Francúzsko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, si pripomína svoje kľúčové momenty prostredníctvom štátnych sviatkov. Tieto dni nie sú len príležitosťou na oddych, ale predovšetkým na upevnenie národnej identity a pripomenutie si hodnôt, na ktorých je postavená moderná francúzska spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patrí oslava 14. júla, Deň dobytia Bastily, ktorý symbolizuje začiatok Francúzskej revolúcie a zrod republiky.
Predrevolučné Francúzsko bolo komplexnou spoločnosťou, ktorá čelila mnohým problémom, ktoré napokon viedli k vypuknutiu Veľkej francúzskej revolúcie. Sociálne rozdelenie: Spoločnosť bola rozdelená do troch stavov: duchovenstvo, šľachta a tretí stav, ktorý zahŕňal roľníkov a mešťanov. Ekonomické problémy: Francúzsko bolo prevažne poľnohospodárskym národom s nízkou produktivitou a zastaranými metódami. Politická štruktúra: Krajina bola skladačkou rôznych regiónov s rôznymi zákonmi a inštitúciami. Existovalo trinásť suverénnych odvolacích súdov s nerovnomernou jurisdikciou. Kolísavá úroda: Úroda bola kritická, ale kolísala, čo spôsobovalo hlad, vysoké ceny a nepokoje. Pokiaľ ide o rozvrstvenie spoločnosti, Francúzsko v 18. storočí bolo charakteristické nerovnomerným rozdelením príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v 18. storočí, vysokými výdavkami kráľovského dvora (Zámok Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny (najmä vojna o španielske dedičstvo (1701 - 1714) za Ľudovíta XIV., sedemročná vojna (1756 - 1763) za Ľudovíta XV. absolutizmus (s vrcholom za Ľudovíta XIV. Hybnou silou revolúcie boli ľudové masy na čele s nedávno vzniknutým bohatým meštianstvom (buržoáziou).
Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia. Veľmi významným faktorom 80. rokov bola aj americká revolúcia (1775 - 1783), ktorej myšlienky boja za ľudské práva práve koncom 80. rokov prenikali do Európy. Okrem toho posledné roky pred revolúciou panovala vo francúzskej monarchii sloboda tlače. Prostredníctvom novín sa rozširovali (aj v časti šľachty) myšlienky osvietenstva a racionalizmu. Osvietenstvo šírili aj slobodomurárske lóže. Súčasťou vznikajúcej mestskej spoločnosti sa stávali literárne a neskôr aj politické salóny známych osobností. Stále populárnejšia v nich bola vízia rovnosti ľudí a demokracie filozofa Jeana Jacquesa Rousseaua. Nadšene sa prijímali jeho názory, že človek je v svojej podstate dobrý, ale súčasná spoločnosť je skazená. Jean Jacques Rousseau predložil model demokracie vychádzajúci z aténskej demokracie. Z ďalších osvietenských mysliteľov spomeňme, že Barón de Montesquieu požadoval, aby sa štátna moc rozdelila na legislatívu, exekutívu a jurisdikciu (tak ako je tomu dnes). Voltaire ovplyvnil revolúciu svojimi názormi o slobode a ľudskom pokroku. A napokon John Locke (Angličan) tvrdil, že prirodzené práva (na život, majetok, slobodu) nemôže štát ani panovník občanovi odňať a musí ich chrániť, lebo existovali už pred vznikom štátu.
Vo Francúzsku vládli Bourbonovci. Ľudovít XIV. vládol až 72 rokov od 1643 do 1715. Počas jeho nedospelosti zaňho vládol kardinál Mazarin. Za Ľudovíta XIV. sa odohrala vojna o španielske dedičstvo (1701 - 1714). Absolutizmus vo Francúzsku vrcholil práve za vlády Ľudovíta XIV. Jeho moci bol prisudzovaný „božský“ pôvod („Štát som ja“). Bol zavedený policajný režim. Prvý minister Jean Baptiste Colbert viedol hospodársku politiku merkantilizmu, ktorá viedla k zakladaniu zámorských kolónií a podpore domácej výroby (zakladanie manufaktúr a vysoké clá na dovoz). V rokoch 1648 - 1653 sa konala „fronda“ - povstanie vidieckej šľachty proti absolutizmu.
