Fytoplazma zlatého žltnutia viniča: Hrozba pre vinohrady

Žltnutie astier je častým problémom, ktorý môže zaskočiť aj skúseného záhradkára. Nie je nič smutnejšie pre záhradkára, ako keď mu v plnom rozkvete začnú astry zo dňa na deň blednúť, zakrpatieť a strácať svoju majestátnu krásu. Ak aj vám začínajú listy týchto elegantných kvetov podozrivo žltnúť a kvety sa nevyvíjajú, možno nejde len o bežný stres z tepla. Na prvý pohľad sa zdá, že ide len o zmenu farby. Avšak žltnutie astier nie je len estetická záležitosť. Choroba sa začína nenápadne - listy strácajú farbu, rast sa spomaľuje. Ale to je len začiatok. A keď sa vám zdá, že je už zle, ešte horšie je zistenie, že choroba nie je len estetická. Žltnutie astier nepostihuje len astry? Tento patogén napáda viac než 350 rôznych druhov rastlín, vrátane zeleniny ako zeler, cibuľa, paradajky, mrkva či zemiaky. Za všetkým stojí nenápadná, no mimoriadne efektívna cikádka astrová (Macrosteles quadrilineatus). Patogén sa do rastliny dostane cez sliny hmyzu, ktoré pri kŕmení vstupujú do listov a stoniek. Áno, podobné príznaky ako žltnutie astier môžu spôsobovať aj roztoče (Eriophyidae). Títo mikroskopickí škodcovia nespôsobujú chorobu priamo, ale deformujú stonky a zabraňujú rastu kvetov. Bohužiaľ, ak sa vaša astra nakazila fytoplazmou, jediným riešením je úplne ju odstrániť zo záhrady aj s koreňom. Ponechanie chorej rastliny na mieste je ako nechať otvorené dvere pre ďalšie nákazy. Zdravá pôda a silné rastliny sú základ. Dbajte na dostatok živín, vody a svetla. Žltnutie astier nie je len obyčajné zožltnutie listov - je to varovanie, že niečo vo vašej záhrade nefunguje správne.

V dejinách vinohradníctva sa z času na čas objavia chvíle, ktoré preveria odolnosť nielen viniča, ale aj samotných vinohradníkov. Dnes čelíme podobnému ohrozeniu, tentoraz v podobe zlatého žltnutia viniča (Flavescence dorée). Koncom 19. storočia zasiahol Európu neviditeľný nepriateľ - fyloxéra viničová (Viteus vitifoliae), voška pochádzajúca zo Severnej Ameriky. Do Európy sa dostala pravdepodobne s dovozom amerických sadeníc okolo roku 1860. Hmyz sa živil koreňmi viniča. Na napadnutých miestach vytváral pľuzgiere, ktoré bránili prenosu živín. Korene odumierali a s nimi celé rastliny. Šíril sa rýchlo - vetrom, dažďom, pôdou i ľudskou činnosťou. V 19. storočí patrila Bratislava (vtedajší Prešporok) medzi významné vinohradnícke mestá monarchie. Fyloxéra sem dorazila v 80. rokoch 19. storočia, najprv do Rače a Modry, neskôr aj do Vajnôr a Dúbravky. Vinohradníci spočiatku netušili, čo ich vinič zabíja. Rastliny vädli, hrozno sa nedozrievalo a korene sa rozpadali. Nič z toho nepomáhalo. Vinohradníctvo zachránil vedecký objav - zistenie, že americké druhy viniča sú voči fyloxére odolné. Tento spôsob pestovania sa rozšíril po celom svete a používa sa dodnes. Aj bratislavskí vinohradníci museli vyklčovať staré vinohrady a založiť nové, štepené. Bol to proces bolestivý, ale vďaka nemu sa vinohradníctvo podarilo zachrániť. Žiadny vinohrad nie je izolovaný. Prevencia je lacnejšia než obnova. V súčasnosti čelí slovenské, a teda aj bratislavské vinohradníctvo ďalšiemu vážnemu nepriateľovi - chorobe s poetickým, no klamlivým názvom zlaté žltnutie viniča (Flavescence dorée). Táto choroba sa šíri rýchlo a ticho, podobne ako kedysi fyloxéra. Napadnuté rastliny sa stávajú žltými, mäkkými, listy sa skrúcajú, výhonky nedrevnatejú a úroda sa stráca. Zlaté žltnutie pochádza z južnej Európy, kde bolo po prvýkrát zaznamenané v 1950. rokoch. Dlho sa šírilo najmä v Taliansku a Francúzsku, no v posledných rokoch sa rozšírilo aj do strednej Európy. Cikádka viničová sa živí miazgou viniča a počas satieho prenáša infekciu z chorých rastlín na zdravé. Zlaté žltnutie je zákerné najmä preto, že na prvý pohľad vyzerá neškodne. V počiatočných štádiách sa dá zameniť s nedostatkom živín alebo s únavou pôdy. Choroba sa nedá liečiť. Ak je vinič nakazený, musí sa vykoreniť a spáliť. Rovnako ako fyloxéra zmenila vinohradníctvo v 19. storočí, môže zlaté žltnutie ovplyvniť jeho vývoj v 21. storočí. Choroba sa zatiaľ šíri pomaly, no stále bližšie k Bratislave. Úradné kontroly zisťujú prítomnosť prenášača - cikádky viničovej - prostredníctvom lepových pascí a vizuálnych prehliadok. To však znamená jediné: musíme byť pripravení. A čo je najdôležitejšie - spolupracovať. Choroba sa nedá zastaviť individuálne. Keď fyloxéra zničila vinohrady našich predkov, vinohradníci sa spojili. Spoločnými silami obnovili vinohrady, založili spolky, učili sa nové technológie a dokázali prežiť. Dnes stojíme pred podobnou skúškou. Fyloxéra nás kedysi naučila pokore a vytrvalosti. Zlaté žltnutie nás učí ostražitosti a spolupráci.

