Folklórne zvyky a tradície na Slovensku

Slovensko je krajina s bohatou a rozmanitou kultúrnou históriou, pričom folklór zohráva významnú úlohu v zachovávaní národnej identity. Slovenský folklór, ktorý zahŕňa piesne, hudbu, tanec a zvyky, sa prenáša z generácie na generáciu a je neoddeliteľnou súčasťou života mnohých Slovákov. Jeho hodnota spočíva v jedinečnosti a kráse, ktoré odrážajú hlbokú kultúrnu identitu krajiny.

Folklór na Slovensku má dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha až do dávnych čias. Je spojený s tradičnými odevmi, hudbou, tancami a zvykmi. Každá oblasť, mesto alebo obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Táto rozmanitosť je dôkazom živej a neustále sa vyvíjajúcej kultúry.

Slovensko má v databáze označení pôvodu a zemepisných označení v EÚ zaregistrovaných viacero originálnych potravín (pričom ďalšie na svoj zápis ešte čakajú). Chránené označenie pôvodu má Paprika Žitava (2014); chránené zemepisné označenie majú Skalický trdelník (2007, dutý sladký koláč), Slovenská bryndza (2008, typické slovenské jedlo z tohto ovčieho syra sú bryndzové halušky, pozri recept nižšie), Slovenská parenica a Slovenský oštiepok (2008, druhy syrov), taktiež Tekovský salámový syr (2011), Zázrivský korbáčik (2011), Oravský korbáčik (2011), Zázrivské vojky (2014) a Klenovecký syrec (2015).

Význam folklóru v slovenskej kultúre

Slovensko je hrdé na svoj bohatý folklór a zvykoslovie. Mnohé slovenské ľudové piesne sú veľmi rytmické a veselé, zabavia pri tanci, niektoré sú naopak smutné a hovoria o láske medzi ľuďmi, sklamaniach, o láske k rodnému kraju, o kráse alebo zábave. Ľudové piesne sa spievajú nielen na folklórnych slávnostiach, ale učia sa ich aj deti v školách, aby poznali svoje kultúrne dedičstvo. Slovensko má mnoho známych a obľúbených ľudových piesní.

Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Príčinou ich vzniku býval strach z neznáma, neschopnosť vysvetliť prírodné javy, ako aj snaha zabezpečiť si šťastie, zdravie či krásu. V dôsledku toho sa objavilo množstvo povier, mýtov a legiend. Keďže naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou, zvyky a tradície slovenského ľudu sa viažu najmä na prírodný cyklus (najmä tie z predkresťanských čias), s príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje. Zvyky a tradície mali vždy regionálny charakter, t. j. viazali sa na určitý región Slovenska. Mnoho zvykov sa zachovalo až dodnes.

Slovenský folklór čerpá z bohatých tradícií a kultúry. V širšom zmysle, odkazuje na životný cyklus krajiny roľníkov, pastierov a remeselníkov. Od hudobných a tanečných súborov, cez remeslá, trhy pod holým nebom a festivaly, ľudové tradície aj naďalej dostávajú vrelé prijatie v celej krajine. Vplyv ľudových tradícií je hlboko zakorenený v národnej scéne.