Začiatkom 18. storočia vypukla finančná kríza spôsobená prepychom kráľovského dvora. Za jeho nasledovníka Ľudovíta XV. (1715 - 1774) štátny dlh poklesol, ale problémy s rozpočtom trvali. Hospodárstvo ako také však zhruba od roku 1715 až do revolúcie zaznamenalo prudký hospodársky rast, ktorý sa prejavil napríklad v štvornásobnom nárase zahraničného obchodu medzi rokmi 1715 až 1789. Príčin rastu hospodárstva bolo veľa, hlavné boli prechod na liberálne trhové hospodárstvo, odstraňovanie viacerých hospodárskych prekážok za Ľudovíta XIV. (odstránenie vnútorných ciel, povolenie obchodu s obilím medzi regiónmi a podobne), populačná explózia a rozvoj poľnohospodárstva. Z tohto rastu ťažilo bohaté meštianstvo, ale rast príjmov ostatných, najmä pracujúcich, vrstiev nakoniec nedokázal vykryť prudký rast cien vyvolaný prudkým hospodárskym rastom. Od 70. rokov toto spôsobilo citeľný pokles kúpyschopnosti (dopytu) a pokles ceny obilia. Problémy pracujúcich sa prejavili najmä na vidieku a počas celého 18. storočia možno pozorovať presun obyvateľstva z vidieka do miest, kde od 80. rokov spôsobovali rast nezamestnanosti. Kráľ Ľudovít XV. sa venoval radovánkam a vládli zaňho obľúbenci a hlavne milenky (markíza de Pompadour, madam de Paris). Za tohto panovníka Francúzsko viedlo vojnu o poľské dedičstvo (1733 - 1735), vojnu o rakúske dedičstvo (1740 - 1748), boje o indické teritóriá (od 1751), boje o severoamerické územia (od 1754) a najmä sedemročnú vojnu (1756 - 1763), v dôsledku ktorej Francúzsko stratilo väčšinu svojich zámorských kolónií. Francúzsko teda viedlo nákladnú zahraničnú politiku, lebo sa snažilo získať nové územia v zámorí.
Za vlády Ľudovíta XVI. (1774 - 1792) hospodársky rast pokračoval, ale problémy s rozpočtom vyvrcholili. Namiesto kráľa vládla vlastne jeho manželka, všeobecne neobľúbená a protireformne zameraná Mária Antoinetta, dcéra Márie Terézie. Štátny dlh nesmierne narástol (na 100% štátnych príjmov). Finančnú krízu neriešili ani stále výmeny ministrov financií (Turgot, Necker, Calonne, Brienne), hrozil krach celej monarchie. Vláda Ľudovíta XVI. mala obrovskú spotrebu a vytvorila vysoké dlhy. Aby mala na splátky, zvýšila existujúce a zaviedla špeciálne dane, napríklad z komínov, šiat a okien. Dane platil len takzvaný tretí stav, teda 98 percent obyvateľstva, ostatné dva stavy dane neplatili. Keďže štátnu pokladnicu napĺňali len dane tretieho stavu, museli sa neustále zvyšovať. Pritom skoro všetky príjmy pohltili výdavky kráľovského dvora. Veľká väčšina francúzskeho obyvateľstva mala v posledných rokoch pred revolúciou problémy sa vôbec uživiť. V roku 1786 bola navyše uzavretá zmluva s Anglickom o voľnom obchode, ktorá zvýšila nezamestnanosť. Na narastajúcej nespokojnosti mala roku 1788 okrem hospodárskej recesie podiel aj katastrofálna neúroda, spôsobená následkami výbuchu sopky Laki na Islande v roku 1783. Tento masívny výbuch na severnej pologuli v nasledujúcich rokoch krátkodobo spôsobil úkaz podobný nukleárnej zime. Toto ochladenie malo za následok neúrodu, pričom do veľkých ťažkostí sa dostalo predovšetkým vidiecke obyvateľstvo.
