Francúzština, podobne ako slovenčina, využíva skloňovanie podstatných mien, čo je proces úpravy ich tvaru v závislosti od ich funkcie vo vete. Táto zmena sa realizuje pomocou pádových prípon. V slovenčine rozlišujeme šesť pádov, ktoré určujú úlohu podstatného mena vo vete: Nominatív (Kto? Čo?), Genitív (Koho? Čoho?), Datív (Komu? Čomu?), Akuzatív (Koho? Čo?), Lokál (O kom? O čom?) a Inštrumentál (S kým? S čím?).
Podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, prírodné javy, udalosti, činnosti, vlastnosti a stavy. Delia sa na všeobecné a vlastné. Všeobecné podstatné meno označuje akúkoľvek vec rovnakého druhu (napr. chlapec, jazero, mesto), zatiaľ čo vlastné podstatné meno pomenúva len jednu konkrétnu osobu, zviera alebo vec (napr. Janko, Bratislava, Váh).
Vlastné mená zahŕňajú mená ľudí (rodné a priezviská), mená zvierat, národov, miest a obcí, hôr a riek, štátov, ulíc a námestí, ako aj kníh a časopisov. Všetky vlastné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom.
Podstatné mená sa podľa rodu delia na mužský, ženský a stredný. V mužskom rode rozlišujeme životné a neživotné podstatné mená.
Použitie pádov v slovenčine
Pádové otázky sú kľúčové pre určenie správneho tvaru podstatného mena vo vete.
Nominatív
Tvar podstatného mena v nominatíve jednotného čísla je jeho základným tvarom, s ktorým sa stretávame v slovníkoch. Pýtame sa naň otázkami: kto? čo?
Genitív
Podstatné mená v genitíve odpovedajú na otázky: koho? čoho? (od koho? od čoho? bez koho? bez čoho?). Často sa používajú s predložkami ako sú od, do, pod, spoza, z, zo.
Podstatné mená mužského rodu v genitíve jednotného čísla zvyčajne nadobúdajú pádovú príponu -ov (napr. chlapov, stromov).
Datív
V datíve hľadáme podstatné mená pomocou otázok: komu? čomu? Datív označuje osobu, zviera alebo vec, v prospech ktorej sa niečo vykonáva. V datíve sa často používa mäkké -i (napr. otcovi, sestre).
Akuzatív
Podstatné mená v akuzatíve identifikujeme otázkami koho? čo? vidím. Akuzatív sa často spája s predložkami ako na, za, nad, pod, pred, po.
Lokál
V lokáli sa pýtame otázkami: o kom? o čom? v kom? v čom? na kom? na čom? po kom? po čom? Lokál sa vždy používa s predložkou.
Inštrumentál
V inštrumentáli sa pýtame otázkami: s kým? s čím? Používajú sa predložky s, so, nad, pod, pred, za. Pádová prípona -mi, -ami sa píše vždy s mäkkým -i (napr. sekerami, perami).
Skloňovanie podstatných mien je základným prvkom slovenskej gramatiky, ktorý umožňuje presné a zrozumiteľné vyjadrovanie.
Francúzske zvratné zámená a ich použitie
Francúzske zvratné slovesá sú sprevádzané špecifickou skupinou zvratných zámen, ktoré sa zhodujú s osobou. Táto skupina je pestrejšia ako v slovenčine.
Nie každé francúzske zvratné sloveso má svoj ekvivalent aj v slovenčine.
Pri tvorení otázok, ktoré obsahujú opytovacie zámeno (ako napr. comment, pourquoi) a podmet je vyjadrený zámenom, je potrebné vyhnúť sa slovosledu prísudok - podmet, a to aj v prípade zvratných slovies.
Pravidlá tzv. "est-ce que" platia aj v tomto kontexte. Opytovacie zámeno (s výnimkou "pourquoi") je možné umiestniť aj na koniec otázky.
Časovanie niektorých francúzskych slovies
Niektoré francúzske slovesá majú špecifické pravidlá časovania.
Slovesá končiace na -ger
Podobne ako sloveso "manger" (jesť), aj ďalšie slovesá končiace na -ger pridávajú pred koncovku 1. osoby množného čísla samohlásku "e", aby sa zachovala výslovnosť zvuku /ʒ/.
