Fazuľa je veľmi zdravá strukovina, ktorá obsahuje veľa vitamínov, ako napríklad veľké množstvo železa, vápnika, draslíka, vitamínu C a rôznych vitamínov skupiny B.
Strukoviny sú plodiny, ktorých plody si môžeme vychutnať v dvoch podobách. V čerstvom stave - v konzumnej zrelosti alebo ich dozreté semená v biologickej zrelosti. Medzi tie, ktoré najčastejšie pestujeme ako záhradné patria hrach a fazuľa. Kým pri hrachu čakáme na sladké zrniečka, konzumujúce sa priamo zo struku, tak pri fazuli môžeme konzumovať chutný a celý struk, ale až po tepelnej úprave. Ten obsahuje mnoho živín prospešných pre ľudský organizmus a to bielkoviny, sacharidy, vlákninu, minerálne látky a vitamíny. Významným činiteľom popri obsahu týchto živín je, že má nízku energetickú hodnotu vďaka vyššiemu podielu vlákniny, nízkemu zastúpeniu tukov a preto je vhodná pri redukčnej diéte, pričom zaručuje mechanické nasýtenie konzumenta.
Fazuľa obyčajná pochádza z tropických a subtropických oblastí Severnej a Južnej Ameriky. Do Európy ju priviezli začiatkom 16. storočia španielski moreplavci. Rýchlo zdomácnela a v nasledujúcom storočí sa fazuľová kultúra rozšírila po celej Európe. Z európskych záhrad úplne vytlačila katjang (Vigna sinensis STICK M. Savi) - rastlinu podobnú fazule. Pochádza tiež z trópov a pestovala sa na zelené struky i na suché semeno, avšak pre naše podmienky s menej výhodnými hospodárskymi vlastnosťami.
Zelené struky skupiny záhradných kultivarov fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris L.) sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom. Čím majú struky intenzívnejšiu zelenú farbu, tým sú bohatšie aj na provítamín A. Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry rozpustené v bunečnej šťave. Nerozpustné glycidové zložky, tzv. hrubé vlákniny sa nachádzajú vo fazuľových strukoch vo výške asi 1 %. Táto zložka, ktorú skôr pokladali za balast, nadobúda dnes - vo svetle nových poznatkov z odboru fyziológie výživy - podstatný význam. Jej vzťah k rýchlosti posunu potravy zažívacím traktom je všeobecne známy. Zistilo sa, že táto rýchlosť je v korelácii s častosťou výskytu vážnych chorôb zažívacieho ústrojenstva, pričom rýchlejší postup objemnejšej tráveniny zažívacím traktom častosť týchto ochorení znižuje. Vzhľadom na to treba hrubú vlákninu tiež počítať k látkam, ktoré sú z hľadiska biologickej hodnoty cenné. V sušine strukov sú ďalej - predovšetkým v nezrelých semenách - obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbu aminokyselín. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A.
Vďaka vysokému obsahu vlákniny je dobrá na podporu trávenia, ktoré zároveň aj upravuje a viaže jedovaté látky a tuky. Fazuľa tiež obsahuje množstvo stopových prvkov ako je mangán či molybdén. Liečivý význam fazule pre ľudský organizmus je veľmi podstatný a to aj najmä vysokým obsahom nukleových kyselín a bielkovín. Pravidelným pridávaním čiernej a hnedej fazule do našej stravy si tak pomôžeme pri problémoch s obličkami a močovým mechúrom a zelená fazuľka nám pomáha pri ochoreniach pečene.
Typy fazule a ich vlastnosti
Poznáme dva typy fazule záhradnej - kríčková a tyčová. Kríčkový typ sa pestuje jednoduchšie, pretože nepotrebuje oporu a semienka stačí vysiať na záhon. Navyše má kratšie vegetačné obdobie a prináša lepšiu úrodu. Struky však dozrievajú naraz a ich možnosť skladovania je veľmi obmedzená. V chladničke vydržia len niekoľko dní, preto sa pripravte, že budete musieť celú úrodu rýchlo spracovať alebo zamraziť.
