Fyziológia tvorby mlieka dojníc

Krava je jedinou kategóriou hovädzieho dobytka, ktorá produkuje mlieko, a to najmä z hľadiska produkcie mlieka. Produkcia mlieka začína po otelení, kedy jej mliečna žľaza začne intenzívne produkovať mlieko. Toto obdobie sa nazýva laktácia.

Kravské mlieko je mlieko tzv. alveolárne. Tvorba mlieka u kráv je komplexný nervovo-hormonálny proces. Je nervovo-hormonálny proces - príjemným podráždením vemena, hladkanie - masáž vemena, začíname hygienov. Dostredivé dráhy donesú informácie do riadiaceho centra a to dá podnet na vylučovanie oxytocínu a podnety sú jeho spúšťačom.

Oxytocín sa tvorí v zadnom laloku hypofýzy - mozgový podvezok. Vylučuje sa do krvi - transportné médium. Krvou sa dostane do vemena a pod jeho vplyvom dochádza k uvoľneniu alveolárneho mlieka. Bunky v okolí alveol sú myoepitelové, a pri kontakte s oxitocínom sa zmrašťujú bunky a mlieko z nich odchádza do cisterien a otiaľ ho získame mechanickým stláčaním.

Množstvo ktoré ostáva vo vemene je reziduálne. Toto množstvo závisí od rýchlosti vydojenia a intenzity vylučovania. Po 5-7 minútach sa už ďalšie mlieko nezíska.

Preto je dôležité, aby všetky práce spojené s dojením boli vykonávané rýchlo, v rovnakom čase a v rovnakom poradí. Vytvárame tým dynamický stereotyp aby nedošlo k zadržaniu mlieka a upevňuje sa dynamický stereotyp. Potom sa krava teší na dojenie, uvoľňuje sa tlak a váha. Na pravidelnú tvorbu mlieka a pre dobrý zdravotný stav vemena musí byť vemeno pravidelne vydájané. Prázdne vemeno váži 8-20 kg, zatiaľ čo naplnené môže mať aj 25 litrov mlieka.

Frekvencia a načasovanie dojenia

Minimálne dvakrát denne. Pri maximálnej úžitkovosti aj 3x denne. Prechod z dvoch dojení na tri zvyšuje úžitkovosť. Pri dojacich automatoch podľa vlastnej potreby zvieraťa. Dojáreň funguje 23 hodín a jedna hodina je na údržbu, čo závisí od úžitkovosti zvierat.

Pri akomkoľvek dojení má byť 24-hodinový interval rozdelený na rovnakú dobu, napríklad 16+8 hodín. Pri druhom pohľade na dennú rutinu je dôležité zvážiť denný režim zvierat. Zvieratá v maštaliach sa doja na stojisku a vo voľnom ustajnení v dojárňach.

Vplyv prostredia a výživy na tvorbu mlieka

Udržiavať povrch tela dojnice, aby v maštali počas dojenia neboli vykonávané práce kde sa práši, nebolo pokazené krmivo, vyvetrané. Zvýrený prach obsahuje sporotvorné mikroorganizmy a neodstráni ich ani pasterizácia. V klasických maštaliach sa musia 2x do roka bieliť haseným vápnom sprotiplesňovými prípravkami. Zabrániť vnikaniu hlodavcov, vtáctva a hmyzu do maštalného prostredia - rozširovanie chorôb. Čistý povrch zvierat, maštal a aj okolie maštale sú výsledkom spolupôsobenia faktorov: zoohygieny, výživy, techniky a technológie chovu, ako aj úrovne manažmentu.

Štvrte postihnuté mastitídov sa nedoja strojovo nikdy.

Kontaminanty (ATB, sulfonamidy a pod.): Antibiotiká sú zakázané ako stimulátori rastu aj s hormónmi, sú zakázané v ekologickom hospodárstve. Každý dojič - pracovník v potravinárskej výrobe, musí mať zdravotný preukaz. Zamestnávateľ má vytvoriť podmienky aby sa pracovníci mohli prezliekať, vydezinfikovať aspoň ruky. Všetky infekčné choroby dojičov a členov rodiny podliehajú hláseniu a karanténe. Všetky funkčné zariadenia od vývevy, pulzátorov, prietokových meračov kontrolujú manažéri.