Čo je fytoplazma zlatého žltnutia viniča?

Slovenské vinohradníctvo čelí vážnej hrozbe. Predstavte si, že celé roky budujete svoj vinohrad, investujete čas, prácu, skúsenosti a financie - a zrazu... V priebehu niekoľkých sezón sa objaví choroba, ktorá môže zmariť všetko vaše úsilie. Zlikvidovať nielen aktuálnu úrodu, ale celé pestovateľské plochy! Fytoplazma zlaté žltnutie viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma) je presne takouto hrozbou. O tejto téme ste už zrejme čítali a počuli veľa. Je všeobecne známe, že ide o karanténnu chorobu, ktorá sa šíri rýchlo naprieč všetkými vinohradníckymi oblasťami a spôsobuje nenahraditeľné škody.

Pôvodcom zlatého žltnutia viniča je fytoplazma cikádkaviničová( ) (grapevine avescence dorée phytoplasma). Táto fytoplazma je hlavne ekonomicky významný škodlivý organizmus pre vinič hroznorodý (Vitis vinifera) v oblastiach jeho pestovania. Pôvodca, ako všetky fytoplazmy, je lokalizovaný v cievnych zväzkoch napadnutého viniča odkiaľ je prijímaný vektormi pre ďalší prenos. Jediný infikovaný exemplár môže stačiť na prenos ochorenia a na začiatok nákazy. Bola zavlečená do Európy zo Severnej Ameriky.

Fytoplazma taxonomicky patrí do triedy Mollicutes, radu Acholeplasmatales, čeľade Acholeplasmataceae a rodu Phytoplasma. Spektrum hostiteľských rastlín fytoplazmy žltnutia viniča obsahuje aj ďalšie druhy viniča: Vitis acerifolia, vinič amurský (Vitis amurensis), vinič Berlandierov (Vitis berlandieri), Vitis coignetiae, Vitis hybrids, vinič líščí (Vitis labrusca), Vitis pentagona, vinič pobrežný (Vitis riparia), vinič skalný (Vitis rupestris), Vitis vinifera (vinič hroznorodý), vinič lesný (Vitis vinifera subsp. sylvestris), Vitis x champinii a Vitis x doaniana. Okrem viniča môže napádať aj iné rastliny ako pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), jelšu lepkavú (Alnus glutinosa), jelšu sivú (Alnus incana), liesku obyčajnú (Corylus avellana) a vŕbu (Salix sp.).