Slovensko žije folklórom! Potvrdzuje to najnovší prieskum piva Šariš, ktorý ukázal, že tradície a kultúrne bohatstvo sú súčasťou života až dvoch tretín Slovákov. Obľúbená je pritom najmä tradičná slovenská kuchyňa či ľudové piesne, no v kurze sú stále aj ručné práce ako háčkovanie či keramikárstvo. Návrat k ľudovým tradíciám či remeslám v poslednom období zaznamenáva veľký boom. „Teší nás, že folklór má stále veľmi pevné miesto v našich životoch. Náš prieskum ukázal, že až pre ¾ ľudí je zachovávanie hodnôt a tradícií pre ďalšie generácie dôležité, pritom 1/3 rodín si zvyky aj aktívne predáva. Folklór sa stal neoddeliteľnou súčasťou života veľkej väčšiny Slovákov. Najsilnejší presah do súčasnosti má však hudba a tanec, ktoré si v televízii či rádiu podmanili až tretinu populácie. Dôkazom toho je aj najúspešnejšia folklórna šou Zem spieva, ktorá chytila za srdce státisíce Slovákov. Stále väčšej obľube sa tešia aj folklórne festivaly, na ktorých si priamy kontakt s tradíciami užíva až 17% opýtaných. Slováci však žijú ľudovou hudbou aj doma a spev tradičných piesní v rodinnom kruhu je samozrejmosťou pre pätinu opýtaných. Dodržiavanie zvykov či tradícií môžeme vidieť aj v kuchyni. Až dvadsať percent našich gazdiniek vypeká a varí podľa receptov starých mám. Svoje miesto si v srdciach Slovákov držia aj tradičné remeslá, ako vyšívanie či keramikárstvo, ktorým sa dnes venuje 13 % Slovákov. „Náš prieskum je dôkazom toho, že folklór a tradície patria do našej DNA. Čaru tradícií a ľudového umenia podľahli ľudia naprieč celým Slovenskom, cestu si k nemu našli dokonca aj mladí. Silnú pozíciu folklóru v súčasnosti potvrdzuje aj sociologička Silvia Porubänová. „Znovu objavovanie folklóru na Slovensku je priam fenoménom.

Tradičné odevy - Kroje

Tradičné odevy, nazývané kroje, majú veľký význam v slovenskom folklóre. Každý región a oblasť má svoj charakteristický kroj, ktorý je vyšívaný a zdobený rôznymi symbolmi a vzormi. Oblečenie pri rómskych vystúpeniach charakterizuje farebnosť, je ozdobené rôznymi šatkami a šperkami.

Folklórne festivaly a podujatia

Na Slovensku sa koná mnoho folklórnych festivalov, ktoré pravidelne prilákajú tisíce návštevníkov z rôznych kútov krajiny. Najväčšie festivaly na Slovensku sa konajú vo Východnej, na Myjave a v Detve a všetky tri festivaly sú organizované pod hlavičkou C.I.O.F.F. (najväčšia folkloristická celosvetová organizácia). Ostatné festivaly majú skôr regionálny charakter, ale často svojou kvalitou nezaostávajú za týmito tromi festivalmi. Vo všeobecnosti možno povedať, že medzi festivalmi sú dosť výrazné rozdiely a každý má svoju vlastnú, typickú atmosféru a čaro.

Medzi najznámejšie festivaly patrí festival vo Východnej. Tento festival je považovaný za jeden z najväčších a najstarších folklórnych festivalov na Slovensku. Folklórny festival Východná je prehliadka tých najlepších domácich i zahraničných folklórnych súborov a tradičnej ľudovej kultúry. Festival je organizovaný od roku 1953 vo veľkom divadle pod holým nebom s výhľadom na dedinu vždy začiatkom leta, v priebehu prvého júlového víkendu. Koná sa v rámci programov Medzinárodnej rady Organizácie pre folklórne festivaly a ľudové umenia (C.I.O.F.F.). Každoročne privíta v priemere 1500 účinkujúcich, a počet návštevníkov dosahuje 70.000 ľudí.

Ďalším významným folklórnym festivalom je festival v Detve. Medzinárodný festival folklóru a tradičnej ľudovej kultúry - folklórny festival Poľana je jedným z najúspešnejších podujatí tohto druhu na Slovensku. Od roku 1966, sa festival koná každý rok v druhom týždni júla v meste Detva, v srdci Slovenska. Počas týchto dní sa celou Detvou nesie hudba, spev a sviatočná atmosféra, o ktorú sa stará približne 1500 účinkujúcich. Základom programov je tradičný folklór a kultúra stredného Slovenska, hudobné a tanečné vystúpenia. Rok čo rok sa folklórne súbory a skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí prezentujú v programe s názvom „Krajanská Nedeľa“. Návštevníci si môžu vybrať z mnohých sprievodných akcií, ako sú programy v kostole, pastierske kultúrne predstavenia, tanečná škola, lekcie hry na fujare, tradičný jarmok ľudových remesiel, rezbárstvo, národopisné výstavy, výtvarné umenie, výstavy fotografii atď. Najzaujímavejšou súčasťou folklórneho festivalu Poľana v Detve je séria udalostí so zameraním na oživenie výroby folklórnych hudobných nástrojov, ktorý je jediným zo svojho druhu na Slovensku. Osobitná pozornosť je venovaná fujare, ktorá je jedným z pokladov UNESCO.