Výživou vieme ovplyvniť najviac množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín, takmer vôbec laktózy. Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín, glycerol sa vytvára z glukózy krvi, časť mastných kyselín je tiež prevzatých z krvi (tvoria sa v bachore najmä z vlákniny). Limitujúce sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová. Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, vysokej spotrebe zmesí a pri prechode na pastvu. Veľký vplyv zohráva aj bilancia NL, pri ich nedostatku hladina tuku v mlieku klesá. Mimoriadne dôležitá je štruktúra ZKD, ktorú zisťujeme na separačných sitách; dobré je analyzovať aj senáže a siláže. Podľa výsledku sa potom upravuje čas miešania TMR v kŕmnom voze. V mnohých podnikoch to prinieslo nárast úžitkovosti, zlepšenie zdravotného stavu a zložiek mlieka.

Keď sa kŕmi KD s kratšími časticami, tak sa zvýši príjem krmiva, zníži sa však jeho stráviteľnosť a pevné časti sú kratší čas v bachore. Prežúvaním sa dĺžka častíc ešte skráti a trávenina opustí bachor ešte skôr, než sa mikroflóre podarí ukončiť fermentáciu. Prvý krok k dobrej štruktúre treba urobiť pri výrobe krmív správnym dĺžkou rezanky. Pri najemno narezaných silážach je lepšie použiť blokový vyberač. Mliaždené jadrové krmivá sú vhodnejšie ako šrotované, podiel zmesi v sušine ZKD nesmie nikdy spadnúť nad 50 %! Na zníženie obsahu tuku negatívne vplýva aj skrmovanie vyšších dávok rastlinných olejov (pozor na množstvo plnotučnej sóje, repkových výliskov a koncentrovaných rastlinných tukov). Zlepšenie stavu môžu priniesť sójové šupky či bavlníkové semeno.

Zvýšenie obsahu tuku sa často pozoruje pri negatívnej energetickej bilancii na začiatku laktácie (dojnica využíva tukové rezervy). Do 50 dní po otelení je obsah tuku vyšší asi o 1 %. Vtedy stúpa aj obsah ketolátok v mlieku, ich hladina sa zisťuje testom na stanovenie ketolátok (BHB test) v 5. a 15. deň po otelení, resp. kedykoľvek pri podozrení na výskyt ketózy. Testy na meranie hladiny BHB v mlieku zabezpečuje firma SIGI Trade. Naši zástupcovia vedia ponúknuť aj následné kroky pre zlepšenie zisteného stavu. Naše skúsenosti sú také, že správnym spôsobom prevedená korekcia zistenej ketózy prináša zlepšenie zdravotného stavu, čo so sebou prináša zlepšenie parametrov úžitkovosti vo vzťahu k tvorbe a kvalite mlieka.

Obsah bielkovín v mlieku sa pohybuje od 2,9 do 3,6 %. Keďže tento je energeticky veľmi náročný, energia krmiva úzko súvisí s obsahom bielkovín v mlieku. To je limitujúce najmä od začiatku do vrcholu laktácie. Veľmi dobrým krmivom pre tvorbu bielkovín je kukurica s obsahom sušiny okolo 65 %: jej skrmovaním sa zlepšuje využitie mikrobiálneho N, zvyšuje sa obsah bielkovín v mlieku. Pri prekrmovaní energiou degradovateľnou v bachore sa tento prekyslí a vzniká acidóza, tá je tvorená aj pri veľkom množstve kyselín v objemových krmivách. Prebytok NL v ZKD síce zvyšuje obsah bielkovín v mlieku až o 10 %. Ide však o srvátkové bielkoviny a bielkovinové NL, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav dojníc. Obsah tuku a bielkovín v mlieku indikuje zmeny a problémy v kŕmení a poukazuje aj na zdravotný stav dojníc. Ideálny pomer tuku a bielkovín je 1,1-1,5:1. Iný pomer poukazuje na nesprávnu funkciu bachora (napr. bachorovú acidózu).

Obsah laktózy sa pohybuje od 4,6 do 5,2 %. Jej prekurzorom je kyselina propiónová, v pečeni sa z nej vytvára glukóza a tá je využívaná dojnicou na tvorbu mliečneho cukru-laktózy.