V Paríži v zúfalej situácii oznámil panovník 8. augusta 1788, že na máj 1789 zvolá (po 175 rokoch) zasadnutie generálnych stavov. O týždeň neskôr štát vyhlásil bankrot. Panovník súhlasil so zvolaním generálnych stavov (teda zapojením aj tretieho stavu do rozhodovania) preto, lebo vtedy podobne ako jeho opozícia dúfal, že takto mocenský konflikt dopadne v jeho prospech. Dúfal tiež, že mu schvália dane a pomôžu riešiť finančnú krízu.
Toto zasadnutie generálnych stavov sa konalo 5. mája 1789 vo Versailles. Napriek tomu, že tretí stav mal v generálnych stavoch viac hláv ako ostatné dva dohromady, nemohol ani jednu svoju reformu presadiť, lebo sa hlasovalo tradične „podľa stavov“, čiže každý stav mal jeden hlas. Pre svoju nespokojnosť, ale najmä preto, lebo prvé dva stavy odmietli zasadať s tretím stavom, sa tretí stav rozhodol, že bude zasadať samostatne. 17. júna sa poslanci tretieho stavu na oddelenom zasadnutí vyhlásili za Národné zhromaždenie, ktoré ako jediné má právo zastupovať ľud. 20. júna im kráľ dal zamedziť prístup k tradičnej zasadacej miestnosti, preto sa presunuli do Loptovej siene (vo Versailles), kde prisahali že sa nerozídu, kým nesformulujú novú ústavu („prísaha v Loptovej sieni“). Kráľ sa v ten deň aj snažil použiť na rozohnanie násilie, ale liberálni šľachtici mu v tom zabránili. Nato (do 25. júna) sa k Národnému zhromaždeniu pridali aj sympatizanti rovnoprávneho usporiadania parlamentu z ďalších stavov. Keď kráľ videl, že tretí stav nezdolá, 27. júna dokonca vyzval aj ostatné dva stavy, aby sa k Národnému zhromaždeniu pridali, čo aj viacerí poslanci urobili. Touto výzvou kráľ právne prijal existenciu Národného zhromaždenia. 9. júla sa Národné zhromaždenie premenovalo na Ústavodarné národné zhromaždenie. Zhromaždenie žiadalo - márne - odstrániť absolutizmus, daňovú reformu, požadovali reformu súdnictva, zabezpečenie demokratických slobôd.
Ten istý deň, ako kráľ nariadil zvyšným stavom pripojiť sa k Národnému zhromaždeniu (27. júna), začali sa paralelne šíriť mnohé fámy, nezriedka živené intrigami rôznych zákulisných skupín (napríklad skupina okolo kráľovho brata). Typickou fámou medzi ľudom bol aj názor o kombinácii akéhosi šľachtického sprisahania (pretože šľachta chcela hlasovanie podľa stavov a podobne) s hospodárskou krízou - podľa ľudu šľachta zhabala obilie, aby zničila tretí stav. 8. júla Ústavodarné národné zhromaždenie poslalo kráľovi list, aby odvolal vojsko. Kráľ 11. júla náhle odvolal o. i. všeobecne obľúbeného ministra financií Neckera a na jeho miesto menoval známeho protirevolucionára baróna de Breteuil a nového ministra vojny. Zhromaždenie vyslovilo poľutovanie nad odvolaním Neckera a ostatných ministrov. 12. júla sa o odvolaní Neckera dozvedeli v Paríži. Senzáli na protest zatvorili burzu, ďalej zatvorili divadlá, improvizovali sa schôdzky a manifestácie, manifestanti sa vrhli na Royal-Allemand princa Lambeského v záhrade Tuileries. Po tejto správe ľud začal vykrádať zbrojárenské obchody a začal sa ozbrojovať. 13. júla sa po Paríži potulovali hlúčiky občanov, hľadali zbrane a vyhrážali sa, že vyplienia šľachtické domy. Bohatí mešťania prevzali vedenie udalostí, utvorili na parížskej radnici stály výbor (konšeli, niekoľko mestských radcov, voličov a obchodný dozorca), a tým ovládli Paríž.
