Francúzske južné a antarktické územia: Odľahlé klenoty vedy a prírody

Francúzske južné a antarktické územia (po francúzsky Terres australes et antarctiques françaises, skr. TAAF) predstavujú fascinujúcu skupinu odľahlých ostrovov a území roztrúsených v južnej časti Indického oceánu.

Ide o francúzske zámorské teritórium, ktoré zahŕňa ostrovy Kerguelen, Crozet, Amsterdam, Saint-Paul, ako aj časť Antarktídy známej ako Zem Adélie. Tieto územia nemajú trvalé obyvateľstvo, no majú veľký vedecký a ekologický význam.

Vytvorené bolo roku 1955. Bolo spravované z Paríža.

Geografia a príroda

Krajinu tvoria drsné, vetrom bičované krajiny, sopečné pohoria a ľadovcové jazerá. Kerguelenské ostrovy, nazývané aj „pusté ostrovy“, sú známe svojou surovou krásou a nehostinným počasím. V zime tu teploty klesajú hlboko pod bod mrazu a vietor môže dosahovať rýchlosť orkánu. Napriek tomu sú tieto miesta domovom nespočetných druhov vtákov, tuleňov a tučniakov.

The French Southern and Antarctic Lands (TAAF) are a unique French overseas collectivity, composed of five districts: the Crozet Islands, Kerguelen, Saint-Paul and Amsterdam (a major nature reserve), Adélie Land in Antarctica, and the Scattered Islands of the Indian Ocean. These isolated lands are home to exceptional biodiversity, including millions of seabirds and significant populations of marine mammals.

Vedecký výskum a ochrana prírody

Francúzske južné a antarktické územia slúžia predovšetkým na vedecký výskum. Francúzsko tu prevádzkuje niekoľko výskumných staníc, z ktorých najznámejšia je Port-aux-Français na Kerguelene. Výskum sa zameriava na biológiu, klimatológiu, geológiu a pozorovanie oceánov.

Tieto ostrovy sú zaradené do systému ochrany prírody UNESCO, keďže predstavujú jednu z posledných nedotknutých ekosystémových oblastí sveta. Ich izolácia a prísne pravidlá prístupu zabezpečujú, že sa tu človek stretáva s prírodou v jej pôvodnej podobe.

Správa a právne postavenie

Zámorské Francúzsko je súhrnne pomenovanie území, ktoré spadajú pod francúzsku suverenitu, ale neležia v Európe, v tzv. Metropolitnom Francúzsku. Bežne sa pre ne používa skratka DROM-TOM. Podľa vzťahu zámorského územia k Francúzsku sa rozlišuje niekoľko rôznych druhov právnych postavení zámorských územií.

Francúzske južné a antarktické územia a Clippertonov ostrov nie sú trvalo osídlené.

Zaujímavosťou je, že aj keď tu žijú len vedci a personál výskumných základní, územie má svojho správcu - prefekta so sídlom na ostrove Réunion.

V roku 1961 vstúpil do platnosti tzv. washingtonský Antarktický zmluvný systém v ktorom sa o. i. zúčastnené krajiny zaviazali po dobu platností zmluvy zakonzervovať rozdelenie Antarktídy medzi jednotlivé krajiny podľa stavu z roku 1959, ale zároveň tieto vlastnícke práva neuplatňovať. Francúzsko, signatár zmluvy, spolu s ostatnými štátmi, formálne na svojich pozastavených právach trvá, ale v duchu prijatej zmluvy ich v praxi neuplatňuje.

Extrémne podmienky a prežitie

Krajinu tvoria drsné, vetrom bičované krajiny, sopečné pohoria a ľadovcové jazerá. Kerguelenské ostrovy, nazývané aj „pusté ostrovy“, sú známe svojou surovou krásou a nehostinným počasím. V zime tu teploty klesajú hlboko pod bod mrazu a vietor môže dosahovať rýchlosť orkánu.

Predtým, ako utečiete zo stresu veľkomesta do upokojujúceho náručia niektorého rajského ostrova, nezabudnite si o svojom vybranom eldoráde zistiť dostatok informácií. Práve to zanedbali členovia veľmi nadšenej skupiny, ktorí na samom začiatku 20. storočia vyplávali z madagaskarského prístavu hľadať sľubný malý ostrov, ktorého potenciál si okrem nich zrejme nikto nevšimol. Ich dobrodružstvo však nabralo rýchly spád jednoducho preto, že na ostrove sa nedalo nájsť ani minimálne množstvo sladkej vody potrebnej na život. Bola táto výrečná “premiéra” rozhodujúca pre ďalšiu kariéru ostrova? O tom dnes môžeme len špekulovať, isté však je, že o niekoľko rokov neskôr chceli ďalší kolonizátori tento experiment zopakovať a ich príbeh by určite vypredal sály: jedny “osadníci” vtedy zabíjali iných pod zámienkou, že im zneuctili manželky, a tie isté manželky krátko nato za nevysvetliteľných okolností zomreli. Nakoniec zostali len dvaja preživší, ktorí neskôr podali svedectvo o svojom strastiplnom pobyte. Od začiatku sa toto miesto javilo dôverčivým rojkom v tom najlepšom svetle: jeho poloha prakticky na obratníku Kozorožca zaručuje dostatok slnka, Mozambický prieliv je bohatý na ryby a relatívne blízko (tristo kilometrov na východ) je Madagaskar, odkiaľ sa dajú dovážať ťažké materiály…Ale ako prežiť na neúrodnej, čiastočne morskou vodou zaliatej skale s rozmermi šesť krát sedem kilometrov, s pôdou pozostávajúcou zo soľnej stepi a koralového vápenca, ktorá by zlomila aj toho najtvrdšieho záhradníka? Útechu nenájdete ani vo vodných radovánkach: nie sú tu žiadne pokojné zátoky na výlety loďou a plavci si kúpanie dvakrát rozmyslia, keď zistia, koľko je tu žralokov. Dokonca aj svedomití technici na meteorologickej stanici, ktorá tu bola postavená v roku 1950, nakoniec usúdili, že ich prítomnosť nie je veľmi potrebná a že na meranie úplne postačí automatický systém. V súčasnosti na mieste zostáva len skromný vojenský oddiel, ktorý pripomína susedom, že Europa je skutočne francúzske územie patriace k Roztrúseným ostrovom (čo je, mimochodom, úplne absurdné súostrovie, keďže jeho päť častí je roztrúsených na východ, sever a západ od Madagaskaru).

Štatistiky

* Najvyšší bod: Mont Ross, 1850 m n.m.* Najnižší bod: Indický oceán, 0 m n.m.

tags: #francuzske #juzne #teritoria