Pri výrobe kvalitného mlieka sú dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu, reprodukciu a samotné zdravie zvieraťa. Ako príklad uvediem podávanie organického Se (chráni bunky pred poškodením a podporuje vitamín E pri jeho antioxidatívnej činnosti). Jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, zápalom vemena a k svalovej dystrofii teliat. Okrem toho zvyšuje hladinu samotného Se v mlieku. Organický Zn zase chráni epitel mliečnej žľazy a preukazne znižuje počet SB v mlieku. Obidva mikroprvky spolu s ďalšími sú vybilancované v prípravku Reducell, ktorý rieši aj prevenciu poškodených paznechtov. Na produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín majú vplyv aj aminokyseliny lyzín a metionín (limitujúce pri tvorbe mikrobiálnych bielkovín). Je vhodné, ak sú v kŕmnej dávke správne vybilancované. Aktuálna cena mlieka by pomaly mohla dovoliť zaradiť do ZKD aj syntetické aminokyseliny chránené pred degradáciou v bachore (Lys a Met) do KD.

Nesmieme zabudnúť na kvalitnú vodu (5 l/1 l mlieka), dojnice k nej musia mať neustály prístup. Sú podniky, kde je obsah zložiek rozdielny podľa sezónnosti: vyšší je počas chladných dní. Preto v horúcich mesiacoch treba znížiť tepelný šok vhodným ustajnením a ventilátormi, kropením zvierat a poskytnutím dostatku pitnej vody. Pre dojnice je optimálna teplota 10 - 20 ° C, vlhkosť vzduchu 60 - 80 %, dolná hranica teploty je - 5 °C, potom klesá produkcia. Na mliekovú úžitkovosť vplýva svetlo, často sú u chovateľov tmavé maštale, čo zhoršuje aj reprodukciu.

Pastva má veľký zdravotný význam, zlepšuje chuť, odolnosť a funkciu pohybového aparátu, ale z hľadiska intenzity je dobré pásť hlavne zasušené dojnice a teľné jalovice. V priebehu pasenia sa mení obsah živín (hlavne NL a vláknina). Je ťažké odhadnúť aj jej množstvo, preto je obsah zložiek mlieka dosť nestabilný. Na kvalitu mlieka má vplyv aj spôsob ustajnenia. V ustajnení s priväzovaním je obsah zložiek vyšší ako vo voľnom ustajnení.

Dojenie: proces a význam

Dojenie zahŕňa 6 povinností dojiča: Oddojenie prvých strekov z vemena - oddájajú sa do nádoby s čiernym dnom. Má dvojitý účel: oddojenie bakteriálnej zátky, posúdenie kvality mlieka a zdravotného stavu vemena. Pri klinických mastitídach má mlieko inú farbu a obsahujú vločky hnisu, krv. Je to prvotné posúdenie mlieka. Ak sa umyje vemeno prvé a sú veľmi začistené, dlho manipulujeme s vemenom a bakteriálna zátka by sa odtláčala späť do vemena. A potom by šla do mlieka pre konzum.

Hygiena, toaleta vemena - má dve funkcie. Zbavenie nečistôt z vemena a začiatok stimulácie vemena. Robí sa suchou alebo mokrou cestou. Jednorázové papierové utierky, mokrou cestou čistá voda na úrovni telesnej teploty.

Stimulácia - pohladenie vemena, masáž, má dve funkcie. Znamená to, že prvá je pokračovanie stimulácie kvôli vylučovaniu oxytocínu a druhá je kontrolná. Palpácia - dotykom zistiť či sú zmeny na vemene. Sčervenané, zdurené.

Nasadenie dojacej súpravy - dojič nesmie odísť od dojnice, kým nezistí, že spustila zo všetkých štyroch štvrtí. Ukáže sa to na rozdeľovači. Ak nespustila, musí urobiť korektúru.

Kontrola priebehu dojenia a vydojenia - a ak nemáme automatické snímače, musí dojič odobrať dojacie zariadenie.

Dezinfekcia ceckov bezprostredne po dojení - ceckový zvierač je otvorený a je vstupnou bránou pre patogény, aby sa nerozširovali zápaly vemena.