Tyčová zelená fazuľka potrebuje pri raste oporu, ktorú treba zhotoviť ešte pred sejbou. Výhoda je, že struky dozrievajú postupne a zber trvá niekoľko týždňov. Navyše má aj estetickú hodnotu - rýchlo rastie a môžete ju použiť na predelenie alebo zakrytie menej vzhľadných miest v záhrade. Ako jedna z mála druhov zeleniny znesie aj polotieň, preto sa pestuje aj vo vinohradoch alebo pod korunami stromov.
Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit.
Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.
V našej zemepisnej oblasti je fazuľa rastlinou jednoročnou. Záhradné kultivary sa pestujú vo dvoch formách, kríčkovej a kolíkovej. Ich pravdepodobnou divo rastúcou formou z ktorej boli vypestované, je liana vysoká 3 až 4 m. Od vzídenia až do začiatku semennej zrelosti potrebuje oveľa dlhšie obdobie ako kultúrna fazuľa obyčajná a tiež čas kvitnutia i zrenia je dlhší, pričom je charakteristická určitá remontantnosť. Dedičné vlohy pre túto vlastnosť majú aj kultúrne rastliny fazule, na ktorých remontantnosť môžeme vyvolať otrhávaním zelených strukov.
Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia.
Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor.
Existuje mnoho druhoch fazuliek od jemných francúzskych, ktoré nemajú nepríjemné vlákna, až po fazuľky, ktoré sa pestujú predovšetkým kvôli jedlým kvetom. Na trhu nájdeme odrody odolné voči teplu i vlhkosti a typickú záhradnú fazuľku, ktorej štíhle struky dosahujú dĺžku až 30 centimetrov. Zelená fazuľka, podobne ako klasická, nemusí byť vôbec „zelená“. Existujú žlté, fialové, vínové, ale aj krásne pruhované druhy.
Výber vhodnej odrody je prvým krokom k bohatej a kvalitnej úrode. Ako vhodné sa javia kríčkové odrody, ktoré nielenže nepotrebujú oporu, ale ich význam spočíva v tom, že na jednej rastline naraz poskytnú väčší počet dĺžkovo a hrúbkovo vyrovnaných strukov.
Ak chceme mať skorú fazuľku, tak ako prvú vysejeme i skorú odrodu. Tú môžeme vysievať postupne v rozpätiach dvoch týždňov, čo sa prejavuje v postupnom zbere. Ako vhodné sa osvedčuje i jednorazové vysievanie hriadky viacerými odrodami. Systém spočíva v tom, že sa na záhon vysejú naraz 2 až 3 odrody s rôzne dlhou vegetačnou dobou. V rámci nášho overovania sme zistili, že ako vhodná kombinácia boli odrody Rocquencourt a Brittle Wax. Odroda Rocquencourt poskytla úrodu prvých strukov asi o 10 dní skôr, pričom sa viacej využívala na priamy konzum.
Podmienky pre pestovanie
Fazuľa je teplomilná rastlina. Na klíčenie potrebuje teplotu asi 10 °C a v tomto období je veľmi citlivá na nižšie teploty, pri poklese k 0°C hynie. Fazuľa ani neskôr neznáša chladno. Tým je daná nutnosť neskorších termínov výsevu pri pestovaní vo voľnej pôde.
Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu.
Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Pôda by mala mať neutrálne alebo mierne zásadité pH. Na kyslej, premokrenej alebo silno zaburinenej pôde zle rastie a dosahuje iba nízku úrodu. Pôdu preto pred vysievaním dobre prekyprite a pripravte.
V pôde okrem dostatku vlahy je potrebný i dostatok pôdneho vzduchu. Jeho obsah sa zabezpečí výsevom do hlinito-piesočnatých pôd a častým, plytkým kyprením pôdy za účelom, aby sa koreňový systém rastliny stimuloval k vývinu hrčkotvorných baktérií, ktoré využívajú dusík zo vzduchu. Plytšie kyprenie postačuje, pretože fazuľa je plytko koreniaca, ale prevzdušňovanie pôdy, odstraňovanie pôdneho prísušku, ničenie klíčiacich burín a šetrenie pôdnou vlahou sú faktorom, ktorý ovplyvní nasadzovanie väčšieho množstva kvetov a následne strukov.
Pred vysadením sadeníc pridajte do zeme mulč. Rastlinkám pomôže udržiavať vlhkosť, zároveň chráni pôdu v extrémnych teplách. Ideálne pH pôdy pre väčšinu odrôd zelenej fazuľky je 6 až 6,5.