14. júla ľud žiadal všeobecné ozbrojenie. Na zaobstaranie zbraní vtrhol do budovy Invalidovne, kde sa zmocnil 32 000 pušiek. Potom tiahol na Bastillu, ktorá ako štátna väznica bola symbolom všetkého, čo nenávideli. 15. júla voliči (elektori) zvolili Baillyho za starostu a La Fayetta za veliteľa Národnej gardy. La Fayette hneď dal milicionárom ako odznak kokardu vo farbách červená-biela-modrá (biela je kráľova farba, ostatné dve sú farby Paríža). Trikolóra sa stala symbolom revolúcie. V ten istý deň kráľ predstúpil pred Národné zhromaždenie, uistil ho o svojich dobrých úmysloch a ohlásil odvolanie vojska z Paríža. 16. júla kráľ znova povolal Neckera. 17. nasledovalo rozšírenie chaosu/revolúcie do celej krajiny. Roľníci pálili, útočili na šľachtické sídla a rabovali ich, ničili záznamy o svojich povinnostiach. Šľachtické rodiny (aj z Paríža) zo strachu utekali do zahraničia (tzv. emigranti). Aj v mestách boli nepokoje, nespokojní mešťania si vytvárali vlastné samosprávy - tzv. komúny a na ich ochranu ozbrojené oddiely, z ktorých neskôr vznikla Národná garda. V mestách krajiny sa opakuje situácia z Paríža - moci sa ujíma bohatá buržoázia. Zastavilo sa vyberanie daní.
Pod vplyvom udalostí na vidieku Ústavodarné národné zhromaždenie 4. augusta (potvrdené dekrétmi z 5. - 11. augusta) zrušilo lénny systém, robotu, cirkevné desiatky, privilégiá prvých dvoch stavov aj rôznych oblastí a miest Francúzska, zaviedlo rovnosť pred súdom atď. Týmto rozhodnutím bola obnovená celistvosť krajiny, všetci občania sa zo dňa deň stali rovnými, zanikli stavy. Od 12. augusta sa rokovalo o prijatí vyhlásenia ľudských a občianskych práv. Toto bolo prijaté 26. augusta a dnes ho poznáme ako Deklarácia ľudských a občianskych práv. Zostavil ju podľa amerického vzoru La Fayette a Thomas Jefferson. Opiera sa o ňu aj neskoršia septembrová ústava. Dokument vyhlasuje, že človek má určité základné práva, ktoré mu nemožno odobrať, sú to: osobná sloboda, právo ochrany pred svojvôľou moci, sloboda myslenia, tlač, presvedčenia a náboženstva, možnosť odporu proti útlaku a nedotknuteľnosť majetku. Štát existuje preto, aby pomáhal chrániť tieto základné ľudské práva. Problém bol v tom, že tak dekréty z 5. - 11. augusta, ako aj Deklaráciu z 26. augusta musel schváliť kráľ a ten to odmietal urobiť. Odvahu mu dodali spory pri príprave ústavy, s ktorými Ústavodarné národné zhromaždenie začalo hneď po prijatí Deklarácie ľudských a občianskych práv. Paralelne trvali problémy so štátnymi financiami - nikto neplatil dane, záujem o štátne dlhopisy prakticky nebol, Neckerova popularita sa zrútila. Pre hospodársku krízu sa v Paríži šírili ľudové nepokoje. 14. septembra kráľ povolal do Paríža vojsko (prišlo 23. septembra). Po incidente 1. októbra (na bankete kráľovskej gardy dôstojníci rozšliapali trojfarebnú kokardu a pripli si kráľovu alebo kráľovninu) sa - v kombinácii so šíriacim sa hladom - podarilo radikálom (Danton, Marat) 5. októbra vyvolať výpravu ľudových más a Národnej gardy na Versailles. Národná garda tam dorazila po 22:00 a kráľ pod tlakom oznámil, že prijíma dekréty. Na druhý deň sa spustil boj vo Versailles a kráľ nakoniec súhlasil aj s tým, že presídli do Paríža. Ešte ten istý deň ho slávnostne odprevadili do Tuileries.