Fyziológia dojčenia

Dojenie je prirodzený proces, pri ktorom matka kŕmi svoje dieťa materským mliekom. Dojčenie začína reflexom, ktorý stimuluje uvoľňovanie mlieka z mliečnych žliaz, keď dieťa saje matkin prsník. Mlieko sa tvorí v mliečnych žľazách pod vplyvom rôznych hormónov, najmä prolaktínu a oxytocínu. Dojčenie vytvára silnú emočnú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Dieťa cíti lásku, starostlivosť a pohodlie z prítomnosti matky, zatiaľ čo matka vyvíja hlboký citový vzťah k svojmu dieťaťu. Počas dojčenia sa uvoľňuje hormón oxytocín, známy aj ako "hormón lásky". Dojčenie prirodzene zahŕňa telesný kontakt, ktorý posilňuje vzťah. Čím častejšie je dieťa prikladané k prsníku, tým viac mlieka matka produkuje. Dostatočný príjem tekutín a vyvážená strava sú základom pre dostatočnú produkciu mlieka. Matka by mala piť dosť vody a konzumovať pestrú stravu bohatú na esenciálne živiny.

Vplyv šľachtenia a techniky na produkciu mlieka

Šľachtenie na obsah bielkovín v mlieku umožňuje znížiť potrebu energie pre dojnice, zároveň však znižuje produkciu mlieka. Preto treba selektovať všetkých 5 znakov úžitkovosti. Na kvalite mlieka má podiel aj technika dojenia: dojnice treba dodájať, pretože v poslednom mlieku je až 8 - 10 %-ný obsah tuku. Na hygienu a technológiu dojenia poukazuje počet SB. Ich hlavným zdrojom sú mastitídy, ochorenia paznechtov a mykotoxíny. Pri rannom dojení je menej SB ako pri poobednom, keď sa ich počet môže až zdvojnásobiť. Vyššie množstvo SB má preukázaný vplyv na množstvo mlieka. Napríklad pri počte 500 000/ml sa zníži produkcia mlieka o 500 l/laktácie (počet SB/1 000). Plemenárske zostavy nám umožnia urobiť opatrenia, hlavne s „milionárkami“ NK - testy a rôzne prístroje sú výbornými pomôckami na diagnostiku mastitíd. Dôležité je zasúšať dojnice antibiotikami, ktoré sú podané cielene vzhľadom na stanovenú citlivosť 60 dní pred predpokladaným otelením.

V ostatnom čase som sa stretol s dojnicami a prekvapujúco aj prvôstkami, ktoré neprešli NK - testom pri prechode na dodávku mlieka do mliekarne. Čo mohlo spôsobiť mastitídu prvôstok, a tým produkciu nekvalitného mlieka? Začína sa to skrmovaním natívneho mlieka od mastitídnych liečených kráv. Prvá chyba! Keď mlieko od dojníc, tak od zdravých! Skoro každý to tak robí a považuje to za dobré, potom je prekvapený chorými prvôstkami. Ďalší zlý faktor je skupinové ustajnenie teliat pred odstavom, aj keď EÚ prikazuje, že teľatá môžu byť individuálne v búdkach len do 56 dní a priemerný odstav je v 65. dni. Ako to teda robiť? V období mliečnej výživy je dobrý priemerný denný prírastok ž. hm. Okolo 1 kg, vtedy je predpoklad vyššej produkcie mlieka.

Kritické obdobie vývinu mliečnej žľazy je od 2 - 3 mesiacov do puberty (250 - 270 kg). Prekrmovanie v tomto období pôsobí negatívne na vývoj mliečnej žľazy, týka sa to hlavne energie. Veľmi intenzívny prírastok (nad 1 kg) v tomto období znižuje tvorbu sekrečného parenchýmu v mliečnej žľaze. Je potrebné všímať si aj vzájomné cicanie jalovíc a urobiť opatrenia pri pozitívnom zistení. Negatívny účinok má aj kontaminovaná podstielka, ktorá pri poranení ceckov zanesie infekciu, tú môže preniesť hmyz, proti ktorému treba urobiť chemické postreky. Selekcia zvierat musí byť cielená hlavne na zdravotný stav, hmotnosť a genofond. Strategické je aj prvé dojenie, keď sa vyskytuje zadržiavanie mlieka a dojenie naprázdno. Spomenul som len časť faktorov, ktoré ovplyvňujú množstvo a kvalitu mlieka, kto robí napríklad 2 - krát ročne čistenie a dezinfekciu maštale?