Výber odrody a osiva je prvým krokom k úspešnému pestovaniu. Na trhu existuje množstvo odrôd, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, chuťou a farbou plodov.
Výsev a výsadba
S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo - je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.
Fazuľa je teplomilná zelenina, preto s jej pestovaním počkajte, keď teplota pôdy neklesne pod 10 °C, čo býva obyčajne v máji. Nevyžaduje priame hnojenie organickými hnojivami, pestuje sa v druhej až tretej trati. Zaujímavé je, že pri fazuli vyšší obsah dusíka neznižuje aktivitu hrčkotvorných baktérií. Dusík z pôdy využíva nielen v počiatočnej fáze rastu, ale aj v priebehu vegetácie.
Kríčkovú fazuľu môžete vysievať do hniezd po tri až štyri semená na vzdialenosť 25 až 30 cm a do hĺbky 4 až 7 cm. Tyčovú fazuľu vysievajte 6 až 8 cm hlboko, po šesť až osem semien na vzdialenosť 60 až 80 cm, prípadne vysievanie prispôsobte pripravenej konštrukcii.
Vzchádzanie urýchlite, keď semená deň pred vysievaním namočíte do vody.
Výsev: Semená vysievame do debničky na vzdialenosť 5 x 3 cm alebo priamo po 1 semienku do téglikov alebo zakoreňovačov. Hĺbka výsevu by mala byť cca 3 cm. Používame kvalitný výsevný substrát.
Podmienky klíčenia: Udržiavame teplotu okolo 20 °C. Pôda by mala byť stále mierne vlhká.
Otužovanie: Priesady 10 až 14 dní pred výsadbou otužujeme, aby si zvykli na vonkajšie podmienky.
Výsadba: Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla alebo začiatkom mája. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek v čase, keď je pôda v hĺbke výsadby, čo je 10 - 12 cm, prehriata nad 13 - 14 °C. Odporúčaný spon pri horizontálnom pestovaní na pôde je 100 - 120 x 50 - 60 cm, pri vertikálnom vedení na opore (sieť, motúzy) sadíme rastliny v riadku na vzdialenosť cca 30 cm.
Priamy výsev do záhona je jednoduchší spôsob pestovania, ale vyžaduje teplejšie počasie a pôdu. Termín výsevu: S výsevom začíname po 15. máji, keď je pôda dostatočne prehriata a nehrozia už mrazíky. Teplota pôdy by mala byť aspoň 15 °C.
Príprava pôdy: Záhon by mal byť výživný, kyprý a dobre priepustný. Ideálne je pripraviť pôdu už na jeseň - vyhnojiť kompostom alebo maštaľným hnojom.
Výsev: Semená vysievame do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. Do každej jamky vložíme 2 - 3 semienka.
Starostlivosť: Počas klíčenia udržiavame pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú. Ako prevenciu proti chladu môžeme v prvých dňoch záhon zakryť netkanou textíliou. Keď sa rastliny rozrastú, vyjednoťme ich, aby mali dostatok priestoru.
Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Ak chcete mať skorú fazuľku, ako prvú vysejte skorú odrodu. Tú môžete vysievať postupne v dvojtýždňových intervaloch, čo sa prejaví v postupnom zbere. Ako vhodné sa osvedčuje aj jednorazové vysievanie hriadky viacerými odrodami. Systém spočíva v tom, že sa na záhon vysejú naraz 2 až 3 odrody s rôzne dlhou vegetačnou dobou.
Fazuľku sa oplatí vysievať priebežne, aby ste ju mohli priebežne aj zberať, a tak mali postarané o stálu úrodu. Ak chcete skúsiť zasadiť aj ďalšiu várku fazuľky, počkajte dva týždne po prvej výsadbe a potom vysaďte druhú.
Ešte aj v júli môžeme vysadiť sadenice zelenej fazuľky. Jemná zeleninka nás svojimi strukmi poteší celé leto. Čo nespotrebujeme, vieme ľahko zmraziť alebo iným spôsobom zakonzervovať.