Slovesá s nemým "e" v kmeni
Ďalšie zvratné slovesá, ktoré majú v kmeni infinitívu nemé "e", majú osobitné časovanie v jednotnom čísle a v 3. osobe množného čísla.
Časovanie slovies SORTIR a PARTIR
Slovesá "sortir" (vychádzať) a "partir" (odchádzať) tvoria podskupinu nepravidelných slovies s vlastným časovaním.
Sloveso ALLER (ísť)
Časovanie slovesa "aller" je nasledovné:
- 1. os. sg.: je vais (ja idem)
- 2. os. sg.: tu vas (ty ideš)
- 3. os. sg.: il va (on ide)
- 1. os. pl.: nous allons (my ideme)
- 2. os. pl.: vous allez (vy idete)
- 3. os. pl.: ils vont (oni idú)
Sloveso ÊTRE (byť)
Časovanie slovesa "être" je nasledovné:
- 1. os. sg.: je suis (ja som)
- 2. os. sg.: tu es (ty si)
- 3. os. sg.: il est (on je)
- 1. os. pl.: nous sommes (my sme)
- 2. os. pl.: vous êtes (vy ste)
- 3. os. pl.: ils sont (oni sú)
Sloveso AVOIR (mať)
Časovanie slovesa "avoir" je nasledovné:
- 1. os. sg.: j'ai (ja mám)
- 2. os. sg.: tu as (ty máš)
- 3. os. sg.: il a (on má)
- 1. os. pl.: nous avons (my máme)
- 2. os. pl.: vous avez (vy máte)
- 3. os. pl.: ils ont (oni majú)
Sloveso FAIRE (robiť)
Časovanie slovesa "faire" je nasledovné:
- 1. os. sg.: je fais (ja robím)
- 2. os. sg.: tu fais (ty robíš)
- 3. os. sg.: il fait (on robí)
- 1. os. pl.: nous faisons (my robíme)
- 2. os. pl.: vous faites (vy robíte)
- 3. os. pl.: ils font (oni robia)
- Ona robí - elle fait
- Ony robia - elles font
Sloveso LIRE (čítať)
Časovanie slovesa "lire" je nasledovné:
- 1. os. sg.: je lis (ja čítam)
- 2. os. sg.: tu lis (ty čítaš)
- 3. os. sg.: il lit (on číta)
- 1. os. pl.: nous lisons (my čítame)
- 2. os. pl.: vous lisez (vy čítate)
- 3. os. pl.: ils lisent (oni čítajú)
Sloveso ÉCRIRE (písať)
Časovanie slovesa "écrire" je nasledovné:
- 1. os. sg.: j'écris (ja píšem)
- 2. os. sg.: tu écris (ty píšeš)
- 3. os. sg.: il écrit (on píše)
- 1. os. pl.: nous écrivons (my píšeme)
- 2. os. pl.: vous écrivez (vy píšete)
- 3. os. pl.: ils écrivent (oni píšu)
Sloveso PRENDRE (brať)
Časovanie slovesa "prendre" je nasledovné:
- 1. os. sg.: je prends (ja beriem)
- 2. os. sg.: tu prends (ty berieš)
- 3. os. sg.: il prend (on berie)
- 1. os. pl.: nous prenons (my berieme)
- 2. os. pl.: vous prenez (vy beriete)
- 3. os. pl.: ils prennent (oni berú)
Sloveso DIRE (hovoriť)
Časovanie slovesa "dire" je nasledovné:
- 1. os. sg.: je dis (ja hovorím)
- 2. os. sg.: tu dis (ty hovoríš)
- 3. os. sg.: il dit (on hovorí)
- 1. os. pl.: nous disons (my hovoríme)
- 2. os. pl.: vous dites (vy hovoríte)
- 3. os. pl.: ils disent (oni hovoria)
Pochopenie skloňovania a časovania je kľúčové pre správne používanie francúzskeho jazyka. Zvláštna pozornosť by mala byť venovaná zvratným zámenám a ich zhode s osobou, ako aj nepravidelným slovesám, ktoré vyžadujú samostatné učenie.
Francúzske ZVRÁTNE SLOVESÁ - Kompletná lekcia // Kurz francúzskej konjugácie // Lekcia 19
tags: #francuzske #sklonovanie #so #zamenom #on