V posledných rokoch sa pri väčšine vysokoprodukčných stád hovädzieho dobytka kŕmenie zabezpečuje zmiešanými kŕmnymi dávkami nasledovne: 1. zmiešaná kŕmna dávka, v ktorej sú všetky komponenty KD zamiešané; 2. zmiešaná kŕmna dávka s individuálnym prikrmovaním jadrovými krmivami vo válove alebo kŕmnymi automatmi. Pri charakterizovaní zmiešaných kŕmnych dávok je potrebné vychádzať z pozitívnych, ale aj negatívnych efektov v porovnaní s konvencionálnym spôsobom kŕmenia. Pozitívny výsledok možno očakávať len v tom prípade, keď celý systém kŕmenia vychádza z organizácie práce a logistiky konkrétnych fariem.

Pozitívne efekty zmiešaných kŕmnych dávok:

• Zvýšenie príjmu krmív až o 1,5 kg sušiny/dojnica a deň.
• Nie je možný selektívny príjem krmív, zabezpečuje sa homogenita zloženia KD, čo zvyšuje využitie krmív asi o 4 %.
• Zvýšenie produkcie mlieka asi o 5 %.
• Zníženie výskytu tráviacich a metabolických problémov.
• Možnosť využitia cenovo výhodných vedľajších kŕmnych produktov.
• Vyššie dávky jadrových krmív sú fyziologicky lepšie využiteľné.
• Pri použití vhodných kŕmnych vozov možno použiť aj nerezané seno, čo je výhodné pri skrmovaní kŕmnych dávok s prevahou nevhodnej veľkosti častíc.
• Možnosť zvýšenia frekvencie počtu kŕmení.
• Úspora a zjednodušenie techniky (kŕmne automaty, kŕmne boxy atď.).
• Obmedzenie (vylúčenie) subjektívneho vplyvu kŕmiča, úspora pracovných síl a lepšie pracovné prostredie.

Negatívne efekty zmiešaných kŕmnych dávok:

• Vyššia spotreba jadrových krmív na kravu a rok.
• Nebezpečenstvo pretučnenia kráv pri nevyrovnaných stádach.
• Vyššie náklady na techniku.
• Chyby pri napĺňaní miešacieho voza.
• Chyby pri miešaní krmív, vytváranie nevhodnej štruktúry.
• Vyššie vylučovanie živín (N, P a iné) zvieratami.

Pri zmiešaní základných objemových krmív vysokej kvality možno vyrovnanými KD dosiahnuť produkciu 12-15 kg mlieka denne. Pridaním jadrových krmív sa vyrovnáva potreba živín. Pri stúpajúcej produkcii mlieka sa zvyšujú dávky jadrových krmív, pričom treba zohľadniť vplyv ich zvyšovania na zníženie spotreby objemových krmív. So stúpajúcou produkciou dojníc treba počítať s tým, že zmiešaná KD musí v priemere pokrývať vyššiu produkciu mlieka. Dôkladným a rovnomerným zmiešaním jednotlivých krmív sa dosiahne stav, že zvieratá nemôžu selektovať jednotlivé komponenty KD, a tak možno vyššie dávky jadrových krmív (50-55 %) z celkového množstva krmív zmiešať aj s menej chutnými krmivami, ktorých dávka je však z chuťových a fyziologických dôvodov obmedzená. Je potrebné zdôrazniť, že zmiešané KD neumožňujú skrmovať menej kvalitné krmivá. Ich zmiešaním sa nezlepšuje výživná hodnota, ale len prekrýva inými kŕmnymi komponentmi a stráca sa efekt zvýšeného príjmu sušiny. Zmiešané kŕmne dávky nám umožňujú v porovnaní s inými stratégiami kŕmenia zvyšovať príjem krmív. Očakávaný celkový príjem sušiny krmív pri dojniciach v kg/100 kg ž. h. v prepočte na FCM (4 %) mlieka je uvedený v tabuľke 1 (s. 44). Výhodne možno využiť aj rôzne vedľajšie produkty, ako napr. cukrovarské rezky, pivovarské kvasnice, ako aj komponenty z vlastnej produkcie, ako napr. CCM, LKS, vlhké obilie a pod. Krmivá treba miešať denne a treba sa vyhnúť chybám, ktoré súvisia s dávkovaním jednotlivých krmív do miešacieho voza. Z dôvodov presnosti je v každom prípade potrebné využiť váhu.