Príznaky ochorenia

Príznaky napadnutia fytoplazmy dokážeme spozorovať na celej hostiteľskej rastline viniča alebo iba na niektorých výhonkoch či jej častiach. Často sú rozmiestnené nepravidelne v poraste, a to kvôli prenosu ochorenia vektormi. Platí, že intenzita príznakov v rôznych rokoch môže klesať a dokonca existujú prípady, kedy sa v niektorých rokoch neobjavovali vôbec. Dôležité je poznamenať že, intenzitu príznakov ovplyvňuje aj termín napadnutia, odrody, podpníky a podmienky stanovišťa vinohradu. Príznaky sa vyvíjajú predovšetkým v lete (okolo júla). V závislosti od odrody nastáva počas tohto obdobia žltnutie (pri bielych odrodách viniča) alebo červenanie (pri modrých odrodách viniča) listov na častiach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu. Okraje listov viniča sa stáčajú smerom nadol, pričom sú typicky kovovo lesklé aj krehké. Medzižilové oblasti listov sa môžu stať nekrotickými. Výhonky sa ohýbajú a vykazujú neúplnú lignifikáciu. Čiže výhonky vykazujú známky zlého vyzrievania, pričom sa striedajú zelené a zdrevenatené časti. Niekedy je možné vidieť čierne pľuzgieriky v pozdĺžnych radoch pozdĺž výhonku. Neskôr sa objavia krémovo sfarbené škvrny pozdĺž hlavných žíl. Pri neskorších infekciách sú strapce nepravidelné a bobule scvrknuté. Majú výrazne nižšiu cukornatosť a vyššiu kyslosť v porovnaní so zdravým hroznom. Na listovej čepeli pozorujeme farebné škvrny ktoré sa postupne zväčšujú až nakoniec splývajú. Škvrny sú nepravidelné alebo ohraničené žilkami od zelených častí. Vyzrievanie letorastov je nerovnomerné, keď na povrchu sa objavujú tmavo sfarbené škvrny. Internódiá letorastov môžu byť skrátené.

Charakteristické príznaky sa objavujú v letnom období najmä na listoch, ktoré sa zvinujú smerom dole, až vytvárajú trojuholníkové tvary. Príznaky môžu byť na celom kry viniča, alebo môžu byť príznaky len na niektorých výhonkoch. Listy sú nepravidelne odfarbené, s prevahou medzižilových pletív. Spoločným príznakom je aj nepravidelný tvar strapcov, bobule sa scvrkávajú, až nekrotizujú. Menej výrazne, ale ostré ohraničenie žilami zelených pletív od žltých sa prejavuje aj u bielych odrôd. Pokiaľ sa objavia zelené časti, nebývajú ostro ohraničené od červených pletív žilami. Zlaté žltnutie viniča sa prejavuje aj tzv. Príznaky sú najvýraznejšie v lete (júl - august) a prejavujú sa žltnutím listov u bielych odrôd, červenaním u modrých odrôd, zvinutím, krehkosťou a nekrotickými škvrnami na listoch, nevyzretými, zdrevnatenými letorastmi, čiernymi bodkami pozdĺž výhonkov, scvrknutými strapcami s nízkou cukornatosťou a vyššou kyslosťou bobúľ.

Prenoscovia ochorenia

K šíreniu fytoplazmy dochádza najčastejšie prostredníctvom tzv. vektora - teda organizmu, ktorý prenáša patogén, no pritom patogén samotný preň nepredstavuje riziko. Cikádka cicia šťavu z rastliny - konkrétne z cievnych zväzkov, ktoré transportujú cukry a živiny z listov do koreňov a hrozna. Po nasatí šťavy z kra infikovaného fytoplazmou sa patogén dostane do tela cikádky, odkiaľ môže chorobu preniesť na každý ďalší zdravý ker, na ktorom pristane. Cikádka je schopná letu do vzdialenosti cca 50 m, no vetrom môže byť prenesená aj ďalej.

Najdôležitejší vektor je cikádka Scaphoideus titanus. Tento „bacilonosič“ nepozná hranice medzi veľkými vinohradmi a drobnými záhradkami. Stačí jediný nezlikvidovaný infikovaný ker a choroba sa môže rozšíriť na celé okolie. Scaphoideus titanus bol do Európy zavlečený v minulom storočí náhodou, pravdepodobne prostredníctvom obchodu so záhradníctvami. Počas cicania sa môže fytoplazma prenášať. Po latentnom období je dospelý hmyz kolonizovaný fytoplazmou, ktorá sa usadí v slinných žľazách, čo mu umožňuje prenášať patogén po zvyšok života.