Folklórne slávnosti pod Poľanou sú známe aj v zahraničí, je to medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu spojený s prehliadkou folklórnych súborov a určený aj pre zahraničných Slovákov. Uskutočňuje sa v amfiteátri v Detve.

Celonárodné slovenské kultúrne podujatie sa koná vo Východnej počas letných mesiacov. Je to folklórny festival s medzinárodnou účasťou, na ktorom je predstavená tradičná ľudová kultúra, remeslá, spev, tanec, zvyky a obyčaje. Festival vo Východnej patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku.

Jánošíkové dni je medzinárodný folklórny festival a už dva krát bol vyhlásený za turistickú atrakciu roka. Pravidelne, začiatkom augusta, sa koná v Terchovej na severozápade Slovenska. Terchová je tiež rodiskom Slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka. Špeciálne výstavy ľudového výtvarného umenia, fotografie a maľby sú tiež súčasťou festivalu, rovnako ako slávnostný koncert a omša pre zástupcov ľudových tradícií vo veľkom kostole v Terchovej, sprievod vozov a hudobných skupín, ľudových slávností a rôzne ďalšie atrakcie. Celkový program je zložený tak, aby spĺňal očakávania nielen milovníkov folklóru, ale aj všetkých tých, ktorí majú radi zábavu ako takú. Nezabúda sa sa ani na mladú generáciu, pre ktorú sú pripravené rôzne koncerty interpretov z celého sveta. Každoročne navštívi Jánošikové dni približne 70 000 fanúšikov folklóru a toto číslo stále rastie.

Medzinárodný folklórny festival Myjava je taktiež organizovaný pod hlavičkou C.I.O.F.F. (Najväčšia svetová folklórna organizácia). Je to ukážka ľudového umenia regiónu západného Slovenska. Od roku 1959 sa festival koná pravidelne v polovici júna v divadle pod holým nebom v Myjave. Prostredie západného Slovenska, tvorené z izolovaných osád je významnou národopisnou lokalitou s vlastnou ľudovou kultúrou a tradíciami prezentovanými aj dnes prostredníctvom niekoľkých folklórnych súborov a skupín. Každý rok sa na tomto mieste prezentujú tie najlepšie folklórne skupiny a jednotlivci z celého Slovenska. Myjavský festival je v rámci roka prvý open-air festival na Slovensku. Program je zvyčajne sprevádzaný rôznymi akciami, ako je ukážkami destilácie slivovice priamo v jednom z liehovarov, jarmok tradičných remesiel alebo rôzne slávnosti.

Regionálne tradície a osobitosti

Okrem hlavných festivalov existuje na Slovensku mnoho regionálnych folklórnych tradícií, ktoré sú unikátne pre každý región. Orava je jedným z regiónov, ktorý sa vyznačuje svojou bohatou ľudovou architektúrou. Tradičné drevené domy, kostoly a kaštiele predstavujú jedinečný pohľad na oravskú krajinu. Liptov je ďalším regiónom s bohatým folklórnym dedičstvom. Liptovské ľudové piesne a tance sú veľmi populárne a často sa prezentujú na folklórnych podujatiach v regióne. Gemer je región, ktorý je známy pre svoje gemerské ľudové piesne a tance. Tieto piesne a tance majú svoj jedinečný štýl a vyjadrujú osobitú povahu a charakter Gemera.

Tradičné slovenské dediny boli zastavané drevenicami, často aj maľovanými. Prírodné múzeá - skanzeny vám ponúkajú možnosť vidieť, ako vyzerala tradičná slovenská dedina v minulosti. Sú sústredené na severnom Slovensku, ktoré je kolískou tradícií a folklóru. Mnohé zvyky sú tu zachované dodnes.