Zmiešaná kŕmna dávka má mať 40-50 % sušiny a pri miešaní krmív treba postupovať tak, že najskôr nasypeme do miešacieho voza malé hmotnostné dávky a potom väčšie, najskôr suché a potom vlhké komponenty. Najmenej 10 % ZKD má mať častice dlhšie ako 1,9 cm. Dávkovať musíme tak, aby do nasledujúceho kŕmenia zostalo na kŕmnych stoloch okolo 5 % krmiva. Skrmovaním zmiešaných KD sa môže zvýšiť spotreba jadrových krmív, čím vzniká nebezpečenstvo pretučnenia zvierat, najmä v nevyrovnaných stádach. Z toho dôvodu je potrebné vytváraniu skupín zvierat venovať patričnú pozornosť. Vytváranie skupín zvierat v závislosti od produkcie mlieka je predpokladom efektívneho využitia zmiešaných KD. To súvisí s fyziologickými potrebami zvierat, ale zároveň má tento proces výrazný dopad na ekonomiku chovu. Pri skrmovaní jadrových krmív v kŕmnych automatoch sú často dávky ohraničené 1 kg. Tak vzniká až 15 úžitkových skupín dojníc. Pri zmiešaných KD nie je takýto proces možný a z organizačných, ako aj ekonomických dôvodov sa vytvára menej produkčných skupín, čo možno považovať za kompromis, ktorý je však spojený s možným predávkovaním alebo aj nižšou spotrebou energie. Tvorba skupín je závislá od intenzity produkcie stáda, špecifických podmienok farmy, ako aj od nákladov na krmivá, ich skrmovanie a pracovné náklady v maštali.

Nároky na logistiku a organizáciu kŕmenia

Použitie miešacieho voza si vyžaduje, aby plochy, na ktorých sú skladované krmivá, boli spevnené, pretože sa na nich denne pohybujú traktory a miešacie vozy s hmotnosťou od 7 do 10 t. Okrem toho je potrebné mať takéto plochy aj z hygienických dôvodov. Pri šírke traktora a miešacieho stroja 2 m a viac by mali mať jednostranné kŕmne stoly 3,5 m a dvojstranné kŕmne stoly najmenej 4,5 m šírku. Výška by mala byť 3-3,5 m. Z hľadiska techniky majú všetky miešacie systémy možnosť dvojstranného vyprázdňovania krmív.

Požiadavky na miešací a kŕmny voz:

V dobre fungujúcom kŕmnom a miešacom voze nesmie dochádzať k narúšaniu pôvodnej štruktúry objemových krmív a k vytvoreniu zmiešaniny krmív so zásadne zmenenými fyzikálnymi vlastnosťami. Tieto požiadavky sa nesmú meniť v priebehu celého prejazdu po kŕmnej chodbe. Pri konštrukcii kŕmnych vozov sa používajú rôzne nakladacie, miešacie a rezacie ústrojenstvá. Nakladacie ústrojenstvo s rotačnou frézou je veľmi výhodné pre vyberanie siláží z prejazdných betónových silážnych žľabov. Nakladacie ústrojenstvo s použitím aktívneho vyrezávacieho štítu alebo veľkoobjemový vyrezávač, ktorý je umiestnený priamo kompaktne na kŕmnom voze, umožňuje naložiť všetky materiály (siláž, seno, slama, mláto a ďalšie) zo silážnych žľabov až do výšky nad 4 m alebo z vakov a voľne ložených skladov s minimálnymi stratami a bez narušenia fyzikálnej štruktúry.