V nasledujúcich mesiacoch sa situácia politicky trocha ustálila. Politický život do roku 1790 prakticky organizoval markíz de La Fayette, ktorý sa snažil zmieriť kráľa, šľachtu a revolúciu. V Ústavodarnom národnom zhromaždení sa spočiatku vytvorili len dve kvázi-strany: tzv., aristokrati (zástancovia starého zriadenia tzv.: „ancien régime“) a tzv. patrioti (zástancovia nového poriadku). demokrati / extrémna ľavica (republikáni): napr. Patrioti boli najlepšie organizovaní a mali dobré styky s vidiekom. V máji 1789 vytvorili tzv. bretónsky klub, ktorý od októbra 1789 sídlil v kláštore jakobínov na ulici St. Honoré, preto ich nazývame aj jakobíni. Od roku 1790 jakobíni predstavovali moc. Jakobíni združovali všetkých patriotov. V júli 1791 sa od jakobínov odtrhli tzv. feuillanti pod vedením La Fayetta. Feuillanti boli umiernení, rovnako naklonení (vtedy už prijatej) ústave aj kráľovi. Zvyšok jakobínov boli tzv. republikáni (spočiatku najmä girondisti), ktorí chceli republiku. V apríli 1790 vznikol nový poslanecký klub - cordeliéri, vedení Dantonom a Maratom. Za zmienku stojí skutočnosť, že v zhromaždení vpravo sedávali skôr obhajcovia súčasného stavu - tzv. pravica - a vľavo sedávali zástancovia stále väčších zmien - tzv. ľavica. Poslanecké skupiny sa nazývali buď podľa kraja, z ktorého pochádzali alebo podľa miesta stretávania (napr. Na vyriešenie deficitu štátneho rozpočtu bol dekrétom z 2. novembra 1789 znárodnený a neskôr predaný cirkevný majetok. Zároveň boli 1...
Každých 14. júla sa vo Francúzsku oslavujú štátne sviatky. Tento deň, ktorý je spomienkou na dobytie Bastily a Francúzsku revolúciu, sa nesie v znamení tradičných osláv. Pôvod a história sviatkov: Každých 14. júla sa vo Francúzsku oslavujú štátne sviatky! Ale pamätáte si, čo presne sa stalo vo Francúzsku 14. júla 1789? A viete, kedy sa 14. júl stal vo Francúzsku štátnym sviatkom? Povieme vám to. Áno, ohňostroje sa odpaľujú po celom Francúzsku vrátane parížskeho regiónu Val d'Oise. Vo všeobecnosti sa v jednotlivých obciach pri príležitosti Fête Nationale konajú veľké podujatia vrátane koncertov a populárnych tancov. Prečítajte si tiež: Prečo je 14. júl vo Francúzsku štátnym sviatkom? Fête nationale 2025: ľudový ples a ohňostroj v Montmagny (95) 13. júla: V nedeľu 13. júla 2025 oslavuje mesto Montmagny Národný sviatok, ktorý sa koná v športovom areáli Charles Grimaud, kde sa koná obľúbený ples a ohňostroj. Fête Nationale 2025: hudobný ohňostroj a simulátor voľného pádu v Cormeilles-en-Parisis (95): Mesto Cormeilles-en-Parisis sa na vás teší v pondelok 14. júla 2025, kedy sa uskutoční oslava Fête Nationale s bezplatnou rodinnou zábavou počas celého popoludnia až po ohňostroj o 23.00 hod. Fête Nationale 2025: ohňostroj a pochodňový sprievod 13. júla v Montmorency (95): Mesto Montmorency vás aj tento rok očakáva na oslavách sviatkov s ohňostrojom v nedeľu 13. júla 2025, ako aj na slávnosti Fête du Bœuf 14. júla. Na programe tohto sviatočného dňa vo Val d'Oise je aj obľúbený festival a zábava. Fête nationale 2025 v Méry-sur-Oise a Mériel (95): ohňostroj a ľudový ples 13. júla: Mestá Méry-sur-Oise a Mériel "rozbehli" vo Val-d'Oise (95) Národný sviatok 2025! V predvečer štátneho sviatku, 13. júla, sa zámocký park rozžiari karaoke, obľúbeným tancom, lampiónmi a ohňostrojom. Fête Nationale 2025 v La Frette-sur-Seine (95): lampiónový sprievod a ohňostroj 13. júla: 13. júla 2025, na národný sviatok, La Frette-sur-Seine rozprúdi atmosféru ešte pred štátnym sviatkom! Živá hudba, lampiónový sprievod, obloha v plameňoch a obľúbený ples... mestečko v údolí Val-d'Oise (95) pripravuje program, ktorý vonia letom a zábavou na plné obrátky. Fête Nationale 2025 v Pontoise (95): ohňostroj a ľudový ples 14. júla 2025: Mesto Pontoise organizuje 14. júla na brehu rieky Oise tradičný ohňostroj na oslavu Dňa Bastily 2025. Národný sviatok vo Franconville (95): piknik a ohňostroj 13. júla 2025: Mesto Franconville v údolí Val-d'Oise oslavuje národný sviatok! Pridajte sa k nám 13. júla 2025 v Bois des Eboulures na hudobnom pikniku a tradičnom ohňostroji. Národný sviatok v Taverny (95): koncert, hasičský ples a ohňostroj 13. júla 2025: Na oslavu Dňa dobytia Bastily 2025 organizuje mesto Taverny 13. júla ohňostroj a pozýva vás, aby ste sa od 20.00 h zapojili do zábavy s koncertom a DJ-om na hasičskom plese. Sviatky 14. júla 2025 v Persane (95): ohňostroj a republikánske grilovanie: Obyvatelia Val-d'Oise sa môžu v pondelok 14. júla 2025 vydať do mesta Persan, aby si vychutnali krásny ohňostroj a republikánske grilovanie. Objavte program tohto štátneho sviatku v Persane! Deň Bastily 14. júla 2025: ohňostroj 13. júla v Argenteuil (95): Deň dobytia Bastily pripadá na 14. júla a deň predtým vás mesto Argenteuil pozýva na tradičný ohňostroj odpaľovaný z parku Hôtel de Ville, ako aj na DJ set. Ste pripravení zabávať sa? Fête Nationale 2025 v Herblay-sur-Seine (95): ohňostroj, DJ, lampióny 13. júla 2025: Mesto Herblay-sur-Seine v údolí Val d'Oise vás 13. júla 2025 pozýva na slávnostný program pri príležitosti Národného sviatku. V ponuke je pochodňový sprievod, ohňostroj a DJ set! Fête Nationale 2025 v Garges-lès-Gonesse (95): ohňostroj a ľudový ples 14. júla 2025: Mesto Garges-lès-Gonesse sa teší na nezabudnuteľné oslavy 14. júla, ktoré sa uskutočnia v pondelok 14. júla 2025. Na programe je samozrejme tradičný ohňostroj, ale aj obľúbený ples! Deň dobytia Bastily 14. júla 2025: ohňostroj 13. júla v Auvers-sur-Oise (95): V Auvers-sur-Oise na vás túto nedeľu 13. júla 2024 čaká 14. júlový ohňostroj. Na programe od 18.30 hod. bude zábava pre celú rodinu a množstvo občerstvenia a pochutín pri čakaní na ohňostroj! Navyše, prečo nevyužiť príležitosť a neobjaviť mesto, ktoré si obľúbili impresionistickí maliari?
Francúzsko patrí medzi krajiny, ich kladný vzťah ku kultúrnemu životu je viac než preslulý. Je to spôsobené samozrejme prílivom turistov, ktorí tu hľadajú všemožné druhy zábavy, ale taktiež zakorenené tradíciami a dlhou históriou, na základe ktorej sa vytvorilo množstvo sviatkov alebo všeobecne významných udalostí, na ktoré Francúzi nedajú dopustiť. Na väčšinu štátnych sviatkov majú úradné inštitúcie i väčšina obchodov zatvorené. Je taktiež zaujímavosťou, že pokiaľ niektorý zo sviatkov pripadá na pondelok alebo na štvrtok, predĺžia si Francúzi voľno o pondelok alebo piatok. Štátne sviatky sa väčšinou zhodujú s ostatnými krajinami Európy. Národný deň Francúzov (Fete Nationale) pripadá na 14. júla, kedy je spomínaný pád Bastilly. O mesiac pozdejšie, 15. augusta prichádza na rad slávnosť Nanebevzatie Panny Márie (Assomption). Tak ako i v ďalších krajinách sa dňa 1. novembra oslavuje sviatok Všetkých svätých (Toussaint) a 11. Vianoce oficiálne začínajú 25. decembra. Ich oslavy sa líšia podľa regiónov. Neodmysliteľne k nim však patrí omša s tradičnými chorálmi. Obyvatelia Paríža často opúšťajú mesto a oslavujú Vianoce u svojich príbuzných alebo známych na dedine, kde je predsa len viacej priestoru a pokoja. Nesmieme taktiež zabudnúť na pohyblivé sviatky - Veľkú noc, Nanebevzatie Pána a Svätodušné sviatky. Okrem oficiálnych sviatkov sa oslavuje i pri iných príležitostiach. Napríklad 21. jún je považovaný za sviatok hudby, početné slávnosti vína sa konajú od augusta do novembra napríklad v meste Colmaru, Dijonu a samozrejme v Burgundsku, kde sú doprevádzané hudbou, tancom a príjemnou atmosférou. Festivaly a prehliadky všetkého možného od filmu, hudby či ľudového umenia sa konajú behom celého roka.