Starostlivosť počas vegetácie
Zavlažovaniu sa pri pestovaní fazule nevyhnete. Najvyššie nároky má na začiatku rastu, v čase kvitnutia a nasadzovania plodov. Odburiňujte a kyprite pôdu iba na začiatku vegetácie, pretože neskoršie zásahy do porastu spôsobujú opadávanie kvetov a zhoršenie zdravotného stavu rastlín.
Keďže struky obsahujú vysoké množstvo vody, tak táto sa musí dodávať zavlažovaním parcely, ale bez zamokrenia, pretože veľké množstvo vody by negatívne vplývalo na zníženie objemu pôdneho vzduchu, bez ktorého sa mikroorganizmy i pri dostatku vody nevyvinú.
Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Postupným rastom sa do porastu mechanickými prostriedkami ťažšie dostávame a zároveň listy sú na dotyk pomerne citlivé (taktiež neznášajú prudší vietor) okopávanie eliminujeme.
U fazúľ od času nasadzovania kvetov sa takisto je potrebné vyhýbať i prudkému pôsobeniu prúdu zavlažovanej vody na porast, ktorý spôsobuje políhanie rastlín, ich znečistenie zeminou a zvyšovaním citlivosti na výskyt plesní.
Na mechanické pôsobenie, vykývavanie rastliny je náročný i samotný koreň a preto i pri zbere strukov sa nemá jedinec príliš nakláňať do strán resp. pri ich trhaní ním ťahať, ale naopak pridržiavať ho pri krátkej stopke strukov, ktoré rastú vo dvojiciach.
V čase kvitnutia môžete porast pohnojiť liadkom vápenatým.
Pri pestovaní fazule je dôležité zabezpečiť dostatok svetla, preto sa sadenie pod stromami resp. do porastov so širokými riadkami (kukurica, vinice) neodporúča a taktiež sa neorientovať na vysadzovanie do hniezd. Vhodnejšia je sejba do riadkov 35 - 45 cm so vzdialenosťou medzi jedincami 7 - 10 cm.
Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku. Tá je dôležitá predovšetkým počas vytvárania strukov. Dbajte o to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pri klíčení negatívne na fazuľu pôsobia hlavne bezulitné mäkkýše, pretože majú k dispozícii vlhké prostredie a atraktívny zdroj potravy - klíčne listy, ktoré požierajú buď v pôde alebo krátko po ich objavení sa nad povrchom pôdy. Pôdu je preto vhodné ošetriť perorálnymi prípravkami voči týmto jedincom a zároveň i medvedíkom resp. mravcom, ktorých výskyt po zimách s vyššími teplotami sa neustále zvyšuje.
Zelená fazuľka chutí mnohým druhom hmyzu vrátane japonských chrobákov (chrústovec japonský). Najčastejším nepriateľom sú však vošky, pochutia si aj slimáky. Z chorôb fazuľku najčastejšie napádajú plesňové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach alebo pri častom zalievaní. Menej časté, ale predsa len niekedy pestovateľov potrápia, sú antracitóza, bakteriálna pleseň a vírus mozaiky.
V období vysokej invázie hlodavcov, hraboša poľného alebo hryzca vodného je vysoké riziko, že v čase kedy dozrievajú struky sú tieto ním konzumované alebo poškodzované obhryzením.
Zber úrody
Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny.
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú.
Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách.
Ukazovateľom zrelosti strukov je ich hrúbka, ktorá sa vyznačuje vyrovnanosťou a valcovitým, príp. mierne splošteným tvarom po ich celej dĺžke, pričom v mieste tvoriacich sa semien nesmú byť vypukliny, čo signalizuje prezretie, tvrdšiu konzistenciu, zníženie obsahu cukrov a zvýšené nároky na sterilizáciu.
Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.
Struky zberajte vtedy, keď sú semená ešte mäkké.
Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú.
Spracovanie a konzervovanie
Struky sú charakteristické i tým, že sa na ich povrchu nachádzajú mnohé spórotvorné mikroorganizmy a preto si vyžadujú tepelnú úpravu a to, či už pri príprave jedál alebo pri konzervovaní.
Konzervovať sa môžu i mrazené po predchádzajúcom predvarení alebo sterilizované, pričom sa u nich vyžaduje dlhodobá resp. opakovaná sterilizácia.
Čo nespotrebujeme, vieme ľahko zmraziť alebo iným spôsobom zakonzervovať.