Z hľadiska štruktúry krmív veľmi významnú úlohu zohráva miešacie ústrojenstvo. Miešací účinok pre vytvorenie homogénnej zmesi sa dosahuje pri väčšine kŕmnych vozov mechanickým spôsobom, a to v horizontálnej alebo vertikálnej polohe. Pre rýchlejší priebeh miešania, najmä krmív z veľkých balíkov, sú miešacie vozy dopĺňané rezacím ústrojenstvom. Pri tak širokej ponuke miešacích kŕmnych vozov je veľmi obtiažny ich výber. Za rozhodujúce treba považovať kritérium, aby kŕmny voz bol schopný zo všetkých komponentov vytvoriť fyzikálne nenarušenú homogénnu zmes. Preto výber bude závisieť aj od druhu používaných komponentov. Horizontálne, na rozdiel od vertikálneho miešania, je len podmienečne vhodné pre spracovanie balíkov. Keď miešame väčšie množstvo vlhkých a štrukturálne chudobných komponentov, potom je vhodnejší šetrnejší spôsob miešania. Keď máme veľmi suché, štrukturálne veľmi bohaté krmivá, tak sa javí vhodnejší systém horizontálneho miešania, ktorý krmivo rýchlo premieša a čiastočne aj rozdrví. Frézy a horizontálne miešacie systémy znehodnotia štruktúru kŕmnych dávok až o 18 % (Malaťák, Pŕikryl, 2003), pričom pri vertikálnych miešacích systémoch sa štruktúra zmení len o 4 %. Určitou nevýhodou vertikálnych miešacích kŕmnych vozov je ťažšie zamiešavanie sena a slamy. Ďalej môže dochádzať k separácii krmív podľa objemovej hmotnosti, takže ľahké a objemné materiály treba nakladať ako prvé. Nevýhodou je aj to, že pri väčšine vozov treba použiť externé nakladanie. V princípe platí, že každý miešací voz by mal mať vo svojej výbave váhu. Váha s presnosťou ± 1 kg umožňuje pomerne presné dávkovanie aj vysokohodnotných komponentov. Všeobecne však platí, že komponenty s hmotnosťou do 50 kg by mali byť vážené samostatne, a tak pridávané do kompletnej KD. Prídavky malých množstiev krmív by sa do miešacieho voza nemali dávať na začiatku miešania. Veľkosť miešacieho voza by mala byť v súlade s podmienkami na farme. Dimenzia a vybavenie takéhoto voza by mali byť v súlade s koncepciou kŕmenia pre budúce roky. Objem je potrebné voliť podľa veľkosti stáda, resp. podľa počtu zvierat v jednotlivých skupinách. Orientačne možno počítať (v závislosti od komponentov a štruktúry dávky) s využiteľným objemom 7-9 VDJ na 1 m3. Štruktúra krmiva musí byť miešaním a dávkovaním zachovaná. Treba dbať na vytvorenie homogénnej zmesi, v ktorej sa jednotlivé komponenty krmív neodmiešavajú. Toto je problematické dodržať pri vyberaní frézou, hlavne siláží s vyššou sušinou. Najmä pri lucernových silážach, ktoré sú rezané na kratšie a sú dobre utlačené, dochádza k tomu, že pri vyberaní frézou sú opätovne porezané úplne na krátko a strácajú svoju štruktúru. Odporúča sa z hľadiska kontroly ekonomiky produkcie jednotlivé namiešané dávky zapisovať (viesť evidenciu o hmotnosti použitých komponentov a hmotnosti ich zmesi). Výživnú hodnotu ZKD sa odporúča stanoviť laboratórnymi analýzami. Aj napriek uvedeným nedostatkom treba z hľadiska fyziológie výživy (štruktúry KD) považovať vertikálne miešacie a kŕmne vozy za perspektívne.

Prechod z nelaktujúceho do laktujúceho stavu je výzvou pre metabolizmus dojníc. Výrazné požiadavky mliečnej žľazy na živiny a energiu vyžadujú komplexné adaptačné procesy, aby sa uprednostnili metabolické požiadavky. Keď sa krava nedokáže prispôsobiť tejto metabolickej výzve, dochádza k niekoľkým metabolickým poruchám, ktoré značne ovplyvňujú imunitný systém, reprodukčnú výkonnosť, kvalitu mlieka, ako aj welfare zvierat. Je normálne, že sa kravy metabolicky prispôsobujú negatívnej energetickej bilancii (NEB) mobilizáciou tukového tkaniva. Keď je táto mobilizácia adekvátna a regulovaná, uvoľňovanie NEFA je obmedzené na koncentrácie, ktoré je možné úplne metabolizovať podľa energetických potrieb. Zápal je výsledkom imunitnej odpovede a je užitočný pri doplnení vrodených imunitných buniek na obranu proti patogénom, pre zviera to však znamená vysoké náklady na energiu.

tags: #fyziologia #tvorby #mlieka #dojnic