Francúzska revolúcia, ktorá sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789, priniesla zásadné zmeny aj v oblasti sviatkov. Revolucionári sa snažili nahradiť cirkevné sviatky novými, ktoré by oslavovali republikánske hodnoty a ideály. Ľahšie je sviatok do kalendára pridať, ako ho z neho odstrániť. Najmä ak ide o sviatok, ktorý vyjadruje základné hodnoty a idey, na ktorých sa formoval národ alebo vznikal štát. Symbolizujú totiž jeho identitu. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok. Pre obyvateľov Francúzska znamenal 14. júl vždy veľký úspech.
V Paríži sa prakticky každý rok koná tradičná vojenská prehliadka, vyžadujúca si dokonalú prípravu. V roku 1994 sa na vojenskej prehliadke na Elyzejských poliach zúčastnili aj nemeckí vojaci z Európskych zborov (Eurocorps) na znak zmierenia oboch národov. Od roku 1980 sú miestom vojenskej prehliadky Elyzejské polia. Významným dátumom sa stal aj 14. júl 1989, keď krajina slávila 200. výročie revolúcie. Do Paríža vtedy prišli viacerí prezidenti. V roku 2007 sa na vojenskej prehliadke zúčastnili aj príslušníci ozbrojených síl z ostatných 26 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Pozval ich prezident Nicolas Sarkozy, aby zdôraznil oddanosť Európskej únii aj potrebu jednoty v rámci únie.
Deň dobytia Bastily (Fête Nationale française) je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Dobytie nenávideného väzenia znamenalo začiatok francúzskej revolúcie. Bastila (Bastille) presnejšie Bastila svätého Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány svätého Antona a hradieb vo východnej časti Paríža. Huges Aubriot ju postavil najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká v úrovni veží. Okolo pevnosti sa priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny. Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali, časť kameňov...
Pred 3 minútami... smutná správa o Viktorovi Vinczem - jeho manželka potvrdila a plakala.
Francúzsko je hospodársky vysoko vyspelá priemyselná krajina (7. miesto vo svetovom hospodárstve po USA, Číne, Japonsku, Nemecku, Indii a Spojenom kráľovstve, 2019), v ktorej základom ekonomického systému je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, ako aj značne rozvetvený štátny sektor; rozhodujúcu úlohu v hospodárstve majú veľké priemyselné (Renault, Peugeot, Électricité de France, Michelin a i.) a finančné spoločnosti a banky. Význam štátneho sektora postupne klesá pre rozsiahlu privatizáciu. Francúzska ekonomika je charakteristická vysokým stupňom otvorenosti voči zahraničným trhom a intenzívnej účasti na medzinárodnej deľbe práce.
Francúzske poľnohospodárstvo si na rozdiel od ostatných priemyselne vyspelých krajín udržiava svoje významné postavenie. Francúzsko má najväčšiu rozlohu poľnohospodárskej pôdy v Európe a je najväčším producentom a vývozcom poľnohospodárskych výrobkov v Európe. Poľnohospodárska pôda zaberá okolo 52 % rozlohy krajiny, z toho orná pôda a sady 34 %, lúky a pasienky 19 %; zalesnených je okolo 29 % krajiny.
tags: #francuzske #republikanske #sviatky