Slovenské remeslá a kulinárske tradície

Slovenské remeslá a postupy zahŕňajú čipky výšivky, včelárstvo, chov oviec, keramiku a rezbárstvo. Segmenty slovenského folklóru sú dedené z generácie na generáciu, pričom každý región si zachováva svoje vlastné znaky v podobe typických krojov, zvykov, dialektu a celkového štýlu. Jarmok ľudových remesiel sa konáva každoročne v Nitre a iných slovenských mestách. Rezbárstvo, obrábanie kovov, sklárstvo, vyšívanie, či pletenie košíkov sú súčasťou repertoáru veľtrhov. Mnohí remeselníci vytvárali združenia a predávali svoje diela.

Tradícia pečenia medovníkov sa na Slovensku zachovala až dodnes, tradičné medovníky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Spôsob prípravy a recepty medovníkov sa v rôznych regiónoch Slovenska líšia rovnako ako aj ich tvar a zdobenie. Dodržiavanie zvykov či tradícií môžeme vidieť aj v kuchyni. Až dvadsať percent našich gazdiniek vypeká a varí podľa receptov starých mám.

Recept na bryndzové halušky:

1. Očistené surové zemiaky umyť a nastrúhať.
2. Pridať vajíčka, hladkú a polohrubú múku, soľ, mleté čierne korenie a zamiešať.
3. Cesto v malých kúskoch (lyžičkou alebo cez sitko s väčšími otvormi) hádzať do osolenej vriacej vody.
4. Uvarené halušky, ktoré vystúpia na povrch, vybrať a zmiešať s bryndzou (v niektorých oblastiach sa bryndza vopred zmieša s trochou kyslej smotany).
5. Slaninu nakrájať na kúsky a opiecť na panvici.

Rómsky folklór na Slovensku

Na Slovensku žije približne 90 tisíc občanov rómskej národnosti. Niektorí hovoria rómskym jazykom. Rómovia majú svoju vlastnú kultúru. Majú vrodený hudobný talent, preto sú z nich dobrí speváci, tanečníci a hráči na hudobných nástrojoch. Majú svojský typ hudby a tanca, svoj vlastný folklór. Z ich radov pochádzajú viacerí umelci, ktorí pôsobia na slovenskej scéne. Typický hudobný nástroj pre Rómov je cimbal a husle. Okrem kvalitnej hudby sú špecificky rytmické a dynamické aj cigánske piesne a tanec. Na Slovensku pôsobia rómske skupiny a speváci, ktorí vydávajú aj CD nosiče. Medzi ľuďmi je ich hudba obľúbená, pretože je plná energie a zábavy.

Slovenské povesti a príslovia

Slovensko má veľmi veľa povestí, ktoré vychádzajú z histórie aj súčasnosti Slovenska. Na Slovensku vzniklo mnoho prísloví a porekadiel. Hoci slovenský jazyk bol uzákonený až po 18. storočí, ľudové príbehy sa u nás zachovali vďaka ústnej tradícii.

Moderné interpretácie folklóru

Okrem tradičných prezentácií folklóru sa na Slovensku objavujú aj moderné interpretácie a projekty. Mladí umelci sa často snažia spojiť tradičný folklór s modernými hudobnými štýlmi a tancami. Vznikajú tak rôzne fusion projekty, kde sa stretávajú rôzne hudobné žánre a kultúrne vplyvy.

Zachovávanie a ochrana folklórnych tradícií

Zachovávanie a ochrana folklórnych tradícií je dôležitou úlohou inštitúcií, organizácií a jednotlivcov. Rôzne kultúrne inštitúcie a školy sa snažia vzdelávať mladú generáciu o význame a kráse folklóru. Folklórne tradície na Slovensku sú jedinečným a vzácnym dedičstvom, ktoré oživuje kultúrnu bohatosť krajiny. Festivale, regionálne tradície a moderné interpretácie folklóru prispievajú k rozmanitosti a živosti slovenskej kultúry.

Štúdiom folklóru sa zaoberá samostatná spoločenská veda - folkloristika. Ako folklorista sa označuje nielen odborník vo folkloristike, ale hovorovo aj ten, kto sa venuje pestovaniu folklóru, jeho zachovávaniu a umeleckému interpretovaniu (formou záujmovej činnosti).

tags: #folklorika #gugel #recept