veľkých nádobách ťahajú vertikálne. Keďže rastie vertikálne, produkuje veľkú úrodu na malej ploche zeme.
- Fazuľa červená: Červená fazuľa má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky.
- Fazuľa biela: Biela fazuľa má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky.
- Fazuľa mungo: Táto fazuľa je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.
Fazuľa obyčajná - Phaseolus vulgaris L. sa považuje za zeleninu, ak sa konzumujú mladé krehké struky s neúplne vyvinutými semenami. Surová obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú. Rozoznávame dve formy fazule záhradnej, a to kríčkovú a popínavá. Semená fazule bývajú rôzne veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zbierať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená. Nízku formu fazule nazývame kríčková a môže byť zeleno struková alebo žlto struková.
Kríčkové odrody, ako napríklad ‚Borlotto‘ s červeno-bielymi škvrnami na strukoch, sú kompaktné a zaberajú menej miesta, čo ich robí ideálnymi pre menšie záhrady. Ťahavé odrody, ako ‚Kentucky Blue‘ s tmavozelenými strukmi alebo ‚Purple Podded‘ s fialovými strukmi a vynikajúcou chuťou, potrebujú oporu, po ktorej sa budú pnúť.
Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) zahŕňa obrovské množstvo odrôd strukovej/lúpanej fazule s jedlými strukmi, ale aj suchú fazuľu, pri ktorej sa vnútorné semená odstránia z nejedlých strukov pred ich prípravou a konzumáciou. Popínavé odrody sa v zeleninových záhonoch alebo veľkých nádobách ťahajú vertikálne a vďaka svojim červeným, ružovým, bielym alebo dvojfarebným kvetom, po ktorých nasledujú strapce dlhých strukov, sú skvelým doplnkom každej záhrady, veľkej alebo malej. Väčšina odrôd strukovej/lúpanej fazule je zelená, ale existuje aj fialová, červená, žltá či pruhovaná. Zelené fazuľky sa zvyčajne zbierajú ešte mladé a konzumujú sa celé aj s vnútornými strukmi.
Pestovanie fazule
Pestovanie fazule nie je náročné, ale dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť bohatú úrodu. Pri pestovaní fazule, ktorá sa stala bežnou rastlinou našich záhrad i polí si ani neuvedomujeme, že pochádza z Južnej Ameriky. Fazuľa je teplomilná plodina. Optimálna teplota pri pestovaní je 22o C, ale dobre znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15o C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo fazuľa nie je náročná. Dobre rastie aj na zatienených pozemkoch, medzi viničom a pod stromami. Odporúča sa pestovať v podmienkach, kde sa dá zavlažovť. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej dobre darí aj v jesennom období. Odporúča sa pestovať v druhom až treťom roku po hnojení maštaľným hnojom a predplodinami môžu byť akékoľvek druhy zelenín. Po strukovinách ju nepestujeme kvôli šíreniu chorôb. Je výbornou predplodinou pre ostatné druhy. Pri pestovaní treba počítať s tým, že sa nezberá v biologickej zrelosti, preto má kratšiu vegetačnú dobu. Preto sa hodí aj ako následná plodina.
Fazuľa miluje slnko a najlepšie sa jej darí na slnečných stanovištiach, kde bude mať prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo hnojivom bohatým na dusík. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby si obohatil pôdu o živiny. Humus a drevný popol sa pred výsadbou zavádzajú do pôdy na kŕmenie rastlín. Potom sa miesto uvoľní a vyrovná pomocou hrable.
Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Pôdu udržuj mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Pravidelné zalievanie je nevyhnutné, najmä v období sucha. Rastliny, ktoré sú veľmi podmáčané, prestanú kvitnúť. Na doplnkové zavlažovanie použite kvapkovú závlahu, aby ste predišli striekaniu pôdy na listy, čo môže viesť k chorobám prenášaným pôdou.
Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny.
Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Ak chceš, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžeš raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Fazuľa ako strukoviny fixuje dusík v pôde, preto sa vyhnite hnojivu s vysokým obsahom dusíka.
Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Kyprenie patrí k základným postupom, ktorý smeruje k veľkej úrode aj zdravým rastlinám. Narušenie pôdy je dôležitou prevenciou proti klíčeniu burín i proti tvorbe pôdneho prísušku.
Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov, ako sú vošky, strapky a slimáky. Vošky a strapky môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín, zatiaľ čo slimáky môžu zožierať mladé sadenice. Fazuľa je pomerne odolná voči chorobám a škodcom, ale môže byť postihnutá voškami, slizniakmi alebo múčnatkou. Vošky môžete odstrániť ručne alebo použiť organické postreky, napríklad na báze mäty piepornej alebo cesnaku. Proti slizniakom je účinné ručné zbieranie alebo použitie ekologických pascí. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani) - hubové ochorenie, ktoré spôsobuje hnitie koreňov a základne rastliny, vädnutie koreňov a drôtovitú stonku. Pomôžte predchádzať chorobám tým, že budete udržiavať listy v suchu a zalievať budete pri základni. Taktiež rastliny nesaďte veľmi na husto a zabezpečte im dostatočnú cirkuláciu vzduchu.
Fazuľa môže byť náchylná na plesňové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu.
Výsev a výsadba
Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa zohreje aspoň na 10-12 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne v máji. Sadenie fazule prebieha jednoducho - semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Dôležité je vybrať slnečné miesto s priepustnou pôdou. Fazuľu vysievajte na jar, keď pominú posledné mrazy a pôda sa dostatočne zohreje, ideálne na teplotu okolo 15 °C. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Fazuľa sa seje najskôr koncom apríla do polovice až konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke 8-10 cm dosahuje 10-12o C. Osivo sejeme do hĺbky 3-5 cm.
Semená vysievaj do hĺbky približne 2-3 cm a do riadkov vzdialených 30-40 cm. Popínavé odrody fazule vysievaj blízko opory, aby mali možnosť šplhať. Po vyklíčení môžeš fazuľu preriediť, aby si rastliny mali dostatok priestoru na rast. Semená väčšiny odrôd vysievame od mája do júna, pokojne aj priebežne. Kríčkovú fazuľu vysievame zvyčajne do jamky po troch kusoch, do hĺbky 4 až 5 cm. Medzery medzi semenami majú byť 5 cm. Jamky majú byť v trojspone vo vzdialenosti 40 cm. Po sejbe ihneď povalcujeme alebo inak utlačíme vysiatu plôchu.
Pred sejbou popínavej fazule je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25-30 cm a do nich dávame 3 až 4 semená. Pred sejbou popínavej fazule je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. Pred sejbou popínavej fazule je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. Pred sejbou popínavej fazule je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia.
Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Vzdialenosť riadkov kríčkovej fazule volíme podľa vzrastu odrody 45-50 cm a v riadkoch 5-8 cm.
Fazuľu vypestovanú zo semien v interiéri alebo zakúpenú ako mladé rastliny možno vysádzať vonku od konca mája alebo začiatku júna, keď už nehrozí žiadne riziko mrazov. Opatrne ju otužujte, aby si zvykla na vonkajšie podmienky, a pred výsadbou pripravte pôdu a postavte opory. Potom zasaďte jednu fazuľu ku každej bambusovej palici a dobre zalejte. Pri kríčkovej fazuli udržiavajte rastliny od seba vzdialené 30 cm a zvážte výsadbu cez bezplastovú membránu potláčajúcu burinu, pretože to znižuje potrebu odburiňovania a zabraňuje poškodeniu strukov pri kontakte s pôdou.
Fazuľa vzchádza za osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu. Väčšinou zbierame nedozreté celé struky, ktoré sú vhodné na rýchlu kuchynskú úpravu alebo na konzervovanie a mrazenie.
Zber fazule
Zber kríčkovej fazule: Kríčkovú fazuľu začni zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Zber popínavej fazule: Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánuješ sušiť. Ak pestuješ fazuľu na sušenie, nechaj struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Celé struky sa zbierajú priebežne niekoľko týždňov. Ich „zrelosť“ poznáme podľa toho, že po ohnutí „chrumkavo“ prasknú a nie sú extrémne húževnaté. Zberať môžeme aj pomerne mladé struky, ktoré sa mimoriadne dobre hodia do niektorých pokrmov. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Fazuľa ako strukoviny fixuje dusík v pôde, preto sa vyhnite hnojivu s vysokým obsahom dusíka. Namiesto toho použite hnojivo na vyživovanie rastlín počas celého vegetačného obdobia podľa pokynov na prípravku. Zelená fazuľka sa zbiera priebežne a čím viac fazule zozbierate, tým viac fazúľ rastliny nasadia. Záhradkári zvyčajne zbierajú zelenú fazuľku, keď sú struky mladé a krehké, dlhé cca 20-25 cm. Struky by mali ľahko praskať a vnútorné semená by mali byť malé, svetlo zelené a ešte by nemali byť viditeľné cez struky. Fazuľu zberajte jemným potiahnutím každého struku z rastliny alebo jej odlomením na konci rastliny. Pri zbere dávajte pozor, aby ste rastlinu nepoškodili. Pravidelný zber - ideálne každé dva až tri dni - je nevyhnutný, aby sa zabránilo dozrievaniu strukov. Keď sa tak stane, rastliny prestanú kvitnúť a ďalšie struky sa nebudú tvoriť. Po skončení zberu rastliny odrežte až po základňu a kompostujte ich. Suchá fazuľa sa zbiera, keď sú struky úplne zrelé a začínajú schnúť. Vytrhajte rastliny a položte ich v rade v záhrade na 5-7 dní. Pre najlepšiu kvalitu a chuť zozbierajte a spotrebujte zelenú fazuľku ihneď. Ak ju nepoužije ihneď, môžete ju skladovať v chladničke. Fazuľu môžete uvariť alebo oblanšírovať a zmraziť.