Ďalšími známymi vektormi sú Dictyophara europaea a potenciálny vektor Orientus ishidae. Dictyophara europaea je polyfágny druh škodcu s širokým okruhom hostiteľských rastlín, vyskytuje sa aj na viniči. Orientus ishidae je tiež polyfágny druh, jeho vektorová schopnosť bola potvrdená v laboratórnych experimentoch, aj keď s obmedzenou účinnosťou v porovnaní so S. titanus. O. ishidae je rozšírený vo vinohradníckych agroekosystémoch a jeho vajíčka sa nachádzajú na Vitis spp.

Možnosti ochrany viniča

Nateraz jediným riešením, ktoré sa všeobecne odporúča je dôsledná kontrola výskytu fytoplazmy a (bohužiaľ) bezpodmienečná totálna likvidácia vinohradu (klčovanie a spálenie viniča). Keďže fytoplazma sa nedá vyliečiť, najdôležitejšou stratégiou je obmedziť šírenie vektora a zlikvidovať infikované rastliny. ÚKSÚP upozorňuje, že napadnuté kry sa musia vyrezať a spáliť, aby sa choroba nešírila na okolité rastliny. Zvyšky viniča sa nesmú kompostovať ani odvážať na skládky!

Praktický harmonogram opatrení:

• Marec - apríl: rez viniča, spaľovanie zvyškov, dezinfekcia náradia, výsadba certifikovaného materiálu, jarný postrek.
• Máj - júl: monitoring cikádky, povinné postreky, kontrola porastu, likvidácia chorých krov.
• August: likvidácia chorých krov (najviditeľnejšie príznaky), doplňujúce postreky, hlásenie podozrivých rastlín.
• September - október: likvidácia chorých krov, spaľovanie zvyškov, jesenný umývací postrek.
• November: záverečná kontrola, hodnotenie sezóny, likvidácia chorých krov, objednávka zdravého sadivového materiálu.

Ako postupovať?

1. Identifikácia a nahlásenie: Každý podozrivý ker je potrebné označiť a zdokumentovať. Ak nie je možné odstrániť všetky korene, zvyšky je nutné opakovane ničiť (mechanicky, herbicídmi, alebo bio technológiami). Kmienik sa nesmie ponechať - vinič by mohol opäť vyhnať výmladky, ktoré budú choré.
2. Likvidácia odstráneného materiálu: Najúčinnejšie je spaľovanie priamo v teréne alebo na určenom mieste podľa nariadenia obce.
3. Dôsledná dezinfekcia náradia: Použité náradie (nožnice, píly a iné) je nevyhnutné dôkladne dezinfikovať.

Biologická ochrana - ošetrenie vektora:

• Dôkladný umývací postrek: PlanTonic v kombinácii s Kocide (október a marec).
• Umývací postrek: PlanTonic (Vektafid) s Bora pred pučaním.
• Proti larvám (štádium L1 - L4): Capsanem (hlístice) v apríli, máji. Alternatívou je Bora (huba napádajúca hmyz) v máji.
• Proti imágam (dospelý jedinec hmyzu): Spintor v júni, auguste.

Ak objavíme príznaky, treba kontaktovať rastlinolekárskeho inšpektora, podľa okresu. Lepové dosky sa môžu umiestniť na hostiteľskú rastlinu alebo v jej bezprostrednom okolí. Kontrolujte starostlivo svoje kry a všímajte si príznaky - žltnutie či červenanie listov, nevyzreté drevo, scvrknuté strapce. Neodkladajte likvidáciu. Infikovaný vinič sa nedá vyliečiť! Jediným riešením je jeho odstránenie a spálenie. Aj jediný ker môže byť zdrojom šírenia a ohroziť prácu vašich susedov i celé vinohradnícke obce.

Pre vinárov, ktorí sa pripravujú na založenie nových plantáží v oblastiach s výskytom chrobáka zlatého žltnutia (Flavescence dorée) a jeho prenášača, sa odporúča zvoliť vysoké vegetačné systémy, ako sú záclony, ktoré sťažujú cikáde vzostup. Obmedzenie šírenia fytoplazmy musí byť prioritou.

tags: #fytoplazma #zltnutia #astier #salat