Rôzne spôsoby pestovania
Fazuľa kríčková je vhodná na pestovanie v kvetináči, pokiaľ má dostatočne veľký kvetináč s dobrým odtokom vody. Kríčkovú fazuľu môžete začať zbierať, keď sú struky mladé a jemné, čo je zvyčajne 50-60 dní po výseve.
Dômyselnou technikou na podporu rastu je vytvorenie kompostovej priekopy. Vykopte priekopu hlbokú asi 30 cm, kde bude fazuľa rásť. Naplňte ju kuchynským odpadom a kompostom, navrch prikryte listami a potom ju prikryte zeminou. Vysievajte dve semená do jamky tak, aby boli od seba vzdialené asi 2 cm a 5 cm hlboko (dve na spodku každej bambusovej palice). Keď vyklíčia, prerieďte ich na jednu sadenicu na palicu a chráňte ich pred slimákmi a slizniakmi.
Od polovice apríla do mája začnite pestovať fazuľu v interiéri, na slnečnom parapete alebo vo vyhrievanom rozmnožovači či v skleníku. To vám poskytne skoršiu úrodu ako pri výseve vonku, ako aj spoľahlivejšie klíčenie a sadenice budú chránené pred slimákmi a slizniakmi. Použite malé kvetináče alebo misky a naplňte ich vlhkým viacúčelovým kompostom bez rašeliny. Do stredu každého zasejte jednu fazuľu do hĺbky 5 cm a dobre zalejte.
Fazuľu vysejte do veľkej nádoby ako ich konečné miesto pestovania. Pre kríčkovú fazuľu by nádoba mala byť široká 30-45 cm a pre popínavé odrody široká 75 cm, hlboká 45 cm a dostatočne ťažká, aby sa neprevrátila, keď fazuľa silno vyrastie po oporách. Pre popínavé odrody vložte vigvam z 2,5 m dlhých palíc. Semená vysievajte do hĺbky 5 cm a vo vzdialenosti 15 cm od seba.
Ušetrite si hodiny driny: Trik na dokonalú pôdu a kompost
Ak presádzate fazuľu do nádoby, vyberte si bezrašelinový viacúčelový kompost alebo kompost na báze hliny.
Fazuľa ako strukoviny fixuje dusík v pôde, preto sa vyhnite hnojivu s vysokým obsahom dusíka. Namiesto toho použite hnojivo na vyživovanie rastlín počas celého vegetačného obdobia podľa pokynov na prípravku.
Udržiavanie a starostlivosť
Rastliny fazule rastú rýchlo a najlepšie plodia, keď majú dostatok vlahy, preto je zvyčajne potrebná pravidelná zálievka, najmä keď začnú kvitnúť a tvoriť struky. Ak chcete zistiť, či rastliny potrebujú vodu, zapichnite prst asi 2,5 cm do pôdy blízko základne rastliny. Ak je pôda suchá, je čas na zalievanie.
Viete, že fazuľa má schopnosť viazať dusík zo vzduchu do pôdy prostredníctvom symbiózy s baktériami vo svojich koreňových uzlinách? Tento proces sa nazýva nitrogénová fixácia a robí z fazule skvelú rastlinu pre zlepšenie kvality pôdy.
Fazuľa je vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, železa, vitamínov skupiny B a mnohých ďalších dôležitých živín.
Fazuľa patrí do rodiny strukovín, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu do pôdy prostredníctvom symbiózy s baktériami vo svojich koreňových uzlinách. Nitrogénová fixácia: Fazuľa patrí do rodiny strukovín, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu do pôdy prostredníctvom symbiózy s baktériami vo svojich koreňových uzlinách.
Využívajte rotačné pestovanie plodín, aby sa predišlo vyčerpaniu živín v pôde.
História a význam
Fazuľa je jednou z najstarších domestikovaných rastlín a je súčasťou poľnohospodárstva už tisíce rokov. Fazuľa je základnou potravinou v mnohých kultúrach po celom svete, od Južnej a Strednej Ameriky po Afriku, Áziu a Európu.
Existuje viac ako 40 000 druhov fazule. Genetická diverzita: Existuje viac ako 40 000 druhov fazule.
Fazuľa obyčajná - Phaseolus vulgaris L. sa považuje za zeleninu, ak sa konzumujú mladé krehké struky s neúplne vyvinutými semenami. Surová obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú. Rozoznávame dve formy fazule záhradnej, a to kríčkovú a popínavá. Semená fazule bývajú rôzne veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zbierať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená. Nízku formu fazule nazývame kríčková a môže byť zeleno struková alebo žlto struková. Pestuje sa bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná pre záhradky aj pre veľkovýrobu. Fazuľa je teplomilná plodina. Optimálna teplota pri pestovaní je 22o C, ale dobre znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15o C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo fazuľa nie je náročná. Dobre rastie aj na zatienených pozemkoch, medzi viničom a pod stromami. Odporúča sa pestovať v podmienkach, kde sa dá zavlažovť. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej dobre darí aj v jesennom období. Odporúča sa pestovať v druhom až treťom roku po hnojení maštaľným hnojom a predplodinami môžu byť akékoľvek druhy zelenín. Po strukovinách ju nepestujeme kvôli šíreniu chorôb. Je výbornou predplodinou pre ostatné druhy. Pri pestovaní treba počítať s tým, že sa nezberá v biologickej zrelosti, preto má kratšiu vegetačnú dobu. Preto sa hodí aj ako následná plodina. Fazuľa sa seje najskôr koncom apríla do polovice až konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke 8-10 cm dosahuje 10-12o C. Osivo sejeme do hĺbky 3-5 cm. Vzdialenosť riadkov kríčkovej fazule volíme podľa vzrastu odrody 45-50 cm a v riadkoch 5-8 cm. Po sejbe ihneď povalcujeme alebo inak utlačíme vysiatu plôchu. Pred sejbou popínavej fazule je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25-30 cm a do nich dávame 3 až 4 semená. Fazuľa vzchádza za osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu. Väčšinou zbierame nedozreté celé struky, ktoré sú vhodné na rýchlu kuchynskú úpravu alebo na konzervovanie a mrazenie. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania pre struky. Vývin rastlín je zložitý proces v ktorom sa z jednej bunky vytvára celé telo rastliny. Rozoznávame dve fázy vývinu. Vegetatívna fáza znamená vytvorenie koreňov, stonky a listov. Generatívna fáza zahrňuje kvitnutie a tvorbu plodov, čiže pohlavné rozmnožovanie rastlín. Rastliny sa počas evolúcie dokázali adaptovať na veľmi rôznorodé životné prostredie. V mnohých oblastiach Zeme sa strieda obdobie sucha s vlhčím obdobím. Obdobie sucha nie je vhodné pre vegetovanie, a tak toto obdobie rastliny prečkávajú v dormantnom stave. Podľa toho, ako moc je sucho, rastliny môžu zhadzovať listy, prípadne nechať odumrieť všetky nadzemné časti alebo prežívať toto nepriaznivé obdobie len vo forme semien. Rastliny, ktoré rastú v oblastiach, kde sa vyskytuje obdobie sucha, majú semená s hrubým obalom. Ten ich chráni pred nepriaznivými vplyvmi prostredia. Zároveň zabraňuje, aby semená nezačali klíčiť už pri krátkodobom zvlhčení počas obdobia sucha, pretože mladé rastlinky by uhynuli. Túto vlastnosť si zachovávajú semená aj pri pestovaní v kultúre. Semeno (niekedy nazývané aj jadro, zrno...) je rozmnožovací orgán semenných rastlín, v ktorom je v osemení uložený dozretý zárodok oplodneného vajíčka (ovum) rastliny. Vajíčka vyrastajú na placente, v semenníku. Zárodok je väčšinou obalený živným pletivom, endospermom. Vo väčšine prípadov k vývoju semena dochádza v procese reprodukcie rastlín od opelenia samičích buniek v blizne jej kvetu (peľ=samčie bunky).